Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/2470/2000

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Ing. P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX A., podnikajúci pod obchodným menom I.. P. W., s miestom podnikania U. XXX, XXX XX A., IČO: 35 486 XXX, právne zastúpený: JUDr. Máriom Keletim, advokátom so sídlom Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, proti povinnému: L. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto Q. Q., XXX XX Q. Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Bohovičovou, so sídlom Exekútorského úradu Ul. 29. augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 186/2000, o vymoženie 1 095,40 eur (33 000,- Sk) s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje j u.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 13.09.2000. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1 095,40 eur (33 000,- Sk) s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1Rob 1559/00, vydaný dňa 07.08.2000, právoplatný a vykonateľný dňa 04.09.2000.

2. Poverením číslo 5601 020395* zo dňa 29.09.2000 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Bohovičovú, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 186/2000.

3. Súdny exekútor dňa 17.07.2017 doručil súdu žiadosť o vydanie rozhodnutia - zastavenie exekúcie, ktorú odôvodnil nemajetnosťou povinného. Na exekútorskom úrade je voči povinnému vedených niekoľko exekučných konaní, zisťovanie majetku povinného bolo opakovane vykonané v exekučnom konaní, ktoré bolo začaté ako prvé v poradí (2Er/585/2000, EX 69/2000), pričom zo zisťovaní vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného, nehnuteľného ani iného majetku, z ktorého by mohla byť uspokojená vymáhaná pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie, vrátane DPH. O tejto skutočnosti bol oprávnený informovaný, napriek tomu prostredníctvom svojho právneho zástupcu mu oznámil, že trvá na pokračovaní exekúcie. S poukazom na nemajetnosť povinného, ako i na hospodárnosť a efektívne vedenie exekučného konania a predchádzajúc zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie súdny exekútor žiada, aby súd rozhodol o vyhlásení exekučného konania za neprípustné a následne ho zastavil aj bez návrhu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej sume 147,87 eur. Súdny exekútor zároveň súdu vrátil aj poverenie na vykonanie exekúcie.

4. Súd vyzval oprávneného prostredníctvom jeho právneho zástupcu, aby sa v lehote 7 dní vyjadril k žiadosti súdneho exekútora o zastavenie exekúcie. Oprávnený prevzal prostredníctvom svojho

právneho zástupcu výzvu súdu dňa 29.05.2018, avšak na túto nereagoval a k žiadosti súdneho exekútora o zastavenie exekúcie sa nevyjadril.

5. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

7. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 13.09.2000 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom.

11. Šetrením majetkovej podstaty povinného v priebehu exekúcie súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území SR, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, podnikateľskú činnosť ukončil povinný k 18.08.2011. Má evidované účty v peňažnom ústave mBank, S.A., pobočka zahraničnej banky, avšak disponibilné zostatky na účtoch sú mínus 92 643,36 eur. Povinný nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni, nie je poberateľom dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky a ani dávky v nezamestnanosti.

12. Súčasne súd pred vydaním tohto rozhodnutia opätovne lustroval povinného, pričom zistil, že povinný má od 02.12.2013 hlásený trvalý pobyt v meste Banská Bystrica, t.j. je bezdomovcom. Dlh povinného na poistnom v poisťovni - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. je ku dňu 20.08.2018 vo výške 5 370,98 eur. Súd opätovnou lustráciou Sociálnej poisťovne zistil, že povinný nie je poberateľom dôchodkovej, nemocenskej, úrazovej dávky a ani dávky v nezamestnanosti. Povinný je spoločníkom spoločnosti NEW LINE TRADE s.r.o., so sídlom Hlavná 119, 040 01 Košice, IČO: 45 399 581, súd však zistil, že táto spoločnosť má evidovaný k 31.07.2018 daňový nedoplatok v sume 15 422,24 eur. Povinný je zároveň jediným spoločníkom spoločnosti DREVOBOX s.r.o., so sídlom Majerská cesta 98, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 044 784, avšak aj táto spoločnosť má evidovaný daňový nedoplatok v sume 430,- eur k 31.07.2018. Navyše súd lustráciou Obchodného vestníka zistil, že Okresný súd Banská Bystrica začal konanie o zrušení spoločnosti DREVOBOX, s. r. o. bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vedené pod sp. zn. 4Cbr/4/2012, pričom v Obchodnom vestníku č. 72/2013 zo dňa 15.04.2013 zverejnil oznámenie podľa § 68 ods. 10 Obchodného zákonníka.

13. Súd konštatuje, že súhlas, resp. nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, a to že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie nie je podmienené súhlasom oprávneného, tento ale môže mať záujem na pokračovaní exekúcie v prípade, ak očakáva, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Avšak na uplatnenie takéhoto postupu je potrebné, aby očakávanie oprávneného o tom, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, malo aj reálny predpoklad. V danom prípade sa však exekúcia voči povinnému vedie od roku 2000, t.j. 18 rokov, pričom poverený súdny exekútor oznámením zo dňa 18.11.2016 informoval oprávneného okrem nemajetnosti povinného aj o tom, že počas vykonávania

exekúcie neboli v predmetnom exekučnom konaní vymožené žiadne finančné prostriedky. Zároveň súd poukazuje na to, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011).

14. V dôsledku vyššie uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

15. Nakoľko v danom prípade súd aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, v ktorých absentuje dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002.

16. V zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002 účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný.

17. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

18. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

19. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

20. Podľa § 203 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

21. Súdny exekútor žiadal priznať za výkon exekučnej činnosti odmenu podľa § 14 a § 15 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“) v sume 59,76 eur a náhradu hotových výdavkov v sume 63,46 eur, t.j. trovy exekúcie spolu v sume 147,87 eur.

22. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok (IV. ÚS 236/08-12).

23. Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Prechodné ustanovenie § 235 ods. 1 Exekučného poriadku rešpektuje zásadu platnú v civilnom konaní, podľa ktorej konanie začaté do dňa vyhlásenia Exekučného poriadku sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Naopak, ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov účinných do 1. februára 2002.

24. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Keďže v danom prípade súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju pre nemajetnosť povinného, nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného. Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak

dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 má súd za to, že samotná skutočnosť, že súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju pre nemajetnosť povinného nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 32/2002 Z. z. síce zaviedla do ustanovenia § 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej do 31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie (pozri napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 41CoE 340/2011).

25. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie. Základnou charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS 199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 02.04.2008, sp. zn. II. ÚS 142/2008, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol na vykonávanie exekúcií).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

27. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.