Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/12/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci žalobkyne: Y. O., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. F. XXXX/X, J. W., proti žalovaným: 1/ 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, 2/ Bourbon Automotive Plastics Dolný Kubín, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 2694, Dolný Kubín, IČO: 44 173 717, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -21 zo dňa 17. januára 2022, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd" alebo „súd prvej inštancie") uznesením č. k. -21 zo dňa 17. 01. 2022 návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovaným 1/, 2/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení konštatoval, že návrhom doručeným súdu dňa 23. 12. 2021 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovaným 1/, 2/ zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07. 12. 2017. 3. Návrh odôvodnila tým, že medzi účastníkmi bola dňa 07. 12. 2017 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1728955364 na sumu 30.000,- eur s celkovou čiastkou na zaplatenie 41.387,70 eur v 96-tich mesačných splátkach po 431,13 eur s ročnou úrokovou sadzbou 6 %, s termínom splatnosti do 20. 12. 2025. Dňa 07. 12. 2017 so žalovaným 1/ uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej má žalovaný 1/ nárok na zrážky v mesačnej periodicite vo výške mesačnej splátky v sume 431,13 eur, od žalovaného 2/ však žiada realizovať zrážky z jej mzdy vo výške 456,13 eur. Realizáciou zrážok vo vyššej sume dochádza k porušeniu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07. 12. 2017 zo strany žalovaných na jej úkor bez právneho dôvodu. V dohode o zrážkach zo mzdy sú opísané len možné spôsoby vzniku pohľadávky s odvolaním sa na všeobecné obchodné podmienky banky pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, je právne neurčité, čo umožňuje veriteľovi uplatniť vykonávanie zrážok zo mzdy na základe svojej ľubovôle, ako je to v danom prípade, keď koná bez toho, aby bola v dohode vymedzená pohľadávka v konkrétnej sume 456,13 eur. Výkonom práv z dohody o zrážkach z jej mzdy v prospech žalovaného 1/ by mohlo v danom prípade dôjsť k zásahu do jej práv a právom chráneného záujmu. Podľa žalobkyne preukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože žalovaný 1/ požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sa majú vykonávať v sume, ktorá nie je v dohode konkretizovaná. Bez súdneho prieskumu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá v rozpore s a nasl. a so zákonmi na ochranu spotrebiteľa sú vykonávané zrážky z jej mzdy vo výške 456,13 eur, ktorá je v priamom rozpore s dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 07. 12. 2017.

4. Citujúc ust. , , , , , , (ďalej len „"), , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ uzavretá ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalovaného 1/ ako banky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07. 12. 2017. Uzavretím zmluvy vznikol právny vzťah spotrebiteľského charakteru, čo však nevylučovalo uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy podľa za splnenia podmienok uvedených v o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa spochybňovala platnosť dohody o zrážkach zo mzdy podľa z dôvodu jej neurčitosti. Súd však uzavretú dohodu považoval za dostatočne jasný a určitý právny úkon. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje označenie veriteľa, dlžníka, aj pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a konkrétnu výšku dohodnutých splátok. V dohode je uvedené právo banky na výplatu zrážok zo mzdy vo výške mesačnej splátky úveru v sume 431,13 eur v mesačnej periodicite s uvedením, že ak je táto zrážka zo mzdy vyššia ako zrážka, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia, tak má banka právo na výplatu zrážok zo mzdy vo výške mesačnej zrážky, ktorá sa môže zraziť pri výkone rozhodnutia. Dohoda obsahuje dostatočnú špecifikáciu pohľadávky veriteľa, ktorá je dohodou zabezpečená vymedzením, že sa jedná o pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. 1728955364 uzavretej bankou s dlžníkom, najmä nárok banky na vrátenia poskytnutého úveru vo výške 30.000,- eur, na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s uplatnením týchto nárokov. V čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nebolo v možnostiach banky uviesť konkrétnu sumu pohľadávky banky, ktorá má byť predmetom zrážok zo mzdy, nakoľko táto závisela od plnenia, resp. neplnenia záväzku dlžníka splácať dojednané úverové splátky riadne a včas. Predmetnom zrážok zo mzdy mala byť pohľadávka žalovaného 1/ vzniknutá na základe konkrétne špecifikovanej úverovej zmluvy voči žalobkyni v dôsledku jej omeškania s úhradou istiny úveru, resp. jej príslušenstva vymedzeného v bode 2.1 dohody. 6. Žalobkyňa vo vzťahu k zmluve o úvere zo dňa 07. 12. 2017 neodôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia jej neplatnosťou, resp. obsahovými nedostatkami zmluvy alebo nesprávnosťami v nej uvedených údajov, ktoré by mali vplyv na výšku záväzkov vyplývajúcich z obsahu zmluvy. Súd po predbežnom posúdení zmluvy nezistil dôvody jej neplatnosti, resp. nezistil bez širšieho dokazovania jednoznačnú absenciu podstatných obsahových náležitostí takéhoto typu zmluvy, či ich nesprávností. Žalobkyňa ani netvrdila, že jej splatný dlh zo zmluvy nevznikol, resp. že v čase žiadosti žalovaného 1/ o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy neexistoval, a teda že z tohto dôvodu veriteľovi nevznikol nárok na vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom dlžníka. 7. Pokiaľ ide o výšku zrážok, o vykonávanie ktorých žalovaný 1/ požiadal žalovaného 2/ ako zamestnávateľa žalobkyne, táto je síce vyššia o 25,- eur, avšak žalobkyňa neosvedčila a ani netvrdila, že v takejto výške sú jej aj reálne žalovaným 2/ zrážky z jej mzdy uskutočňované. Neosvedčila, že v dôsledku konania žalovaných 1/, 2/ sú jej zrazené zrážky zo mzdy vo výške presahujúcej zákonnú úpravu výšky zrážok zo mzdy uvedenú v , § 70 ods. 1, 71 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 1 nariadenia vlády č. 268/2066 Zb. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, , keď vzhľadom na z lustrácie sociálnej poisťovne zistený vymeriavací základ žalobkyne pre odvody do poisťovne zrážky zo mzdy žalobkyne nemôžu dosahovať mesačnú výšku 456,13 eur, ani výšku 431,13 eur. Žalobkyňa teda neosvedčila, že realizáciou výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo 17. 12. 2017 dochádza k zrážkam z jej príjmu vo výške presahujúcej maximálnu výšku mesačných zrážok zo mzdy a z toho dôvodu, že dochádza, resp. by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do jej majetku a hrozí jej majetková ujma. Žalobkyňa tak nesvedčila dôvodnosť potreby nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. 8. O trovách konania súd rozhodol podľa , tak, že žalovaným 1/, /, ktorí boli v konaní úspešní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v tomto štádiu konania im žiadne trovy nevznikli.

9. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa z dôvodov podľa , , odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Uviedla, že sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť dočasne sa zdržať výkonu zrážok z jej mzdy, ktoré vykonávajú na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07. 12. 2017, ktorú uzavrela ako dlžník so žalovaným 1/. Zrážky zo mzdy sa realizujú na

základe písomnej žiadosti žalovaného 1/ zo dňa 19. 11. 2021 žalovaným 2/. Nariadením neodkladného opatrenia sledovala a domáhala sa dočasnej úpravy vzájomných práv medzi účastníkmi na zamedzenie možnej majetkovej ujmy na jej strane do rozhodnutia súdu vo veci samej. 11. Žalobkyňa nesúhlasila s dôvodmi, pre ktoré súd jej návrh zamietol. Tvrdí, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, lebo predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje uhrádzať plnenie zo zmluvy o úvere v sume 431,13 eur, teda vo výške, ktorá presahuje zákonnú úpravu uvedenú v , , Exekučného poriadku v spojení s nariadenia vlády č. , , čo konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 12. Tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 18. odôvodnenia uznesenia, že po predbežnom posúdení zmluvy nezistil jednoznačnú absenciu podstatných obsahových náležitostí takéhoto typu zmluvy, ktoré by zakladali dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia sa nezakladá na pravde. Súd zistil, že žalovaný 1/ hrubo porušil pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ktorá bola podkladom na vypracovanie dohody o zrážkach zo mzdy) svoje povinnosti podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lebo neposúdil jej schopnosť splácať úver, t. j. tzv bonitu klienta a bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, jej predpísal v zmluve o úvere výšku splátky v sume 431,13 eur. Ide o hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa , čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 13. V danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá v súlade so zákonom, lebo tu boli zistené také okolnosti, ktoré nasvedčujú, že prostredníctvom takejto dohody sa plní alebo hrozí, že sa bude plniť to na čo veriteľ nemá nárok.

14. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu a návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré im bolo doručené súdom prvej inštancie, nevyjadrili.

15. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou/účastníkom konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom /, /, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

16. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd v prvom rade poukazuje na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania, a to v súvislosti s viazanosťou odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania. Vychádzajúc z ust. odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných než stranou konania v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Odvolací súd sa preto pri posudzovaní danej veci zaoberal len podstatnými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, ex offo prihliadajúc len na prípadné vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok ( ), ktoré však v konaní neboli zistené.

17. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je teda výlučne vecou strany konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( ) a súd pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

18. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd mal osvedčené, že medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ vznikol záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru na základe zmluvy o úvere zo dňa 07. 12. 2017. Na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalovaného 1/ z tejto zmluvy bola medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy podľa . Súd uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy z dôvodu tvrdeného žalobkyňou, spočívajúceho v jej neurčitosti, vyhodnotil ako nedôvodnú, keď dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za dostatočne jasný a určitý právny úkon. Žalobkyňa v odvolaní uvedený záver súdu nenamietala. Súd pri zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal tiež zo skutočnosti, že žalobkyňa potrebu nariadenia neodkladného opatrenia neodôvodňovala neplatnosťou, či nedostatkami zmluvy o úvere, ktoré by mali vplyv na výšku záväzkov vyplývajúcich z obsahu zmluvy a ktoré boli dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečené, keď žalobkyňa existenciu dlhu voči žalovanému 1/ nespochybňovala.

19. Súd prvej inštancie dal za pravdu žalobkyni, že žalovaný 1/ požiadal žalovaného 2/ ako zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške prevyšujúcej splátku uvedenú v dohode o zrážkach zo mzdy, samotnú túto skutočnosť však nevyhodnotil ako hrozbu vzniku majetkovej ujmy na strane žalobkyne, ktorá by odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa jednak neosvedčila, že sú jej zrážky zo mzdy vo výške požadovanej žalovaným 1/ vykonávané, t. j., že žalovaný 2/ vykonáva zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške odlišnej než je výška uvedená v dohode o zrážkach zo mzdy (ktorú skutočnosť napokon žalobkyňa netvrdila a neosvedčila ani v podanom odvolaní) a jednak s poukazom na obmedzenie výšky zrážok zo mzdy v zmysle , , Exekučného poriadku a

20. Žalobkyňa v odvolaní namietala záver súdu o neosvedčení, že dochádza, resp. by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do jej majetku a hrozí jej majetková ujma, a to práve s poukazom na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje uhrádzať plnenie zo zmluvy o úvere v sume 431,13 eur, teda vo výške, ktorá presahuje zákonnú úpravu uvedenú v ust. , , Exekučného poriadku, s tým, že túto skutočnosť konštatuje aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. Z uvedeného podľa žalobkyne zároveň vyplýva, že žalovaný 1/ hrubo porušil pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere svoje povinnosti podľa Z. z pri posudzovaní bonity klienta, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a teda dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje plniť aj to, na čo veriteľ nemá nárok.

21. Odvolací súd námietku žalobkyne vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu zakladajúceho právo veriteľa - žalovaného 1/ na výplatu zrážok zo mzdy vo výške prevyšujúcej zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia nevyhodnotil ako spôsobilú ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Z dohody o zrážkach zo mzdy jednoznačne vyplýva, že pokiaľ zrážka zo mzdy uvedená v zmluve je vyššia ako zrážka, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia, má banka právo na výplatu zrážok zo mzdy len vo výške zrážky, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia. Odvolací súd zároveň dodáva, že pokiaľ aj výška zrážok uvedených v dohode o zrážkach zo mzdy umožňuje vykonávať zrážky zo mzdy vo výške presahujúcej výšku zrážok pri výkone rozhodnutia v zmysle , Exekučného poriadku, nezakladá to neplatnosť celej dohody o zrážkach zo mzdy (uvedenie výšky zrážok v dohode o zrážkach zo mzdy nie je nevyhnutné), ale len neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy v časti prevyšujúcej dovolené zrážky ( ) a platiteľ mzdy je povinný zraziť a poukázať veriteľovi iba sumu zodpovedajúcu právnej úprave. Napokon i z výzvy žalovaného 1/ adresovanej žalovanému 2/ ako zamestnávateľovi žalobkyne vyplýva, že žiada prihliadnuť na výšku zrážok postihnuteľných výkonom rozhodnutia, z čoho je zrejmé, že ak by výška dohodnutých zrážok mala presiahnuť výšku zrážok pri výkone rozhodnutia, žiada vykonávať zrážky zo mzdy vo výške ustanovenej zákonom.

22. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalobkyne nebolo osvedčené, že bez okamžitého zásahu súdu hrozí žalobkyni nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, vyžadujúce si neodkladnú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že sa prostredníctvom dohody bude plniť to, na čo veriteľ nemá nárok z dôvodu,

že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere, plnenie z ktorej bolo zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy, je bezúročný a bez poplatkov s poukazom na , , odvolací súd uvádza, že v zmysle je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobkyňa, ako už konštatoval i súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, v návrhu nenamietala neplatnosť zmluvy o úvere, príp. absenciu náležitostí zmluvy v zmysle , ktoré by mali vplyv na výšku záväzkov vyplývajúcich z obsahu zmluvy. Nariadenia neodkladného opatrenia sa domáhala v podstate len z dôvodu, že žalovaný 1/ v žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy žiadal vykonávať zrážky vo výške presahujúcej výšku zrážok uvedených v dohode o zrážkach zo mzdy. Samotná skutočnosť, že splátky úveru v úverovej zmluve sú dohodnuté v sume vyššej ako je výška zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia pritom neodôvodňuje záver, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere neposudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Žalobkyňa napokon nepopiera poskytnutie úveru žalovaným 1/, ani netvrdí, že by z jej strany už došlo k úhrade istiny zodpovedajúcej výške poskytnutého úveru a zrážkami zo mzdy prostredníctvom žalovaného 2/ majú byť postihnuté len časti pohľadávky, na ktoré žalovaný 1/ nemá nárok.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a závery odvolací súd, stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , (nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, z ktorého dôvodu nevyhnutne nemusí nasledovať konanie vo veci samej, a teda ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí). Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/, 2/, preto im voči žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovaným v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd im, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa , ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).

25. Odvolací súd v závere dodáva, že zamietnutie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nebráni žalobkyni, aby sa domáhala ochrany svojich práv podaním žaloby vo veci samej.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )