Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/26/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky E. P., bytom E. K., H. cesta XXX/XX, zastúpenej JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Bojnická cesta 7 a otca S. T., bytom E. K., H. cesta XXX/XX, zastúpeného JUDr. Miroslavou Čapkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Námestie Sv. Anny 21, o návrhu matky na schválenie právneho úkonu za maloletú, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/75/2017-53 zo dňa 26. februára 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na schválenie právneho úkonu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 28 Občianskeho zákonníka, ust. § 35, § 31 ods. 2 Zákona o rodine a ust. § 52 CSP. V odôvodnení uviedol, že matka maloletej W. sa návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2017 domáhala schválenia právneho úkonu za maloleté dieťa. Súd prvej inštancie zistil, že maloletá W. sa narodila z manželstva E. T. a S. T., ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/221/2008-48 zo dňa 29.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19 Co/17/2009-67 zo dňa 30.07.2009, pričom maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec nesúhlasil s podaným návrhom, tento žiadal zamietnuť. Zo spisu tamojšieho súdu sp. zn. 5C/3/2011 zistil, že návrhom na začatie konania zo dňa 03.01.2011 sa maloletá v zastúpení svojej zákonnej zástupkyne voči žalovanému 1/ S. T. a žalovanej 2/ C. G. domáhala vypratania nehnuteľností uvedených v návrhu. Rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 5C/3/2011-333 zo dňa 10.06.2015 súd žalobe v celosti vyhovel a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal predmetné nehnuteľnosti vypratať. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19Co/138/2016-410 zo dňa 19.01.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní vyzve matku maloletej žalobkyne, ktorá podala žalobu v mene maloletej žalobkyne, aby doložila rozhodnutie súdu podľa § 35 Zákona o rodine, prípadne jej určí lehotu na podanie návrhu podľa § 35 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na schválenie právneho úkonu je potrebné zamietnuť. Okrem toho, že je tu v sporovom konaní, ktoré sa vedie na tamojšom súde pod sp. zn. 5C/3/2011 prítomný nesúlad rodičov, ich rozpor s vedeným konaním, kedy návrh (žalobu) na vypratanie v mene maloletého dieťaťa podala matka ako zákonný zástupca maloletého dieťaťa, hoc zastúpená advokátom, ide o návrh (žalobu), ktorý smeruje proti druhému rodičovi maloletej. V danom prípade by teda bola splnená podmienka pre vedenie konania v zmysle § 35 Zákona o rodine (nezhoda rodičov). Avšak je tu ešte druhý a podstatný nedostatok procesnej podmienky, a to kolízia záujmov rodičov a dieťaťa v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rodine, kedy ide o kolíziu medzi rodičmi (kde jeden rodič zastupuje maloleté dieťa) v konaní vedenom proti druhému rodičovi. V takomto konaní maloleté dieťa nemôže zastupovať ani jeden rodič ale je potrebné, aby ho už pri podaní žaloby zastupoval kolízny opatrovník. Ide o nedostatok procesnej podmienky (vada konania), ktorá sa však už odstrániť nedá, keďže žalobu už podala v mene maloletej matka ešte v roku 2011. V prejednávanom prípade matka žiada schválenie právneho úkonu v mene maloletej, ktorý je neplatný (v rozpore s § 31 ods. 2 Zákona o rodine), preto nie je možné tento úkon schváliť. O trovách účastníkov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozsudku a to v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie matka maloletej z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť alebo vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Súhlasí s názorom súdu, že v danom prípade by bola splnená podmienka pre vedenie konania v zmysle § 35 Zákona o rodine (nezhoda rodičov). Proti názoru súdu prvej inštancie v časti, v ktorej uviedol, že už nie je možné odstrániť vadu konania ( v konaní Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 5C/3/2011), nakoľko už návrh bol podaný matkou, čiže spätne sa s ním nedá vysloviť súdny súhlas, aby tento úkon vykonala iná osoba za maloletú, úkon matky má byť v rozpore s § 31 ods. 2 Zákona o rodine, svedčí názor Krajského súdu v Trenčíne, ktorý vyslovil v konaní sp.zn. 19Co/138/2006 v rozhodnutí zo dňa 19.01.2017, ktorým rozhodoval o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/3/2011 (žaloba o vypratanie nehnuteľnosti). V odseku 23 dal poučenie okresnému súdu ako ďalej vo veci postupovať, to znamená vyzvať navrhovateľku k podaniu návrhu o vyslovenie súhlas s podaním návrhu v zmysle § 35 Zákona o rodine. To, že žalobkyňa mala podať návrh o schválenie jej právneho úkonu za maloletú na začatie konania odôvodnil súd podrobne pri použití výlučne § 35 Zákona o rodine (nezhoda rodičov o podstatných veciach). Tak isto v odseku 18, kde podrobne popisuje dôvody, prečo matka návrh na začatie konania mohla podať za maloletú, ale v prípade, že s tým nesúhlasí otec maloletej: ,,Rozhodnutie súdu podľa § 35 Zákona o rodine, potom súčasne nahrádza schválenie súdu podľa § 28 Občianskeho zákonníka." Súd jedným rozhodnutím vyrieši otázku schválenia nakladania s majetkom maloletej pokiaľ nejde o bežnú vec (§ 28 Občianskeho zákonníka), ako i nezhodu rodičov o podstatných veciach v súvislosti s výkonom rodičovských práv (§ 35 Zákona o rodine). V odseku 21 súd uviedol, že sa nejedná o bežnú vec a k podaniu žaloby matkou je potrebný súhlas súdu. To, že otec neskôr prejavil nesúhlas odôvodňuje použitie § 35 Zákona o rodine so závermi tam uvedenými. Z uvedeného dôvodu dospel súd k vyššie citovanému záveru uvedenému v odseku 23, že návrh na začatie konania podaný matkou je potrebné schválenie súdom v zmysle § 35 Zákona o rodine, ktorý subsumuje § 28 Občianskeho zákonníka. Takýto návrh v zmysle intencií rozsudku krajského súdu bol podaný na Okresný súd Partizánske. S názorom súdu, že vo veci konania vypratanie nehnuteľnosti sa jedná o kolíziu záujmov obidvoch rodičov so záujmami dieťaťa alebo o možnú takúto kolíziu a že tento právny úkon je potrebné vykonať kolíznym opatrovníkom, sa vyjadril krajský súd v odseku 15, kde citoval zákonné ustanovenia a v odseku 22. Napriek tomu, že uvedené ustanovenie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, podrobnejšie sa nezaoberal dopadom na konanie o súhlase s právnym úkonom za maloletú, ktoré uložil súdu prvej inštancie požadovať. V prípade, že by mal krajský súd za to, že návrh na začatie konania o vypratanie nehnuteľnosti mohol za maloletú podať len kolízny opatrovník a došiel by k tomu záveru, že taký úkon už nie je možné konvalidovať alebo vykonať dodatočne, žalobu by musel zamietnuť. To však neurobil. Dá sa predpokladať, že pri závere o nezastavení konania vychádzal z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky ako aj s rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 320/09, I. ÚS 725/2013) i keď ich priamo necitoval. Z uvedených rozhodnutí všeobecných súdov ako aj ústavného súdu a s poukazom na závery Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že kolízny opatrovník bude musieť byť potom ustanovený pre konanie o vypratanie a tento nemusí, dokonca by nemal byť ustanovený na podanie návrhu o vypratanie, aby nedošlo k zásahu do práv rodičov. V širšom rozsahu sa dá poukázať na rozhodnutie R 17/1987, že aj opatrovník sa môže dať zastúpiť zástupcom. Najmä má za to, že schválením úkonu za maloletého tak ako bol špecifikovaný v návrhu a uvedený v prílohe súd by zároveň schválil i zastúpenie právnym zástupcom, i keď podľa doterajšej praxe súdy osobitne neschvaľujú zastupovanie právnym zástupcom maloletého, ktorého zvolí jeho zákonný zástupca. Z dôvodu právnej opatrnosti, pre prípad, ak by súd bol iného názoru navrhuje, aby výrok vyneseného rozsudku bol doplnený tak, že súd schvaľuje právny úkon - návrh na začatie súdneho konania o vypratanie nehnuteľností zo dňa 03.01.2011 urobený v mene maloletej W. T., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom H. cesta XXX/XX, E. K. ako žalobkyne jej zákonným zástupcom, E. T., t.č. P., zastúpenou JUDr. Igorom Gažíkom.

3. V písomnom vyjadrení k odvolaniu matky kolízny opatrovník uviedol, že doporučuje prehodnotiť skutočnosti, ktoré uvádza matka v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu a na základe toho rozhodnúť.

4. Otec mal. v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd dospel k správnym skutkovým zisteniam pričom jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Matka maloletej W. T. podala návrh na schválenie právneho úkonu, podanie žaloby, ktorú podľa návrhu na schválenie právneho úkonu mala podať matka maloletej. Žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, podanie, resp. návrh ktorý má schváliť súd, nepodala za maloletú W. T. jej matka, ale podal ju za maloletú právny zástupca, na základe splnomocnenia, ktoré mu mala udeliť maloletá v zastúpení matky. Žalobu podpísal JUDr. Igor Gažík v zastúpení W. T.. Q. právny úkon, ktorý žiada matka maloletej schváliť, vykonal JUDr. Igor Gažík ako matkou poverený právny zástupca maloletej. Pán JUDr. Igor Gažík konal na základe plnej moci, ktorú mu mala udeliť maloletá v zastúpení matky. Poukazuje na neplatnosť takéto splnomocnenia, keďže sa jedná o právny úkon, ktorý mal byť rovnako schválený súdom. Maloletá W. nemá procesnú spôsobilosť a nie je a nebola už pri podaní žaloby riadne zastúpená. Nedostatok procesnej spôsobilosti je spôsobený tým, že žalobkyňa je maloletá a vzhľadom nato, že nejde o bežnú záležitosť a ide tu o možný konflikt záujmu rodiča a dieťaťa. Nemôže byť zastúpená matkou, ale musí byť zastúpená kolíznym opatrovníkom. Účastník konania v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, žalobkyňa mal. W. T. nemá procesnú spôsobilosť a pri podaní žaloby a počas konania nebola riadne zastúpená. Nedostatok procesnej spôsobilosti je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Samotnému návrhu na schválenie právneho úkonu a samotnému úkonu - podaniu žaloby, malo predchádzať konanie o ustanovení osobitného opatrovníka, ktorý by bol oprávnený podať a podpísať za maloletú právny úkon - žalobu. Žalobu teda podpísal za maloletú advokát JUDr. Igor Gažík, ktorý však na to nemal oprávnenie, keďže nie je zákonným zástupcom maloletej a nie je ustanovením opatrovníkom, nemá ani iné oprávnenie konať v zastúpení maloletej. Ďalej chce poukázať na skutočnosť, že aj keby žalobu podpísala matka, na vykonanie takéto právneho úkonu, resp. na zastupovanie pri takomto právnom úkone, je potrebné, aby bol súdom ustanovený kolízny opatrovník. Zastúpenie maloletej kolíznym osobitným opatrovníkom už pri podaní žaloby za maloletú a podpísaní žaloby za maloletú je opodstatnené aj z dôvodu, že advokát, ktorý vystupuje v konaní sp.zn. 5C/3/2011 ako právny zástupca maloletej je právnym zástupcom zákonnej zástupkyne maloletej E. P. v iných právnych veciach a teda evidentne zastupuje záujmy matky a nie záujmy maloletej. Teda rovnako ako v prípade matky môže dôjsť k rozporu záujmov medzi právnym zástupcom matky a maloletým dieťaťom. Z právnej praxe vyplýva, že je zásadou, že podanie žaloby maloletým si preto vyžaduje schválenie súdom. Aj v zmysle vyššie uvedeného schvaľovaný právny úkon nie je v záujme maloletého, pretože môže mať ďalekosiahle dosahy do majetkovej sféry maloletej, napríklad v prípade neúspechu môže viesť ku vzniku povinnosti platiť trovy konania. Nehnuteľnosť otec daroval dcére a stará sa o ňu, aby po dosiahnutí dospelosti bola zabezpečená. Ako vyplýva aj zo správy ÚPSVaR otec a maloletá sa stretávajú, majú pekný vzťah a maloletá trávi u otca aj viac dní. Touto žalobou sa môžu vzťahy úplne popretŕhať. A to nielen preto, že sa otec s dcérou nebudú mať kde stretávať. Neposkytnutie pomoci je aj dôvod na vrátenie daru, ktorým je práve sporný rodinný dom. Žaloba, právny úkon schvaľovaný v tomto konaní, tak môže viesť k ďalším žalobám. Zároveň poukazuje nato, že na majetok matky maloletej je vedených niekoľko exekúcií a je nezamestnaná. Jej zadlženosť a neschopnosť splácať záväzky poukazuje nielen na nezodpovedný prístup k financiám, ale aj neschopnosť sa riadne postarať o majetkové záležitosti dcéry. Na základe vyššie uvedeného má za to, že právny úkon - podanie žaloby nemožno schváliť, keďže okrem toho, že trpí vyššie uvedenými vadami, ktoré nemožno dodatočne zhojiť, nie je ani v záujme maloletej. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zamietol návrh matky na schválenie právneho úkonu za maloletú

5. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca kolízny opatrovník uviedol, že doporučuje prehodnotiť skutočnosti, ktoré uvádza otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky a na základe toho rozhodnúť.

6. Matka mal. v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka uviedla, že súhlasí s názorom kolízneho opatrovníka, aby súd prehodnotil skutočnosti ktoré uviedla v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. S vyjadrením otca nesúhlasí a poukazuje na čl. 4 a 7 a čl. 2 ods. 1 a 3 CSP. Vychádzajúc z uvedených ustanovení má za to, že tieto by sa mali zohľadniť i v uvedenom konaní. Najmä však poukazuje na citované ustanovenia CSP, tzv. legitímne očakávanie. V rámci odvolania poukázala na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a dokonca i na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 320/09 a súvisiace rozhodnutia. V rámci legitímnosti očakávania poukázala aj na komentáre k príslušným zákonom. Z citovaných súdnych rozhodnutí najvyšších súdnych autorít vyplýva, že postup ktorý zvolila bol správny a v spore by mala uspieť. Z vyjadrenia otca vyplýva, že nemôže úspešnú žalobu, ak splnomocnený advokát nemôže podpísať žalobu za maloletú, ale musí prebehnúť súdne konanie o tom, či advokát môže podpísať uvedenú žalobu za maloletú. K tomuto podaniu by bolo treba kvalifikovanú právnu pomoc. Sama by tak vykonať nevedela a právnu pomoc by mohla získať až potom, ako by na základe kvalifikovaného návrhu o nej rozhodol súd. Keďže kvalifikovaný návrh by nepodala, lebo to nevie, tak by ku konaniu nikdy nedošlo. Čo sa týka kolízie záujmov právneho zástupcu, tento nikdy nezastupoval ju - maloletú proti svojej matke. Z tohto dôvodu nemôže byť kolízia záujmov medzi klientmi, ktorí idú navzájom proti sebe. To, že v tomto konaní zastupuje záujmy maloletej z poverenia matky je snáď zrejmé. Maloletá je priamou účastníčkou konania, matka nie. Otec vo vyjadrení k odvolaniu poukázal len na argumenty, ktoré použil doteraz, neargumentuje žiadnym spôsobom voči dôvodom odvolania. Z tohto dôvodu môže poukázať najmä na celé svoje odvolanie, ktoré nijako nerozporoval a ktoré pokladá za správne. Na základe uvedeného navrhuje odvolaniu ako i návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 65 a § 66 a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a podľa § 389 ods. 1 vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne návrh matky, ktorým sa domáhala schválenia právneho úkonu - žaloby zo dňa 03.01.2011, urobeného v mene maloletej, zamietol, pričom odvolanie bolo podané v celom rozsahu a odvolacími dôvodmi ani nebol odvolací súd viazaný (§ 66

9. Z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletej W. sa ako zákonná zástupkyňa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.11.2017 domáhala schválenia právneho úkonu urobeného za maloleté dieťa. Návrh odôvodnila tým, že žalobou zo dňa 03.01.2011 sa maloletá v zastúpení svojej zákonnej zástupkyne voči žalovanému 1/ S. T. a žalovanej v 2/ C. G. domáhala na súde vypratania predmetných nehnuteľností v k.ú. E. K.. C. 10.06.2015 vydal súd prvej inštancie rozsudok č.k. 5C/3/2011-333 zo dňa 10.06.2015, ktorým žalobe maloletej v celosti vyhovel a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal nehnuteľnosti vypratať. Krajský súd v Trenčíne uznesením sp.zn. 19Co/138/2016-410 zo dňa 19.01.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní vyzve matku maloletej žalobkyne, ktorá podala žalobu v mene maloletej žalobkyne, aby doložila rozhodnutie súdu podľa § 35 Zákona o rodine, prípadne jej určí lehotu na podanie návrhu podľa § 35 Zákona o rodine. Zákonná zástupkyňa maloletej sa preto obrátila na súd s návrhom na schválenie podania návrhu na začatie konania o vypratanie nehnuteľností (žaloby) zo dňa 03.01.2011. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že daný návrh na schválenie právneho úkonu je potrebné zamietnuť pre neplatnosť právneho úkonu urobeného v mene maloletej (podanie žaloby), ktorý je neplatný pre rozpor s § 31 ods. 2 Zákona o rodine, kedy ide o kolíziu medzi rodičmi, kde jeden rodič zastupuje maloleté dieťa v konaní vedenom proti druhému rodičovi, pričom v takomto konaní maloleté dieťa nemôže zastupovať ani jeden rodič ale je potrebné, aby ho už pri podaní žaloby zastupoval kolízny opatrovník. Ide o nedostatok procesnej podmienky (vada konania), ktorá sa však už odstrániť nedá, keďže žalobu už podala v mene maloletej matka ešte v roku 2011.

10. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

14. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len "kolízny opatrovník").

15. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

16. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rodičovské práva, ku ktorým patrí aj právo zastupovať svoje maloleté dieťa, patria obom rodičom dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti môže vykonávať (t.j. aj zastupovať svoje dieťa) iba jeden z rodičov jedine v prípadoch predpokladaných v § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, zostávajú zachované obidvom rodičom aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z nich. Teda aj za situácie, kedy bola maloletá W. zverená do osobnej starostlivosti matky (rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/221/2008-48 zo dňa 29.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/17/2009-67 zo dňa 30.07.2009), zostávajú otcovi zachované rodičovské práva podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, keď možno hovoriť iba o obmedzení čo do rozsahu osobnej starostlivosti. Právo zastupovať maloletú a rozhodovať o všetkých otázkach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností stále prislúcha obidvom rodičom, a to v rovnakom rozsahu. Zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky nezískala matka výhradné právo na toto dieťa a nemôže svojvoľne a v rozpore s vôľou druhého rodiča rozhodovať v otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Zákonnými zástupcami maloletej Zoe sú obaja rodičia, ktorí by vo všetkých veciach týkajúcich sa maloletej mali rozhodovať spoločne.

17. Citované ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zákonní zástupcovia, ktorí sú povinní spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, potrebujú na nakladanie majetkom schválenie súdu, ak nejde o bežnú vec, sa vzťahuje aj na rodičov, ktorí spravujú majetok svojich maloletých detí podľa zákon Zákona o rodine. Vo vzťahu k § 28 Občianskeho zákonníka je teda podanie žaloby maloletou nesporne nebežnou záležitosťou, ktorá môže mať dosah do jej sféry /pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 20.09.2012, sp. zn. 33 Cdo 2289/2011/.

18. Preto odvolací súd zdôrazňuje, že zákonní zástupcovia maloletej, okrem svojho súhlasu /teda aj za predpokladu, že by so žalobou vyslovil súhlas otec maloletej/, potrebujú k podaniu danej žaloby súhlas súdu v zmysle § 111 písm. i) v spojení s § 119 CMP.

19. Takéto rozhodnutie malo byť podľa návrhu matky, na podanie ktorého bola usmernená rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/138/2016 zo dňa 19.01.2017, vydané v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý založil napadnutý zamietavý rozsudok na právnom závere o existujúcej nezhode rodičov s podanou žalobou (§ 35 Zákona o rodine) a neodstrániteľnej procesnej podmienke konania v podobe nedostatku zastúpenia maloletej pri podaní žaloby z dôvodu existujúceho rozporu, ktorý úkon matky urobený v zast. právneho zástupcu v mene maloletej označil za neplatný (§ 31 ods. 2 Zákona o rodine).

20. Odvolací súd mal v tomto smere zhodne so súdom prvej inštancie za to, že v danej veci sú naplnené podmienky pre konanie o nezhode rodičov podľa § 35 Zákona o rodine z dôvodu prítomného nesúladu rodičov v sporovom konaní vedenom pred Okresným súdom Partizánske sp.zn. 5C/3/2011, kedy žalobu na vypratanie nehnuteľnosti v mene maloletej Zoe podala matka ako jej zákonný zástupca v zast. právneho zástupcu proti druhému rodičovi, otcovi, ktorý s podaním žaloby nesúhlasí. Existencia nezhody rodičov teda nie je sporná a pramení zo samotnej podstaty podanej žaloby a postoja strán sporu, resp. účastníkov tohto konania.

21. Pokiaľ však súd prvej inštancie následne posúdil ako neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania zastúpenie maloletej už pri podaní žaloby jej matkou v zast. právneho zástupcu, kedy ide o kolíziu medzi rodičmi dieťaťa navzájom podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine a z toho dôvodu vyvodil záver o neplatnosti tohto úkonu a závislej nemožnosti schváliť takýto úkon, vychádzajú jeho závery z nesprávneho právneho posúdenia veci (II. ÚS 320/09, I. ÚS 725/2013). Odvolací súd v prvom rade poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/138/2016 zo dňa 19.01.2017, ktoré nasvedčujú tomu, že nedostatok zastúpenia je nedostatkom podmienky konania podľa § 103 O.s.p. (nedostatkom procesnej podmienky podľa § 161 ods. 1 a tento nedostatok by bolo možné odstrániť postupom podľa § 104 ods. 2 O.s.p. výzvou matke, ktorá podala žalobu za maloletú žalobkyňu, aby predložila rozhodnutie súdu podľa § 35 Zákona o rodine. Konštatovanie súdu prvej inštancie o predmetnom neodstrániteľnom nedostatku procesnej podmienky je v rozpore s uvedeným právnym záverom o možnosti odstránenia tohto nedostatku v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré má podľa názoru odvolacieho súdu právny základ v ustanoveniach upravujúcich postup podľa § 35 Zákona o rodine (nezhoda rodičov v podstatných veciach) a podľa § 28 Občianskeho zákonníka (nakladanie s majetkom pri iných ako bežných veciach).

22. Práve k postupu podľa § 28 Občianskeho zákonníka a § 119 odvolací súd dodáva, že ak je aktívny zákonný zástupca v podstatnej záležitosti týkajúcej sa nakladania s majetkom maloletého, vyžaduje sa k platnosti právneho úkonu súhlas súdu v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletého. Tak tomu bolo aj v danej veci, keď podanie žaloby za maloletú žalobkyňu vyžadovalo schválenie súdu, ktorý nedostatok je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania podľa § 161 ods. 1 CSP, ktorý by bolo možné odstrániť v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých. 22. Súčasne, vzhľadom k podanej žalobe a jej strán, ide o prípad možného stretu záujmov (§ 31 ods. 2 Zákona o rodine), teda o prípad, kedy žiadny z rodičov nemôže maloletú žalobkyňu v konaní zastupovať. O stret záujmov medzi rodičmi a deťmi ide nielen v prípade, kedy rozpor záujmov zástupcu so záujmami zastúpeného je v konaní zistený (pozri § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine rozširuje ochranu maloletých aj na prípady, kedy stret ich záujmov so záujmami ich rodičov len hrozí, bez toho, aby musel vôbec nastať. Ak teda nemôže dieťa zastúpiť žiadny z rodičov, pretože hrozí ich stret záujmov, ustanoví súd dieťaťu kolízneho opatrovníka, ktorý bude dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

23. Z doteraz uvedeného teda vyplýva, že podmienkou vyvolania právnych účinkov podania predmetnej žaloby je jej schválenie v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Existujúci nedostatok procesnej podmienky konania podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine o žalobe v podobe nedostatku zastúpenia pri jej podaní nemožno bez ďalšieho označiť za neodstrániteľný práve z dôvodu, že v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých pri postupe podľa § 119 je úlohou súdu ex post uzavrieť, či je táto žaloba v záujme maloletej alebo nie a teda či pôjde v konečnom dôsledku o takú vadu v procesnej podmienke konania, pre ktorú treba konanie zastaviť. Dodatočne je však nevyhnutné, aby pri stave vyplývajúcom z § 31 ods. 2 Zákona o rodine bol v konaní o žalobe ustanovený maloletej žalobkyni kolízny opatrovník.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na posúdenie toho, či právny úkon - podanie predmetnej žaloby na vypratanie nehnuteľnosti, je alebo nie je v záujme maloletého dieťaťa a na základe toho rozhodne, či uvedený právny úkon schváli alebo neschváli.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .