Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-40-2018.pdf
PDF · 131.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/40/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: T. K., nar. XX.XX.XXXX a B. K., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom u matky, obidve zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov - matky: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, XXX XX P. a otca: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. XXX, o zmenu výšky výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/155/2017-175 zo dňa 16. apríla 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/155/2017-175 zo dňa 16. apríla 2018 p o t v r d z u j e .
Odvolanie otca zo dňa 09. júna 2018, ktoré došlo na Okresný súd Žilina 13. júna 2018 (č.l. 201 spisu) o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného podaný na Okresný súd Žilina dňa 18.07.2017 (veta prvá výroku). Súčasne určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. výživným vo výške 70,00 Eur mesačne a na výživu maloletej B. výživným vo výške 70,00 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám maloletých detí s účinnosťou od 01.09.2017 (veta druhá výroku). Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2017 do 30.04.2018 na maloletú T. vo výške 160,00 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,00 Eur k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na maloletú B. vo výške 160,00 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,00 Eur k rukám matky spolu s bežným výživným všetko pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku (veta tretia výroku). Zároveň vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/372/2010-44 zo dňa 23.03.2011 v časti výživného na maloletú B. a rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 15P/122/2012-72 zo dňa 08.02.2013 v časti výživného na maloletú T. (veta štvrtá výroku). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (veta piata výroku). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 18.07.2017 domáhal zníženia výživného na maloletú T. zo sumy 50,00 Eur mesačne na sumu 30,00 Eur mesačne a na maloletú B. zo sumy 50,00 Eur mesačne na sumu 30,00 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd. Svoj návrh odôvodnil tým, že naposledy bolo určené výživné na maloletú T. v roku 2013 a na maloletú B. v roku 2011, a to vo výške na 50,00 Eur na každé dieťa. Takto určená výška vyživovacej povinnosti je pre otca toho času vysoká, keďže je nezamestnaný a má zdravotné problémy. Aktuálne otec nemá finančné prostriedky na úhradu
výživného na deti a vzťahy s matkou maloletých detí nie sú najlepšie. Otec má preto obavu, aby matka nepodala na neho trestné oznámenie a aby sa tak otec nedostal do rozporu so zákonom. 3. Matka maloletých detí so znížením výživného nesúhlasila. Uviedla, že poberá len opatrovateľský príspevok a prídavky na tri nezaopatrené deti. Má tiež syna J. z prvého manželstva, ktorý navštevuje základnú školu a na ktorého poberá výživné vo výške 55,00 Eur mesačne. Okrem toho má syna H., ktorý je v starostlivosti otca a na ktorého matka platí výživné v sume 40,00 Eur mesačne. Naviac sa stará o dcéru J., ktorá má 21 rokov a je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. V dôsledku toho je dcéra J. odkázaná na jej každodennú 24-hodinovú starostlivosť. Matka platí nájomné za byt 130,00 Eur mesačne, energie (plyn v sume 80,00 Eur mesačne, elektrinu v sume 30,00 Eur mesačne), poistky deťom vo výške 50,00 Eur mesačne, za telefón platí sumu približne 40,00 Eur mesačne. Podľa jej názoru by mal súd zvýšiť výživné na obidve maloleté dcéry, keďže navštevujú školu a náklady na ich výživu sú neustále vyššie. Navrhla preto zvýšiť výživné na každú dcéru na sumu 70,00 Eur mesačne. Zdôraznila, že otec sa liečil na psychiatrii z dôvodu požívania alkoholických nápojov. Nie je teda inak obmedzený v tom, aby nemohol ísť pracovať a finančne zabezpečiť svoje maloleté dcéry. Je schopný zamestnať sa a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom aj vyššou sumou a nie sa len vyhovárať. 4. Vychádzajúc z ust. § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine"), citovaných v napadnutom rozhodnutí a na základe vykonaného dokazovania, prvoinštančný súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na obidve maloleté deti nie je dôvodný. Naopak, vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú zmenu pomerov na strane obidvoch maloletých detí a preto dospel k záveru, že v danom prípade je dôvod na zvýšenie výživného na každé z nich tak, ako to požadovala matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu. 5. Naposledy bolo o výživnom rozhodované na maloletú B. rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P 372/2010-44 zo dňa 23.03.2011, ktorým súd schválil dohodu rodičov v tom znení, že maloletá B. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať jej na výživu 50,00 Eur mesačne. Matka poberala peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím dcéry J. X. vo výške 256,17 Eur. Otec bol zamestnaný, jeho príjem predstavoval v čistom v priemere mesačne 266,00 Eur. Na maloletú T. bolo naposledy o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 15P 122/2012-72 zo dňa 08.02.2013, ktorým súd schválil dohodu rodičov v tom znení, že maloletá T. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaväzuje prispievať jej na výživu výživným vo výške 50,00 Eur mesačne. Matka naďalej poberala opatrovateľský príspevok a otec si v tom čase privyrábal brigádne. 6. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd prvej inštancie porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Porovnal teda u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery a súčasne prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd preto skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov. 7. Vykonaným dokazovaním mal konajúci súd preukázané, že matka býva v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi, ako aj plnoletou dcérou J., ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, o ktorú sa matka celodenne stará a poberá preto peňažný príspevok na opatrovanie a tiež so synom J., ktorému jeho otec platí výživné 55,00 Eur mesačne. Matka tiež prispieva na výživu ďalšieho syna C., ktorý je v starostlivosti svojho otca, výživným vo výške 40,00 Eur mesačne. Matka s deťmi býva v dvojizbovom nájomnom byte, za ktorý matka platí nájomné v sume 130,00 Eur a za elektrinu a plyn platí sumu 110,00 Eur mesačne. Matka poberá peňažný príspevok na opatrovanie dcéry J. vo výške 249,35 Eur mesačne. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. 8. Dcéra B. navštevuje 2. ročník základnej školy a dcéra T. 1. ročník základnej školy. Obidve majú bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou, teda poplatky v škole a nákup školských pomôcok, pričom cestujú do školy autobusom. Na začiatku školského roka platila matka ZRŠ na deti v sume 14,00 Eur a poplatok za krúžky, ktoré deti navštevujú, teda folklórny krúžok a krúžok varenia bol pre obidve dcéry v sume 30,00 Eur. 9. Otec býva u rodičov v rodinnom dome, kde v súčasnej dobe aj pracuje. Pokiaľ príde domov, býva v chate v chatárskej oblasti. Rodičom prispieva 50,00 Eur mesačne na bývanie. Do miesta bydliska chodieva každý druhý týždeň. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, kredit na mobilný telefón si platí v sume 10,00 Eur mesačne. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi I.. Výživné je určené súdom vo výške 55,00 Eur. Za lieky dopláca mesačne čiastku 15,00 Eur. V období od 01.03.2016 do 30.11.2017 bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, do 31.12.2017 poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur mesačne a od 01.12.2017 poberá osobitný príspevok v sume 126,14 Eur
mesačne. Od 01.12.2017 je otec zamestnaný, pracuje pre zamestnávateľa T. P. - Moto Miro, od tejto doby poberal hrubú mzdu vo výške 265,00 Eur a od 01.01.2018 vo výške 290,00 Eur. 10. Podľa názoru prvoinštančného súdu otec nepreukázal žiadne nové skutočnosti, t.j. takú zmenu pomerov na jeho strane od posledného rozhodovania súdu o výživnom na maloleté deti, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Naopak zmena pomerov nastala na strane detí, ktorých výdavky sa zvyšujú. Otec si spôsobil situáciu, v ktorej sa nachádza sám a z toho dôvodu nemožno na túto skutočnosť prihliadať. Otec vzhľadom na svoje nezodpovedné konanie, požívanie alkoholických nápojov, si spôsobil dlhy, ktoré musí splácať a z toho dôvodu ukončil tiež podnikanie. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom na maloletú B. mal otec príjem 266,00 Eur, v čase rozhodovania súdu o výživnom na maloletú T. si brigádnicky privyrábal. V súčasnej dobe je zamestnaný, jeho príjem predstavuje v priemere 243,00 Eur, poberá príspevok vo výške 126,14 Eur. Otec je vyučený murár a podľa názoru súdu otec nevyvíja dostatočné úsilie k tomu, aby si zabezpečil lepšie platenú prácu aj mimo miesta bydliska. Čo sa týka vykonávania stavebných prác, je dostatok príležitostí k tomu, aby sa otec zamestnal a dosahoval taký príjem, aspoň minimálnu mzdu, ktorá podľa Nariadenia vlády SR č. 280/2016 Z. z. za rok 2017 predstavovala sumu 435,00 Eur a podľa Nariadenia vlády SR č. 278/2017 Z. z. od 01.01.2018 predstavuje výšku 480,00 Eur, aby mohol prispievať na výživu svojich detí určeným výživným. Súd poukazuje tiež na to, že od posledného rozhodovania súdu otcovi ubudla vyživovacia povinnosť na syna T.. 11. Na maloletú B. bolo naposledy určené výživné v roku 2011 vo výške 50,00 Eur a na maloletú T. v roku 2013 tiež vo výške 50,00 Eur. Je nepochybné, že od tohto obdobia nastala zmena pomerov na strane maloletých detí, ktoré podrástli, začali navštevovať základnú školu, zvýšili sa ich výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, so školou. Z tohto dôvodu, keďže súd naopak mal preukázanú zmenu pomerov na strane detí, vyhovel návrhu matky a zvýšil výživné na maloleté deti vo výške ako navrhovala matka na sumu 70,00 Eur mesačne na každé dieťa od 01.09.2017, teda od začiatku mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na to, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi I., vo výške 55,00 Eur. Súd nemôže prihliadať na dlhy otca, ktoré si spôsobil svojím konaním, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd zároveň akcentoval, že budúci rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší jeho život, preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby si svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za každých okolností plniť. Súd ďalej poukazuje na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sú vo veku intenzívneho fyzického rastu a určené výživné zohľadňuje len základnú mieru ich nevyhnutných potrieb a práve matka dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj predovšetkým osobnou starostlivosťou, ale aj finančne a uspokojovaním bytových potrieb detí. Oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Súd tiež poukázal na nezodpovedný prístup otca k plneniu vyživovacej povinnosti, keďže neplatí výživné ani v sume, na ktorú žiadal znížiť výživné, pretože podľa jeho vyjadrenia, čaká na rozhodnutie súdu. 12. Rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2017 do 30.04.2018 na maloleté deti B. a T., na každú vo výške 160,00 Eur (8 mesiacov x 20,00 Eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,00 Eur na každé dieťa k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ otec nezaplatí jednu splátku, stane sa splatným celý nedoplatok. 14. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust.§ 52 CMP.
15. Zároveň konajúci súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/372/2010-44 zo dňa 23.03.2011 v časti výživného na maloletú B. a rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P/122/2012-72 zo dňa 08.02.2013 v časti výživného na maloletú T..
16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že mu odvolací súd uloží platiť výživné na maloletú T. v sume 30,00 Eur mesačne a na maloletú B. v sume 30,00 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd (18.07.2017). 17. Zdôraznil, že momentálne nie je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky v takom rozsahu, aby vedel pokryť výživné na obidve maloleté dcéry určené súdom. Dôvod nie je v tom, že by nemal rád svoje deti a že by sa úmyselne vyhýbal svojej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že otec je vyučený murár a nevynaložil dostatok snahy nájsť si lepšie platenú prácu, k tomu odvolateľ uviedol, že prácu si hľadal, ale v lokalite, v ktorej trvale býva, si ju nenašiel. Zamestnal sa preto vo firme T. P. - Moto Miro Bánovce a býva u svojich rodičov vo P. S., ktorým platí za bývanie sumu 50,00 Eur mesačne. Ak si aj otec nájde o niečo lepšie platenú prácu, nemá to pre neho väčší význam, pokiaľ mu v súvislosti s tým neúmerne vzrastú náklady na dopravu a ubytovanie. Hoci v rozsudku je citovaný zákon o minimálnej mzde aj životné minimum na sumu 199,48 Eur, súd ho pri svojom rozhodovaní neakceptoval. Otec svoje výdavky špecifikoval nasledovne: platí výživné na syna I. K. určené súdom vo výške 55,00 Eur mesačne, na dcéry T. a B. K. v sume 50,00 Eur na každé dieťa osobitne. Okrem toho prispieva na ubytovanie a stravu svojim rodičom sumou 50,00 Eur mesačne a platí za telefón sumu 10,00 Eur mesačne. Výdavky na lieky výlučne pre jeho osobu predstavujú čiastku 30,00 Eur mesačne. Okrem toho otec dvakrát mesačne berie k sebe deti na víkend a výdavky na stravu s tým spojené predstavujú 30,00 Eur na jeden víkend, to znamená mesačne sa jedná o položku 60,00 Eur. Pokúpil tiež deťom oblečenie, či iné. V prípade, že by rodičia neposkytli otcovi stravu a bývanie za čiastku 50,00 Eur mesačne, nemá šancu prežiť. Svoje príjmy otec vyčíslil nasledovne: mzda vo firme T. P. - Moto Miro v sume 243,00 Eur mesačne a od 01.06.2018 ako pomoc od štátu poberá čiastku 63,07 Eur, čo predstavuje celkom sumu 306,07 Eur. Vyššie uvedené výdavky bez výdavkov na cestovné u otca predstavujú čiastku 275,00 Eur. Z uvedeného vyplýva, že otcovi po odrátaní jeho výdavkov zostane na živobytie suma 31,07 Eur. Naviac odvolateľ uviedol, že pokiaľ matka vo svojich podaniach uvádza, že platí 40,00 Eur mesačne na telefón, aktuálne sú ponuky od operátorov maximálne v čiastke 20,00 Eur s neobmedzeným volaním.
18. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla opravný prostriedok otca zamietnuť. 19. Vyjadrila svoj nesúhlas s tvrdeniami otca, na základe ktorého by chcel znížiť sumu výživného na obidve maloleté deti. Zdôraznila, že okresný súd dostatočne prešetril vyjadrenia otca, vzťahy a všetky dôkazy na dvoch pojednávaniach a dostatočne zistil skutkový stav veci a určil na obidve deti spravodlivo výživné. Otec ho má určené primerane k jeho dnešným pomerom.
20. Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.05.2018 uviedol, že prehodnotenie výšky výživného ponecháva na rozhodnutí súdu a zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
21. Zároveň otec podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu aj dňa 13.06.2018, v ktorom nesúhlasil s odvolaním matky (vyjadrením matky k odvolaniu - poznámka odvolacieho súdu). Zdôraznil, že zníženie výživného žiada z dôvodu, že momentálne nie je schopný si zabezpečiť finančné prostriedky v takom rozsahu, aby vedel pokryť sumu výživného na obidve deti určenú súdom. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne prešetril vyjadrenia a jeho mesačný príjem. Všetky dôkazy na zníženie výživného otec pritom podložil. Je z nich zrejmé, v akej je momentálne životnej situácii. Jeho zdravotný stav nie je najlepší, no situácia mu nedovolí chodiť po lekároch a byť práceneschopný. Jeho príjem by bol ešte nižší. Dôrazne nesúhlasil so zvýšením výživného na obidve dcéry a navrhol zrušiť rozhodnutie Okresného súdu Žilina a rozhodnúť tak, aby odvolací súd jeho návrhu na zníženie výživného vyhovel. Súdom zvýšené výživné je neprimerané k jeho momentálnemu príjmu. Otec zopakoval, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na syna I. v sume 55,00 Eur. Nemá problém platiť výživné na deti, keď sa mu zlepší jeho finančná situácia. Jeho návrh na zníženie výživného vyplýva zo zmeny jeho pomerov so zámerom, aby sa nedostal do sporu so zákonom. Rozhodnutie okresného súdu o zvýšení výživného za popísanej situácie vníma otec ako nespravodlivé. On totiž ako prvý požiadal súd o zníženie výživného, na ktorú matka reagovala svojim návrhom na jeho zvýšenie. Podľa jeho názoru v danom prípade mal súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť a zohľadniť okolnosti na strane otca.
22. V odvolacej replike otec k vyjadreniu matky i kolízneho opatrovníka k jeho opravnému prostriedku zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní zo dňa 12.05.2018, ktoré k nemu pripojil. Zdôraznil, že svojim deťom momentálne dáva to, čo môže. Stále si hľadá prácu, aby lepšie zarobil. Má svoje deti rád a urobí pre ne, čo len bude môcť. Ak mu okresný úrad nájde lepšie platenú prácu a príjmu ho do nej, s radosťou tam nastúpi pracovať. Takáto práca by však musela byť aj s ubytovaním, aby to nebolo iba za pár drobných a výdavky na dochádzku a ubytovanie budú vyššie ako zarobí. Výsledok je však taký, že úrady mu siahli aj na príspevok, ktorý mal predtým vyšší. On sám má totiž na prežitie čiastku polovičnú z toho, čo dáva ako výživné na jedno dieťa. Svoju žiadosť o zníženie výživného pritom súdu jasne a pravdivo vydokladoval.
23. Matka v odvolacej duplike označila konanie otca za špekulatívne s cieľom naťahovať čas, aby nemusel platiť zvýšené výživné. Otec si neuvedomuje situáciu, že jeho vlastné deti potrebujú aj z niečoho žiť a že nielen matka, ale aj on je povinný im zabezpečiť základné potreby.
24. Kolízny opatrovník nepodal vo veci odvolaciu dupliku.
25. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie otca zo dňa 12.05.2018 bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 379 CSP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
26. Vo vzťahu k potvrdzujúcej časti odvolací súd uvádza, že podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
27. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky matky a otca maloletých detí uvedených v ich opravných prostriedkoch a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto vo vzťahu k potvrdenej časti napadnutého rozsudku nie sú dôvodné.
28. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.
29. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
30. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakovali svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnili so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
32. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie účastníkov. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti vyhovel a prečo návrh otca na zníženie výživného zamietol a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.
33. Z dokazovania vykonaného pred prvoinštančným súdom vyplýva, že potencionalita príjmov otca je dostatočná na to, aby obidvom deťom prispieval na výživu zvýšenou sumou s účinnosťou od 01.09.2017, tak ako to vyplýva z výrokovej časti napadnutého rozsudku. Od posledného určenia výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, popísanej okresným súdom v napadnutom rozhodnutí. Uplynulo niekoľko rokov, keď naposledy bolo určované výživné na maloletú B. v mesiaci 3/2011 a na maloletú T. v mesiaci 2/2013. Práve táto zmena pomerov na strane maloletých detí bola dôvodom, prečo súd prvej inštancie pristúpil k zvýšeniu výživného na obidve maloleté deti. Otcom tvrdená skutočnosť, že sa mu nedarí zamestnať a že má obmedzenú možnosť výberu zamestnania nebola v konaní preukázaná. Táto skutočnosť nevyplýva ani z listín, ktoré priložil otec do spisu. Je potrebné zdôrazniť, že po vyučených murároch je aktuálne na trhu práce veľký dopyt a človek vyučený v tomto odbore má možnosť si zamestnávateľa vyberať. Keďže otec je v produktívnom veku, v záujme zabezpečenia výživy svojich maloletých detí je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si dostatočný príjem z pracovného či obdobného pomeru. Otec si svoje zdravotné problémy a predchádzajúcu práceneschopnosť (protialkoholické liečenie) privodil sám nadmerným požívaním alkoholu. Sám sa tak pripravil o možný zdroj príjmu, z ktorého by primárne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Tomu, že otec je schopný zamestnať sa, nasvedčuje aj fakt, že sa mu podarilo hoc aj na 4 hodiny denne zamestnať v X.. To však neznamená, že bude stále poukazovať na svoj nízky príjem a nevynaloží vlastnú iniciatívu na zabezpečenie ďalších zdrojov obživy primárne v záujme zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým deťom.
34. Pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že matka vynakladá neprimerané náklady na svoj mobilný telefón (40,00 Eur mesačne), odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na dieťa súd skúma zmenu pomerov tak na strane oprávneného maloletého dieťaťa (t.j. zmenu v jeho odôvodnených potrebách), ktorá bola v konaní u obidvoch maloletých detí zistená, ako aj na strane povinného rodiča (v súdenej veci otca), najmä jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Argumentácia otca v tomto smere preto je v danom prípade bez právneho významu. Naviac od posledného určenia výživného na dcéry otcovi ubudla jedna vyživovacia povinnosť voči synovi T..
Netreba opomínať ani fakt, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči obidvom maloletým deťom plní aj výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním ich bytovej potreby (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Otec sa nemôže spoliehať na to, že matka bude v plnej miere zabezpečovať výživu obidvoch dcér a že súd bude prihliadať len na jeho deklarovaný nízky príjem, ktorý (podľa jeho názoru) neumožňuje podieľať sa mu na zvýšených nákladoch na výživu svojich detí. Zvýšené výživné teda zohľadňuje mieru proporcionality a limity otcových schopností a možností., ako aj odôvodnené potreby obidvoch maloletých detí ako osôb oprávnených výživou a tiež vývoj životných nákladov. Správnym je preto aj výrok okresného súdu o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Otec má dostatočnú potencionalitu príjmov na to, aby dostatočným spôsobom pokryl uspokojovanie odôvodnených potrieb svojich maloletých detí v súdom zvýšenej sume.
35. Prvoinštančný súd teda postupoval správne, keď na základe zisteného skutkového stavu zvýšil naposledy určené výživné na maloletú T. zo sumy 50,00 Eur mesačne na sumu 70,00 Eur mesačne a na maloletú B. zo sumy 50,00 Eur mesačne na sumu 70,00 Eur mesačne. 36. Zároveň správne a v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine postupoval okresný súd aj pri určení začiatku platenia výživného otca, keď o zvýšení výživného rozhodol odo dňa 01.09.2017, t.j. od začiatku nového školského roka a s prihliadnutím na fakt, že konanie v tejto veci, v ktorej súd nie je viazaný návrhom začalo dňa 18.07.2018, pričom na zmenu pôvodných rozhodnutí o výživnom na každé dieťa boli splnené podmienky upravené v ust. § 121 CMP, keďže bola preukázaná zmena pomerov na strane osôb oprávnených výživou. Prvoinštančný súd tiež správne vyčíslil v tretej vete výroku aj zameškané výživné otca na obidve maloleté deti vzniknuté za obdobie od 01.09.2017 do 30.04.2018, ktoré s ohľadom na výšku nedoplatku na obdive deti uložil otcovi splácať v splátkach vo výške 15,00 Eur na každé dieťa mesačne a na každé dieťa osobitne, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky (§ 232 ods. 4 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP). Výrok rozsudku o zmene rozsudku v rozhodnutí, ktorým bolo pôvodne určené výživné na maloleté deti, zodpovedá ust. § 121 CMP.
37. Okresný súd v prejednávanej veci teda komplexne zhodnotil odôvodnené potreby obidvoch maloletých detí, ako aj osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, t.j. otca, no najmä správne prihliadol na potencionalitu jeho príjmov. Na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Rovnako vecne správny je aj výrok o trovách prvoinštančného konania o tom, že žiaden z účastníkov (navzájom voči sebe) nemá nárok na náhradu trov konania, ktorý plne zodpovedá ust. § 52 CMP.
38. Vo vzťahu k odvolaniu otca zo dňa 13.06.2018 odvolací súd uvádza:
39. Aby podané odvolanie vyvolalo zamýšľané právne následky, t.j. aby došlo k jeho vecnému prejednaniu odvolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom. Jednou z objektívnych podmienok prípustnosti odvolania je včasnosť jeho podania.
40. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
41. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (§ 121 ods. 2 CSP).
42. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 121 ods. 3, 4 CSP).
43. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 121 ods. 5 CSP).
44. Odvolacia lehota je lehotou zákonnou, čo znamená, že ju nemožno predĺžiť ani skrátiť, v odôvodnených prípadoch však možno zmeškanie odvolacej lehoty v zmysle § 122 CSP odpustiť. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Odvolacia lehota je procesnou lehotou, čo znamená, že začína plynúť dňom,
ktorý nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. po dni doručenia rozhodnutia. Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný deň lehoty osobne na súde, alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť (najčastejšie pošta).
45. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že otcovi bol napadnutý rozsudok doručený dňa 04.05.2018. Lehota na podanie odvolania s poukazom na ust. § 121 CSP ods. 2 CSP začala otcovi plynúť dňa 05.05.2018 a skončila dňom 21.05.2018 (pondelok). Keďže otec podal (v poradí druhé) odvolanie proti napadnutému rozsudku až dňa 13.06.2018 (č.l. 201 spisu), odvolací súd pri aplikácii ust. 386 písm. a) CSP toto jeho druhé odvolanie ako oneskorene podané odmietol.
46. V prípade odmietnutia odvolania sa odvolací súd nemôže zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku a jeho preskúmaním na základe námietok odvolateľa uvedených v jeho opravnom prostriedku. Uvedený postup vyplýva z článku 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.
47. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
48. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.