Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/245/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, X.. T., zast. JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, so sídlom Železničná 7, 987 01 Poltár, o vymoženie pohľadávky vo výške 1221,91 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 15516/12, o odvolaní povinnej proti prvej výrokovej vete Uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/808/2012-68 zo dňa 30. júna 2015 a odvolaní oprávneného proti druhej výrokovej vete Uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/808/2012-68 zo dňa 30. júna 2015, takto

rozhodol:

I. Odvolanie povinnej proti prvej výrokovej vete Uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/808/2012-68 zo dňa 30. júna 2015 podľa § 386 písm. b) o d m i e t a. II. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/808/2012-68 zo dňa 30. júna 2015 v druhej výrokovej vete z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č.k. 6Er/808/2012-68 zo dňa 30. júna 2015 prvou výrokovou vetou námietkam povinnej proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 15516/2012 v časti o vymoženie istiny 1.221,91 Eur, zákonného úroku vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 1.251,91 Eur od 04. apríla 2011 do 21. októbra 2011 vo výške 41,27 Eur a zákonného úroku vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 1.221,91 Eur od 22. októbra 2011 do zaplatenia a trov konania vo výške 322,85 Eur nevyhovel. Druhou výrokovou vetou námietkam povinnej proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 15516/2012 v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.251,91 Eur od 09. februára 2011 do 21. októbra 2011 vo výške 794,97 Eur a zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.221,91 Eur od 22. októbra 2011 do zaplatenia vyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu dňa 02. marca 2015 námietky povinnej proti exekúcii zo dňa 16. februára 2015, ktoré vzniesla povinná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu. Povinná v námietkach uviedla, že v predmetnej veci je evidentné, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o úvere dňa 25. júna 2010, číslo Zmluvy XXXXXXXXX, pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka od 01. januára 2008 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu. Povinná poukázala na § 44 a § 45 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). V kontexte § 44 Exekučného poriadku povinná uviedla, že exekučný súd má právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, pričom rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Nakoľko medzi účastníkmi vznikol vzťah spotrebiteľa a podnikateľa na základe formulárovej zmluvy, ktorej obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Podľa uvedeného rozhodcovského rozsudku bolo povinnej uložené zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.221,91 Eur, denný úrok zmenkový 0,25%

zo sumy 1.221,91 Eur od 22. októbra 2010 do zaplatenia, ročný úrok zákonný 6% zo sumy 1.221,91 Eur od 22. októbra 2011 do zaplatenia, trovy konania 322,85 Eur. Podľa Zmluvy o úvere uzavretej dňa 25. júna 2010 bol poskytnutý úver vo výške 800,00 Eur zvýšený o poplatok 772,00 Eur a povinná sa zaviazala zaplatiť čiastku 1.572,00 Eur zaplatiť v 12 mesačných splátkach. Povinná v čase uzavretia zmluvy mala 69 rokov, pričom v Zmluve o úvere je uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania. Povinná poukázala na čl. 13, 14, 16 VPPÚ, kde je zakotvená Dohoda o vyplnení zmenky. V tejto časti povinná uviedla, že ide o spotrebiteľský vzťah a zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi za zmluvného dojednania na vzťah zmenky, ktorý musí exekučný súd vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Povinná zároveň poukázala na rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola formulárovým typom a obsahuje predtlačené údaje a nie je tam priestor na vyjednávanie. V ďalšej časti povinná namietala zmenkový úrok 0,25% ročne z dlžnej zmluvy, pričom takto špecifikované úroky z omeškania nie sú dojednané v zmluve, pretože v čl. 6 VPPÚ Zmluvy sa účastníci dohodli, že ak sa stane celý dlh splatným v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 364 ods. 1 Obchodného zákonníka. V závere povinná poukázala, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosovala zmenku a nový majiteľ zmenky žiadal priznať sumu vo výške 1.174,91 Eur s príslušenstvom v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 7C/57/2013. Na základe vyššie uvádzaných skutočností povinná žiadala, aby exekučný súd námietkam vyhovel a exekúciu EX 15516/12 zastavil. Ďalej exekučný súd uviedol, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 01. augusta 2012 spísaného do Zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom, čím sa exekučné konanie začalo. Dňa 11. novembra 2014 bolo vydané poverenie č. 5606 *143804, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD v zmysle vykonateľného exekučného titulu. Exekúcia proti povinnej sa vykonáva na základe právoplatného a vykonateľného Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04385/11 zo dňa 06. júna 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. júna 2011 a vykonateľnosť dňa 23. júna 2011. Exekučný súd uviedol, že z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto Zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej. Z rozhodcovského rozsudku, ktorý je v danej veci exekučným titulom je zrejmé, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy v ktorej je dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, vrátene sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie búdu riešené pred stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Exekučný súd po oboznámení sa s rozhodcovskou zmluvou konštatoval, že táto sa nachádza na samostatnom hárku papiera, pričom z označenia v záhlaví listiny je zrejmé, že jej obsahom je rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami dňa 25. júna 2010, teda v rovnaký deň ako samotná zmluva o úvere. Rozhodcovská zmluva v danej veci nesplýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami, nebola ani zahrnutá do Všeobecných obchodných podmienok veriteľa, ale bola na samostatnej listine, čo podľa názoru exekučného súdu predpokladá potrebu upriamenia väčšej pozornosti na tento úkon, ktorý si zároveň vyžiadal samostatný podpis povinnej. Uviedol, že v spodnej časti rozhodcovskej zmluvy tesne nad podpisom povinnej sa nachádza vyhlásenie dlžníka v znení „S uzatvorením tejto zmluvy súhlasím. Vyhlasujem, že som bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy“. Exekučný súd uviedol, že keďže rozhodcovská zmluva, ktorá založila legitimitu pre exekučný titul bola dojednaná individuálne, následne vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tejto veci exekučným titulom, bol vydaný rozhodcovským súdom ako orgánom, ktorý mal právomoc vec prejednať a rozhodnúť, exekučný súd námietkam povinnej v časti o vymoženie istiny 1.221,91 Eur, zákonného úroku vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 1.251,91 Eur od 04. apríla 2011 do 21. októbra 2011 vo výške 41,27 Eur a zákonného úroku vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 1.221,91 Eur od 22. októbra 2011 do zaplatenia a trov konania vo výške 322,85 Eur nevyhovel. V závere uviedol, že zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, tak ako si ho oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní je samo osebe nekalou podmienku uvedenou v spotrebiteľskej zmluve, pričom zmenka má povahu zabezpečovacieho inštitútu. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní opomenul aplikovať príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, keď neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve a priznal potom oprávnenému plnenie v rozpore s Občianskym zákonníkom ako aj v rozpore s dobrými mravmi, keď priznal oprávnenému aj zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, teda 91,25% ročne. Vzhľadom nato, že rozhodcovský súd zaviazal povinnú na plnenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čo je v

príkrom rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, exekučný súd námietkam povinnej v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.251,91 Eur od 09. februára 2011 do 21. októbra 2011 vo výške 794,97 Eur a zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.221,91 Eur od 22. októbra 2011 do zaplatenia vyhovel. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v rozsahu druhej výrokovej vety v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený postavenie povinnej ako spotrebiteľa razantne odmietol, keďže na základe Zmluvy bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v Zmluve uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na daný účel. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnou poskytnutý úver následne využitý, už oprávnený neskúmal, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto nie je toho názoru, že musí vedieť, či dlžník v skutočnosti naozaj použil finančné prostriedky na účel deklarovaný v Zmluve o úvere. Oprávnený trval na tom, že povinná nijako nepreukázala skutočnosť, že v čase podpisu Zmluvy o úvere je patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Pokiaľ ide o tvrdenie exekučného súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnený uviedol, že povinná podpísaním Zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s bodom 5 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, kde sa zmluvné strany dohodli, že „v prípade, ak sa stane dlh splatným celý naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Dlžník si je vedomý toho, že je povinný uhradiť aj ďalšie náklady spojené so zabezpečením úhrady dlžnej pohľadávky, najmä trovy súdneho konania, trovy právneho zastúpenia, trovy exekúcie ako aj ďalšie náklady preukázateľne vynaložené pri vymáhaní pohľadávky.“ Oprávnený namietal, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi. Namietal, že na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Súd pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenia týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinná si svoju povinnosť nesplnila a oprávnený sa domnieval, že za porušenie svojej povinnosti by mala znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo-právneho vzťahu súhlasila. Na základe uvedeného žiadal, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu v napadnutej časti zrušené. 3. Proti prvej výrokovej vete napadnutého uznesenia exekučného súdu podala odvolanie povinná. Namietala, že exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, orgánom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Namietala že, rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávneného na základe zmenky a len na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, pričom plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore so zákonom. Ďalej uviedla, že Zmluva o úvere je spotrebiteľská zmluva, pretože oprávnený konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a povinná nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti. Z rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že ide o typicky formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje predtlačené údaje a do ktorej sa len dopisujú údaje o účastníkoch konania. Povinná mala možnosť Zmluvu len podpísať, meniť nič nemohla. Uviedla, že rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podpisom rozhodcovskej zmluvy sa spotrebiteľ reálne vopred vzdáva práv na určitú procesnú obranu, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Rozhodcovská zmluva vylučuje uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Nebola individuálne dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti je zmeny či úprav, napísané malým písmom, ktoré dlžník zrejme nemohol odmietnuť, keďže boli uzavreté v jeden deň. Ďalej uviedla, že oprávnený do Všeobecných obchodných podmienok zaradil množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a vypísal zmenku aj na príslušenstvo, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Navyše neuvedenie RPMN v Zmluve je dôsledkom bezúročného a bezpoplatkového úveru. Ide všetko o neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú hrubý nepomer a nerovnováhu v právach a v povinnostiach účastníkov konania a sú preto neplatné pre rozpor so zákonom. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, resp. aby odvolací súd rozhodol a vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu v prvej výrokovej vete potvrdil a v druhej výrokovej vete zrušil. 5. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. 7. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31. marca 2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. 8. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. 9. Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 10. Podľa § 359 CPS odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 11. Podľa § 362 ods. 1 odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 12. Podľa § 386 písm. b) odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) a odvolanie povinnej proti prvej výrokovej vete podľa ust. § 386 písm. b) odmietol a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ v druhej výrokovej vete zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie. 14. Ustanovenie § 355 ods. 2 určuje subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania tým, že právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zveruje strane sporu. Civilný sporový poriadok však právo podať odvolanie nezveruje každej strane sporu, ale v § 355 ods. 2 priznáva toto právo len strane sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Právo podať odvolanie teda nie je dané tej strane sporu, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach. Posúdenie otázky, či odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vyznel v prospech alebo neprospech strany sporu, a teda, či strana sporu je oprávnenou osobou na podanie odvolania, prislúcha odvolaciemu súdu. 15. Odvolací súd posúdil odvolanie povinnej, pričom z obsahu odvolania vyplýva, že odvolanie smeruje proti prvej výrokovej vete napadnutého uznesenia exekučného súdu, ktorým exekučný súd námietkam povinnej proti exekúcii nevyhovel, pričom rozhodnutie exekučného súdu, ktorým námietkam povinnej proti exekúcii nevyhovel je rozhodnutím, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. „V konaní o námietkach doterajšia právna úprava nepoznala možnosť opravných prostriedkov (odhliadnuc od možnosti podať mimoriadne dovolanie podľa zákona č. 169/1998 Z.z.). Od účinnosti novely (zákona č. 280/1999 Z.z.) sa oprávnený môže odvolaním brániť proti uzneseniu, ktorým sa vyhovelo námietkam. Týmto spôsobom sa posilnilo postavenie oprávneného, ktorého judikovaný nárok sa nútene vymáha. Proti uzneseniu, ktorým sa námietkam povinného proti exekúcii nevyhovelo, nie je prípustné odvolanie (arg. a contrario).“ (Ján Mazák, Komentár k Exekučnému poriadku). Odvolací súd preto konštatuje, že odvolanie povinnej smeruje proti prvej výrokovej vete napadnutého uznesenia exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým súd odmietne odvolanie podľa § 386 písm. b) podané povinnou proti prvej výrokovej vete napadnutého uznesenia, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.

17. Z dôvodu odmietnutia odvolania povinnej odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia v prvej výrokovej vete neposudzoval. 18. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté. 21. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/808/2012-68 zo dňa 30. júna 2015, druhou výrokovou vetou námietkam povinnej proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 15516/2012 v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.251,91 Eur od 09. februára 2011 do 21. októbra 2011 vo výške 794,97 Eur a zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.221,91 Eur od 22. októbra 2011 do zaplatenia vyhovel. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761 sp. zn. SR 04385/11 zo dňa 06. júna 2011, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 20. júna 2011 a vykonateľnosti dňa 23. júna 2011 a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 1251,91 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1251,91 Eur od 09. februára 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1251,91 Eur od 04. apríla 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 322,85 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 25. júna 2010 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 800,-Eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť s navýšením o príslušný poplatok vo výške 772,- Eur. V ten istý deň bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. 23. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z vyhlásenia povinnej v Zmluve o úvere, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon povolania. Podľa názoru odvolacieho súdu je právny vzťah medzi oprávneným a povinnou spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. OZ, tak ako to správne vyhodnotil aj exekučný súd. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 a § 54 ods. 1,2 . K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom povolania. V Zmluve je povinná označená menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je taktiež povinná označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinná je označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

Povinná nie je označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinnou ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinná síce označila v Zmluve, že účelom použitia úveru je jej povolanie, to ale nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa nepovažuje len osobu, ktorá koná za účelom podnikania, teda nie za účelom povolania, ako je tomu v danom prípade. Odvolací súd ďalej uvádza, že Zmluva má adhézny charakter, čo znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, pričom povinná nemohla v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Dodávateľom vopred naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „povolania“ považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovo-právny vzťah spod pôsobnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah, zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že „zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“. V danom prípade ide teda o tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o tvrdený obchodno-právny vzťah, Zmluva by sa potom riadila § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod) a nebol by daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď si zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 . Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnej v zmluvnom vzťahu nadradene v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnej obsah zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa, avšak rozhodcovský súd na ne pri rozhodovaní neprihliadol. 24. S poukazom na ustanovenie § 52 a nasl. OZ, keď exekučný súd správne posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ako spotrebiteľský, pristúpil k skúmaniu Rozhodcovskej zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodnutia - exekučného titulu v posudzovanej veci. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Exekučný súd nesprávne právne posúdil rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila legitimitu pre exekučný titul ako individuálne dojednanú, pretože predmetná rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 25. júna 2010 je zrejmé, že sa viaže priamo k Zmluve o úvere, ktorú uzatvorila povinná (dlžníčka) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Aj keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku Zmluvy o úvere z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť oprávnený ani nenamietal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013 v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva o úvere, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli povinnej

pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinná mala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnej absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen pred všeobecným súdom ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobností, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. 25. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie exekučného súdu v druhej výrokovej vete podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 na ďalšie konanie. Hoci odvolací súd, vecnú správnosť napadnutého uznesenia v prvej výrokovej vete neposudzoval, bude úlohou exekučného súdu, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, posúdiť odvolanie povinnej proti prvej výrokovej vete podľa obsahu ako návrh na zastavenie konania a následne o ňom rozhodnúť. 26. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 . Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).