Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CbZm-75-2014.pdf
PDF · 116.82 KB
No categories available
7CbZm/75/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava proti žalovaným v 1. rade: Marek Šimko - shp, s miestom podnikania Orechová č 303, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 40 084 566, právne zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Mandľová 90, 851 10 Bratislava 5, v 2. rade: E.e, právne zastúpená: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska 38, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 13.379,65 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k.: 9Zm/30/2013-26 zo dňa 30.8.2013 v spojení s opravným uznesením č.k.: 9Zm/30/2013-54 zo dňa 29.10.2013 sa ponecháva v platnosti.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré vznikli po vydaní zmenkového platobného rozkazu, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa svojím návrhom zo dňa 28.2.2013, doručeným súdu dňa 2.4.2013 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu 13.379,65 eur, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 13.379,65 eur od 30.6.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 14.4.2012 uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve k blankozmenke č. 0XXX/XX/XXXX, na základe ktorej žalovaný v 1. rade vystavil a následne odovzdal žalobcovi vlastnú blankozmenku, na ktorej v dobe jej vystavenia nebol vyplnený údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Vystavená zmenka slúžila na zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi, vyplývajúcich zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom dňa 14.4.2008. Blankozmenka bola avalovaná zmenečným ručiteľom a to žalovanou v 2. rade. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade si nesplnil riadne a včas svoje záväzky, poskytnutá úver nesplácal, žalobca v súlade s čl. VIII zmluvy vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 30.3.2012 a v súlade s čl. II dohody žalobca využil svoje právo a vyplnil blanko zmenku o chýbajúcu zmenkovú sumu 13.379,65 eur a dátum splatnosti zmenky 30.6.2012. Žalovaným bolo zaslané oznámenie o vyplnení blankozmenky dňa 31.5.2012. Žalovaní sumu 13.379,65 eur žalobcovi ani čiastočne neuhradili.
2. V skrátenom konaní súd vydal dňa 30.8.2013 platobný rozkaz č.k. 9Zm/30/2013-26 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Zm/30/2013-54 zo dňa 29.10.2013, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote podal proti vyššie uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný v 1. rade námietky (č.l. 29 spisu). V námietkach okrem iného uviedol, že mu nie je zrejmé či súd vo
veci vydal platobný alebo zmenkový rozkaz nakoľko súd napadnuté rozhodnutie označil v záhlaví ako „platobný rozkaz“, pričom z obsahu tohto rozhodnutia sa javí, že má ísť o zmenkový platobný rozkaz. Ďalej namietal, že spolu s napadnutým rozhodnutím mu nebola v prílohe doručená kópia zmenky a preto sa k nej nemôže vyjadriť a nie je schopný posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu.
3. Rozsudkom č.k.: 7CbZm/75/2014-129 zo dňa 2.3.2016 súd zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/30/2013-26 zo dňa 30.8.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 9Zm/30/2013-54 zo dňa 29.10.2013 ponechal v platnosti a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ktoré vznikli po vydaní zmenkového platobného rozkazu. Proti predmetnému rozsudku žalovaní podali odvolanie, o ktorom odvolací súd uznesením č.k.: 31CoZm/6/2016 - 164 zo dňa 28.2.2018 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnený rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol, že okrem námietky nedoručenia kópie zmenky žalovaným odvolateľom považuje ostatné odvolacie dôvody za neopodstatnené avšak aj napriek tmu na ne reagoval. K námietke týkajúcej sa neprípustnosti odstránenia nedostatku spočívajúceho v tom, že na základe návrhu žalobcu na vydanie zmenkového platobného rozkazu prvoinštančný súd tento vydal, ako vyplýva i z celého znenia uvedeného rozhodnutia, len ho neoznačil ako zmenkový platobný rozkaz, ale zrejme pochybením pri jeho vyhotovení ho označil ako platobný rozkaz. Uvedený nedostatok prvoinštančný súd odstránil postupom podľa § 175 ods. 8 O.s.p. vydaním opravného uznesenia č.k. 9Zm/30/2013-54 zo dňa 29.10.2013, ktoré bolo potvrdené i odvolacím súdom uznesením č.k. 21CoZm/15/2013-76 zo dňa 30.04.2014. Uvedené označili odvolatelia za vybočenie z medzí právomocí súdu, ktorým postupom došlo k vydaniu ničotného aktu. Uvedené tvrdenia považuje odvolací súd za neopodstatnené odvolacie dôvody, pretože predmetné rozhodnutie vydané v rámci skráteného súdneho konania v časti záhlavia uvádzalo a označovalo právnu vec ako konanie o zaplatenie zmenkovej sumy, výrok výslovne uvádzal, že sa koná o zmenkovej sume, platobný rozkaz obsahoval poučenie pre zmenkový platobný rozkaz o podaní námietok, preto tvrdenie, že nebolo odvolateľom v tom čase zrejmé, či majú podať námietky alebo odpor, pretože nie sú znalí práva nemôže byť hodnotené v ich prospech. Odkaz prvoinštančného súdu na postup podľa § 175 ods.8 O.s.p. bol správny, na rozdiel od tvrdenia žalovaných, pretože v čase vydania opravného uznesenia úprava týkajúca sa opravy chýb bola obsiahnutá v odseku 8 a nie 7. Tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané dňa 30.8.2013 nebolo označené ako zmenkový platobný rozkaz, ale iba ako platobný rozkaz na zaplatenie zmenkovej sumy, na základe čoho ho odvolatelia označujú za ničotné nemožno považovať za rozhodnutie bez právnych následkov. V tejto vzniknutej situácii poukazuje odvolací súd na to, že opravným uznesením sa obsah samotného rozhodnutia nejako nemení. Ak aj vznikne situácia, ktorú príslušná procesná úprava výslovne nerieši, ešte neznamená, že nie je možné postupovať i neštandardným spôsobom. K uvedenému ale postup podľa § 175 ods. 8 O.s.p. riešenie poskytol, i keď s ním odvolatelia nesúhlasia. Vymáhanie zmeniek v súdnom konaní podlieha koncentračnej zásade, je skráteným konaním, ale zo zákona nevyplýva, že je i konaním prísne formálnym. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu o odňatí možnosti konať pred súdom odvolací súd konštatoval, že za opodstatnený odvolací dôvod nie je možné označiť ani prejednanie veci v neprítomnosti žalovanej v 2. rade a jej právneho zástupcu na pojednávaní v deň 2.3.2016.
4. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvého stupňa riadne doručil rovnopis zmenky obom žalovaným (č.l. 171 spisu).
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, právneho zástupcu žalovaných ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o kontokorentnom úvere, Dodatkom č. 1, dohodou o vyplňovacom práve, oznámením o vyplnení, fotokópiou zmenky ako i zvyšným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní uviedla, že nestotožňuje s námietkami žalovaných v celom rozsah. Formou rozhodnutia sa už v priebehu konania zaoberal odvolací Krajský súd v Trnave. Tak isto poukázala na skutočnosť, že v námietkovom konaní musí byť uplatnená koncentračná zásada, pričom v námietkach okrem formy rozhodnutia bolo namietané len nepriloženie kópie zmenky, nebola však spochybnená jej platnosť, ani výška zmenečnej sumy, preto nie je dôvod na zrušenie zmenkového platobného rozkazu. Ďalej uviedla, že so súdneho spisu vyplýva doručenie kópie zmenky tak žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade. Podané námietky sú v celom rozsahu nedôvodné a podané len účelovo s cieľom oddialiť splnenie povinnosti a preto navrhovateľ požaduje, aby súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu v platnosti.
7. Právny zástupca žalovaných v konaní uviedol, že odporcovia namietajú platnosť rozhodnutia „platobného rozkazu“ vydaného dňa 30.8.2013. Toto rozhodnutie je zrejme možné považovať za ničotné, nakoľko súd pri jeho vydaní zrejme vybočil z rámca svojich právomocí. V predmetnom konaní súd nemohol vydať platobný rozkaz, ale postupom podľa § 175 ods. 1 O.s.p. mal byť vydaný zmenkový platobný rozkaz alebo súd mal nariadiť pojednávanie. Ak súd v zmenkovej veci vydal platobný rozkaz, jednoznačne vybočil z rámca zákonom stanovených právomocí a vydal tzv. ničotný individuálny právny akt, ktorý nebolo možné konvalidovať. Súd v súvislosti so zmenou formy rozhodnutia žiadnym spôsobom opäť nepoučil žalovaných o ich procesných právach a predovšetkým o skutočnosti, či v predmetnom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania.
8. Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXX (č.l. 6 spisu) súd zistil, že dňa 14.4.2008 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporca v 1. rade ako dlžník zmluvu o kontokorentnom úvere na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi v 1. rade peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 13.277,57 eur (400.000,-Sk). V článku V. zmluvy si strany dohodli, že riadne splatenie pohľadávok a ich príslušenstva, poplatkov a iných peňažných čiastok vyplývajúcich zo zmluvy bude zabezpečené blankozmenkou podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXX/XX/XXXX. Pri podpise zmluvy je okrem vlastnoručného podpisu odporcu v 1. rade aj podpis jeho manželky Marcely Šimkovej, ktorá podpisom zmluvy vyjadrila svoj súhlas s obsahom zmluvy a jej dojednaniami.
9. Z dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 0XXX/XX/XXXX (č.l. 10 spisu) súd zistil, že dňa 14.4.2008 uzavrel navrhovateľ ako „banka“ a odporca v 2. rade ako „vystaviteľ“ a Marcela Šimková ako „avalista“ predmetnú dohodu na základe ktorej na účely zabezpečenia všetkých nárokov banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. 03XX/XX/XXXX vystaviteľ vystavil blankozmenku podľa špecifikácie: a) s miestom vystavenia: v Trnave b) s dátumom vystavenia: 14. apríla 2008 c) na rad: Banky d) s domicilom v: Československá obchodná banka, a.s. e) s doložkou: bez protestu f) podpísanú za Vystaviteľa: MaS.g) podpísanú za Avalistu: E.a odovzdal ju banke. Blanko zmenka bola v dobe vystavenia nevyplnená v údaji: a) zmenkovej sumy b) dátumu splatnosti V čl. II vystaviteľ a avalista udelili banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch aj v prípade ak nastane predčasná splatnosť pohľadávky banky.
10. Z podania žalobcu označeného ako „Neplnenie zmluvného záväzku“ (č.l. 12 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému v 1. rade oznámenie, v ktorom ho informoval, že vzhľadom na nedodržanie zmluvných podmienok banka vyhlasuje všetky pohľadávky za splatné ku dňu 30.3.2012.
11. Z oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 31.5.2012 a pripojenej doručenky (č.l. 14 spisu) súd zistil, že žalobca dňa 12.6.2012 doručil žalovanému v 1. rade oznámenie o tom, že banka vyplnila blankozmenku o chýbajúce údaje zmenečnej sumy 13.379,65 eur a termín splatnosti 30.6.2012.
12. Z oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 31.5.2012 a pripojenej doručenky (č.l. 16 spisu) súd zistil, že žalobca dňa 12.6.2012 doručil žalovanej v 2. rade oznámenie o tom, že banka vyplnila blankozmenku o chýbajúce údaje zmenečnej sumy 13.379,65 eur a termín splatnosti 30.6.2012.
13. Žalobca predložil v prvopise listinu označenú ako zmenka vydanú žalovaným v 1. rade, s dátumom a miestom vystavenia v Trnave, dňa 14.4.2008 (č.l. 20 spisu). Z vlastného textu zmenky súd zistil, že vystaviteľ zmenky v tejto uvádza, že za zmenku zaplatí čiastku 13.379,65 eur spoločnosti Československej obchodnej banke, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava. Uvedená zmenka je bez protestu, podpísaná vystaviteľom zmenky. Na zmenke sa nachádza taktiež text: „ako aval za vystaviteľa: E. 14. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
15. Podľa § 10 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplna, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nie je zmenka zaplatená, má majiteľ, aj keď je vystaviteľom, proti prijímateľovi priamy nárok zo zmenky na všetko, čo možno žiadať podľa §§ 48 a 49.
17. Podľa § 30 ods. 1 cit. zákona zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.
18. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
19. Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
20. Podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané, 2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti, 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy, 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
21. Podľa článku I ustanovenia § 77 ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb., pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
22. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Obo 362/2005 „Zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z vlastných mimozmenkových vzťahov.“
23. Podľa rozsudku Vrchného súdu v Prahe zo dňa 27.05.1997, sp. zn. 5 Cmo 143/1996 „Uplatnenie práva proti ručiteľovi za priameho dlžníka (vystaviteľa vlastnej zmenky) v súdnom konaní nie je podmienené predložením zmenky ani vystaviteľovi ani tomuto ručiteľovi. ... Odporkyňa obdržala spolu so zmenkovým platobným rozkazom od súdu prvého stupňa aj žalobný návrh, a teda týmto spôsobom bola vyzvaná k tomu, aby osobe týmto návrhom a zmenkovým platobným rozkazom určenej zmenku zaplatila. Teda najneskôr týmto okamžikom jej muselo byť známe, komu má platiť. Napokon aj keď sa zmenka, ak nie sú dané iné okolnosti, ručiteľovi priameho dlžníka zo zmenky nepredkladá, je vecou vzťahu medzi týmto dlžníkom a jeho ručiteľom, aby sa navzájom oboznámili s okolnosťami so zmenkou spojenými, medzi ktoré patrí aj informácia dlžníka avalistovi o tom, že mu bola zmenka predložená, ale nebola ním honorovaná. Napokon z tohto dôvodu sú avalisti priamych dlžníkov vylúčení aj z okruhu osôb, ktorým je nutné nezaplatenie zmenky oznamovať podľa čl. I ustanovenia § 45 cit. zák.“
24. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky publikovaného v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk Nejvyššího soudu pod č. R 15/2001 „V prípade úverov je potrebné k základnej sume úveru (istine) pripočítať aj sumu úrokov. Úroky v rámci úrokového vzťahu predstavujú zisk, na ktorý ma veriteľ nárok ako odplatu za užívanie finančných prostriedkov. Dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny, v nadväznosti na čo, je veriteľ oprávnený požadovať pre prípad omeškania dlžníka úroky z omeškania s dohodnutými úrokmi.“
25. Podľa rozsudku Vrchního soudu v Praze, sp. zn. 5 Cmo 304/94 „Pri odstúpení od zmluvy veriteľom kvôli nesplácaniu úveru dlžníkom budú ďalej účtované úroky z úveru aj úroky z omeškania, tzv. sankčné úroky v zákonnej (§ 369 Obch. zák.) alebo dohodnutej výške.“
26. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obo 283/2003 „Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť.“
27. Podľa rozsudku publikovanom v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk Nejvyššího soudu pod č. R 15/2001 „Zmyslom ustanovenia § 506 obch. zák. je - ako plynie zo znenia tohto ustanovenia a z kontextu, v akom je v obchodnom zákonníku uvedené - poskytnúť veriteľovi právny prostriedok proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Vzhľadom k tomu, že za tejto situácie je možné dôvodne predpokladať, že ani v budúcnosti dlžník nebude riadne plniť, môže veriteľ od zmluvy o úvere odstúpiť, a tým spôsobiť, že zaniknú jeho povinnosti voči dlžníkovi (ide napríklad o povinnosť poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky podľa § 501 obch. zák.). Ide - ako vyplýva z vyššie uvedeného - o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa; jeho využitím sa veriteľ nemôže ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy.“
28. Zmenka je cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu.
29. Blankozmenka sa používa predovšetkým ako zabezpečovacia zmenka. Vyplňuje sa na základe zmluvy o vyplnení blankozmenky resp. dohody o vyplňovacom práve, ktorá má charakter nepomenovanej, tzv. inominátnej zmluvy a nie je pre ňu predpísaná ani písomná forma. Ide o zmenku, ktorej chýba niektorá z podstatných náležitostí. Blankozmenka je listina, ktorá je určená za zmenku a je úmyselne vydaná jej vystaviteľom v nekompletnom stave s tým, že jej nadobúdateľ na doplnenie zatiaľ nevyplnených náležitostí uzatvára dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve. Z ustanovenia čl. I. § 10 ZZŠ možno stanoviť charakteristické znaky blankozmenky. Blankozmenka je podpísaná listina. Môže byť podpísaná vystaviteľom alebo akceptantom, priamym alebo nepriamym dlžníkom. Ďalšou podmienkou existencie blankozmenky je určenie listiny za zmenku. Blankozmenka nie je akákoľvek nevyplnená listina. Z jej textu musí byť zjavné, že je základom textu budúcej hotovej zmenky. Blankozmenka je vedome neúplná listina. Neúplnosť listiny je spôsobená úmyselne, je zámerom účastníkov. Nestačí neúplnosť spôsobená omylom alebo neznalosťou účastníkov. Neúplnosti obsahu blankozmenky si musí byť plne vedomý tak zmenkový blankovystaviteľ ako aj zmenkový veriteľ, a to už v okamihu emisie blankozmenky, lebo len vtedy možno hovoriť o zámernej neúplnosti blankozmenky. Blankozmenka teda nie je ešte skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom, resp. vývojovou etapou konečnej listiny - zmenky (Kovařík, 1999, s. 50). Blankozmenka sa teda až po jej riadnom a správnom vyplnení zmení na úplnú zmenku, a teda až týmto okamihom sa stáva uplatniteľným zabezpečovacím nástrojom. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku. Za situácie, keď zmluvné strany nevedia všetky údaje (najmä údaje o konečnej výške budúcej pohľadávky) potrebné na vystavenie úplnej zmenky, môže byť blankozmenka prostriedkom na zabezpečenia záväzkov do obdobia, keď bude účastníkom známe všetko potrebné k vystaveniu úplnej zmenky (Kovařík, 2002, s. 75). Účelom vystavenia blankozmenky je dosiahnuť nesporný záväzkový vzťah, plniaci napr. zabezpečovaciu funkciu. Nespornosť záväzku, ktorým blankozmenka je, spočíva v tom, že veriteľ nemusí pri jej predložení preukazovať tak existenciu dlhu ako ani žiadnych iných dôvodov a skutočností. Stačí preukázať, že je majiteľom platnej blankozmenky, ktorá sa jej doplnením zmenila na platnú zmenku a táto platná zmenka je plne postačujúcim titulom na zaplatenie zmenkovej sumy v nej uvedenému zmenkovému veriteľovi. ZZŠ v súvislosti s neúplnosťou listiny blankozmenky nič neuvádza. K listine blankozmenky musí byť dohodou zriadené zmenkové vyplňovacie právo. Nejedná sa o právo spojené listinou blankozmenky, ktoré by bolo do blankozmenky priamo inkorporované. Jedná sa o právo všeobecno-záväzkovej povahy, ktoré má však vo vzťahu k blankozmenke akcesorickú povahu. Nemôže totiž existovať samostatne, ale vždy sa musí vzťahovať ku konkrétnej blankozmenke. Nemožno samostatne disponovať napr. zabezpečovacím právom bez toho, aby sa disponovalo aj s listinou blankozmenky, ku ktorej sa vzťahuje (Kovařík, 2009, s. 77). Vyplňovacie právo dáva
majiteľovi blankozmenky možnosť, aby sám svojim vlastným konaním celkom nezávisle od dlžníkov (t. j. vystaviteľa blankozmenky a avalistov) premenil listinu, ktorá je zatiaľ len zárodkom zmenky, na zmenku dokonalú. Dohoda o vyplňovacom práve nemusí mať písomnú formu, často býva súčasťou inej zmluvy. ZZŠ neupravuje jej formu, a preto okrem výslovného písomného prejavu dôkazom o jej uzavretí prichádza do úvahy aj jednostranné vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva, ktoré majiteľ prijme. Z hľadiska právnej istoty sa však samozrejme odporúča dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke uzatvárať v písomnej podobe. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke určuje, kto, kedy a akým spôsobom môže obsah blankozmenky doplniť. Účastníkmi dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke sú vystaviteľ blankozmenky a jej prvý nadobúdateľ. ZZŠ nijako nelimituje, koľko nevyplnených miest môže blankozmenka obsahovať. Rozsah vyplňovacieho oprávnenia vyplýva jednak s textu samotnej blankozmenky, teda z okruhu bielych (blanko) miest, ktoré blankozmenka obsahuje, a jednak z obsahu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Ak je blankozmenka emitovaná za účelom zabezpečenia pohľadávky, je potrebné obvyklosť obsahu zmenky (t. j. vyplnenej blankozmenky) hľadať v zabezpečovanom vzťahu, čiže zmenka by mala byť vyplnená tak, aby jej obsah zodpovedal zabezpečovanej pohľadávke. Doplnením chýbajúcich častí vzniká zmenka, s ktorou treba zaobchádzať tak, ako by už od počiatku mala obsah, ktorý bol doplnený neskôr, čo je dôležité najmä pri zmenkových úkonoch, pretože napr. blankozmenku nie je možné protestovať. Konečný obsah zmenky v ideálnom prípade zodpovedá dohode o vyplňovacom práve. Pri vyplnení ktoré je v rozpore s dohodou dostane zmenka iný obsah, čo ale nespôsobuje jej neplatnosť. Protizmluvné doplnenie musí zmenkový dlžník napadnúť námietkami. Pokiaľ bola doplnená vyššia suma, ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej sume obsiahnutá aj správna nižšia suma. Do výšky čiastky zodpovedajúcej dohode o vyplňovacom práve nejde o porušenie dohody a námietka by v tomto prípade nemala byť úspešná. Pokiaľ zmenka ostala medzi pôvodnými účastníkmi, bude námietka účinná, pokiaľ dlžník preukáže doplnenie v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Blankozmenka môže v praxi slúžiť na zabezpečenie istiny z kauzálneho vzťahu, ako aj úrokov, zmluvných pokút, preukázateľne vynaložených nákladov a pod. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku podľa dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke.
30. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 druhej časti zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Doplnením chýbajúcich údajov sa pôvodná blankozmenka stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, preto žalobca nemá ani povinnosť preukázať, či blankozmenku doplnil oprávnene a všetky údaje vyplnil správne. Žalovaní namietali, že im nie je zrejmé či súd vo veci vydal platobný alebo zmenkový rozkaz nakoľko súd napadnuté rozhodnutie označil v záhlaví ako „platobný rozkaz“, pričom z obsahu tohto rozhodnutia sa javí, že má ísť o zmenkový platobný rozkaz a má za to, že z uvedeného dôvodu ide o neplatné rozhodnutie resp. ničotné, keďže súd podľa jeho právneho názoru vybočil z rámca svojich právomoci. K uvedeným námietkam súd uvádza, že sa v plnom rozsahu pridržiava obsahu uznesenia odvolacieho súdu č.k. 21CoZm/15/2013-76 zo dňa 30.4.2014 a č.k. 31CoZm/6/2016 - 164 zo dňa 28.2.2018, s ktorými sú žalovaní oboznámení a preto súdu ani nie je zrejmé z akého dôvodu tvrdošijne aj naďalej (po rozhodnutí odvolacím súdom, ktorý sa s touto právnou obranou už opakovane vysporiadal) zotrvávajú na právnej argumentácii súvisiacej so spochybňovaním formy vydaného rozhodnutia dňa 30.8.2013. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutím vydaným pod č.k. 9Zm/30/2013-26 zo dňa 30.8.2013 súd akceptoval návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý okrem iného obom odporcom i súčasne s vydaným rozhodnutím doručil v prílohe vydaného rozhodnutia, ktoré podľa obsahu tak výrokovej časti ako i poučenia je jednoznačne zmenkovým platobným rozkazom i keď je v názve označené ako platobný rozkaz. Skrátené konanie je konaním rozkazným, a pokiaľ sa jedná o nárok zo zmenky, súd vydáva v skrátenom konaní zmenkový platobný rozkaz. Zo znenia rozhodnutia vydaného pod označením „platobný rozkaz“ (č.k. 9Zm/30/2013-26) je jednoznačné a zrejmé, že sa jedná o „zaplatenie zmenkovej sumy 13.379,65 eur s príslušenstvom“ rovnako je táto skutočnosť uvedená i v poučení, preto niet dôvodov pochybovať o tom, že by sa nejednalo o rozhodnutie na plnenie zo zmenky. Zo znenia rozhodnutia tiež vyplýva, že je možné proti nemu podať námietky do troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Samotný nedostatok spočívajúci v tom, že v označení formy tohto rozhodnutia nebolo uvedené slovo „zmenkový“ ,ktorý nedostatok súd prvého stupňa opravil vydaním opravného uznesenia, ako je prípustné s poukazom na ust. § 175 ods. 8 O.s.p., nezakladá zmenu
právnej situácie, ktorá by účastníkom konania uprela ich práva, jedná sa o pochybenie zrejmé, ktoré je poznateľné každému z ostatného textu vydaného rozhodnutia v spojení s obsahom k rozhodnutiu priloženého návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu.
31. Koncentračná zásada neumožňuje súdu prihliadať na iné námietky uplatnené po uplynutí troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Včas podané námietky žalovaných podané v danej veci, ktoré súd vyhodnotil ako nedôvodné nie sú dôvodom, pre ktorý by súd mohol zmenkový platobný rozkaz zrušiť. Zmenka má náležitosti vlastnej zmenky. Zmenku žalobca vyplnil v súlade s vyplňovacím právom a nakoľko žalovaní žiadne námietky majúce charakter absolútnych námietok, ktoré by vyplývali z obsahu samotnej zmenky nevzniesli a vzniesť už nie sú oprávnení, je nutné považovať zmenku za platnú, bez vád zmenky - listiny ako takej. Žalovaní tiež žiadnym spôsobom nepreukázali a ani nenamietali nesprávny postup žalobcu pri vyplňovaní zmenky. Žalovaná v 2. rade sa ako aval zaviazala ručiť za zaplatenie zmenky výstavcom. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zmenka bola vyplnená žalobcom v súlade s Dohodou o jej vyplnení a žalovaným vznikla solidárna povinnosť na jej základe poskytnúť žalobcovi uplatnené plnenie.
32. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/30/2013-26 zo dňa 30.8.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 9Zm/30/2013-54 zo dňa 29.10.2013 ponechal v celom rozsahu v platnosti.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“