Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/126/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: ELBEVA, a.s., Letištná 61/319, Dunajská Streda, IČO: 36 252 204, zastúpený advokátom: JUDr. Tibor Horváth, Bratislava, Havelkova 2, proti žalovanej: Ing. X. C., nar. X.X.XXXX, A. I., S. XXXX/XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, o zaplatenie 14.420,80 eur, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C 153/2011-610 zo dňa 23. marca 2017 a na odvolanie znalca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C 153/2011-554 zo dňa 22. novembra 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o prisúdení istiny a v zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e, v časti priznania úroku z omeškania a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.580,80 eur s 9% úrokom z omeškania od 23.2.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Súd žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36%. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdu na trovách konania štátu 347,64 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdu na trovách štátu 163,60 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 631, § 633 ods. 1, § 644, § 645 ods. 1, § 646 ods. 1, § 647, § 648 ods. 1, § 649, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne sčasti. Medzi žalobcom a žalovanou bola platne uzavretá zmluva o dielo, podliehajúca právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka. Na základe zmluvy žalobca mal žalovanej vystavať v spolupráci s označeným subdodávateľom (firma Pitkó) rodinný dom. Vlastný zmluvný vzťah žalovanej s dodávateľskou firmou Pitkó súdu preukázaný nebol, zmluva bola uzavretá výlučne medzi stranami sporu a za dodávky firmy Pitkó tak zodpovedá zhotoviteľ stavby (diela). Žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok z nezaplateného zvyšku dohodnutej ceny a navyše ceny za zabezpečenie projektu (matematicky špecifikovaného podaním z 04.05.2012), výkon vyfakturovaných prác žalovaná nesporovala, žalovaná si uplatnila kompenzačnou námietkou zľavu na tejto cene v rozsahu 20% z dôvodu reklamovaných vád. Dielo nebol riadne odovzdané, ale žalovaná ho prevzala a začala ho užívať dňom 06.12.2010, býva v ňom dodnes. K reklamácii vád diela došlo zo strany žalovanej prvýkrát preukázateľne listom zo dňa 24.02.2011. K preukázaniu reklamovaných vád súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré nepotvrdilo všetky žalovanou

vytýkané vady. Napriek nesúhlasu žalovanej so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca nemal súd dôvod pochybovať o ním konštatovaných záveroch, ktoré neboli vyvrátené ani následnými listinnými dôkazmi (statické posudky nevyhotovili znalci, preto nebolo možné ich posúdiť ako dôkaz znalcom). Jediný (súkromný) znalecký posudok Ing. Klačka predložený žalovanou obsahuje závery zistené v decembri 2016 a netýka sa reklamovaných vád (nedostatok statického projektu v projektovej dokumentácii nie je vadou realizácie diela, takisto právne neošetrená zmena projektu oproti realizácii, keď navyše nebolo preukázané, že by k zmene projektu došlo bez vedomia žalovanej). Reklamáciou vytýkané vady (v protokole o chybách) boli preukázané len v časti - predovšetkým uznaním žalobcu a súdom ustanoveným znalcom - izolácia strechy (absencia parozábrany), prefarbenie škridiel (na nevhodnosť tohto postupu mal žalovanú upozorniť), zašpinená alebo poškodená vonkajšia omietka a nedorobky na dlažbe, nedostatočné tesnenie (oplechovanie) výstupu komína cez strechu (vlhkosť v okolí kotla ústredného kúrenia a v okolí ventilátora vo WC), ktoré žalovaná riadne reklamovala včas v záručnej lehote, išlo o vady odstrániteľné, zhotoviteľ ich však v primeranej lehote neodstránil (čím nadobudli po právnej stránke charakter neodstrániteľných vád, za ktoré si oprávnene žalovaná uplatnila zľavu z ceny diela). Pri posúdení oprávnenosti nároku sa súd predovšetkým oprel o závery súdom ustanoveného znalca, posudky a správy (protokoly) predložené žalovanou súd nevzal do úvahy, nakoľko nesúviseli priamo so skúmanými a reklamovanými vadami (bleskozvod, statika, ...), navyše tu bol zistený vzťah medzi žalovanou a osobou podávajúcou správy o posúdení realizácie diela, čím jeho správy stratili na dôkaznej hodnote. Pokiaľ sa žalovaná bránila v konaní tvrdením, že zmeny na diele boli oproti projektu vykonané bez jej vedomia a súhlasu, toto tvrdenie súd posúdil ako nevierohodné, nakoľko tu zo zmluvy (aj zo zákona) vyplýva oprávnenie objednávateľa kontrolovať práce na diele, žalovaná mala dokonca právo od zmluvy v takomto prípade odstúpiť, ktoré nevyužila. Na cene za dielo sa strany dohodli, predmetom sporu nebola (ne)primeranosť jej výšky, tu preto súd neprihliadol na závery znalca v súvislosti s hodnotou realizovaného diela. Ale nárok žalobcu znížil (a zamietol) o cenu uplatnenú za projekt 1.200 eur s DPH, keďže nesúvisí so zmluvou o dielo a nebola tu zo strany žalobcu preukázaná žiadna dohoda (čo žalobca sám vo svojej výpovedi potvrdil). Vzhľadom na znalcom potvrdené vady na diele spôsobené zo strany zhotoviteľa (žalobcu) a ich rozsah dopadajúci na dielo súd za primeranú posúdil (a priznal žalovanej) zľavu na cene za dielo vo výške 15%, čo predstavuje (z dohodnutej sumy vrátane DPH 57.600 eur) čiastku 8.640 eur, ktorú sumu započítal oproti nároku žalobcu. Na základe uvedených skutočností súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 4.580,80 eur na nedoplatku za cenu diela a vo zvyšku žalobu zamietol.

3. V zmysle právnej úpravy účinnej do 30.06.2016 (Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.) mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom (teraz stranám) právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich neboli predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Predmetné konanie bolo vedené (až po proces doručovania druhoinštančného rozhodnutia) v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a zmenou právnej úpravy nárok štátu na náhradu trov vynaložených v konaní z prostriedkov štátu nezanikol, hoci v súčasnej úprave už nie sú trovy štátu (okrem prípadu tlmočenia) v sporových veciach predpokladané. Trovy štátu vznikli priznaním a vyplatením časti znalečného z prostriedkov štátu tunajším súdom uzneseniami č. k. 12C/153/2011-371 zo dňa 14.02.2014 (v sume 440,57 eur) a č. k. 12C/153/2011-429 zo dňa 16.05.2014 v sume 70,67 eur. Z prostriedkov štátu tak bolo vyplatených celkom 511,24 eur, povinnosť náhrady stranám s poukazom na podiel na ich procesnom neúspechu v spore. Súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov žalovanej ako úspešnejšej strane sporu voči žalobcovi v rozsahu 36% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej 32%:68%).

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom advokáta a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že už enunciát rozsudku obsahuje nepresnosti, pretože priznaný úrok z omeškania nie je konkrétny a je preto zameniteľný. Rozsudok je nespravodlivý, zmätočný. Účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo s tým, že dodávku diela vykoná zhotoviteľ - žalobca. Zhotoviteľ spolupracuje so spoločnosťou Pitkó Cocoon Hungary Kft., s.r.o., ktorá spoločnosť disponovala s platným stavebným povolením, certifikátom na stavbu. Táto doložka o spolupráci je zakotvená aj v čl. IV. ods. 2 zmluvy o dielo. Žalobca však upozorňuje súd, že táto maďarská spoločnosť nebola jeho subdodávateľom. S touto spoločnosťou sa na časti výkonu stavebných prác dohodla žalovaná samostatne. V konaní žalobca namietal, že nemôže zodpovedať za vady diela, ktoré on nevykonal. Tejto maďarskej spoločnosti nezadal žiadnu zákazku, nezaslal žiadnu objednávku na zhotovenie stavebného diela a táto maďarská spoločnosť neúčtovala

žalobcovi za vykonané práce a použitý materiál na stavbe. V takomto prípade nie je možné, aby žalobca ručil za vady časti diela, ktoré on nezhotovil a neúčtoval žalovanej a nemal zaplatené žalovanou. Preto žalobca namieta svoju aktívnu legitimáciu za reklamované vady za stavebné práce a materiál, ktoré nevykonal a nedodal. Poukázal na to, že nevymedzuje definíciu na právne vzťahy medzi dodávateľom a subdodávateľom, avšak dá sa odvodiť z § 2 ods. 5 písm. e) zák. č. 343/2005 Z.z. o verejnom obstarávaní. Medzi žalobcom a spoločnosťou Pitkó Cocoon Hungary Kft., s.r.o. nikdy nedošlo k právnemu vzťahu. Spomínaná maďarská spoločnosť priamo uzavrela so žalovanou zmluvu o dodávke diela, dokazuje to konkrétne konanie žalovanej pri výbere materiálov u maďarskej spoločnosti, priama platba, ktorej účelom bolo zaplatenie dodávky časti diela. S touto zásadnou skutočnosťou sa však súd nevysporiadal, pričom od žalobcu žiadal presný rozpis prác a materiálov, ktoré dodala spoločnosť Pitkó Cocoon Hungary Kft., s.r.o., čo žalobca aj splnil. Žalovaná u spoločnosti Pitkó Cocoon Hungary Kft., s.r.o., reklamovala farbu strešnej krytiny a dohodla sa s maďarským dodávateľom na výmene, resp. prefarbení krytiny, o čom existuje doklad založený v súdnom spise. Opravy sa zaviazal žalobca odstrániť v mesiaci február až marec podľa poveternostných podmienok, pričom žalovaná nemala záujem, aby reklamované nedostatky sanoval žalobca. Žalovaná žalobcovi dávala nereálne podmienky na čas odstraňovania vád, žalobcu žiadala, aby sa odstraňovanie vád vykonávalo po jej pracovnom čase, v čase sobôt, nedieľ, čo žalobca personálne a technicky nevedel zabezpečiť, nakoľko po pracovnom čase po 15.30 hod. už nebolo denné svetlo. Žalovaná vo svojej reklamácii vytkla žalobcovi vadu a to štruktúru a izoláciu strechy, ktorá nie je vyhotovená podľa projektovej dokumentácie, pretože chýba drevený záklop podkrovia a latovanie pod škridlou a preto izolácia nie je dostatočná. Žalobca uviedol, že žalovaná sama žiadala o zmenu strechy. V stavebnom povolení aj v kolaudačnom rozhodnutí je dom deklarovaný ako stavba s neobytným podkrovím, zmena strešnej konštrukcia bola zapracovaná do zmluvy o dielo. Čo sa týka krytiny, táto podľa žalovanej je vyhotovená zo škridiel čiernej farby, pričom jej požiadavka bola hnedá farba, spoludodávateľ škridlu nekvalitne pretrel na hnedú. Prefarbenie strešnej krytiny si žalovaná dohodla s maďarským dodávateľom. Vonkajšie steny boli zašpinené blatom a betónom a odvodňovanie nie je dokončené, dôvod bol ten, že neboli namontované odkvapové rúry. To sa týka aj zničenia omietky domu na terase. Znalec uviedol, že išlo o lokálne malé miesta, ktoré nie sú funkčnou poruchou. V čase ohliadky však už boli odkvapové rúry na dome namontované a drobné kolaudačné nedorobky už boli odstránené. Čo sa týka kvality okien, ktoré sa rosia na sklách aj na rámoch, znalec uviedol, že rosenie okien je zdôvodnené nevhodným spôsobom využívania, nadmerná vlhkosť v kombinácii so spôsobom vykurovania vnútorných priestorov. Čo sa týka vady, že v kúpeľni okolo rúry kotla a WC okolo ventilátora je strop vlhký, znalec uviedol, že sú spôsobené nevhodným vyhotovením oplechovania odvodu spalín na streche, na krytine. Podľa žalobcu ide o oprávnenú vadu, ktorú mal záujem odstrániť, avšak žalovaná ponuku odmietala. Čo sa týka vady, že kotol podľa projektu mal byť umiestnený vo WC, túto zámenu umiestnenia kotla si vyžiadala priamo žalovaná. Pri vchode a na terase kachličky na niektorých miestach nie sú vyškárované, je to vada odstrániteľná, žalobca ju mal odstrániť. Ďalšia vada, že základ domu sa zvlhčuje, podľa znaleckého posudku existencia tejto vlhkosti je prirodzená, možná a očakávaná. Existenciu tejto vady nie je možné považovať za poruchu. Žalovaná uviedla, že pri uložení základu domu bola odnášaná zemina bez jej vedomia. Humusová časť zeminy ostala na pozemku žalovanej, ktorá sa po ukončení stavby vrátila na pozemok späť. Čo sa týka chodníka, tento bol podľa žalovanej nekvalitný, rozpadáva sa a klesá a namiesto zámkovej dlažby vybetónovali chodník. Táto časť reklamácie nebola predmetom zmluvy o dielo. K strešnej konštrukcii žalobca uvádza, že zhotoviteľom strešnej konštrukcie bola maďarská spoločnosť, s ktorou sa žalovaná dohodla na zmene strešnej konštrukcie bez účasti žalobcu a ustanovený znalec pokiaľ ide o strešnú konštrukciu uviedol, že tá je bez vád. Pokiaľ ide o priznanie zľavy z predmetu konania vo výške 15% je nesporné, že ide o mnohonásobné priznanie výšky zľavy z dohodnutej ceny zhotoveného diela a žalobca nevie ako súd dospel k tejto výške zľavy. Žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie za to, že nezaplatila náklady za projekt, ktorý dal vyhotoviť žalobca a zaplatil zaň projektantovi i tiež za to, že žalovaná nezaplatila žalobcovi za stavebné práce, ktoré vykonala spoločnosť Pitkó, preto priznaná zľava v konaní jednostranne zvýhodňuje osobu žalovanej. Žalovaná zavádza pokiaľ tvrdí, že neuzavrela žiadnu zmluvu o vyhotovení projektovej dokumentácie. Projekt bol použitý pri vydaní stavebného povolenia. Sám projektant povedal, že projekt vypracoval na základe požiadaviek žalovanej. Žalovaná nepodala platný protinávrh na zľavu z ceny diela. Až listom zo dňa 23.1.2017 uplatnila zľavu na zaplatenie sumy 11.404,96 eur proti žalobcovi. Žalobca k takémuto návrhu žalovanej vznáša námietku premlčania z dôvodu uplynutia času. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 14.420,80 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 23.2.2011 do zaplatenia alebo rozsudok bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj žalovaná, vymedzila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Súd na základe nesprávneho hodnotenia dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a aj nesprávne právne posúdil vec. Poukázala na čl. 15 základných zásad, na § 191 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Hodnotenie dôkazov je nepresvedčivé a nie je vykonané ani v súlade s princípmi, ktoré ustanovuje zákon. Žalovaná od začiatku popiera znalecké hodnotenie znalcom, ktorého súd pribral, ako hodnotenie neodborné, vykonané nedôsledne, v konečnom dôsledku veľmi jednostranne, zľahčujúce vykazované vady zreteľne zamerané v prospech žalobcu. Vyjadrenia znalca sú prezentované ako nezáväzné, orientačne, nedostatočne overené. Pri ohliadke rodinného domu znalec odmietol vykonať ohliadku strešnej konštrukcie, nemal o to žiaden záujem. Pretože projektová dokumentácia neobsahuje statický posudok, dala si tento vyhotoviť v konaní sama ako odborný posudok. Zmena projektu bola vykonaná bez jej súhlasu a vedomia. Súd nebral do úvahy znalecké posudky, ktoré žalovaná predložila. Súhlasí s odborným posudkom Mgr. H., poukázala na to, že závady elektroinštalácie odbornou ohliadkou a posudkom zistila už v roku 2011, o ktorých žalobca vedel. Zo správy o odbornej prehliadke zo 14.11.2011 vyplývajú aj vytýkané závady bleskozvodu. O reklamácii tejto vady sa žalobca preto dozvedel najneskôr z tohto vyjadrenia. Súd nevzal do úvahy spočívanie plynutia záručnej doby podľa § 649 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca sa najprv zaviazal reklamované vady odstrániť. Sám určil termín ich odstránenia marec, apríl 2011, čo nedodržal. Vtedy sa ešte domnievala, že vady sú odstrániteľné a budú odstránené. Do konca apríla teda záručná doba spočívala, predĺžila sa až do konca apríla 2014. V tom čase už prebiehalo súdne konanie. Bez akéhokoľvek odôvodnenia odborné posudky a znalecký súkromný posudok odmietol, nebral ich do úvahy. Záver súdu je nielen nezrozumiteľný, ale aj neprijateľný. Poukázala na § 206 a § 207 Civilného sporového poriadku. Pri prvej reklamácii oznámila, že si uplatňuje zľavu z ceny diela vo výške 20% a podľa jej výpočtov žalobca má voči nej pohľadávku z titulu nedoplatku na cene diela vo výške 11.404,96 eur. Výsledky dokazovania preukazujú, že právo zo zodpovednosti za vady uplatnila v súlade so zákonom a existenciu vád diela preukázala. Pri stanovení výšky zľavy z ceny diela vzala do úvahy, že vzhľadom na charakter a vážnosť vád zhotovenej stavby predpokladaná výška nákladov na odstránenie vád je primeraná zľava z ceny diela 20% a nie 15% ako súd stanovil. Zľava z ceny diela vo výške 20% zodpovedá výške dlhu voči žalobcovi. Nestotožňuje sa s tým, že by dlh predstavoval 13.200,80 eur ako uviedol súd prvej inštancie, ktorý jednoducho znížil žalobcom požadovanú sumu a 1.200,- eur za projektovú dokumentáciu bez toho, aby zisťoval skutočnú výšku dlhu. Náklady na odstránenie vád diela len opravou strechy predpokladá vo výške 16.777,75 eur, preto napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej. Žalovaná sama navrhla znížiť stavebné náklady tak, že zmenu strešnej konštrukcie dohodla s dodávateľom strešnej konštrukcie a so stavebným dozorom. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy tvrdenia žalovanej, že zmeny na diele boli vykonané bez jej vedomia a súhlasu, pretože to je nedôveryhodné. Až po kolaudácii napadla, že na stavbe chýba statický posudok. Bleskozvod nebol predmetom dodávky stavby a stavebný projekt ho nevyžadoval, preto nemohol byť ani predmetom reklamácií. Z technického riešenia strešnej konštrukcie nemá vplyv na bezpečnosť stavby.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom advokátky. Uviedla, že si uplatnila zľavu z ceny za dielo do výšky žalobcom uplatňovanej pohľadávky. Ide o prostriedok procesnej obrany. Právny názor žalobcu, že žalovaná mala podať protinávrh nie je preto správny a preto neobstojí ani námietka premlčania. Žalovaná považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné.

8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom advokátky. Poprela tvrdenia žalobcu, že o dohode žalovanej s firmou Pitkó. Tvrdenie žalobcu, že bleskozvod nebol predmetom dodávky je lož. Keďže sa vady včas neodstránili, stali sa neodstrániteľnými.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými subjektmi - stranami, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h), f) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),

s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas deň verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o prisúdení istiny a v zamietajúcom výroku v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku a pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti úroku z omeškania a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku.

10. Podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej na zaplatenie sumy 14.420,80 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie sumy 4.580,80 eur s 9% úrokom z omeškania od 23.2.2011 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na vady na diele spôsobené žalobcom a ich rozsah dopadajúci na dielo, súd za primeranú považoval zľavu na cene za dielo vo výške 15%, čo z dohodnutej sumy 57.600 eur predstavuje 8.640 eur, ktorú sumu započítal oproti nároku žalobcu zníženého o sumu 1.200 eur (cena za projekt). Žalobca nesúhlasil s rozsudok súdu prvej inštancie, rozsudok považuje za zmätočný, namietal pasívnu legitimáciu za vady uplatňované žalovanou za dodávku časti diela maďarským dodávateľom, namietal neuvedenie dostatočných dôvodov súdom prvej inštancie pre priznanie zľavy, namietal nezaplatenie za projekt a vo vzťahu k uplatnenému protinávrhu na zľavu z ceny diela vzniesol námietku premlčania. Žalovaná taktiež nesúhlasila s rozsudkom súdu prvej inštancie vo všetkým výrokoch, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolaní žalobcu a žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie bolo zachované právo žalobcu spravodlivý proces, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku ako i nároku uplatneného počas konania žalovanou, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci pokiaľ ide o prisúdenú istinu a zamietajúcu časť, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Žalobca v odvolaní neuviedol zákonné ustanovenia odvolacích dôvodov, z obsahu odvolania však vyplýva odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Obsahom oboch odvolaní bola odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

14. V súvislosti s uvedenou námietkou treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1

písm. h) Civilného sporového poriadku, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne vyhovel a vo zvyšku ju zamietol.

15. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie resp. doplatenie ceny za dielo vo výške 14.420,80 eur, ktoré žalobca - zhotoviteľ realizoval na základe zmluvy o dielo uzavretej so žalovanou dňa 3.5.2010. Žalovaná si v konaní uplatnila kompenzačnú námietku - zľavu z ceny vo výške 20% za vady diela spôsobené pri realizácii diela žalobcom. V konaní nebolo sporné, že k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo, žalovaná sa do domu nasťahovala a začalo ho užívať. Zároveň nebolo sporné, že žalovaná vady riadne reklamovala. Žalobca tvrdil, že dodávku diela vykonal v spolupráci so spoločnosťou Pitkó Coccon Hungary Kft. (viď. čl. IV ods. 2 zmluvy o dielo) a preto nemôže zodpovedať za vady diela, ktoré vykonala maďarská spoločnosť. Z ustanovenia § 633 ods. 2 Občianskeho zákonníka však bezpochyby vyplýva, že zhotoviteľ objednávateľovi zodpovedá aj za vady diela, ktoré spôsobil jeho subdodávateľ. Napriek tomu, že diela či jeho časť realizovala tretia osoba, stále platí, že dielo bolo vykonané na zodpovednosť zhotoviteľa. Objednávateľ má preto rovnaké právne postavenie, aké by mal, keby dielo zhotoviteľ vykonal sám, a proti subdodávateľovi nemá žiadne nároky zo zodpovednosti za vady diela. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca je aj vecne legitimovaný vo vzťahu k preukázaným vadám špecifikovaných v znaleckom posudku. K uplatnenému protinávrhu na zľavu z ceny diela žalobca uviedol, že žalovaná nepodala platný protinávrh, pretože až listom zo dňa 23.1.2017 uplatnila zľavu na zaplatenie sumy 11.404,96 eur a preto žalobca uplatnil proti nároku žalovanej námietku premlčania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaná podaním zo dňa 5.12.2011 doručeným súdu prvej inštancie 6.12.2011 uplatnila námietku započítania z titulu zľavy z ceny diela. Žalovaná si nárok na zľavu z ceny diela uplatnila už podaním zo dňa 5.12.2011. Nedôvodnou je námietka žalovanej, že súd nezohľadnil znalecký posudok Ing. Kľačka, pretože tento sa netýkal reklamovaných vád, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie priznal žalovanej 15% zľavu z ceny diela, ktorú odvolací súd považuje za primeranú najmä povahe preukázaných vád (zistených znaleckým dokazovaním: nevytvorenie stropnej konštrukcie nad prízemím, zlé oplechovanie odvodu spalín od kotla pri prestupe cez strechu, nevhodné ukončenie odvodu vzduchu od ventilátora vo WC, drobné nedostatky na fasáde a dlažbe) všetkým dôsledkom jej výskytu a k cene diela. Na túto otázku strany nenavrhli žiadne dokazovanie, súd vychádzal zo svojej úvahy. Zákonodarca bližšie neupravuje akým spôsobom alebo akým postupom je potrebné výšku primeranej zľavy určiť.

16. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom žalovaná namieta znalecké dokazovanie.

17. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca, ani žalovaný, v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v § 366 Civilného sporového poriadku. Ak žalovaná v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

18. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

19. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

20. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil, okrem priznania úroku z meškania. Okolnosti namietané stranami v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

21. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

22. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 Civilného sporového poriadku a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o existencii zodpovednosti žalobcu za vznik vád, za ktoré žalovaná uplatnila zľavu, keďže boli v konaní preukázané znaleckým dokazovaním. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že v danej veci bolo podstatnou skutkovou okolnosťou tvrdenie žalovanej o tom, že vady diela reklamovala u žalobcu a preto nezaplatila za práce vyúčtované žalobcom. Je opäť treba zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že žalovaná si v konaní uplatnila nárok na zľavu z ceny za dielo, ktorú súd prvej inštancie aj priznal v rozsahu zodpovedajúcom jeho úvahe, ktorú zdôvodnil s poukazom na znalcom potvrdené vady diela spôsobené žalobcom.

23. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil znalecké dokazovanie, nakoľko podľa jej názoru ide o hodnotenie neodborné, nedôsledné, je i tento odvolací argument nenáležitý. V priebehu súdneho konania bolo vykonané dokazovanie i nariadením znaleckého dokazovania, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie bol vyhotovený najskôr Znalecký posudok č. 1/2014 (č.l. 299). V súvislosti s uvedenými dôkazmi odvolací súd v rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania poukazuje primerane a podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú svojimi zmyslami. Znalec v prejednávanej veci musel vychádzať z odbornej verifikácie relevantných

skutkových okolností, lebo v danom prípade bolo potrebné zistiť vady na rodinného domu žalovanej, posúdiť ich rozsah a ustáliť príčinu ich vzniku. Po preskúmaní znaleckých posudkov odvolací súd konštatuje, že znalec ustanovený vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a zistené doplňujúce informácie (odborná literatúra, poznatky z praxe v danom odbore), prehľadným a logickým zdôvodnením vyložil svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní každej dielčej odbornej otázky postupoval. Ak závery znaleckého dokazovania, ktoré je potrebné vnímať komplexne, nekopírovali požiadavku žalovanej na zamietnutie žaloby v celom rozsahu, nemožno ich z tohto dôvodu vyhodnotiť, ako nesprávne alebo nedostatočné. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovanej vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie pri hodnotení znaleckého posudku za dostatočnú, a to i vzhľadom na závery celého dokazovania.

24. Vo vzťahu k vykonanému vyhodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie za podstatné považuje odvolací súd poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo 218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.

25. Žalovaná sa nestotožnila so záverom súdu, že jej dlh predstavuje 13.200,80 eur (14.420,80 eur - 1.200 eur), pretože podľa žalovanej súd nezisťoval skutočnú výšku dlhu. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že výška žalobcom uplatnenej sumy má svoj základ vo faktúre č. 211115 zo dňa 15.2.2011z ktorej vyplýva, že žalobca vystavil žalovanej konečnú faktúru za vykonané práce vo výške 23.020,80 eur s DPH a odpočítal zálohu 5.000 Sk a 3.600 Sk, k úhrade 14.420,80 eur. Žalovanej sa podľa názoru odvolacieho súdu nepodarilo uvedené skutkové zistenia spochybniť, v odvolaní žalovanej sa podrobný výpočet nenachádza.

26. V súvislosti s otázkou výšky nároku žalobcu, tento v odvolaní namietal, že súd neodôvodnene nezohľadnil sumu 1.200 eur za projekt, pretože neexistovala dohoda. Predmetom zmluvy o dielo nebolo vyhotovenie projektovej dokumentácie (viď. čl. II bod. 1 zmluvy o dielo zo dňa 3.5.2010). Pokaľ si preto žalobca uplatňoval zaplatenie ceny za projekt z titulu zmluvy o dielo, je správny záver súdu o nepreukázaní dohody strán v tomto smere. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že malo ísť o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, tvrdenia žalobcu neboli bližšie ozrejmené, kto sa mal obohatiť, na úkor koho, kedy a v akej výške, teda neboli bližšie opísané skutkové okolnosti.

27. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.580,80 eur a vo zvyšku žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, preto odvolací súd po vysporiadaní sa s relevantnými odvolacou argumentáciou odvolateľov, s použitím § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku rozsudok v uvedenom rozsahu potvrdil.

28. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody žalobcu, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti priznania úroku z omeškania vo výške 9% od 23.2.2011 do zaplatenia. Podľa ustanovenia § 389 písm. b) Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku však musel odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o priznaní úroku z omeškania a v tejto časti vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo vzťahu k tejto časti odôvodnenia rozsudku odvolací súd musí konštatovať, že toto je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, preto sa rozhodnutie v tejto časti stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku vo výroku o priznaní úroku z omeškania. Z odôvodnenia rozsudku

súdu prvej inštancie totiž vyplýva len citácia ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akéhokoľvek ďalšieho vecného odôvodnenia.

29. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznania úroku z omeškania s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o uplatnenom úroku z omeškania a zároveň aj o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

31. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal znalcovi Ing. Miloslavovi Ilavskému, Bratislava, Lazaretská 13 znalečné vo výške 84,68 eur. Znalečné bude znalcovi vyplatené z preddavku na znalečné zloženého žalobcom tunajšiemu súdu podľa záznamu D14/62/2016 na účet vedený v T. D., a.s., D., č. IBAN I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXX. Súd vrátil žalobcovi nespotrebovaný preddavok na znalečné v sume 65,32 eur. 32. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 2 ods. 4, § 3 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, § 3 ods. 1, § 14 ods. 4, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 vyhl. č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách, výdavkoch a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov i prekladateľov vecne odôvodnil tým, že súdny znalec vykonal znalecký úkon riadne, znalečné na odmene vyúčtoval primerane znaleckému výkonu a preto mu súd odmenu priznal podľa vyúčtovania (2 x 13,28 eur + DPH, 3 x 13,28 eur), ďalej priznal cestovné z Bratislavy do Dunajskej Stredy a späť a náhradu straty času (6,64 eur + DPH). Cestovné priznal pri použití verejného hromadného dopravného prostriedku, nakoľko si nevyžiadal súhlas súdu na použitie vlastného vozidla (2,50 eur x 2). Znalečné bude znalcovi uhradené z preddavku na znalečné. Nakoľko preddavok nebol spotrebovaný v plnom rozsahu, zvyšok bude vrátený strane, ktorá preddavok zaplatila.

33. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie znalec. Namietal, že vyúčtované cestovné výdavky nie sú priznané v skutočne účtovanej výške, ale sú priznané v zníženej. Dôvodil tým, že vyúčtovaný znalecký úkon - podanie vysvetlenia na pojednávaní súdu dňa 10.11.2016 priamo súvisí s vypracovaným znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý vypracoval ako znalec pribratý súdom do konania. Za tento úkon bola súdu vystavená faktúra na sumu 107,01 eur a boli tu zahrnuté cestovné náhrady pri použití vlastného osobného motorového vozidla v celkovej výške 27,32 eur vrátane DPH, pričom cestovné náklady súd nepriznal s odôvodnením, že nebol súdu udelený súhlas na použitie vlastného osobného motorového vozidla pre účely znaleckého úkonu. Vyúčtovaný znalecký úkon nie je možné chápať ako nový, alebo izolovaný znalecký úkon, ale treba ho vnímať ako znalecký úkon týkajúci sa konania ako celku a to hlavne v súvislosti s tou skutočnosťou, že už bol vo veci ustanovený znalcom v roku 2013, vypracoval znalecký posudok a aj súdom požadovaná výpoveď sa týkala tohto znaleckého posudku. Súd prvej inštancie listom zo dňa 15.10.2013 udelil súhlas použiť osobné motorové vozidlo k znaleckému úkonu, pričom tento súhlas vníma tak, že sa týka konania ako celku a nie iba nejakej časti konania. Z uvedeného dôvodu k znaleckému úkonu ani nežiadal súd o nové povolenie použitia osobného motorového vozidla. Preto žiada súd, aby rozhodol a vyúčtovanie znalečného v pôvodne účtovanej výške.

34. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

35. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba (§ 359 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), skúmal, či proti napadnutému

uzneseniu je odvolanie prípustné a dospel k záveru, že odvolanie znalca je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.

36. Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného v čase podania odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

37. Podľa § 357 Civilného sporového poriadku účinného v čase podania odvolania odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

38. Podľa § 59 Civilného mimosporového poriadku odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f) (ods. 1). Odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho (ods. 2).

39. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového priadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

40. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší. Bez toho, aby odvolací súd skúmal obsah napadnutého rozhodnutia, odvolací súd odvolanie odmietne, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku, ak pre vady odvolania, nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.

41. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie je, odvolací súd takéto odvolanie odmietne. Podľa všeobecnej úpravy Civilného sporového poriadku (ktorá platí aj pre mimosporové konanie) je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 357 Civilného sporového poriadku a ktorými sú uznesenia o: zastavení konania, odmietnutí podania vo veci samej, odmietnutí žaloby na obnovu konania, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, odklade vykonateľnosti rozhodnutia, povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, zabezpečení dôkazného prostriedku, nároku na náhradu trov konania, prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. Ustanovenie § 59 Civilného mimosporového poriadku upravuje odchýlky prípustnosti odvolania ako riadneho opravného poriadku v civilnom mimosporovom konaní. Nad rámec uznesení, voči ktorým Civilný sporový poriadok pripúšťa odvolanie, v mimosporovom konaní

je odvolanie prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f), proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho. Proti iným uzneseniam odvolanie nie je prípustné.

42. Neprípustnosť odvolania tak znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých je prípustné podať odvolanie proti uzneseniu treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.

43. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že znalec odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým uznesením bolo znalcovi priznané znalečné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je v citovaných zákonných ustanoveniach § 357 Civilného sporového poriadku a § 59 Civilného mimosporového poriadku uvedené, z čoho možno vyvodiť jediný záver, že proti nemu nie je odvolanie objektívne prípustné.

44. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a tiež vyššie citované zákonné ustanovenia, odvolanie znalca tak smeruje proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a nevyhnutným tak bolo, aby odvolací súd rozhodol vo výroku III. tak, že podané odvolanie s použitím ustanovenia § 386 písm. c) Civilného sporového priadku odmietol. Odvolací súd sa potom ďalej nezaoberal odvolacími námietkami znalca, pretože vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné.

45. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd musel podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádané uznesenie odvolaciemu prieskumu, t. j. nemohol skúmať vec v merite.

46. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .