Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-151-2017.pdf
PDF · 111.83 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/151/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: H. J., nar. XX.XX.XXXX, adresa P., o zaplatenie 144.24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/72/2013-115 zo dňa 15.5.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. vyslovil, že žalovanému oproti žalobkyni priznáva nárok na náhrada trov konania v celom rozsahu.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, § 51 ods. 1, 2 v znení do 31.12.2007, § 51 ods. 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 52 ods. 2, § 48 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 457 Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. a § 261 ods. 6 písm. d), § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 711 ods. 1, 2, § 712 ods. 1, 2, § 713 ods. 1, 2, § 714 ods. 1, 2, § 715 ods. 1 až 5 Obchodného zákonníka.
3. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania, ktorým mal za preukázané, že žalobca (pod pôvodným obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) v postavení banky a žalovaný v postavení majiteľa účtu dňa 30.11.2006 platne uzatvorili zmluvu, ktorú žalobca zrejme v rámci jeho marketingovej politiky nazvala Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb podľa ustanovení Obchodného zákonníka, obsahom ktorej je podľa čl. I zmluva o zriadení účtu (ďalej len „zmluva“), typ účtu rastový osobný účet, spôsobom poplatkovania je Balík výhoda 50, frekvencia výpisov mesačne a dohodli, že výpisy o pohybe na účte banka bude zasielať na adresu bydliska žalovaného. Táto zmluva je podľa jej obsahu zmluvou o bežnom účte, obsahuje podstatné náležitosti ustanovené zákonom na platné uzatvorenie zmluvy o bežnom účte, t.j. označenie zmluvných strán, záväzok banky zriadiť bežný účet pre majiteľa a menu, v akej sa účet zriaďuje. Zmluva o bežnom účte vzniká dohodou zmluvných strán o celom jej obsahu. Zmluva o bežnom účte bola uzavretá písomne, takto bola na dôkaz predložená, aj po formálnej stránke ju súd hodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s ustanovením § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluva o bežnom účte bola podľa v čase účinného ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom. Spotrebiteľský charakter tejto zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že veriteľ je dodávateľom služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaný požadoval otvoriť účet nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení
veci aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte a to aj s prihliadnutím na § 23a zákona o ochrane spotrebiteľov a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žaloba nebola podaná dôvodne. Zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že pri rozhodnutí je nutné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorých súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia a znamená to, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, súd tu poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Za zistenia, že vo veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, pri posudzovaní nárokov žalobcu, ktoré uplatnil žalobou súd aplikoval predpisy občianskeho práva z dôvodu úpravy v § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014. Súd má za preukázané zmluvou o bežnom účte, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k jej platnému uzatvoreniu, z titulu ktorej žalobca žiada od žalovaného zaplatenie najprv nepovoleného prečerpania na bežnom účte, neskôr tvrdil, že mu vznikol nárok iba na poplatkoch a na sankčných úrokoch - na zmluvnej pokute. Na týchto nárokoch uplatnil na zaplatenie žalobou na sankčnom úroku 70,12 Eur a na poplatkoch 74,12 Eur. Žalobca podaním zo dňa 17.6.2008 urobil jednostranný právny úkon s tým účinkom, že zmluva sa podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka od počiatku zrušila. Tým zanikli žalobcovi nároky na ním nazvaný sankčný úrok, t.j. na zmluvnú pokutu aj na poplatky, o ktorých žalobca tvrdil, že sú jeho pohľadávkou a vznikli žalovanému ako jeho záväzok zo zmluvy. Zánikom zmluvy zanikli žalobcovi akékoľvek nároky, ktoré mu prípadne aj mohli vyplývať zo zmluvy o bežnom účte. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyvoláva sa právnym úkonom odstúpenia od zmluvy zánik zmluvného vzťahu a zmluva sa ruší od začiatku, zánikom zmluvy (odstúpením) zanikajú všetky aj vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé a nemožno žalobcovi priznať žiadne nároky zo zaniknutej zmluvy. Preto súd žalobu zamietol, a to vrátane požadovaného úroku z omeškania. Žalobcovi nebolo rozsudkom priznané žiadne peňažné plnenie. Zo zaniknutého záväzku žalovaného pri odstúpení žalobcu od zmluvy o bežnom účte nemohlo nastať podľa § 517 od 2 Občianskeho zákonníka ani omeškanie žalovaného s platením zaniknutého peňažného záväzku. Žalobcovi nepatrí príslušenstvo pohľadávky, t.j. podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, pre tieto dôvody je žaloba zamietnutá aj o zaplatenie 8,5% ročne zo sumy 74,12 Eur od 21.6.2008 do zaplatenia.
5. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 CSP, pričom žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
6. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Ako odvolací dôvod označil dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. K uplatneným nárokom pri odstúpení od zmluvy odvolateľ po citácii § 48 Občianskeho zákonníka a bodov 3.11.5 písm. b), bod 3.11.6 uviedol, že tvrdenie, že v prípade odstúpenia od zmluvy nemá veriteľ nárok na žiadne plnenie od spotrebiteľa, nemá oporu v zákone. Oporu v právnych predpisoch nemá ani argument súdu, že dojednanie vo VOP o tom, že odstúpením zmluvy zaniká ku dňu doručenia odstúpenia je neplatné z dôvodu, že odporuje zákonu, pretože v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto ustanovenia v neprospech spotrebiteľa a dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť pre spotrebiteľa nevýhodnejšie ako dôsledky podľa Občianskeho zákonníka. Nakoľko Občiansky zákonník dohodu o účinkoch odstúpenia od zmluvy umožňuje, takáto dohoda nemôže odporovať zákonu alebo dobrým mravom. V tejto súvislosti upozorňuje napríklad na § 6 ods. 1 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ak spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy na diaľku, je povinný zaplatiť dodávateľovi iba za finančnú službu skutočne poskytnutú v súlade so zmluvou na diaľku a ak sa táto finančná služby začala poskytovať po predchádzajúcom súhlase spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že
aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán banka má nárok na odplatu za poskytnuté služby. Odplatou za úver formou prekročenia sú práve dohodnuté zmluvné úroky. V zmysle § 18 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa na prekročenie vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 33 ods. 4 Zákona o platobných službách, ak ide o pravidelne účtované poplatky za platobné služby, používateľ platobných služieb je povinný uhradiť poskytovateľovi platobných služieb len ich pomernú časť prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy.
8. K uplatneniu úrokov žalobca zdôraznil v zmysle § 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. V tejto súvislosti poukázal na všeobecné obchodné podmienky žalobcu bod 3.4, 3.8 a 3.12, z ktorých zdôraznil, že nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok o nepovolenom prečerpaní účtu. Oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je v danom prípade upravené vo VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy aj v zmysle vyššie uvedeného. Toto dojednanie nemusí byť v samotnom texte zmluvy. Výšku 28% ročne odvodzuje žalobca z VOP a z odkazu na Sadzobník poplatkov. Úrok za užívanie prostriedkov z prekročenia však nie je sankčným úrokom z omeškania, ale odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, teda cenou poskytnutého úveru.
9. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu doručenému podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku sa písomne nevyjadril.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže je dôvodné napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť (§ 387 CSP).
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobcu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcov nárok uplatnený v konaní je nedôvodný a to tak v istine, ako aj v príslušenstve.
12. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
13. V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
14. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní zásadne vychádza zo skutkového podkladu, ktorý bol základom rozhodnutia súdu prvej inštancie.
15. Civilné sporové konanie nie je už bezvýnimočne ovládané princípom jednotnosti konania spočívajúceho v tom, že konanie tvorí jeden celok od momentu jeho začatia až po jeho právoplatné skončenie a zákon nestanovuje sled jednotlivých úkonov. V súlade s požiadavkou procesnej ekonómie a logického postupu súd rozhoduje o tom, ktorý úkon bude vykonaný a kedy sa tak stane. Strany sú síce oprávnené svoje návrhy a dôkazy (prostriedky procesného útoku a procesnej obrany), príp. nové tvrdenia, či nové dôkazy uplatňovať aj v odvolacom konaní, avšak iba za zákonom stanovených podmienok. K týmto zákonným obmedzeniam procesných strán dochádza zavedením koncentračného princípu, podľa ktorého sú strany povinné sústrediť (koncentrovať) a vykonať niektoré procesné úkony v určitom časovom úseku stanoveným súdom alebo priamo zákonom. Po uplynutí takto stanovenej lehoty nie je možné už uplatnené ani nariadené procesné úkony vykonať. V zmysle koncentračnej zásady je substancovanie skutkových tvrdení i prednášanie a označovanie dôkazov návrhov v zásade obmedzené len do určitej fázy konania. Koncentračná zásada je premietnutá aj do zásady neúplnej apelácie. V zmysle tejto zásady je substancovanie skutkových tvrdení a označovanie dôkazných návrhov zásadne koncentrované do fázy prvoinštančného konania. Odvolací súd zostáva súdom apelačným, zásadne však vychádza zo skutkového stavu, ako bol zistený súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak odvolací súd musí doplniť dokazovanie, čo však je skôr reštriktívne vnímaná výnimka a v konečnom dôsledku nejde ani o daný prípad. Inými slovami povedané, tým, že je odvolanie založené na princípe neúplnej apelácie, t.j. že je konštruované ako opravný prostriedok bez možnosti prednášania nových skutočností a nových dôkazov. Platí, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu je tak obmedzená skutočnosťou, že skutkový stav veci a rovnako ani výsledky dokazovania by sa už nemali pred odvolacím súdom meniť.
16. Keďže koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali totiž v priebehu prvoinštančného konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a súdom boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania.
17. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia pohľadávky, ktorá vznikla zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 30.11.2006, spolu s Dodatkom k zmluve o účte - bonus pre klientov zo dňa 30.11.2006 a predstavuje sumu 74,12 Eur ako nepovolený debetný zostatok a sankčný úrok z omeškania vo výške 70,12 Eur v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu. Neskôr žalobca tvrdil, že suma 74,12 Eur predstavuje nedoplatky na poplatkoch, úrokoch, zmluvnej pokuty - bonus, Balík Výhoda 50+ a suma 70,12 Eur sankčný úrok (zmluvnú pokutu) a to 20% ročne zo sumy 74,12 Eur od 21.6.2018 do 30.6.2012 a od 1.7.2012 do podania žaloby vo výške 28% ročne, pretože od 1.7.2012 došlo k zmene sadzobníka poplatkov, z ktorého sankčná úroková sadzba vyplýva. Žalobca v konaní ale nešpecifikuje, aké konkrétne poplatky, úroky a zmluvné pokuty predstavuje suma 74,12 Eur, na základe čoho vznikol žalobcovi na ne nárok a ako tieto dielčie nároky boli ustálené, pričom len odkaz na predložené výpisy z účtu je nepostačujúce, navyše pokiaľ z neho nie je možné vyvodiť podľa akého ujednania boli tieto v neprospech žalovaného zúčtované a z čoho vyplýva ich uplatnená výška.
18. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
19. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
20. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
21. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).
22. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk vyplýva, že odvolací súd prioritne posudzuje a zaoberá sa skutkovým stavom veci tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Zo zisteného skutkového stavu veci, ale nie je možné osvedčiť aké konkrétne nároky žalovaná suma 74,12 Eur predstavuje, keďže žalobca len podáva všeobecný odkaz na to, že ide o nedoplatky na poplatkoch, úrokoch, zmluvnej pokuty - bonus, bez toho aby tieto nároky bližšie objasnil, vysvetlil a napokon i preukázal (konkretizoval čo z uvedenej sumy sú jednotlivé poplatky, úroky a zmluvné pokuty, akým titulom sa uplatňujú, z čoho vyplývajú, ako k ich výške žalobca dospel, vysvetlil z akých dôkazov vyplýva na ne nárok a pod.). Žalobca podáva len všeobecný odkaz na predložené výpisy z účtu žalovaného, bez konkretizácie, ktoré položky z výpisu predstavujú dané konkrétne nároky, s tým že ich súčet by predstavoval uplatnenú pohľadávku. Uvedený záver platí aj pre nárok za zaplatenie sumy 70,12 Eur ako sankčného úroku/ zmluvnej pokuty (inak úrok a zmluvná pokuta sú samostatné právne inštitúty založené na odlišnom právnom základe, čo už samo o sebe predstavuje neurčitosť takejto požiadavky), ktorého výška sa odvíja od nedostatočne konkretizovanej pohľadávky vo výške 74,12 Eur ako nedoplatku na poplatkoch, úrokoch, zmluvnej pokuty (akých konkrétnych?), čo už samo o sebe spôsobuje jeho nenárokovateľnosť. Preukázanie skutkového stav je podkladom uplatneného nároku, keďže právne sa vec posudzuje práve zo skutkového stavu. Ak skutkový stav nie je preukázaný, ako je to v danom prípade, nedá sa vec ani právne posúdiť. Už len táto skutočnosť prioritne nedáva podklad pre priznanie uplatneného nároku, bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu, s ktorou už potom nie je potrebné, ani hospodárne sa zaoberať.
24. V dôsledku uvedeného bolo potom nevyhnutné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, k čomu napokon prvoinštančný súd aj pristúpil. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, bez potreby zaoberania sa ďalším, i namietaným, ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
26. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
30. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
31. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu
- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
32. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s odkazom tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26. 10. 2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015.
33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).