Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/89/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci žalobcu: LIGNUM MS, s.r.o., Areál PPS 1743, 962 12 Detva, IČO: 44 180 942, zastúpeného: URBÁNI & Partners, s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: EKOLTECH, spol.s.r.o., Čajkovského 8, 984 01 Lučenec, IČO: 34 127 787, zastúpeného: Pisár & partners - advokáti, s.r.o., so sídlom P. Rádayho 8, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 11.604,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 8Cb/44/2016 - 113 zo dňa 31. októbra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 8Cb/44/2016 - 113 zo dňa 31. októbra 2017 p o t v r dz u j e.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 11.604,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 22.09.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa svojím návrhom domáhal zaplatenia žalovanej sumy na tom skutkovom základe, že medzi ním ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo dodanie tovaru podľa dodacieho listu pre žalovaného. Na základe uvedeného bola vystavená faktúra č. 2016000373 s dátumom splatnosti 21.09.2016 na sumu 23.738,40 Eur, z ktorej žalovaný sumu 12.134,08 Eur uhradil a zostatok nezaplatenej sumy je predmetom žaloby. Žalovaný v odpore potvrdil, že dodával pre žalovaného tovar na základe objednávok žalovaného vyrábaných z veľkoplošného materiálu (od výrobcu spoločnosti SWL), ktorý pre žalobcu objednával a kupoval žalovaný s tým, že po opracovaní materiálu tento bol preskladnený na ďalší proces k inému dodávateľovi - spoločnosť DJ Design, kde došlo k zastaveniu procesu kvôli vysokému percentu opráv. Žalovaný ako objednávateľ materiálu tento reklamoval u výrobcu (reklamácia č. 230/2016). Žalovaný od žalobcu stiahol materiál do svojho závodu, tento označil, pričom po vystavení reklamácie výrobca materiál prevzal a poukázal na to, že je tu 54,3% nezhoda reklamovaného materiálu, pretože nepochádzal od výrobcu, čo viedlo k reklamačnej činnosti. Týmto žalovanému vznikla škoda, s ktorou bol žalobca oboznámený, pretože k zámene materiálu malo dôjsť u žalobcu. Na základe tejto skutočnosti žalovaný vystavil faktúru č. 16300068 zo dňa 26.08.2016 a vyúčtoval žalobcovi vzniknuté náklady spojené s predmetnou reklamačnou činnosťou. Faktúru riadne doručil žalobcovi a započítal spolu s vystaveným dobropisom zo dňa 08.08.2016. V podaní doručenom súdu dňa 27.07.2017 žalovaný

namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Zvolen, pretože v obvode tohto súdu nemá ich spoločnosť sídlo, pričom na konanie má byť miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. K uvedenej námietke súd neprihliadol z dôvodu, že žalovaný túto neuplatnil včas, a to najneskôr pri prvom procesnom úkone ktorý mu patrí, ktorým úkonom bol podaný odpor. Súd z tohto dôvodu na jeho námietku neprihliadol a pokračoval v konaní.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu na doplatenie sumy vystavenej faktúry vo výške 11.604,02 Eur je dôvodný. Žalovaný nepoprel skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe, a to dodanie tovaru pre žalovaného.

4. Vzhľadom na vznesenú započítaciu námietku zo strany žalovaného sa súd zaoberal v zmysle ust. § 358, § 359 Obchodného zákonníka, § 580 Občianskeho zákonníka, predmetným započítacím prejavom a uviedol, že takéto započítanie pohľadávky zo strany žalovaného považuje za neplatný právny úkon, ktorý nespôsobuje účinky zániku záväzku. Uviedol, že faktúra žalobcu, ktorú žiadal zaplatiť bola splatná až dňa 21.09.2016, teda nespĺňala predpoklady podľa § 359 Obchodného zákonníka, pretože nebola v čase započítacieho prejavu splatná. Splatná nebola ani samotná pohľadávka žalovaného, keďže faktúra č. 16300068 bola splatná až dňa 25.09.2016. Potom považoval úkon žalovaného označený ako „ Oznámenie, že sme dňa 07.09.2016 preúčtovali“, kde je uvedená faktúra č. 16300068 na úhradu faktúry č. 2016000373 a dobropis č. 14600019 za neúčinný, pretože v čase započítania ani jedna z týchto pohľadávok nebola splatná. Súd tiež poukázal na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mal za to, že písomné započítanie zo dňa 07.09.2016 by bolo neplatné aj v prípade, ak by išlo o splatné pohľadávky, pretože samotné započítanie nespĺňa hmotnoprávne podmienky § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože takýto prejav aký bol urobený touto listinnou, nie je zrozumiteľný, určitý, a preto ním nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky. V oznámení o započítaní podľa názoru súdu je minimálne potrebné uviesť aká suma sa započítava, kedy nastala splatnosť sumy, ktorá sa započítala, s ktorou sumou sa započítava, z ktorej faktúry sa započítava, kedy nastala splatnosť faktúry a tiež je na základe tohto potrebné poukázať, kedy došlo k zániku vzájomných pohľadávok, t.j. konkrétnym dátumom. Vzhľadom na uvedené považoval súd takýto zápočet za neplatný právny úkon.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 a priznal žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu úspešný, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva vo výške 100%.

6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, h/ CSP. Domnieva sa, že súd rozhodol o nároku žalobcu bez toho, aby sa dostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami týkajúcimi sa vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného a to aj napriek skutočnosti, že na ich existenciu žalovaný poukazoval už v odpore a zároveň aj na ústnom pojednávaní dňa 04.10.2017. Žalovaný mal záujem tento prostriedok procesnej obrany preukázať jednak výpoveďami svedkov, ako aj listinnými dôkazmi, avšak súd bez náležitého odôvodnenia vykonanie takýchto dôkazov odmietol a zároveň sa obranou žalovaného odmietol zaoberať. Nemožno akceptovať tvrdenie súdu, že predmetné dôkazy neboli navrhnuté včas, najmä z dôvodu, že žalovaný nebol v čase vykonania prvých procesných úkonov zastúpený advokátom, ale najmä z dôvodu, že neprehliadanie na neskôr predložené a navrhnuté dôkazy je oprávnením súdu a nie jeho povinnosťou. Súd podľa názoru žalovaného odignoroval aj podstatné okolnosti vzniku vzájomných nárokov uplatnených žalovaným voči žalobcovi, ktoré vyplynuli z výpovede konateľa žalovaného. Z kontextu jeho výpovede bolo vytrhnuté v odôvodení len konštatovanie, že žalovaný nepopiera skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom dodania a prevzatia tovaru, avšak z nepochopiteľných dôvodov sa už súd nezaoberal, či na základe konateľom tvrdených skutočností nemohla žalovanému vzniknúť pohľadávka voči žalobcovi, ktorú si v rámci obchodných zvyklostí započítal žalovaný spôsobom, ktorý nikdy v rámci dovtedy fungujúcich obchodných zvyklostí nenamietal ani jeden z účastníkov konania a zároveň, ktorá bola uplatnená aj na ústnom pojednávaní dňa 04.10.2017 ako protinárok voči nároku žalobcu, a to v rozsahu žalobcom uplatneného nároku. Ďalej uviedol, že forma takéhoto zániku pohľadávok nikdy nebola iná, účastníci konania ju nikdy medzi sebou nenamietali a to ani v prípade, ak dochádzalo k zániku ešte nesplatných pohľadávok. Námietky žalobcu v súvislosti s Oznámením zo dňa 07.09.2016, ktorým došlo k zániku vzájomných pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto konania, preto žalovaný považuje za účelové a neopodstatnené. Argumentáciu súdu, ktorý takéto započítanie považuje z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a neurčitosti za neplatné, nemožno akceptovať, nakoľko účastníci konania do vzniku tohto sporu vždy vedeli aká časť, akej pohľadávky a ku ktorému dňu zaniká vzájomným započítaním. Skutočnosť, že príslušný

súd nevie z tohto dokumentu určiť podstatné náležitosti, považuje za subjektívnu okolnosť, ktorá by najmä vzhľadom na obchodné zvyklosti a doterajšiu bezproblémovosť takéhoto započítania medzi účastníkmi konania nemala byť vykladaná v neprospech žalovaného. V dôsledku všetkých skutkových a procesných nedostatkov považuje žalovaný rozsudok za predčasný a arbitrárny bez zohľadnenia všetkých relevantných skutočností. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 335,26 Eur.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný nepredložil konajúcemu súdu relevantné podanie - zápočet pohľadávok, ktorý by bol svojím obsahom spôsobilým právnym úkonom, aby spôsobil zánik pohľadávok, pretože sám žalovaný pohľadávku žalobcu uznáva, avšak tvrdil, že mal vzájomnú pohľadávku spôsobilú na započítanie. Napriek tomu pokiaľ by takýto právny úkon existoval, žalovaný nepredložil žiadne doklady viažuce sa k jeho tvrdeniam o údajnej existencii takejto pohľadávky. Napriek procesným poučeniam žalovaný ani na pojednávaní nepredložil dôkazy, ktoré by mohli preukazovať akýkoľvek nárok na náhradu škody ako to žalovaný tvrdil. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepreukázal nič; vo vzťahu k vzniku škody musí byť preukázané: vznik škody ( jej číselné vyjadrenie a odôvodnenie v čom spočíva, preukázanie výšky), porušenie právnej povinnosti (t.j. čo žalobca mal porušiť), kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením. Z uvedeného nepreukázal žalovaný nič, napriek tomu žalobca poukazuje aj na ustanovenie § 428 Obchodného zákonníka, ktorým v prípade vadného plnenia právo súd nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu potom, čo mal vady zistiť ( či už pri prehliadke). Preto argumentácia „ pomiešaním“ tovaru nemôže obstáť ani v prípade, ak by žalovaný preukázal všetko doteraz uvedené. Žalobca má za to, že konajúci súd postupoval v súlade so zákonom, vyhodnotil skutkový stav, ktorý pohľadávku žalobcu preukazoval a takisto žalovaný ju uznával, avšak neuniesol dôkazné bremeno k ním tvrdenej obrane, nezabezpečil a ani neoznačil ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen potvrdil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

8. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný, ktorý uviedol, že naďalej trvá v celom rozsahu na dôvodoch podania odvolania. Má za to, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.10.2017 sa dostatočne vyjadril ku všetkým skutočnostiam odôvodňujúcim jeho pohľadávku voči žalobcovi, ktorú si započítal a ktorú riadne a včas žalobcovi oznámil, a to presne takým istým spôsobom ako žalobca a žalovaný do vzniku tohto sporu spolupracovali. Na predmetnom pojednávaní žalovaný oboznámil príslušný súd ako boli uhrádzané jednotlivé pohľadávky, ktoré počas spolupráce žalovaného a žalobcu vznikali na jednej aj druhej strane, vysvetlil súdu spôsob spolupráce medzi žalobcom a žalovaným, opísal postup akým dochádzalo k zabezpečeniu potrebného materiálu k opracovaniu žalobcom a jeho následnému presunu na ďalšie spracovanie, vysvetlil ako sa žalovaný dozvedel o zamiešaní materiálu a bol o všetkých týchto skutočnostiach pripravený predložiť listinné dôkazy o ním tvrdených skutočnostiach spolu s relevantnou fotodokumentáciou. Napriek týmto skutočnostiam, ktoré bezpochyby vyvolávali ďalšie otázky, ktorými sa súd mal zaoberať, tento od žalovaného odmietol prevziať a preskúmať akékoľvek listiny a predkladanú dokumentáciu a to aj napriek skutočnosti, že objasňovala tvrdenie žalovaného nielen prednesené na pojednávaní, ale aj tvrdenia obsiahnuté v odpore. Vzhľadom na uvedené doložil žalovaný k svojmu vyjadreniu ďalšie doklady a navrhol, aby súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

12. Podľa § 383 Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.604,02 Eur s príslušenstvom. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že žalovaný ako objednávateľ materiálu vstúpil do procesu a materiál reklamoval u výrobcu s tým, že po vystavení reklamácie výrobca materiál prevzal a poukázal na to, že je tu 54,3% nezhoda reklamovaného materiálu, pretože nepochádzal od výrobcu, čo viedlo k reklamačnej činnosti. Týmto žalovanému vznikla škoda, s ktorou bol žalobca oboznámený, pretože k zámene materiálu malo dôjsť u žalobcu. Na základe tejto skutočnosti potom žalovaný vystavil faktúru, vyúčtoval žalobcovi vzniknuté náklady spojené s uvedenou reklamačnou činnosťou a započítal spolu s vystaveným dobropisom zo dňa 08.08.2016.

14. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

15. Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej dodal žalobca pre žalovaného tovar - dielce. Na zaplatenie kúpnej ceny žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2016000373 zo dňa 22.08.2016, splatnú dňa 21.09.2016, na sumu 23.738,40 Eur, z ktorej žalovaný uhradil dňa 21.09.2016 sumu 12.134,08 Eur, nezaplatených zostalo 11.604,02 Eur. Keďže žalovaný dodanie predmetného materiálu nepoprel, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu na doplatenie zvyšnej sumy je dôvodný, s ktorým názorom sa odvolací súd stotožnil.

16. Žalovaný si však v priebehu prvostupňového konania uplatnil započítaciu námietku, ktorý nárok na započítanie mu mal vzniknúť titulom náhrady škody tým, že po opracovaní materiálu došlo k zastaveniu procesu kvôli vysokému percentu opráv a nepodarkov, na základe čoho žalovaný ako objednávateľ materiál reklamoval u výrobcu a tvrdil, že šetrením sa zistilo, že k zámene materiálu muselo dôjsť u žalobcu. Na základe týchto zistení bola následne zo strany žalovaného vystavená faktúra dňa 26.08.2016, ktorou vyúčtoval žalobcovi vzniknuté náklady spojené s uvedenou reklamačnou činnosťou.

17. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

18. Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

19. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

20. Jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku je započítanie. Všeobecná právna úprava započítania je zakotvená v § 580 a v § 581 Občianskeho zákonníka. Právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú. Započítanie ako každý právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý. Z prejavu vôle veriteľa musí predovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať voči inej alebo viacerým iným pohľadávkam, ktoré má dlžník v priamej pozícii veriteľa voči nemu. K zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú. Pohľadávky sa stretnú vtedy, keď sú splatné. Pretože pohľadávky nebudú mať spravidla rovnaký deň splatnosti, stretnú sa splatnosťou tej pohľadávky, ktorá má neskoršiu splatnosť. Započítanie je právne účinné vtedy, keď dôjde druhej strane.

Ak chýba napríklad prejav smerujúci k započítaniu, účinky započítania nenastanú a tie nenastanú ani vtedy, ak takýto jednostranný prejav bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli. Kompenzačný prejav teda môže byť úspešne urobený iba od toho okamihu, keď sa vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, stretli a boli spôsobilé na započítanie.

21. Žalovaný súdu predložil Oznámenie zo dňa 07.09.2016, adresované žalobcovi, ktorým mu oznámil, že dňa 07.09.2016 preúčtoval faktúru č. 16300068 na sumu 14.119,03 Eur (t.j. faktúru, ktorou žalovaný žalobcovi účtoval prefakturáciu nákladov na prepravu podľa § 9 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, prefakturáciu nákladov spojených s materiálom a náklady na triedenie). Predmetná faktúra bola vystavená dňa 26.08.2016, splatná 25.09.2016. Ďalej je v oznámení uvedené, že táto faktúra bola preúčtovaná na úhradu faktúry č. 2016000373 vo výške 11.604,02 Eur (čiastočne) a dobropis č. 16400019 na sumu 2.515,01 Eur, teda vo výške spolu 14.119,03 Eur. Na čísle listu 28 sa nachádza emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej je uvedené, že žalobcovi žalovaný v prílohe posiela oznámenie o započítaní pohľadávok a záväzkov s tým, že zostatok faktúry č. 2016000373 uhradí v lehote splatnosti. Podpísaná pani A.. Jednalo sa o email zo dňa 08.09.2016.

22. Ako už bolo vyššie uvedené započítať možno pohľadávky, ktoré sú splatné s tým, že pohľadávky sa stretnú vtedy, keď sú splatné. Pohľadávka žalobcu, ktorú si uplatňuje predmetnou žalobou a ktorá vyplýva z faktúry č. 2016000373, bola splatná dňa 21.09.2016, z ktorej pohľadávky aj žalovaný časť žalobcovi uhradil a to v deň splatnosti sumu 12.134,08 Eur. Pohľadávka, ktorú si mienil započítať voči žalobcovi žalovaný a ktorá podľa neho vyplývala z faktúry č. 16300068 na sumu 14.119,03 Eur, bola splatná dňa 25.09.2016. Žalovaný už dňa 23.08.2016 podľa emailovej komunikácie oznamoval žalobcovi, že jeho faktúru zaevidoval a záväzok bude započítavať s tým, že aktuálne eviduje otvorenú reklamáciu, ktorú po uzatvorení obdržaním dobropisu započíta s faktúrou č. 2016000373. Dňa 08.09.2016 oznámil žalobcovi, že mu v prílohe posiela oznámenie o započítaní pohľadávok a záväzkov. Podľa akceptačného listu (č. l. 37 spisu) žalobca žalovanému oznámil, že reklamáciu neuznáva, keďže z jeho strany boli výrobky riadne vyrobené, riadne označené a dodané žalovanému od firmy EKOLTECH a prijaté vstupnou kontrolou žalovaného bez jediného problému.

23. Odvolací súd poznamenáva, že predmetné Oznámenie žalovaného o preúčtovaní faktúr, ktorým podľa tvrdenia žalovaného došlo k započítaniu jeho pohľadávky s pohľadávkami žalobcu, nespĺňa náležitosti stanovené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda nejednalo sa o právny úkon, ktorý by bol zrozumiteľný a určitý, z predmetného oznámenia nie je ani zrejmé, že sa jedná o započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov žalobcu a žalovaného, najmä keď v čase predmetného oznámenia (07.09.2016) nebola ani jedna pohľadávka splatná, faktúra žalobcu splatná dňa 21.09.2016, faktúra žalovaného dňa 29.09.2016, teda v čase uskutočnenia predmetného oznámenia neboli jednotlivé pohľadávky splatné, potom podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo dôjsť k ich stretnutiu a ani k vzájomnému započítaniu. Účinky započítania nemohli nastať ani z dôvodu, že predmetné oznámenie žalovaného bolo urobené skôr ako sa vzájomné pohľadávky stretli. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.06.2000, sp.zn. 32Cdo/50/2000, podľa ktorého „kompenzačný prejav je možné urobiť až potom, čo sa obidve pohľadávky stretli, t.j. v okamžiku, keď sa stala splatnou pohľadávka s neskoršou splatnosťou. Pohľadávka na náhradu škody sa stáva splatnou až na výzvu veriteľa na splnenie dlhu...“

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný nepreukázal, že predmetným oznámením skutočne došlo k započítaniu jeho pohľadávky voči pohľadávke žalobcu, nepreukázal že by mal voči žalobcovi nielen splatnú pohľadávku, ale ani tú skutočnosť, že mu vznikla voči žalobcovi škoda vo výške 14.119,03 Eur (faktúra č. 16300068) a nepreukázal ani tú skutočnosť, že by voči žalobcovi vykonal určitý, jednoznačný a zrozumiteľný právny úkon započítania so všetkými náležitosťami tak, ako ho vyžaduje zákon.

25. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne

svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

29. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .