Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-148-2023.pdf
PDF · 110.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/148/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ley Gubovej a členov senátu: Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu HITECO TEAM a. s., Továrenská 10, Bratislava, IČO: 45 694 753, práv. zast. Sidor a partneri, s. r. o., Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému Ing. arch. Peter Kopják, nar. 24.6.1975, Komárňanská 485/2, Komárno, práv. zast. JUDr. Petrom Zilizim, advokátom, Smetanov háj 288/17, 929 01 Dunajská Streda, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/95/2020-171 zo dňa 16.9.2021 jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/95/2020-171 zo dňa 16.9.2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou CONCEPT Architects s.r.o., so sídlom Komárňanská ulica 2, 945 01 Komárno, IČO: 43 837 620, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka č. 21231/N a žalovaným, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti CONCEPT Reality&Investment s.r.o., so sídlom Kudlákova 1848/7, 841 01 Bratislava, IČO: 51 235 927, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 124423/B, je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 100 %. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Komárno dňa 6.8.2020 domáhal, aby súd rozhodol o určení neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou CONCEPT Architects s.r.o., so sídlom Komárňanská 2, 945 01 Komárno, IČO: 43 837 620 (v súčasnosti vystupujúca pod názvom C. A. Europe, so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra) zmluvu o vypracovaní Projektovej dokumentácie na objekt Japonský pavilón stupeň SP (ďalej ako „Projekt“). Žalobca dňa 7.4.2017 vyhotovil cenovú ponuku, podľa ktorej bola odmena stanovená vo výške 10.301,- EUR bez DPH. Po vzájomnej komunikácii zmluvných strán došlo dňa 2.5.2017 k dohode o odmene, pričom konečná suma bola vo výške 7.210,70 EUR bez DPH, teda 8.652,84 EUR s DPH. Na základe predmetnej dohody žaloba vystavil faktúru č. 17270213 na sumu 8.652,84 EUR so splatnosťou dňa 5.9.2017. Napriek existencii pohľadávky žalobcu voči spoločnosti CONCEPT Architects, s.r.o., si predmetná spoločnosť svoje záväzky nesplnila. Spoločnosť CONCEPT Architects s.r.o. do dňa 18.12.2018 vlastnila obchodný podiel v spoločnosti CONCEPT Reality&Investment s.r.o., so sídlom Kudlákova 1848/7, 841 01 Bratislava, IČO: 51 235 927, pričom bola väčšinovým spoločníkom (peňažný vklad vo výške 4.250,- EUR, t. j. 85 % podiel k celku). Dňa 19.12.2018 sa výlučným spoločníkom spoločnosti CONCEPT
Reality&Investment s.r.o. stal žalovaný, na ktorého bol obchodný podiel, ktorého majiteľom bola spoločnosť CONCEPT Architects s.r.o., prevedený. Prevodom obchodného podielu medzi spoločnosťou CONCEPT Architects s.r.o. a žalovaným došlo k ukráteniu žalobcu, preto sa domáha neúčinnosti tohto prevod podľa ustanovenia § 42a ods. 1, § 42a ods. 4 písm. a), § 42b ods. 2 OZ.
3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný. Žalobca v priebehu konania dôkazmi preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok úspešného uplatnenia inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu. V predmetnom prípade k vykonaniu právneho úkonu došlo dňa 22.11.2018, čím je splnená trojročná podmienka vykonania právneho úkonu (žaloba bola podaná dňa 6.8.2020). K právnemu úkonu došlo medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou CONCEPT Architects s.r.o., v ktorej spoločnosti je žalovaný jediným spoločníkom aj konateľom. Jednalo sa o prevod obchodného podielu CONCEPT Architects s.r.o. v spoločnosti CONCEPT Reality&Investment s.r.o. na žalovaného. Žalovaný i v tejto obchodnej spoločnosti je jediným spoločníkom aj konateľom, čím je splnená podmienka § 42a ods. 4 OZ. Žalobca má právoplatný a vykonateľný titul voči spoločnosti CONCEPT Architects s.r.o. na základe platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.12.2019 na sumu 8.652,84 EUR spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. Súdny exekútor Mgr. Mária Ághová v exekučnom konaní 401EX 220/20, predmetom ktorého bolo vymáhanie pohľadávky žalobcu vo výške 8.652,84 EUR, zistil, že spoločnosť CONCEPT Architects s.r.o., nevlastní žiadne motorové vozidlá, nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, na účte nemá finančné prostriedky a ku dňu 10.7.2020 sa v exekúciu nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne. Prevod obchodného podielu sa realizoval za odplatu 1,- EUR.
4. Súd vychádzal zo zmluvy o prevode obchodného podielu, z dohody o ukončení spoločného podnikania uzavretej dňa 12.11.2018 a z účtovnej závierky v spoločnosti CONCEPT Reality&Investment s.r.o. Spoločnosti CONCEPT Reality&Investment s.r.o. podľa účtovnej závierky vykazoval za rok 2018 majetok 238.959,- EUR a za rok 2019 majetok 1.587.225,- EUR. Naproti tomu dlžník svoj obchodný podiel 85% podiel k celku v tejto spoločnosti na žalovaného previedol za odplatu 1,- EUR. Z vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané splnenie podmienky neprimeranosti protiplnenia za prevod obchodného podielu a následné zmenšenie majetku dlžníka a ukrátenie žalobcu. Žalovaný nesplnil svoju dôkaznú povinnosť preukázať primeranosť odplaty za prevod obchodného podielu, a to poukazujúc na dohodu o ukončení spoločného podnikania, v ktorej zmluvné strany sa dohodli, že poskytnuté finančné prostriedky žalovaným spoločnosti CONCEPT Architects s.r.o., v celkovej sume 142.470,- EUR sa bude považovať za odplatu spoločnosti CONCEPT Architects s.r.o., za vystúpenie zo spoločného podnikania v spoločnosti CONCEPT Reality&Investment s.r.o. prevodom jej obchodného podielu na žalovaného. Súd poznamenal, že tak zmluvu o prevode obchodného podielu, ako aj dohodu o ukončení spoločného podnikania v mene obchodných spoločností uzavrel žalovaný, ako jediný spoločník aj konateľ. Podpisy na uvedenej dohode nie sú overené, čím je spochybnený dátum vzniku právneho úkonu. V prospech účelovosti vykonania právneho úkonu dohody o ukončení spoločného podnikania svedčí i skutočnosť, že vzájomné finančné nároky dlžník a žalovaný neriešili v zmluve o prevode obchodného podielu v časti odplaty za prevod, ale samostatným právnym úkonom. Na finančné vyrovnanie vzájomných pohľadávok každopádne je potrebné podľa účtovných predpisov vykonať úkon smerujúci k započítaniu pohľadávok, a to buď jednostranný alebo dohodou. Samotná dohoda o ukončení spoločného podnikania v znení ako je v spise nespôsobuje zánik vzájomných pohľadávok medzi dlžníkom a žalovaným z dôvodu absencie zákonných podmienok započítania. Z pohľadu vyššie popísaného súd mal za to, že v predmetnom prípade došlo k ukráteniu veriteľa, a to právnym úkonom, dôsledkom ktorého došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, z ktorého právneho úkonu mal prospech žalovaný. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 C.s.p.
5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v prvom rade opomenul do tohto svojho právneho posúdenia zahrnúť zistený skutkový stav, podľa ktorého žalovaný za prevod obchodného podielu zaplatil popri sume 1,- EUR aj sumu 142.470,- EUR (na základe Dohody o ukončení spoločného podnikania). Táto suma bola aj reálne vložená žalovaným na bankový účet spoločnosti CONCEPT Architects s.r.o., čo aj bolo v konaní preukázané. Okrem toho, nie je správne posudzovanie primeranosti odplaty za prevádzaný obchodný podiel skutočnosťami, ktoré nastali po napadnutom prevode - totiž majetok sa v účtovnej závierke vykazuje ku koncu daného roka. K napadnutému prevodu obchodného podielu došlo dňa 22.11.2018 a súd pri právnom posúdení tejto veci vychádzal
z hodnoty majetku spoločnosti CONCEPT Reality&Investment s.r.o. vykázaného v účtovnej závierke spoločnosti CONCEPT Reality&Investment s.r.o. zostavenej ku dňu 31.12.2018 a 31.12.2019. Taktiež, k zažalovaniu dlžnej sumy žalobcom (žalobou voči dlžníkovi CONCEPT Architects s.r.o.) došlo až koncom roka 2019 a začatiu exekúcie až v roku 2020. Žiadna z týchto udalostí a skutočností sa nemôže nijak dotýkať právneho posudzovania prevodu obchodného podielu urobeného v novembri 2018. Súčasne, nie je na mieste ani spochybnenie dohody o ukončení vzájomného podnikania v spoločnosti CONCEPT Reality&Investment s.r.o. a následnej zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti CONCEPT Reality&Investment s.r.o. tým, že vo veci nedošlo k započítaniu pohľadávok medzi žalobcom a spoločnosťou CONCEPT Architects s.r.o. (súd má zrejme na mysli pohľadávky na vrátenie vkladu podnikateľa s pohľadávkou na zaplatenie odplaty za prevod obchodného podielu). Súd mal za to, že podľa účtovných predpisov by bolo takéto započítanie potrebné a okrem toho pre započítanie nie sú splnené ani zákonom vyžadované podmienky. Tomuto právnemu záveru je potrebné vytknúť to, že žiaden účtovný predpis neustanovuje povinnosť započítania vzájomných pohľadávok. Okrem toho je zrejmé, že v tejto veci si strany nezapočítali vzájomné pohľadávky, ale transformovali peňažný vklad spoločníka (mimo vkladu do základného imania), na odplatu za prevod obchodného podielu. Zo všetkého vyššie uvedeného je zrejmé, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobou napadnutým prevodom obchodného podielu sa majetok spoločnosti CONCEPT Architects s.r.o. nijak nezmenšil, pretože spoločnosť CONCEPT Architects s.r.o. za prevod obchodného podielu dostala sumu spolu vo výške 142.471,- EUR. Skutočnosť, že spoločnosť CONCEPT Architects s.r.o. dobrovoľne nesplatila svoj dlh voči žalobcovi a tento dlh nebolo možné v roku 2020, teda 2 roky po urobení žalobou napadnutého právneho úkonu, vymôcť, nemôže byť predsa na ťarchu žalovaného, ktorý za nadobudnutý obchodný podiel reálne zaplatil. Išlo o primeranú sumu za prevádzaný obchodný podiel, a to aj s prihliadnutím na to, že dlžník - spoločnosť CONCEPT Architects s.r.o. nebola schopná financovať ďalší podnikateľský rozvoj spoločnosti CONCEPT Reality&Investment s.r.o., čo by v konečnom dôsledku spôsobilo jej zánik a výlučne snaha Žalovaného viedla k jej ďalšiemu rozvoju a nie k zániku. Okrem toho, v konaní boli vykonaným dokazovaním preukázané okolnosti, za ktorých došlo k prevodu predmetného obchodného podielu a z týchto okolností je zrejmé, že vo veci nebol ani žiaden úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu prevodom predmetného obchodného podielu na žalovaného. Z vykonaného dokazovania je zjavné, že pri prevode obchodného podielu neexistoval žiaden úmysel spoločnosti CONCEPT Architects s.r.o. ukrátiť žalobcu, preto takýto úmysel nemohol žalovaný ani náhodou poznať (keďže neexistoval) a k prevodu obchodného podielu došlo za sumu 142.471,- EUR, ktorá bola prevodcovi riadne zaplatená. V tejto veci preto nie sú splnené zákonom vyžadované podmienky pre odporovateľnosť žalobou napadnutého prevodu obchodného podielu. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého sa súd dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi predloženými žalovaným, vec správne právne posúdil, opísal vo svojom rozhodnutí tiež svoje úvahy pri rozhodovaní o veci. Spoločníkom aj konateľom oboch dotknutých obchodných spoločností (CONCEPT Architect s.r.o. a CONCEPT Reality&Investments s.r.o.) bol v rozhodnom čase žalovaný; žalovaný je a od počiatku podnikania oboch spoločností bol jedinou fyzickou osobou účastnou na spoločnostiach, a to tak na pozícii konateľa, ako aj spoločníka. Teda výlučne vôľa žalovaného a jeho úkony boli základom akéhokoľvek rozhodnutia valného zhromaždenia ktorejkoľvek zo spoločností, ako aj vykonania akéhokoľvek úkonu (napríklad podpisu akejkoľvek dohody) zo strany niektorej zo spoločností. S ohľadom na vyššie uvedené potom argumentácia žalovaného o tom, že medzi uvedenými obchodnými spoločnosťami a žalovaným prišlo k obchodnej dohode, ktorá síce reálne ukrátila žalobcu (keďže sa dlžník žalobcu zbavil svojho majetku), avšak nebola účelová, vyznieva absurdne. Poukazuje na tvrdenia žalovaného, že dohoda o ukončení spoločného podnikania bola uzatvorená dňa 12.11.2018. Žalovaný teda touto dohodou (podľa jeho tvrdení) disponoval už v čase doručenia žaloby v tejto veci, teda aj počas celého súdneho konania, no aj napriek tomu dohodu o ukončení spoločného podnikania nepredložil spoločne so Zmluvou o prevode obchodného podielu (hoci aktuálne už tvrdí, že sú spolu prepojené), ale až na pojednávaní uskutočnenom dňa 16.9.2021, teda potom, ako sa oboznámil s vyjadrením žalobcu v tejto veci, v ktorom bolo poukazované na faktickú bezodplatnosť prevodu obchodného podielu. Nakoľko dohoda o ukončení spoločného podnikania neobsahuje overenie podpisov, nie je možné určiť reálny dátum podpísania tejto dohody. Podľa žalobcu dohoda o ukončení podnikania bola uzatvorená z časového hľadiska pred uzatvorením zmluvy o prevode obchodného podielu, a teda ak by aj obe zmluvy riešili rovnakú skutočnosť rôznym spôsobom, potom by bola rozhodujúca dohoda strán obsiahnutá v dohode s neskorším dátumom uzatvorenia - teda
v tomto prípade zmluva o prevode obchodného podielu a dohodnutá výška odplaty 1 EUR (keďže takouto neskoršou dohodou by prišlo k zmene pôvodne dohodnutých podmienok skoršej dohody - ak taká existovala). Podľa vyjadrení žalovaného malo byť “odplatou za prevod podielu“ to, že si spoločník spoločnosti nebude nárokovať vrátenie vkladov, ktoré vložil do obchodnej spoločnosti. Uvedené ale priamo odporuje ust. § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalobca spoločnosti C. A. Europe s.r.o. vyhotovil cenovú ponuku dňa 7.4.2017, na základe ktorej prišlo k dohode o odmene dňa 2.5.2017 a následne bola žalobcom vystavená faktúra spoločnosti C. A. Europe s.r.o. so splatnosťou dňa 5.9.2017. To že žalobca uplatnil svoj záväzok voči spoločnosti C. A. Europe s.r.o. až koncom roka 2019, ale neznamená, že záväzok neexistoval v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode obchodného podielu. V posudzovanom prípade teda nie je možné, aby niektorá zo strán nevedela, že týmto právnym úkonom príde k ukrátenia veriteľa (a teda ani že by pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel ukrátiť veriteľa). To, že žalovaný svoje konanie v rámci aktuálne prebiehajúceho súdneho sporu odôvodňuje potrebou investície do spoločnosti CONCEPT Reality&Investments s.r.o. je v tomto prípade irelevantné, nakoľko tak žalovaný, ako aj spoločnosť C. A. Europe s.r.o. a aj spoločnosť CONCEPT Reality&Investments s.r.o. mali vedomosť o záväzku spoločnosti C. A. Europe s.r.o. voči žalobcovi a o tom, že takéto konanie ukráti žalobcu.
7. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie aj žalobca tvrdia, že nedošlo k žiadnemu formálnemu započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a spoločnosti CONCEPT Architects s.r.o., preto je prevod potrebné vnímať ako prevod za 1,- EUR. Žalobca tiež tvrdí, že dočasné financovanie spoločníka nie je možné spoločníkovi vrátiť v zmysle § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka upravujúceho vklad spoločníka do vlastníctva spoločnosti. Tiež tvrdia, že všetka dokumentácia je podpísaná žalovaným - na jednej strane konajúcim, ako konateľ spoločnosti CONCEPT Architects s.r.o. a na druhej strane konajúcim za seba, čo posudzujú ako akýsi diskvalifikačný faktor. Totiž, v prvom rade nie je ničím opodstatnené odmietanie uznania právnych úkonov iba preto, že boli urobené tou istou osobou za obe strany dvojstranného právneho úkonu (z rôzneho dôvodu jej postavenia pri tej- ktorej strane právneho úkonu). Zákon nijak neustanovuje akúkoľvek diskvalifikáciu takýchto právnych úkonov. Preto tento prístup súdu prvej inštancie a žalovaného nemajú ani žiadnu zákonnú oporu. Nie je vôbec správny názor žalobcu, že dočasne poskytnuté finančné prostriedky spoločníka nemôžu byť spoločnosťou spoločníkovi vrátené v zmysle § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie Obchodného zákonníka rieši trvalé vklady spoločníkov do spoločnosti a nie dočasne poskytnuté financie. Trvalé vklady sa stávajú trvalým vlastníctvom spoločnosti (obdobne ako napríklad základné imanie), preto má v takej situácii ustanovenie § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka svoj význam. V danom prípade však išlo o dočasne poskytnuté prostriedky, čo je zachytené aj v dohode o ukončení vzájomného podnikania.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 21.5.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
11. Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje, na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:
12. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka: Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20181205.html>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
13. Pri odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka súd rozhoduje o neúčinnosti právneho úkonu voči určitej osobe. Určenie neúčinnosti právneho úkonu znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu, akoby k úkonu vôbec nedošlo. Pre odporovateľnosť právneho úkonu je podstatné, že právny úkon zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie náležite posúdil splnenie zákonných predpokladov podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka pre určenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalobcovi, ako aj včasnosť žaloby.
15. Predpokladom pre odporovateľnosť právneho úkon je že žalobca má vymáhateľnú pohľadávku voči CONCEPT Architects s.r.o., ktorá zostala neuspokojená. Uvedené mal súd spoľahlivo za preukázané exekučným titulom - právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom, pričom pohľadávka nebola v exekučnom konania vymožená pre nedostatok majetku na jej uspokojenie. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného o neskoršom judikovaní pohľadávky, nakoľko pohľadávka bola splatná už v roku 2017, teda dlžník o nej vedel a to, že bola aj judikovaná neskôr preukazuje jej pravosť.
16. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v dôsledku prevodu obchodného podielu CONCEPT Architects s. r. o v CONCEPT Reality&Investment s.r.o. v roku 2018 na žalovaného, došlo k zmenšeniu majetku CONCEPT Architects s. r. o. Súd prvej inštancie správne vychádzal z účtovej závierky CONCEPT Reality&Investment s.r.o. k 31.12.2018, z ktorej zistil nepomer medzi hodnotou obchodného podielu a odplatou za prevod obchodného podielu vo výške 1,00 euro. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že k prevodu obchodného podielu došlo pred 31.12.2018 a teda malo byť nedôvodné z účtovnej závierky vychádzať. Zo súdneho spisu nevyplýva, že ku dňu prevodu obchodného podielu by bola hodnota obchodného podielu, resp. vlastného imania v hodnote 1,00 eura, ani že je nedôvodné vychádzať z účtovnej závierky za rok 2018, nakoľko z vykonaného dokazovania možno spoľahlivo hodnotu obchodného podielu ustáliť najmä podľa účtovnej závierku za rok 2018.
17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrozumiteľné vyplýva, že v zmluve o prevode obchodného podielu bola dojednaná odplata za prevod vo výške 1,00 euro. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že žalovaný previedol obchodný podiel za 1,00 euro preukazuje, že odplata nebola primeraná, nakoľko hodnota podielu nezodpovedá sume 1,00 euro.
18. Prevodom za 1,00 euro tak došlo k zmenšeniu majetku CONCEPT Architects s. r. o., keďže obežný majetok CONCEPT Reality&Investment s.r.o. dosahoval k 31.12.2018 sumu 238.959,- EUR. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podľa účtovnej závierky za rok 2018 mala spoločnosť CONCEPT Reality&Investment s.r.o. vlastné imanie k 31.12.2018 vo výške 10.791,- EUR.
19. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že do odplaty za prevod obchodného podielu je potrebné zarátať aj sumu 142.470,- EUR, a teda vklad do spoločnosti CONCEPT Architects s. r. o., ktorého vrátenie si žalovaný neuplatňuje. V zmluve o prevode obchodného podielu bola odplata uvedená vo výške 1,00 euro a preto nemožno dospieť k záveru, že do odmeny patrí aj suma 142.470,- EUR.
20. Neuplatňovanie si nároku na vrátenie vkladu ako svoj nárok vymedzil žalovaný v spojení s dohodou žalovaného s CONCEPT Architects s. r. o. o tom, že suma 142.470,- EUR sa bude považovať za odplatu spoločnosti CONCEPT Architects s.r.o. za vystúpenie zo spoločného podnikania v spoločnosti CONCEPT Reality&Investment s.r.o., nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za dohodu o odplate za prevod obchodného podielu, resp. jej dodatok, príp. inú zmenu, pričom posudzovanie
charakteru vkladu a možností jeho vrátenia podľa § 123 ods. 3 OBZ nemá vplyv na rozhodnutie súdu, i keď nemožno vylúčiť, že žalobca mohol mať na mysli skôr plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spoločnosti na zabezpečenie chodu spoločnosti (vlastné financovanie CONCEPT Architects. s.r.o.).
21. Podľa názoru odvolacieho súdu je bez právnej relevancie na rozhodnutie o žalobe skutočnosť, či došlo k započítaniu, nakoľko zo žiadneho platného dojednania nevyplýva, že k prevodu obchodného podielu dochádza za sumu vyššiu ako 1,00 euro, čiže ani prípadné započítanie nemôže nahrádzať dohodu o odplate za prevod obchodného podielu. Započítanie by bolo relevantné pre skúmanie, či bola odplata zaplatená, najskôr však musí byť platne v danej výške dojednaná, to však preukázané nebolo. Iná právna situácia by bola, ak by bola v zmluve o prevode obchodného podielu uvedená výška odplaty 142.470,- EUR + 1,00 euro.
22. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že žalovaný má záujem do odplaty zahrnúť aj svoj nevrátený vklad, ten však nemožno právne posúdiť ako odplatu za prevod obchodného podielu a teda je potrebné prijať záver, že prevod obchodného podielu bol bez primeraného protiplnenia, čím došlo k zmenšeniu majetku spoločnosti CONCEPT Architects s.r.o tak, ako je uvedené vyššie a následne aj k nevymoženiu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.
23. Skutočnosť, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu nebola vymožená je preukázané Oznámením o stave exekučného konania zo dňa 10.7.2020, rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti žaloby je teda okrem vyššie uvedeného, či mal žalovaný úmysel ukrátiť veriteľa. Samotný úmysel vyplýva jednak zo spriaznenosti žalovaného s CONCEPT Reality&Investment s.r.o, a s CONCEPT Architects, s. r. o. pričom žalovaný nepreukázal, že tento úmysel nemal (ako štatutár dlžníka), resp. že ani pri náležitej starostlivosť nemohol taký úmysel dlžníka poznať, keďže konal za dlžníka a zároveň bol osobou, ktorá má z odporovateľného právneho úkon prospech v podobe nadobudnutia obchodného podielu za 1,- euro.
24. Odvolací súd má za to, že prevodom obchodného podielu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, a to takému, ktorý bráni uspokojeniu pohľadávky žalobcu, nakoľko spoločnosť CONCEPT Architects s.r.o. nedisponuje žiadnym iným majetkom, z ktorého by bolo možné aspoň čiastočne uspokojiť pohľadávku žalobcu, pričom žalovaný neprítomnosť úmyslu ukrátiť veriteľa nepreukázal.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvej inštancie o trovách správne rozhodol podľa § 255 CSP.
26. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).