Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-21-2018.pdf
PDF · 80.18 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcov: 1/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XX, 2/ W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XX, proti žalovaným: 1/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, 2/ U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, obaja zastúpení A.. K. Z., advokátom so sídlom v E. A. nad K., ul. L.. W.. 4, o zaplatenie XX.XXX,XX € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. októbra 2017, č. k. 6C/35/2016-80, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol. Výrokom II. žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V rozhodnutí konštatoval, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy vo výške 69.707,23 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 69.707,23 eur od 07.03.2005 do zaplatenia, z titulu poskytnutia pôžičky žalovaným dňa 07.03.2005. Žalovaní 1/, 2/ v priebehu konania vzniesli námietku premlčania. Súd citoval ustanovenie § 357, § 358 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, 3 a § 101 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobu žalobcov 1/, 2/ je potrebné zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že právo žalobcov na zaplatenie žalovanej sumy z titulu pôžičky je právom, ktoré podlieha premlčaniu, preto súd ako prvotnú otázku na námietku premlčania zo strany žalovaných skúmal, či uplatnený nárok žalobcov nie je premlčaný. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcami 1/ a 2/ ako veriteľmi a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi bola uzavretá zmluva o pôžičke - „prehlásenie“, kde veritelia prehlásili, že dňa 07.03.2005 požičali dlžníkom finančnú čiastku v sume 2.100.000,- Sk v hotovosti. Dlžníci sa zaviazali, že dlžobu v plnej výške splatia najneskôr do 31.12.2006. Pre prípad platobnej neschopnosti dlžníci súhlasili s vyúčtovaním úrokov vo výške 10% ročne z dlžnej sumy do konca roka 2006 a v prípade ďalšej platobnej neschopnosti súhlasili s exekúciou na hnuteľný a nehnuteľný majetok. Súhlas s týmto prehlásením potvrdili veritelia a dlžníci svojimi podpismi. Uvedené podpisy boli podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov osvedčené na Notárskom úrade notárky O.. J. T. v E. A. na K. dňa 12.04.2005. Ďalšie samostatné „prehlásenie“ urobili žalovaní dňa 07.03.2005, v ktorom prehlásili, že prijali od žalobcov 1/, 2/ pôžičku vo výške 2.100.000,- Sk v hotovosti. Podpisy dlžníkov boli podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov osvedčené na Notárskom úrade notárky JUDr. J. T. v E. A. na K. dňa XX.XX.XXXX. Súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcov je premlčaná z dôvodu, že dňom 31.12.2009 došlo k uplynutiu premlčacej doby. Žaloba bola podaná na súd dňa 21.11.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby odo dňa splatnosti pôžičky dňa 31.12.2006. Vzhľadom k uvedenému, uplatnený nárok
žalobcov ako premlčaný zamietol a meritom veci samej sa nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/. V odvolaní uviedli, že podľa ich názoru k splneniu podmienky premlčania nedošlo, nakoľko žalovaný 1/ viackrát priznal svoj dlh, naposledy v auguste 2012 počas osobného stretnutia. Okrem osobného stretnutia priznal žalovaný 1/ svoj dlh viackrát telefonicky, ako aj prostredníctvom SMS správ. Preto žiadali súd o tiež dôkaz, že k premlčaniu pohľadávky nedošlo. V odvolaní označili telefónne čísla, z ktorých v období rokov 2006 až 2012 komunikoval žalovaný 1/ a kde žalovaný prisľúbil splatenie dlhu formou splátok, ku ktorým však nedošlo. 3. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
4. V danej veci súd prvej inštancie žalobu žalobcov po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaných zamietol z dôvodu, že uplatnený nárok je premlčaný. Žalobcovia 1/, 2/ tento právny záver súdu prvej inštancie spochybňujú a tvrdia, že premlčacia doba stanovená zákonom neuplynula, nakoľko žalovaný 1/ mal viackrát, a to na osobnom stretnutí alebo telefonicky, uznať svoj dlh.
5. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
6. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
9. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
10. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniklo povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občianskom-súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a podobne (porovnaj R 29/1983).
11. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/, ako veritelia a žalovaní 1/, 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 07.03.2005 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobcovia 1/ a 2/ požičali žalovaným 1/ a 2/ finančnú čiastku v sume 2.100.000,- Sk v hotovosti. Dlžníci sa zaviazali, že dlžobu v plnej výške splatia najneskôr do 31.12.2006.
12. Z uvedeného je zrejmé, že premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka začala v danej veci plynúť dňa 01.01.2007 a uplynula dňa 01.01.2010. Žaloba bola žalobcami 1/, 2/ podaná na
súde dňa 21.11.2014, teda preukázateľne po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, zakotvenej v ust. § 101 Občianskeho zákonníka.
13. Žalobcovia 1/, 2/ sa v konaní bránili tým, že zo strany žalovaného 1/ došlo k uznaniu dlhu, z čoho odvíjali svoje presvedčenie, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Z vykonaného dokazovania ani z obsahu spisu však žalobcami 1/, 2/ tvrdené skutočnosti o uznaní dlhu žalovanými 1/, 2/, príp. žalovaným 1/ nevyplývajú; žalobcovia 1/, 2/ nepredložili súdu žiadny dôkaz o tom, že by k uznaniu záväzku zo strany žalovaných došlo. Z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka pritom vyplýva, že k tomu, aby uznanie dlhu vyvolalo účinky, je nevyhnutné, aby uznanie dlhu dlžník urobil písomne; naviac pri premlčanom dlhu (ako by tomu bolo v tomto prípade), by uznanie dlhu vyvolalo tento právny následok iba v prípade, ak by ten, kto takýto dlh písomne uznal, vedel o jeho premlčaní.
14. Z dokazovania, vykonaného pred súdom prvej inštancie, však nevyplynulo, že by žalovaní 1/ a 2/, príp. žalovaný 1/, dlh voči žalobcom 1/ a 2/ písomne uznali. Napokon aj žalobca 1/ pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 25.09.2017 tvrdil, že k uznaniu dlhu malo dôjsť niekedy v roku 2011 alebo 2012 žalovaným 1/ iba ústnou formou (ani tieto skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie však neboli preukázané), z čoho nepochybne vyplýva, že písomným uznaním záväzku zo strany žalovaných žalobcovia nedisponujú. Bez písomného uznania dlhu potom nemohlo dôjsť k prerušeniu pôvodnej premlčacej doby, zakotvenej v ust. § 101 Občianskeho zákonníka a k začatiu plynutia novej, 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka.
15. Preto súd prvej inštancie správne nárok žalobcov 1/, 2/ ako premlčaný zamietol bez toho, aby vecne posudzoval opodstatnenosť uplatneného nároku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalobcovia v odvolaní požadujú vykonanie nového dôkazu - vyžiadanie komunikácie od mobilného operátora, kde by mala byť zachytená zreteľná komunikácia o uznaní dlhu, odhliadnuc od skutočnosti, že ani tento dôkaz by nebol spôsobilý preukázať uznanie záväzku zo strany žalovaných v písomnej forme, jedná sa dôkaz, ktorý nebol žalobcami uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, preto ani v prípade jeho predloženia by na takýto dôkaz v zmysle ust. § 366 CSP odvolací súd už prihliadať nemohol.
16. Odvolacie námietky žalobcov 1/, 2/ preto neboli dôvodné.
17. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).