Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Co-23-2022.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo I. Košice, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 53 519 141, proti žalovanej: Y. K., J.. XX.X.XXXX, G. I. H., E. XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 24C/24/2020 zo dňa 23. septembra 2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 24C/24/2020-61 zo dňa 23.9.2021.
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovanú vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. 5, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX J. E. W. Č.. XX I. H., L. J. X. Č.. XXXX, H.. Ú. J. Ť., okres Košice I, obec Košice - Sídlisko Ťahanovce do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žalovaná nemá nárok na poskytnutie bytovej náhrady. Výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej vypratať byt z dôvodu, že tento po ukončení nájmu užíva bez právneho dôvodu od 1.7.2018. 3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom bytu špecifikovaného vyššie, pričom dňa 31.3.1994 uzavrel so žalovanou zmluvu o nájme bytu na dobu neurčitú. Dňa 26.3.2018 bola žalovanej doručená výpoveď z nájmu bytu v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka v spojení s článkom 55 ods. 2 stanov žalobcu z dôvodu, že žalovaná neuhradila nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Výpovedná lehota začala plynúť dňom 1.4.2018 a uplynula dňom 1.7.2018. Žalovaná žalobu o neplatnosť výpovede na súde nepodala. Ku dňu výpovede jej dlh predstavoval 2.245,07 € s prísl. Za rok 2020 žalovaná neuhradila žiadne platby a celkový dlh ku dňu 30.4.2021 titulom nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu predstavoval 10.050,60 €. Súd zistil, že žalovaná aj po zániku nájmu bytu, t.j. od 1.7.2018 byt užíva, pričom nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy ani nezískala iný právny titul, oprávňujúci ju užívať byt. 4. Aplikujúc ust. § 126, § 710 ods. 1, § 711 ods. 1 písm. d/, § 712a ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože žalobca preukázal, že je vlastníkom bytu, ktorý žalovaná užíva po skončení nájmu od 1.7.2018 bez právneho dôvodu, a preto zaviazal žalovanú predmetný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 5. Vychádzajúc z ust. § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka súd konštatoval, že ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, ako to bolo aj v prípade žalovanej, v zásade platí, že nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Iba v prípade, ak ide o dôvod hodný
osobitného zreteľa, zákon mu priznáva právo na prístrešie a v prípade, ak nájomca preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, má právo na náhradné ubytovanie. Ustanovenie § 712a ods. 4 Občianskeho zákonníka vyššie špecifikované dôvody pre priznanie bytovej náhrady ešte rozširuje o možnosť priznania náhradného bytu, a to pre prípady, kedy sa nájomca stará o maloleté deti alebo bezvládnu osobu, ktoré sú členmi jeho domácnosti. 6. V prejednávanom spore súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie bytovej náhrady žalovanej, a to či už z dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo z dôvodu hmotnej núdze, založenej na objektívnych dôvodoch a nebolo sporné ani to, že žalovaná nemá v starostlivosti maloleté deti alebo bezvládnu osobu, ktoré by boli členmi jej domácnosti. Rozhodol preto, že žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu. 7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %. 8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov, že uhradila žalobcovi 2.000 € ako časť svojho dlhu, pričom z dôvodu pandémie sa nevie dohodnúť so žalobcom o vyrovnaní dlhu formou splátok, plánuje to však urobiť v čo najkratšom čase. 9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že úhrada časti dlhu žalovanou nijako nespochybňuje správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, keďže predmetom konania nie je zaplatenie dlžnej sumy, ale vypratanie bytu. Dlh žalovanej naďalej predstavuje iba na istine 5.525,03 €, čo predstavuje 33 mesačných platieb za byt. Žalovaná v odvolaní nespochybňuje doručenie výpovede z nájmu, ani jej platnosť a neuvádza ani inú právnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. 11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. marca 2022 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 15. marca 2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 13. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 14. Žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nemôžu privodiť jeho zmenu v jej prospech. 15. V prejednávanom spore súd správne zistil, že nájomný pomer žalovanej k bytu zanikol uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňom 1.7.2018, a to na základe výpovede z nájmu bytu danej žalobcom ako vlastníkom bytu žalovanej ako nájomkyni v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka listom zo dňa 26.2.2018, ktorý bol doručený žalobkyni dňa 26.3.2018. Žalovaná nevyužila právo v zmysle § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka a na súde neuplatnila žalobou neplatnosť výpovede do troch mesiacov od jej doručenia. Po uplynutí výpovednej doby nájomný pomer žalovanej zanikol a od 1.7.2018 žalovaná ako nájomkyňa užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. Medzi stranami sporu po 1.7.2018 nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy a žalovaná nezískala ani iný právny titul pre užívanie bytu, preto užíva byt bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do práv žalobcu ako vlastníka bytu (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorého dôvodu žaloba o vypratanie bytu je dôvodná. 16. Ani v odvolacom konaní nedošlo k zmene v tom smere, že by medzi stranami sporu bola uzavretá nájomná zmluva, a teda ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu žalovaná nemá právny titul pre užívanie vyššie uvedeného bytu. 17. Samotná skutočnosť, že žalovaná uhradila časť dlhu, nemá za následok obnovenie zaniknutého nájomného vzťahu a nemá žiaden vplyv na jej povinnosť vypratať byt. Uhradenie dlhu na nájomnom a platbách spojených s užívaním bytu zostáva povinnosťou žalovanej i napriek ukončeniu nájomného vzťahu, a to aj po vyprataní predmetného bytu. 18. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ zaviazal žalovanú vypratať predmetný byt bez bytovej náhrady, keďže v prejednávanom spore neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie bytovej náhrady žalovanej, či už z dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo z dôvodu hmotnej núdze, založenej na objektívnych dôvodoch alebo z dôvodu, že by sa žalovaná starala o maloleté deti alebo bezvládnu osobu, ktoré by boli členmi jej domácnosti. 19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).