Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_1Co-17-2018.pdf
PDF · 95.64 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/17/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47967692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 50361368 proti žalovanému C. N., nar. X.XX.XXXX, bývajúcemu v D., M. XXX, o zaplatenie 495,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 19. septembra 2017 č.k. 9Csp/113/2016-86 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 495,08 eur s príslušenstvom a vyslovil, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe, že dňa 9.2.2006 medzi veriteľom Poštovou bankou a.s. a žalovaným, v právnom postavení dlžníka, bola uzatvorená zmluva o úvere č. 7060282306, súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach s tým, že žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“, vyhotovenej z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení, a pretože sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok veriteľovi Poštovej banke a.s., vznikol nárok veriteľa požadovať od žalovaného dlžníka predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva, čo si veriteľ voči žalovanému uplatnil výzvou na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným, avšak žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany banky nezaplatil dlžnú pohľadávku, a to spolu s úrokmi vo výške 23 % ročne s tým, že výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ a ďalej, že v zmysle obchodných podmienok v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Takisto v zmysle obchodných podmienok vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, vrátane poplatkov spojených s upomienkami voči žalovanému v zmysle Sadzobníka a nákladov žalobcu vynaložených na úhrady poistného. Takto určená výška dlžných poplatkov predstavuje 38,18 eur, výška uvedených nákladov je zahrnutá v listine „Aktuálny stav úveru“ a vyplýva zo Sadzobníka poplatkov. Ide o poplatky, ktoré boli vynaložené na účely predchádzania súdnemu sporu, najmä na zaslané upomienky, resp. výzvu na úhradu dlžnej sumy. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanému bola so všetkými právami s ňou spojenými postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretou medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupcom a BENCONT INVESTMENTS s.r.o. ako postupníkom, zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretou medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom s tým, že aktuálny veriteľ pohľadávky je žalobca a postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. Napokon súd poukázal na tvrdenie žalobcu, že pohľadávka bola voči žalovanému uplatňovaná na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.1.2012 sp.zn. ISA12100005, právoplatným dňa 16.5.2012 a vykonateľným dňa 20.5.2012, na základe ktorého bol dňa 10.12.2012 podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá Okresným súdom Rožňava rozhodnutím sp.zn. 4Er/1513/2012, ktorý po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie zastavil exekučné konanie.
3. Konštatoval, že žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na jeho adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky ani na inú známu adresu, preto žalobu doručil žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v súlade s § 116 ods. 2 CSP.
4. Po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami pre zriaďovanie a vedenie korunových účtov, aktuálnym stavom úveru ku dňu 1.8.2010, výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom, zmluvami o postúpení pohľadávok, ako aj spisom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 4Er/1513/2012 a právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007, podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007, ako i podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2007, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je nedôvodná. Vychádzal pritom zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 9.2.2006 uzatvorená zmluva o úvere, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 995,82 eur (30.000,00 Sk) s dohodnutou výškou mesačnej splátky úveru 28,28 eur (852,00 Sk), počet mesačných splátok bol v zmluve dohodnutý na 60, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 1,14 %, celková výška nákladov na poskytnutý úver činila 699,19 eur (21.063,65 Sk). Uzavrel, že v zmluve absentuje uvedenie ročnej úrokovej sadzby, ako aj údaj o tom, z čoho, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, t.j. aké úroky, prípadne poplatky tvoria celkovú sumu pôžičky a poukazom na znenie § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Vychádzajúc zo zistenia z aktuálneho stavu úveru ku dňu 1.8.2010, že žalovaný na úhradu úveru zaplatil 1.158,51 eur súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný čerpané finančné prostriedky vo výške 995,82 eur žalobcovi už uhradil v celom rozsahu a žalobu zamietol podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k splneniu dlhu voči žalobcovi.
5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP poukazom na skutočnosť, že procesne úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a žalobca v konaní úspešný nebol.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t.j. namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní žalobca namietal, že nemal možnosť sa procesne v spore brániť, lebo súd svojim postupom znemožnil účasť žalobcu na konaní o zaplatenie peňažnej sumy a žalobu zamietol bez toho, aby žalobcu vyzval podľa § 157 CSP, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ani nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP, ktorého účelom je zabrániť aj inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov, akým napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu nesporne je a napokon nevytýčil ani termín pojednávania podľa § 177 ods. 1 CSP, čím podľa žalobcu súd absolútne odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a vôbec poznať právne posúdenie veci, s ktorým sa žalobca oboznámil až na základe doručeného prekvapivého rozsudku vo veci samej. Žalobca tvrdil, že takýto postup nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a jeho dôsledkom je situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa de facto preniesla úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere, žalobca uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 9.2.2006 s tým, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. sankcionoval zmluvu o úvere za bezúročnú a bez
poplatkov, ak nie je v zmluve o úvere uvedená ročná percentuálna miera nákladov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na čl. 3 zmluvy o úvere, v ktorom sa nachádza RPMN vo výške 11,14 % a tvrdil, že z uvedeného dôvodu súd nemôže poskytnúť žalovanému ochranu, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zmluva obsahovala výšku RPMN a úver tak nebolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žalobca vo svojom odvolaní citoval článok 3 bod 3,1 obchodných podmienok, poukázal tiež na oznámenie 8/2006 s účinnosťou od 1.10.2006, v ktorom Poštová banka, a.s. stanovila úrokové sadzby a napokon i na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, z ktorého citoval a zdôraznil, že obchodné podmienky jasne uvádzajú, že klient má povinnosť platiť za poskytnutý úver PB úroky v zmysle aktuálneho oznámenia PB, ktoré obsahuje úrokové sadzby PB, a preto žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o úvere nie je uvedená úroková sadzba.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
8. Krajský súd ako odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Podmienky pre zmenu rozsudku však nie sú splnené. Rozsudok je potrebné zrušiť, pretože žalobca vo svojom odvolaní dôvodne namietol, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi realizáciu procesných práv priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Argumenty prednesené v odvolaní žalobcu sú opodstatnené a je nutné s nimi súhlasiť potiaľ, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak žalobu zamietol bez toho, aby vyzval žalobcu podľa § 157 CSP, eventuálne vytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP alebo termín pojednávania podľa § 177 ods. 1 CSP, ak dospel na základe listín predložených žalobcom k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
10. Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná v jej prítomnosti a zakotvuje požiadavku kontradiktórnosti, ktorá spolu s požiadavkou rovnosti sporových strán a zásadou rovnosti zbraní predstavuje kľúčové atribúty spravodlivého konania pred súdom (čl. 6 ods. 1, čl. 9 CSP), premietajúce sa do rovnoprávneho postavenia procesných strán, pokiaľ ide o právo skutkovo a právne argumentovať, podávať návrhy, vyjadrovať sa k návrhom a tvrdeniam druhej strany, ako aj navrhovať dôkazy preukazujúce jej tvrdenia. Kontradiktórnosť sa v súdnom procese vzťahuje jednak na dokazovanie a súčasne zahŕňa právo zoznámiť sa s argumentmi predloženými druhou stranou a vyjadriť sa k nim. Ak teda súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.
11. K uvedenej vade došlo i v prejednávanom prípade.
12. Žalobcovi v jeho odvolaní síce nemožno prisvedčiť v tom, že súd bol povinný predbežne prejednať spor v zmysle § 168 ods. 1 CSP, pretože predbežné prejednanie sporu je zákonom prezumované ako fakultatívne, t.j. ako fakultatívna fáza sporu, ktorú súd môže a nemusí nariadiť podľa okolností konkrétnej prejednávanej veci. Predbežné prejednanie sporu bude totiž namieste predovšetkým tam, kde skutková a právna zložitosť prípadu, ako aj výsledok procesného postupu podľa § 167 umožňujú súdu ustáliť, že predbežné prejednanie sporu bude mať svoj procesný význam so zreteľom na procesnú efektívnosť ďalšieho postupu v konaní, a teda v situácii, ak súd dospeje k názoru, že predbežné prejednanie sporu môže priniesť procesne efektívnejšie a rýchlejšie rozhodnutie sporu. Rovnako súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, ak nenariadil v spore pojednávanie. Takúto možnosť mu totiž zákon umožňuje v ustanovení § 177 ods. 2 CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide o a) otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v prípade, ak sú zároveň splnené podmienky spočívajúce v tom, že vo veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur. Skutkové tvrdenia možno považovať za nesporné v tom prípade, ak žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167 ods. 2 CSP sa k žalobe nevyjadril, resp. vyjadril sa takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil. Za stavu, ak žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, pretože žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na jeho adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, ani na inú známu adresu, a tak žaloba bola doručená žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zmysle § 116 ods. 2 CSP, a ak súd listinné dôkazy predložené žalobcom posudzoval v neprospech žalobcu, mal súd prvej inštancie žalobcovi poskytnúť priestor a umožniť, aby sa k otázke súdom posudzovanej a hodnotenej zmluvnej klauzuly v spore vyjadril.
13. Z obsahu súdneho spisu navyše plynie, že súd vyzval žalobcu na zaslanie zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. ako postupcom a ďalšou zmluvnou stranou ako postupníkom a dokladu o doručení výzvy na splatenie úveru zo dňa 23.3.2010. Napriek tomu súd prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávky medzi Poštovou bankou a.s. a ďalšou zmluvnou stranou ako postupníkom v dôvodoch rozsudku nijakým spôsobom neposúdil ani po skutkovej a ani právnej stránke. Bez povšimnutia tak ostalo posúdenie, či boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky (so súhlasom alebo bez súhlasu žalovaného) na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 prvá veta zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, a teda či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia. V prejednávanom prípade totiž nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru) a že zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 147/2017).
14. Z uvedeného rezultuje, že súd označeným nesprávnym postupom zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Na rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto nesprávneho postupu súdu, je preto potrebné hľadieť ako na rozporné so zásadami spravodlivého procesu, právnej istoty a predvídateľnosti práva a už len z tohto dôvodu je nutné pristúpiť k jeho kasácii.
15. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, než rozsudok zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
16. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky s príslušenstvom s prihliadnutím na všetky žalobcom predložené dôkazy, vrátane posúdenia zmluvy o postúpení pohľadávok a vyporiadania sa s námietkami žalobcu prednesenými v odvolacom konaní. Rozhodnutie potom odôvodní súd prvej inštancie v súlade s § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia boli nepochybné skutkové a právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky vrátane námietok žalobcu v priebehu odvolacieho konania.
17. V novom rozhodnutí súd rozhodne o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).