Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-378-2017.pdf
PDF · 114.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/378/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne E. E.A., F.. XX.X.XXXX, J. F. R., J. XXXX/XX proti žalovaným: 1) Váš dom, Váš byt, s.r.o., Poprad - Veľká, Jarmočná 3988/30, IČO: 46 759 123, zast. JUDr. Lenkou Bartoš Almášiovou, advokátkou , Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Radlinského 20 a 2) O.. O. P.Ú., F.. XX.X.XXXX, T. T., F. XXXX/XX, zast. JUDr. Jánom Slovinským, advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. 13, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 9C/69/2015 -195 z 24.1.2017 a uzneseniu 9C/69/2015 - 204 z 10.2.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom 9C/69/2015 -195 z 24.1.2017 I. žalobu zamietol, II. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves 9C/69/2015-14 z 31.3.2015 a III. rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobkyňa sa žalobou ,podanou uňho 6.2.2015 domáhala určenia, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností ani žiadnymi vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, P.. Ú.. J. F. R. I. Q. T. Č.. X F. X. H. T. C. J.. Č.. XXXX, R. Č.. XX R. H. X/X, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcele č. XX I. XX R. H. XXX/XXXXX, na tom skutkovom a právnom základe, že 15.11.2012 v Nitre súdny exekútor Mgr. Stanislav Polák vykonal dražbu uvedených nehnuteľností nezákonným spôsobom, že 19.11.2012 podala na Okresnom súde (ďalej len OS) Spišská Nová Ves aj u súdneho exekútora námietky proti vykonanej dražbe nehnuteľnosti a proti udelenému príklepu, že 21.1.2013 vydal súd uznesenie 10Er/160/2007-353, ktorým námietky proti dražbe a námietky proti udeleniu príklepu zamietol. Dňa 13.2.2013 bola na uznesení vyznačená právoplatnosť dňom 12.2.2013, existuje však aj druhá verzia tohto uznesenia, na ktorej súd 26.2.2013 vyznačil, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.2.2013. Tvrdila, že tieto uznesenia sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, keďže svojím obsahom a účelom odporujú zákonom a zákony obchádzajú, že vlastnícke právo žalovaného v 1. rade ako vydražiteľa bolo zapísané 5.3.2013 nezákonným spôsobom, keďže na ňom súd vyznačil právoplatnosť napriek tomu, že nebolo doručené všetkým účastníkom konania. K dátumu
5.3.2013 bývala Správa katastra Spišská Nová Ves nedisponovala právoplatným rozhodnutím súdu o príklepe, toto jej bolo doručené až niekoľko dní po zápise. Dňa 14.11.2013 tunajší súd zamietol návrh žalovaného v 1. rade na nariadenie predbežného opatrenia z 12.11.2013. Poukázala na to, že 26.4.2014 a 31.1.2014 došlo k porušeniu domovej slobody v predmetnom byte. Od 31.1.2014 do 3.2.2014 sa striedali v byte Rómovia, byt ničili, vulgárne jej nadávali, fyzicky ju napádali. Dňa 4.2.2015 boli žalovaní na súde, kde žalovanému v 2. rade boli sprístupnené informácie zo spisov, v ktorých nie je účastníkom konania. Žalovaný v 2. rade sa pri rôznych príležitostiach vydáva za majiteľa predmetného bytu. súdu dňa 21.9.2015 uviedol, že nie je dôvod spochybňovať jeho vlastnícke práva z dôvodu, že Najvyšší súd SR o dovolaní proti uzneseniu o príklepe dražby rozhodol v prospech ich spoločnosti. Poukázal na ustanovenia Exekučného poriadku, v zmysle ktorých schválením príklepu pri dražbe vlastníkom nehnuteľnosti sa stáva vydražiteľ a na to, že navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní je vylúčené. Žalobkyňa namieta nezákonnosť dražby, na základe ktorej bolo vlastnícke právo k uvedených nehnuteľnostiam zapísané v prospech žalovaného v 1. rade, nezákonnosť postupu súdneho exekútora i exekučného súdu a taktiež skutočnosť, že k zápisu v evidencii nehnuteľnosti došlo nezákonným spôsobom. Z uvedeného dôvodu súd sa oboznámil s exekučným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/160/2007, z ktorého zistil, že exekúcia bolo vedená proti žalobkyni ako povinnej na návrh na vykonanie exekúcie podaný zo strany oprávnených O.. T. F., A. E. I. Q. E., na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves 6C/513/2002-93 z 15.12.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.2.2007. Konštatoval, že na žiadosť súdneho exekútora bolo 5.4.2007 tunajším súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX na vymoženie pre oprávneného v 1. rade istiny 22 077,- Sk s príslušenstvom, pre oprávneného v 2. rade istiny 21 798,- k s prísl., pre oprávnenú v 3. rade istiny 10 826,- Sk s prísl., trov konania 1 488,- Sk, poplatku za vydanie poverenia 500,- Sk, trov právneho zast. v exekučnom konaní 2 778,- Sk a trov exekúcie. V uvedenej exekúcii bol 8.3.2010 vydaný súdnym exekútorom Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, P. Ú. J. F. R. I. Q. T. Č. X F. X. H. T. C. J. Č. XXXX, R. Č.. XX R. H. X/X, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcele č. XX I. XX R. H. XXX/XXXXX. Súd uznesením 10Er/160/2007-168 z 2.11.2010 zamietol námietky povinnej proti zápisnici o dražbe nehnuteľnosti. Uznesením zo 7.3.2012 sp. zn. 10Er/160/2007-272 udelil súd súhlas so znížením ceny najnižšieho podania pri dražbe uvedených nehnuteľnosti. Uznesením 10Er/160/2007-353 zo dňa 21.1.2013 súd zamietol námietky povinnej proti dražbe a námietky proti udeleniu príklepu a schválil príklep udelený vydražiteľovi Váš dom, Váš byt, s.r.o., Poprad - Veľká, Jarmočná 3988/30, IČO: 46 759 123 na dražbe konanej 15.11.2012 na nehnuteľnosti: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX E. F. H. Č.. XX, W. H. I. F. Z. R. XXX E. F. H. Č.. XX, T. Č. X F. X. H. T. C. J. Č. XXXX, R. Č.J. XX R. H. X/X, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcele č. XX I. XX R. H. XXX/XXXXX W. F. A. R. Č.. XXXX P. Ú. J. F. R., za najvyššie podanie v sume 26 950,- eur. Konštatoval, že uvedené rozhodnutie bolo doručené právnemu zást. oprávnených, povinnej, súdnemu exekútorovi a vydražiteľovi a nadobudlo právoplatnosť 21.2.2013. Uvedené uznesenie po nadobudnutí právoplatnosti bolo doručené Správe katastra Spišská Nová Ves (teraz Okresný úrad, katastrálny odbor Spišská Nová Ves) 1.3.2013. Uviedol, že žalobkyňa opakovane v priebehu konania poukazovala na neoprávnené vniknutia do predmetného bytu a porušovanie domovej slobody zo strany žalovaných i iných osôb, v súvislosti s čím boli podané aj trestné oznámenia. Taktiež poukázala na to, že žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalovaným v 2. rade nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu, ktorý je predmetom tohto konania a že nie sú z ich strany rešpektované neodkladné opatrenia nariadené súdom. Z bytu musela odísť kvôli vyhrážkam konateľa žalovaného v 1. rade. V tomto smere navrhla vykonať rozsiahle dokazovanie. V súvislosti s tým žalovaný v 1. rade predložil čestné prehlásenie žalovaného v 2. rade zo dňa 9.3.2015, podľa ktorého žalobkyňa okamžite volala hliadku polície pokiaľ sa konateľ žalovaného v 1. rade, čo i len priblížil k bytu a prehlásenie E. E. taktiež z 9.3.2015, ktorý vykonával výmenu stúpačkového vedenia o tom, že žalobkyňa ich obťažovala fotením a pripomienkovaním a ukradla kľúče od predmetného bytu. Dňa 17.2.2014 bola na tunajšom súde zo strany žalobkyne podaná žaloba proti spoločnosti Váš dom, Váš byt, s.r.o. Poprad, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX podľa špecifikácie uvedenej v žalobe a určenia, že žalovaná spoločnosť bola zapísaná do evidencie nehnuteľnosti nezákonným spôsobom a nie je výlučným ani žiadnym vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX podľa špecifikácie uvedenej v žalobe. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 4C/40/2014. Zdôraznil, že žalobu žalobkyňa zdôvodnila tými istými skutočnosťami, ako v žalobe, o ktorej rozhoduje súd v tomto konaní. Uznesením zo dňa 6.3.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.1.2015 súd konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne zastavil. Odvolanie žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu bolo
odmietnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach 3Co/514/2014-46 z 25.11.2014. Dovolacie konanie v tejto veci bolo zastavené uznesením Najvyššieho súdu SR 3Cdo/485/2015 z 23.7.2015. Pod sp. zn. 13C/2/2014 bolo tunajším súdom vedené konanie na základe žaloby podanej žalobkyňou 13.3.2014 proti žalovanému v 1. rade, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX podľa špecifikácie uvedenej v žalobe a že žalovaný nie je výlučných a žiadnym vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX P.. Ú.. J. F. R., ktoré v žalobe špecifikovala a určenia, že žalovaný bol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti v evidencii nehnuteľnosti nezákonným spôsobom. Opätovne poukázal na to, že žaloba bola zdôvodnená tými istými tvrdeniami ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 4C/40/2014 a tohto konania. Konanie bolo ukončené uznesením 13C/2/2004-9 z 2.4.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.5.2016 a ktorým súd konanie zastavil z dôvodu prekážky litispendencie vo vzťahu ku konaniu 4C/40/2014. Uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach 5Co/458/2015-34 z 21.4.2016. Súd, vychádzajúc z § 161 ods. 1 a § 137 C. s. p., § 132 Obč. zák., § 34 ods. 1 zák. č. 162/1992 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), § 61, § 148 ods. 1, 2 a § 150 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), urobil záver, že žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému v 1. rade podala uňho žaloby, ktorými sa domáhala určenia, že žalovaný nie je výlučným ani žiadnym vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom aj tohto konania a že zápis vlastníckych práv do evidencie nehnuteľnosti bol nezákonný, ktoré boli vedené tunajším súdom pod sp. zn. 4C/40/2014 a sp. zn. 13C/2/2014. Poukázal na to, že všetky tri žaloby boli zdôvodnené tými istými skutkovými okolnosťami. Súd sa preto v prvom rade zaoberal procesnými podmienkami konania a to najmä podmienkou skôr začatého konania (litispendencie) a právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Uviedol, že obe konania vedené pod sp. zn. 4C/40/2014 a 13C/2/2014 boli zastavené a teda aj keď sa čiastočne týkali tých istých sporových strán a jednalo sa o rovnaký predmet konania , netvoria prekážku už právoplatne rozhodnutej veci a to práve z dôvodu, že uvedené konania boli zastavené, teda nebolo v týchto konaniach rozhodnuté o veci samej. Pokiaľ sa týka konania vedeného pod sp. zn. 13C/2/2014 , konštatoval, že bolo právoplatne ukončené 23.5.2016 a týmto dňom odpadla prekážka litispendencie vo vzťahu k tomuto konaniu a táto prekážka v čase rozhodovania súdu vo veci samej už neexistovala. K podanej žalobe v prejednávanom spore uviedol, že žalobkyňa sa domáha určenia, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, že jedná sa o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. b) C. s. p. , že predmetom tohto konania je negatívna určovacia žaloba . Pri posudzovaní naliehavosti právneho záujmu žalobkyne na takomto určení vychádzal z toho, že podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností je podľa § 35 ods. 2 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z., jedine žaloba o určenie vlastníckeho práva, čím je daný i jej naliehavý právny záujem na žalobe o pozitívne určenie vlastníckeho práva. Poukázal na to, že podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností však nie je negatívna určovania žaloba, že takouto žalobou žalobkyňa nedosiahne ňou požadovanú zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti. Zdôraznil, že podkladom pre vykonanie zápisu zmien v katastri nehnuteľností nemôže byť rozhodnutie, ktorým by právo alebo právny vzťah boli určené negatívne, pretože platná právna úprava nepozná inštitút zrušenia posledného zápisu (výmaz zápisu), že práva k nehnuteľnostiam sa vykonávajú len zápisom do katastra nehnuteľností (nie výmazom) formou vkladu, záznamom alebo poznámkou a to v zmysle § 4 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Urobil záver, že rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, tak nemôže byť v danom prípade spôsobilý zmeniť (zlepšiť) právne postavenie žalobkyne, že žalobkyňou požadovaným negatívnym určením, by sa preto jej právne postavenie nezlepšilo, neodstránila by sa jej neistota v danom právnom vzťahu a nevylúčili by sa ďalšie konania o vlastníctve predmetných nehnuteľností. Súd ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka žalovaného v 1. rade podkladom pre zápis jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo udelenie príklepu pri dražbe nehnuteľnosti v rámci exekučného konania vedeného proti žalobkyni. Udelenie príklepu bolo schválené právoplatným rozhodnutím exekučného súdu. Poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že existujú dve verzie rozhodnutia exekučného súdu o schválení príklepu v dražbe. V exekučnom spise sa nachádza uznesenie sp. zn. 10Er/160/2007-535 z 21.2.2013, ktoré bolo riadne doručené všetkým subjektom v zmysle § 148 ods. 2 Exekučného poriadku a nadobudlo právoplatnosť 21.2.2013. V spise sa nachádza už len opravné uznesenie 10Er/160/2007-369 z 26.2.2013, ktorým bolo opravené len záhlavie uvedeného uznesenia v označení právneho zást. oprávnených a ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.4.2014. Uznesenie o schválení príklepu v dražbe po nadobudnutí právoplatnosti bolo doručené Okresnému úradu v Spišskej Novej Vsi, katastrálny odbor 1.3.2013. Dňa 5.3.2013 bol vykonaný záznam v evidencii nehnuteľnosti. Podľa zápisnice o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľnosti, Zápisnice o rozvrhu z dražby nehnuteľnosti účastníkom dražby a vydražiteľom bola spoločnosť Váš dom, Váš byt s.r.o., Poprad, t.j. žalovaný v 1. rade zastúpený konateľom spoločnosti. Táto spoločnosť zaplatením
najvyššieho podania nadobudla vlastníctvo k draženým nehnuteľnostiam a to ku dňu schválenia príklepu súdom. Pokiaľ žalobkyňa zdôvodňovala žalobu vadami, ku ktorým došlo v exekučnom konaní, súd poukázal na rozsudok Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z 26. 5. 2005, sp. zn. 1Obdo/V 2/2004, podľa ktorého vydražiteľ, ktorému bol v exekučnom konaní udelený príklep a zaplatil najvyššie podanie, nadobudol vlastníctvo k vydraženým veciam. Takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť dotknuté ani prípadnými vadami exekučného konania. Správnosť postupu v exekučnom konaní môže byť na podnet účastníkov s účinkami pre exekučné konanie skúmaná len v rámci tohto konania, v rozsahu a prostriedkami stanovenými predpisom upravujúcim toto konanie. Z uvedeného vyplýva požiadavka stability právnych vzťahov založených v exekučnom konaní, najmä práv, ktoré nadobudli tretie osoby. Osoby, ktoré sa zúčastnia dražby pri uskutočňovaní exekúcie predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí, musia mať istotu, že vydražením nadobudnú vlastníctvo k vydraženej veci. Nemajú možnosť, ale ani dôvod skúmať, či exekútor pri príprave exekučnej dražby postupoval v súlade s Exekučným poriadkom. Ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade nie je vedený ako vlastník predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti, že žalobkyňa sa pritom domáha určenia, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalovaný sa vydáva za vlastníka bytu žalobkyňou preukázaná nebola, ale ani nemôže zakladať právny záujem žalobkyne na určovacej žalobe. Uzavrel, že žalovaný v 2. rade nie je vecne pasívne legitimovaný v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1. a 2. rade a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania v tomto konaní zo strany žalobkyne z dôvodu, že ich vykonanie nesúviselo s predmetom tohto konania, keďže sa nimi malo preukazovať najmä to, kto do predmetného bytu vchádzal, za akým účelom a pod., uvedené nemalo by vplyv na rozhodnutie vo veci samej , t.j. určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. O trovách konania rozhodol podľa 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 335 ods. 1 C.s.p. Žalovaní boli v konaní úspešní, preto im bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Súd uznesením 9C/69/2015 -204 z 10.02.2017 návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol , vychádzajúc z § 164 C.s.p. a zo skutočnosti, že na pojednávaní konanom 24.1.2017 žalobkyňa navrhla konanie prerušiť do rozhodnutia o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktoré podala na Generálnej prokuratúre SR a Ústavnom súde SR, ktoré boli ňou podané v exekučnom konaní. Žalobkyňa nepredložila súdu podania, ktoré podľa jej vyjadrenia boli podané na Generálnej prokuratúre SR a Ústavnom súde SR a tieto ani bližšie nešpecifikovala. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobkyne na prerušenie tohto konania zamietol.
4. Proti rozsudku a uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.
5. V odvolaní proti rozsudku uviedla odvolacie dôvody, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie.
6. V odvolaní proti uzneseniu namietala tie isté odvolacie dôvody , aké uviedla v odvolaní proti rozsudku. Navrhla uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie.
7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol odvolanie v súlade s § 386 C.s.p. odmietnuť.
8. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu proti uzneseniu navrhol odvolanie odmietnuť. Poukázal na to, že odvolanie nie je jasné, prečo bolo podané, nakoľko žalobkyňa sama neuniesla dôkazné bremeno, keď súdu nepredložila podania - mimoriadne prostriedky na Generálnu prokuratúru SR a Ústavný súd SR, na základe ktorých malo byť konanie prerušené.
9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolania žalobkyne voči rozsudku a uzneseniu a ako vecne správne ich potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku a uznesenia má podklad v zistení skutkového stavu , odvolací súd s odôvodnením rozsudku ako aj uznesenia v celom rozsahu stotožňuje na dôvody, ktoré v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemenia podané odvolania žalobkyňou.
10. Žalobkyňa v odolaniach uplatnila všetky odvolacie dôvody vymenované v § 365 ods. 1 pod písm. a), b), d), e), f) a h) C.s.p., t.j. , že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
12. Žalobkyňa v odvolaní nešpecifikovala v čom spočívajú konkrétne nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré boli podradené pod vyššie uvedené odvolacie dôvody.
13. Žalobkyňa konkrétne neuvádza, v čom spočíva nesprávnosť procesných podmienok, ktoré neboli splnené pre rozhodnutie súdu uvedené pod písm. a). Odvolací súd v postupe súdu a pri jeho rozhodovaní nezistil žiadnu vadu konania, ktorú by bolo možné podradiť pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p., preto tento odvolací dôvod nie je daný.
14. Pokiaľ ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 písm. d) C.s.p. neuvádza k akej vade konania postupom súdu došlo a nevytýka súdu žiadnu inú vadu konania, ktorú, o.i., odvolací súd v konaní a postupe súdu nezistil.
15. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci sú všetky vady prejavujúce sa v inom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. V odvolaní žalobkyne sa neuvádza žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho dôvodu, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.
18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.
19. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý vyčerpávajúco dáva odpovede na všetky spochybňované skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.
20. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
21. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.
22. Rovnako nebol zistený odvolací dôvod, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobkyňa v odvolaní, o. i., neuvádza, aké konkrétne dôkazy ňou navrhované súd nevykonal, ktoré boli potrebné pre správne rozhodnutie súdu. Takisto neuvádza ani dôvody, ktoré by vyvodili záver, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie procesné prostriedky útoku, ktoré neboli uplatnené.
23. Je potrebné, o.i., vziať na zreteľ znenie § 373 ods. 1 C.s.p. , podľa ktorého ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučil ho o následkoch o neodstránení vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
24. Vychádzajúc z § 373 ods. 1 C.s.p. , nebolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať žalobkyňu na doplnenie odvolacích dôvodov.
25. Rovnako ani odvolanie žalobkyne proti uzneseniu, ktorým návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol, nie je dôvodné.
26. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu , keď návrh na prerušenie konania zamietol, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré odkazuje. .
27. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok a uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.
29. Žalobkyňa nemala ani v odvolacom konaní úspech a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni v celom rozsahu.
30. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).