Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/16/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.09.2018, v trestnej veci proti odsúdenému I. N. pre zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Pp 30/18 zo dňa 09.05.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť ods. I. N..

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s ust. § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. návrh odsúdeného I. N., nar. XX.XX.XXXX, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T 83/14 zo dňa 28.10.2014 vo výmere 5 rokov zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, odsúdený sťažnosť, ktorú bližšie nezdôvodnil.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu predložených spisov vyplýva, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T 83/14 zo dňa 28.10.2014 uznaný vinným zo zločinu šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a v súbehu s prečinmi krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, písm. f/ Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 0T 66/13 zo dňa 26.02.2014. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 0T 66/13 zo dňa 26.02.2014 bol odsúdený uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, zároveň bol týmto rozsudkom zrušený aj výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Bardejov sp. zn. 0T 1/14 z 13.01.2014. Spomínaným trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov (sp. zn. 0T 1/14) bol odsúdený uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený výkon vyššie uloženého súhrnného trestu vo výmere 5 rokov nastúpil dňa 20.11.2014, avšak do spomínaného trestu mu bol započítaný výkon trestu vo veci sp. zn. 0T 66/13 od 10.01.2014 do 10.07.2014, a to uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T 83/14 zo 06.11.2014, do výkonu

ktorého mu bola započítaná aj väzba vykonávaná vo veci sp. zn. 0 T 1/14 od 10.01.2014 do 21.01.2014, čo znamená, že formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda výkon dvoch tretín uloženého trestu, odsúdený splnil dňa 20.09.2017.

Zo správy ÚVTOS Prešov zo dňa 05.04.2018 vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody nebolo vždy na požadovanej úrovni, v počiatočných fázach jeho výkonu bolo správanie odsúdeného na kolísavej úrovni, pričom boli zistené uňho dva nedostatky a následne potom ešte v priebehu výkonu trestu odňatia slobody mu bol uložený jeden disciplinárny trest, na strane druhej si zodpovedne plnil funkciu vedúceho izby, taktiež sa na požadovanej úrovni správal pri výkone pracovných činností, za plnenie ktorých mu boli uložené dve disciplinárne odmeny, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.06.2016 sp. zn. 2Nt 39/16 bol u odsúdeného zmenený spôsob výkonu trestu odňatia slobody zo stredného na minimálny stupeň stráženia.

Vo vyššie uvedenej správe ÚVTOS Prešov ďalej konštatuje, že resocializačná prognóza odsúdeného je nepriaznivá, riziko jeho sociálneho zlyhania je vysoké, a to z dôvodu vysokej recidívy, závažnosti trestnej činnosti, experimentovanie s drogami, dlhodobú nezamestnanosť a nedostatočný príjem, preto nepreukazuje splnenie podmienok na jeho podmienečné prepustenie a ústav ho neodporúča podmienečne prepustiť.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Aj keď podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je mimoriadnym inštitútom, ktorý by súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru, ktorým je vykonanie v prejednávanej veci dvoch tretín uloženého trestu, ako aj materiálneho charakteru, a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojim správaním a plnením povinností skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný. Pokiaľ teda súd, na základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému záveru, že odsúdený sa polepšil do takej miery, že je možné od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť. Taktiež dobré správanie odsúdeného v dôsledku motivácie podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody nie je prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože v prípade jeho prepustenia, teda po odpadnutí motivácie dobrého správania, niet záruky, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu, teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je odhodlaný viacej takto nekonať, došlo uňho k zmene škodlivých návykov a nevhodných charakterových vlastností, ktoré viedli k páchaniu trestnej činnosti. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody pre podmienečne prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne stačiť nebude.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie dvoch tretín uložených trestov, boli splnené, vykonané dokazovanie neviedlo k dostatočne odôvodnenému záveru, že odsúdený sa už doterajším výkonom trestu polepšil, a preto jeho ďalší výkon nie je potrebný.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený má okrem záznamov týkajúcich sa trestu, ktorý momentálne vykonáva, ďalších osem záznamov, čo znamená, že v minulosti sa opakovane (osemkrát) dopúšťal rôznej trestnej činnosti, pričom ani opakované uloženia rôznych trestov, vrátane opakovaného trestu odňatia slobody, ho od spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradili. Uvedené nasvedčuje tomu, že odsúdený má ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a akceptovaných pravidiel

správania sa, pričom tento záver výrazným spôsobom podporuje aj fakt, že už z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený bol, no musel byť uňho nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody. Teda šancu preukázať, že na jeho prevýchovu nie je potrebné pôsobiť výkonom celého trestu, ale postačí aj jeho časť, už dostal. Napriek tomu ju nevyužil a po nej sa ešte dopustil ďalšej trestnej činnosti. Tieto okolnosti potom naznačujú zvýšené riziko, že v prípade prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, sa trestnej činnosti opätovne dopustí. Ústav, v ktorom odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, hodnotí jeho resocializačnú prognózu ako nepriaznivú, riziko jeho sociálneho zlyhania do budúcna ako vysoké, pričom ho neodporúča podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody.

Podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je vyjadrením presvedčenia, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život, a preto opakované zlyhanie odsúdeného po podmienečnom prepustení naznačuje, že odsúdený sa nevie alebo nechce, a to ani z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody poučiť. Odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody cca 4 roky, napriek tomu za tak dlhú dobu získal len dve disciplinárne odmeny, ktoré pre záver, že prejavuje zvýšenú snahu o nápravu, že sa už doterajším výkonom trestu odňatia slobody naozaj polepšil, upustil od svojich škodlivých návykov, ktoré ho viedli k páchaniu trestnej činnosti, a preto jeho ďalší výkon už nie je potrebný, pretože je možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, nestačí a spomínané získanie dvoch disciplinárnych odmien a jeho dobré správanie v niektorých obdobiach výkonu trestu odňatia slobody je nutné hodnotiť len ako prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody. Naopak z hodnotenia ústavu ešte vyplýva, že u odsúdeného boli zistené dva nedostatky v jeho správaní a navyše mu bol uložený aj disciplinárny trest, čo znamená, že odsúdený ešte ani vo výkone trestu odňatia slobody nebol schopný dodržiavať pravidlá výkonu trestu odňatia slobody, preto niet dôvodu sa domnievať, že v prípade jeho prepustenia na slobodu, mimo kontrolovaného prostredia, ktoré mu napomáha svoje povinnosti si riadne plniť, by viedol riadny život a trestnej činnosti sa už nedopúšťal. Vo svetle vyššie uvedeného len ťažko je potom možné odsúdenému reálne uveriť, že z doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody sa poučil, svoje konanie ľutuje, chce viesť normálny život, zaradiť sa do práce, ktorú už má sľúbenú v cudzine a že povedie normálny život.

Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, a krajskému súdu nezostávalo nič iné, len jeho sťažnosť postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.