Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/54/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Kontrakting stavebné montáže, spol. s r. o., so sídlom Žilina, Dolné Rudiny 1, IČO: 31 635 237, zastúpeného spoločnosťou: Karkó s.r.o., so sídlom Žilina, Sad na Studničkách 1029/32, IČO: 50 158 121, proti žalovaným: 1. POPO SLOVAKIA, a.s., so sídlom Hlohovec, Pánska niva 1, IČO: 36 290 378, 2. W. B., nar. X.X.XXXX, adresa K., K. XX/ XX, 3. M. B., nar. X.XX.XXXX, adresa K., K. XX/XX, 4. PAVLIX, s.r.o., so sídlom Bratislava, Galvaniho 41, IČO: 45 493 146, 5. Drôtovňa, s.r.o., so sídlom Bratislava, Galvaniho 41, IČO: 36 280 232, žalovaní 3. a 4. zastúpení advokátom: JUDr. Peter Peružek, so sídlom Hlohovec, Cintorínska 1, o návrhu na určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 10C/181/2010-252 zo dňa 10.9.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/181/2010-325 zo dňa 19.10.2016, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 2., 3. a 4. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaným 1. a 5. nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému 1. a 5. náhradu trov konania nepriznáva a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 2. až 4. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.043,92 Eur k rukám ich právneho zástupcu, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z., § 39, § 123, § 124 Občianskeho zákonníka, a vecne tým, že predmetom sporu je určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Súd si v rámci dokazovania ako predbežnú otázku musel vyriešiť, či odporca 1. porušil zákaz exekútora nakladať so svojim majetkom, keď kúpnou zmluvou zo dňa 25.9.2007 (zavkladovaná pod V 2566/07 dňa 27.9.2007) previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporcov 2. a 3. za kúpnu cenu 5.600.000,- Sk. Z obsahu kúpnej zmluvy súd zistil, že predávajúci vyhlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne povinnosti okrem exekučného záložného práva v prospech exekútorského úradu exekútora Mgr. Juraja Gala, exekučný príkaz EX 270/07 z 15.5.2007 a záložného práva v prospech Ing. F. M.. a či boli resp. neboli odporcovia 2. a 3. dobromyseľní pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy. Súd hodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, prihliadal nie len na listinné dôkazy predložené účastníkmi ale i na ich tvrdenia. Súd mal objektívne preukázané, že na základe právoplatných a vykonateľných platobných rozkazov

vydaných OS Bratislava I (č. k. 1Rob/1152/2006 z 30.01.2007 a č. k. 1Rob/96/2007 z 30.03.2007) bola uložená povinnosť odporcovi 1. zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.373.555,- Sk s príslušenstvom a sumu 233.592,80 Sk s príslušenstvom. Pre nesplnenie si povinnosti odporcom 1. exekútor JUDr. Hermanovský začal na podnet navrhovateľa vo veci exekúciu, dňa 27.8.2007 vydal upovedomenia o začatí exekúcie vrátane zákazu nakladania s majetkom (sp. zn. EX 754/07 z na vymoženie istiny 1.373.555,- Sk s príslušenstvom a sp. zn. EX 1079/07 z 27.08.2007 na vymoženie istiny 233.592,80 Sk s príslušenstvom), ktoré boli odporcovi 1. doručené dňa 14.9.2007. Z týchto skutočností si súd ustálil, že v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku bolo odporcovi 1. zakázané nakladať so svojim majetkom. Z obsahu LV č. XXXX mal súd preukázané, že dňa 14.9.2007 odporca 1. bol vlastníkom sporných nehnuteľností, tieto previedol na žalovaných 2. a 3. kúpnou zmluvou dňa 25.9.2007. Súd sa ďalej vyporiadal s tým, či odporca 1. Prevodom sporných nehnuteľností tento zákaz porušil.

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vo všeobecnosti platí, že exekútor v upovedomení súčasne povinnému zakáže nakladať so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcii s výnimkou majetku, ktorý je z exekúcie vylúčený alebo exekúcii nepodlieha podľa Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov. Výnimkou so zákazu je taktiež nakladanie s majetkom za účelom uspokojenia vymáhaného nároku, a to v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov pre ich rozpor so zákonom. Navrhovateľ sa domáha neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom 1. ako predávajúcim a odporcami 2. a 3. ako kupujúcimi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti platí, že absolútne neplatným je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takú nedovolenosť a tým aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza zákon. Pritom navrhovateľ v tomto prípade myslí práve § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Súd posudzoval platnosť či neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom 1. a odporcami 2. a 3. so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu v okamihu, keď došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 25.9.2007 bola podpísaná Dohoda o úhrade vymáhanej pohľadávky odporcom 1. (konateľom Ing. Róbertom Polakovičom) a exekútormi JUDr. Hermansovským, JUDr. Sobolovským. V tento deň odporca 1. rade uhradil exekútorovi v zmysle tejto dohody sumu 200.000,- Sk. Exekútor JUDr. Hermanovský vyhotovil ešte dňa 25.9.2007 tri žiadosti o výmaz poznámky o začatí exekúcií : EX 1079/07, EX 327/07 a EX 754/07. Taktiež exekútor JUDr. Sobolovský listom z 25.9.2007 požiadal Správu katastra B. o zrušenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam. Výmaz poznámky a zrušenie exekučného záložného práva sa týkali nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu podľa všetkých troch kúpnych zmlúv. Zo zhodných vyjadrení exekútorov mal súd preukázané, že mali vedomosť o zámere odporcu 1. predať ním vlastnené nehnuteľnosti. Súd má za to, že tým, že samotní exekútori podpísali dohodu o úhrade vymáhanej pohľadávky s odporcom 1. a požiadali Správu katastra o výmaz poznámky či zrušenie exekučného záložného práva majúc vedomosť o záujme odporcu 1. nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX predať, súhlasili s predajom nehnuteľností odporcu 1. Preto i súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca 1. neporušil zákaz exekútora nakladať so svojim majetkom v rozsahu predaja nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., zapísaných na LV č. XXXX ako: stavba so súp. č. XXXX-dom- na parc. č. 7478/1 C KN a parc. č. 7478/1 C KN - zastavané plochy a nádvoria o výmere 605 m2. Nakoľko kúpna cena, ktorú odporca 1. dostal bola o mnoho vyššia ako je vymáhaná suma z exekúcií súvisiacich s exekučnými titulmi - vyššie uvádzanými rozkazmi, súd kvalifikuje uzatvorenie kúpnej zmluvy odporcom 1. ako „nakladanie s majetkom na účely uspokojenia vymáhanej pohľadávky“. Súd si ustálil, že nedošlo zo strany odporcu 1. k porušeniu zákazu, preto ním uzavretá kúpna zmluva s odporcami 2. a 3. nie je v rozpore so zákonom a nemá za následok absolútnu neplatnosť.

5. Súd prvej inštancie sa ďalej vyporiadal i s tým, či boli odporcovia 2. a 3. (manželia) dobromyseľní pri uzatváraní kúpnej zmluvy s odporcom 1. v tom, že kupované nehnuteľnosti nie sú zaťažené, nie je na nich ťarcha a že s nimi môže predávajúci voľne nakladať. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca 2. mal vedomosť o uzatváranej dohode medzi odporcom 1. a exekútormi i o tom, že exekútori žiadali o výmaz poznámky či zrušenie exekučného záložného práva. Taktiež vedel, že exekútorovi JUDr. Hermanovskému odporca 1. zaplatil pri podpísaná dohody 200.000.- Sk, dňa 4.10.2007 zaplatil 500.000,- Sk a 8.10.2007 zaplatil 1.000.000,- Sk. Odporca 2. vyplácal odporcovi 1. rade kúpnu cenu 5.600.000,- Sk. Súd má za to, že odporcovia boli dobromyseľní v tom, že v čase keď nadobúdali nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 25.9.2007, je táto nehnuteľnosť právne voľná bez tiarch (okrem tých, ktoré boli i v zmluve uvedené) a odporca 1. je ako vlastník oprávnený s ňou

voľne nakladať. Súd prihliadal na to, že platobnými rozkazom OS Bratislava I bola uložená odporcovi 1. rade povinnosť zaplatiť celkovo 1.758.169,80 Sk a odporca 1. obdržal kúpnu cenu celkovo 5.600.000,- Sk. Nakoľko si súd vyhodnotil kúpnu zmluvu zo dňa 25.9.2007 (uzavretá medzi odporcom 1. ako predávajúcim a odporcami 2. a 3. ako kupujúcimi) ako platnú, tým vyhodnotil ako platnú i kúpu zmluvu zo dňa 24.2.2010 (uzavretá medzi odporcami 2. a 3. ako predávajúcimi a odporcom 5. ako kupujúcim) a kúpnu zmluvu zo dňa 2.6.2010 (uzatvorená medzi odporcom 5. a odporcom 4. ako kupujúcim).

6. Podľa prvoinštančnéhu súdu aa základe vyhodnotenia všetkých jednotlivých dôkazov dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne, preto ho zamietol v celom rozsahu. Záverom dodáva, že vo všeobecnosti platí, že skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii (pozn. súdu: to ale nie je tento prípad), ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie [§ 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorým tento zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného v zmysle § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný. (R 47/2009; rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 107/2007 zo dňa 25.11.2008)

7. Súd prvej inštancie priznal odporcom 2. až 4. náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s §149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lebo boli v konaní úspešní a to v uplatnenej sume 1.043,92 Eur ako náhradu trov právneho zastúpenia. Odporcom 1. a 5. súd náhradu trov konania nepriznal, i keď boli úspešní, lebo si žiadne neuplatnili.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napádaného rozhodnutia v zmysle § 220 Občianskeho súdneho poriadku a náhrady trov prvostupňového ako aj druhostupňového odvolacieho konania ako aj trov právneho zastúpenia v zmysle vyčíslenia. Ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z § 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku a argumentoval tým, že nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého uzatvorenie dohody o úhrade vymáhanej pohľadávky medzi žalovaným 1 a súdnymi exekútormi a podanie žiadosti oprávňovalo žalovaného 1 nakladať s nehnuteľnosťami bez uspokojenia oprávneného. Obmedzenie dispozičného práva povinného ako vlastníka nehnuteľnosti vyplýva priamo zo zákona a to z § 47 ods. 1 písm. b) a § 135 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Po citácii § 47 ods. 1 písm. b) a § 135 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku odvolateľ uviedol, že v dôsledku zákonného obmedzenia povinný stráca právo platne previesť alebo zaťažiť exekúciou dotknutú nehnuteľnosť dňom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Hoci má súdny exekútor v zmysle § 135 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť doručiť upovedomenie o začatí exekúcie aj správe katastra nehnuteľností, ktorá potom na liste vlastníctva vyznačí poznámku, táto sama o sebe nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k dotknutým nehnuteľnostiam. Takisto skutočnosť, že dňa 25.9.2007 uzatvorili súdny exekútor so žalovaným 1 ako povinným dohodu o úhrade vymáhanej pohľadávky, nemohla mať žiadny vplyv na platnosť právneho úkonu, ktorým povinný v rozpore so zákonom nakladal so svojim majetkom. Jediný zákonom predpokladaný prípad, kedy povinný môže v exekučnom konaní platne nakladať so svojim majetkom je taký, ktorého účelom je uspokojenie pohľadávky oprávneného. V danom prípade však žalovaný 1 ako povinný nakladal so svojim majetkom spôsobom, ktorý neumožnil uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1 v danom prípade postupoval priamo v rozpore so zákonnou úpravou, ktorá skutočnosť nepochybne zakladá absolútnu neplatnosť napadnutých právnych úkonov. Nesúhlasí ani s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého, pokiaľ žalovaný 1 porušil zákaz nakladať počas exekúcie so svojim majetkom, mal sa domáhať neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Prvostupňový súd totižto na záver odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/107/2007 zo dňa 25.11.2008, podľa ktorého porušenie § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu v zmysle § 42a a § 42d Občianskeho zákonníka a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný. V súdnej praxi a v odbornej literatúre však dlhodobo prevláda názor, že porušenie § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Súdom prvej inštancie uvedené rozhodnutie je len ojedinelým prípadom vyjadrujúcim v danej veci relatívnu neplatnosť právneho úkonu a to v danom konkrétnom posudzovanom prípade. On sám odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.3.2010, sp. zn. 2Obo/116/2009. Okrem toho podľa jeho názoru prvostupňovým súdom označené rozhodnutie nie je možné aplikovať na v konaní zistený skutkový stav, nakoľko uvedené sa vzťahuje k vydaniu všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie a nie k upovedomeniu spôsobe jej vykonania so zákazom na konkrétne nehnuteľnosti. V

posudzovanom prípade totiž súdny exekútor vydal v súlade s § 47, § 135 a § 166 Exekučného poriadku v rámci exekučného konania č. EX 746/07 a č. EX 1079/07 upovedomí o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti. V oboch prípadoch súdny exekútor upovedomil žalovaného 1 o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, pričom tieto nehnuteľnosti riadne a jednoznačne špecifikoval a žalovanému 1 zakázal, aby uvedené nehnuteľnosti previedol na niekoho iného alebo ich zaťažil. Predmetné upovedomenia boli žalovanému 1 ako povinnému doručené 14.9.2007. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia oprávnenia žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami počas exekučného konania, prvostupňový súd nesprávne posúdil aj neplatnosť právnych úkonov žalovaných 2 až 5. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.

9. Žalovaní odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu žalobcu podali písomné vyjadrenie žalovaní 2. až 4., prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom poukázali na to, že napadnuté rozhodnutie žiadajú ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Súd správne právne posúdil okolnosť, že žalobca sa mal domáhať neúčinnpsti právneho úkonu a nie neplatnosti úkonu. Plne sa pridržiavajú citovaného znenia odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa pri využití rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/107/2007. Taktiež uvádzajú, že súdni exekútori dali súhlas na uvedený prevod, nakoľko poslali správe katastra žiadosť o vymazanie poznámky a utvrdili predávajúceho, že môže dôjsť k prevodu nehnuteľnosti, čo predávajúcemu ako aj katastru odôvodnili uzatvorením dohody o úhrade pohľadávky. Kupujúci v čase podpisu predmetnej zmluvy 25.9.2007 nemali žiadnu vedomosť o prebiehajúcich konaniach či exekúciách voči žalovanému 1 a prevod predmetných nehnuteľnosti zo žalovaného 1 na žalovaných 2 a 3 je preto právnym úkonom platným a bez akýchkoľvek vád, nakoľko boli dobromyseľní.

10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných 2. až 4. k podanému odvolaniu vyjadril, v ktorom vyjadrení odkázal na svoje odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie a v ňom podrobne rozvedenú argumentáciu. Zotrváva na tom, že napádané právne úkony - kúpne zmluvy uzatvorené postupne medzi žalovanými 1 až 5 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu porušenia § 47 ods. 1 písm. b) a § 135 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Žalovaný 1 napriek tomu, že kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovaným 1 a žalovanými 2 a 3 značne prevyšovala výšku ním vymáhaných pohľadávok a ich príslušenstva, bola mu iba uhradená časť jeho nároku a teda je zrejmé, že žalovaný 1 nenakladal s týmito nehnuteľnosťami za účelom uspokojovania jeho pohľadávky ako oprávneného. Rovnako nemôže súhlasiť so závermi žalovaných 2 až 5, že súdni exekútori by mali podpísaním dohody o úhrade vymáhanej pohľadávky prejaviť súhlas s prevodom predmetných nehnuteľností. Pokiaľ súdny exekútor vydá v súlade s § 47 ods. 1 písm. b) a § 135 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v rámci exekučných konaní upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, objektívne bolo žalobcovi 1 v zmysle zákona zakázané s týmito nehnuteľnosťami nakladať. Je tak nutné bez akýchkoľvek pochybností považovať kúpnu zmluvu, prostredníctvom ktorej boli prevedené nehnuteľnosti zo žalovaného 1 na žalovaných 2 a 3 za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko tento svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, pretože obchádza znenie § 47 ods. 1 písm. b) a § 135 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Neobstojí preto ani argument žalovaných 2 až 5, že sa mal domáhať odporovateľnosti právnych úkonov a nie ich absolútnej neplatnosti, pretože odporovateľnosti právnych úkonov sa je možné domáhať len v prípade, ak sú tieto platné. Zároveň je potrebné dodať, že relevantným pre toto konanie nemôže byť ani tvrdenie o dobromyseľnosti žalovaných 2 a 3, nakoľko ako bolo v konaní preukázané títo o prebiehajúcich exekučných konaniach v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vedeli. Žalovaný 2 sa pritom sám vyjadril, že sa osobne zúčastnil podpisu dohody o úhrade vymáhanej pohľadávky medzi súdnymi exekútormi a žalovaným 1/. S poukazom na uvedené preto žiada, aby odvolací súd v celom rozsahu vyhovel jeho odvolaniu zo dňa 21.10.2013.

11. V priebehu odvolacieho konania bol na majetok žalovaného 2. ako dlžníka uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 22.2.2017, č.k. 36K/47/2016-103 vyhlásený konkurz, čím došlo podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z k prerušeniu predmetného konania, v ktorom bolo možné pokračovať len na návrh správcu konkurznej podstaty úpadcu (§ 47 ods. 4 citovaného zákona). Správca konkurznej podstaty žalovaného 2. počas zákonného prerušenia konania, návrh na jeho pokračovanie nepodal. Až skončením predmetného konkurzného konania uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.4.2018, č.k. 36K/47/2016-181, ktorým súd zrušil konkurz po splnení konečného rozvrhu výťažku, ktoré uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2018 a dňa 22.5.2018 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku, odpadla prekážka prerušenia predmetného konania a odvolací sud v konaní mohol pokračovať.

12. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

13. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č. - OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f) a h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv: 1. kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.9.2007 medzi žalovaným 1. ako predávajúcim a žalovanými 2. a 3. ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený dňa 27.9.2007 pod č. V 2566/2007; 2. kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.2.2010 medzi žalovanými 2. a 3. ako predávajúcimi a žalovaným 4. ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený dňa 1.3.2010 pod č. V 329/2010; 3. kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 2.6.2010 medzi žalovaným 4. a žalovaným 5. ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený dňa 22.6.2010 pod č. V 1160/2010, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., a to k stavbe súp. č. XXXX-dom-postavenej na pozemku parc. č. 7478/1 C KN a k pozemku parc. č. 7478/1 C KN - zastavané plochy a nádvoria o výmere 605 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Správou katastra B. na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pri sporovaní názoru prvoinštančného súdu, podľa ktorého uzatvorenie dohody o úhrade vymáhanej pohľadávky medzi žalovaným 1. a súdnymi exekútormi a podanie žiadosti o výmaz poznámky z katastra nehnuteľností oprávňovalo žalovaného 1. nakladať s nehnuteľnosťami bez uspokojenia oprávneného (žalobcu), čím žalovaný 1. porušil zákaz nakladať počas exekúcie so svojim majetkom v zmysle Upovedomení o začatí exekučných konaní vydaných súdnymi exekútormi dňa 27.8.2007 a 28.8.2007, v ktorých exekútor nehnuteľnosti jednoznačne špecifikoval a žalovanému 1. uložil zákaz nakladať s nimi. Upovedomenia boli žalovanému 1. riadne doručené a týmto okamihom stratil oprávnenie nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, čím potom žalovaný 1. v rozpore so zákazom exekútorov s predmetnými nehnuteľnosťami disponoval, čo malo za následok, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1. a žalovanými 2. a 3. je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom) a tým potom sú neplatné aj ostatné kúpne zmluvy, ktorými boli nehnuteľnosti ďalej prevádzané.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnených určovacích nárokov, a pretože v podstatnom zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa i stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje v relevantnom na výstižné a správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

17. K najzásadnejšiemu odvolaciemu argumentu žalobcu založenom na tom, že žalovaný 1. porušil zákaz nakladať počas exekúcie vedenej v prospech žalobcu so svojim majetkom (prevádzanými nehnuteľnosťami) uložený mu v Upovedomení o začatí exekučných konaní vydaných súdnymi exekútormi dňa 27.8.2007 a 28.8.2007, žalovanému riadne doručenými, v ktorých podľa odvolateľa nehnuteľnosti exekútor jednoznačne špecifikoval a žalovanému uložil zákaz nakladať s nimi, ktorým okamihom žalovaný ako povinný v exekučnom konaní vedenom v prospech žalobcu ako oprávneného stratil oprávnenie nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, čím potom žalovaný v rozpore so zákazom exekútora ich prevodom po doručení mu týchto upovedomení, konal v rozpore nielen s týmto zákazom, ale aj v rozpore so zákonom, konkrétne v rozpore s § 47 ods. 1 písm. b), § 135 a § 166 Exekučného poriadku, čo malo za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluva uzatvorenej medzi žalovaným 1. a žalovanými 2. a 3. v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorej určenia neplatnosti sa tiež v konaní domáha, odvolací súd uvádza, že i podľa jeho právneho názoru sankciou za porušenie zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii povinným, uloženého mu súdnym exekútorom vo všeobecnom upovedomení o začatí exekúcii v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (bez konkretizácie majetku podliehajúceho exekúcii a konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie) nemôže byť jeho neplatnosť, vychádzajúc pritom z právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 107/2007 zo dňa 25.11.2008 ako aj z odberného výkladu Exekučného poriadku vydavateľstva C.H.BECK, rok vydania 2011.

18. Odvolací súd pritom považuje za potrebné uviesť, že je to práve neskoršie rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2 Obo 116/2009 z 10.3.2010, na ktoré sa odvolateľ odvoláva, ktoré riešilo do značnej miery odlišný skutkový stav, ako je ten v prejednávanej veci. Z predmetného rozsudku najvyššieho súdu (sp. zn. 2 Obo 116/2009) vyplýva, že právnemu predchodcovi žalobkyne ako povinnému boli 2.6.1997, resp. 20.8.1997 okrem iného doručené tri upovedomenia o začatí exekúcie týkajúce sa predaja cenných papierov emitovaných konkrétnou obchodnou spoločnosťou, v celkovom počte 747.707 ks akcií. Zároveň súdna exekútorka právnemu predchodcovi ako povinnému zakázala akékoľvek nakladanie s týmito konkrétnymi akciami. Vzhľadom na možnosť vedenia viacerých rôznych exekúcií predajom cenných papierov pozastavenie práva nakladať s akciami sa týkalo všetkých 415.183 ks akcií nachádzajúcich sa vo vlastníctve právneho predchodcu, pričom zákaz sa v súhrne dotýkal až 747.707 ks akcií danej spoločnosti. Upovedomenia právny predchodca ako povinný prevzal. Právny predchodca 28.8.1997 podal proti dvom upovedomeniam o začatí exekúcie neúspešné námietky. Dňa 7.10.1997 došlo k uzavretiu dohody medzi právnym predchodcom a súdnou exekútorkou o zmene spôsobu výkonu exekúcie, v dôsledku čoho malo dôjsť k exekúcii nie predajom cenných papierov, ale prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Najneskôr 20.8.1997 bol právny predchodca informovaný, že na všetky akcie danej spoločnosti sú nariadené exekúcie, a preto nemá právo s nimi nakladať. Napriek tomu právny predchodca (povinný) 22.10.1997 uzavrel so žalobkyňou zmluvu o prechode práv a povinností, na základe ktorej sa žalobkyňa mala stať vlastníčkou 415.183 ks akcií danej spoločnosti. Zároveň došlo k uzavretiu dodatku č. 1 k zmluve o prevode. Keďže uzavretie zmluvy a dodatku č. 1 bolo porušením zákona, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka sú oba právne úkony absolútne neplatné.

19. V danej veci ale žalobca odvodzoval neplatnosť napadnutých kúpnych zmlúv, teda predovšetkým tej prvej uzavretej 25.9.2007, ktorou žalovaný 1. ako vlastník prevádzaných nehnuteľností, proti ktorému bolo začaté exekučné konanie vedené v prospech žalobcu ako oprávneného a veriteľa žalovaného 1., porušil všeobecný zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii uložený mu v upovedomeniach o začatí exekúcie zo dňa 27.8.2017 a 28.8.2017, ktoré mu boli doručené 14.9.2007. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení do 31.12.2007, exekútor poverený vykonaním exekúcie zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii. To, že išlo o všeobecný zákaz vyplýva zo

znenia žalobcom predložených upovedomení, v ktorých súdny exekútor zhodne zakázal žalovanému 1. ako povinnému nakladať po doručení upovedomení s finančnými prostriedkami na bankových účtoch, vrátene vkladových účtoch a podúčtov a devízových účtov a podúčtov, so svojim majetkom, ktorý podľa ustanovení Exekučného poriadku podlieha exekúcii, až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva a predbežných trov exekúcie. Exekútor zároveň vyzval povinného (žalovaného 1.), aby uspokojil po doručení upovedomenia pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie v konkretizovanej výške. V oboch upovedomeniach exekútor zároveň upovedomil povinného o tom, že exekúciu vykoná prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, postihnutím obchodného podielu, prípade predajom cenných papierov, alebo predajom podniku. Ani jedno z upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 27.8.2017 a 28.8.2018 neobsahuje upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností s ich špecifikáciou a so zákazom ich prevodu na iného alebo ich zaťaženia ako to predpokladá § 135 ods. 1 Exekučného poriadku, ako na to v odvolaní žalobca odkazuje. V prípade vydania len všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie, ako je to i v danej veci vychádzajúc z doposiaľ uvedeného (teda nie upovedomenie o konkrétnom spôsobe jeho vykonania, ktoré s upovedomením o začatí exekúcie môže ale aj nemusí byť spojené), sa upozorňuje na povinnosť nerobiť úkony, ktoré by viedli k zmenšeniu či k úplnému zbaveniu majetku a tým k sťaženiu alebo dokonca k znemožneniu uspokojenia oprávneného, čo je aj daný prípad. Práve v tomto ide o odlišnú situáciu aká bola daná pre vec prejednávanú Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 2 Obo 116/2009, na ktoré rozhodnutie v nej vydané odvolateľ odkazuje, v ktorej sa ale riešilo porušenie zákazu nakladania s konkrétnymi cennými papiermi (emitovanými konkrétnou obchodnou spoločnosťou) po doručení upovedomenia o spôsobe výkonu exekúcie výlučne predajom týchto cenných papierov. Práve vo veci sp. zn. 4 Cdo 107/2007 Najvyšší súd SR riešil do značnej miery obdobný skutkový stav, pretože porušenie zákazu nakladať s majetkom povinného podľa § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku malo nasledovať potom, ako súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, nie teda ešte konkrétne upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, teda o tom, aký konkrétny majetok povinného má byť v exekúcii postihnutý (tu nehnuteľný majetok jeho predajom postupom podľa § 134 a nasl. Exekučného poriadku. Tu Najvyšší súd dospel k záveru, podľa ktorého prevod majetku povinného po doručení upovedomenia o začatí exekúcie je odporovateľný, teda že oprávnený sa môže osobitnou žalobou domáhať vyslovenia, že prevod majetku povinného je vo vzťahu voči nemu neúčinný, a preto môže byť exekúciou postihnutý aj napriek tomu, že už nepatrí vlastníckym právom povinnému. Ak by totiž s porušením všeobecného zákazu nakladať s majetkom mali byť spájané následky absolútnej neplatnosti právnych úkonov, potom by povinný nemohol robiť ani také úkony, ktoré by smerovali k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, čo by odporovalo samotnému zmyslu exekučného konania. Naopak výklad spájajúci s porušením uvedeného zákazu následky odporovateľnosti právnych úkonov umožňuje povinnému, bez rizika takéhoto následku, robiť právne úkony nakladania s majetkom smerujúce k uspokojeniu oprávneného. Okrem toho zohľadňuje aj práva tretích osôb tým, že chráni ich dobromyseľnosť pri nadobudnutí majetku od povinného (jednou z podmienok odporovateľnosti je totiž, že tretej osobe, ak nešlo o výnimky, musel byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa), rešpektuje tak jeden zo základných princípov právneho štátu a to princíp právnej istoty a v rámci neho zásadu ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Na uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu odkazuje i súd prvej inštancie a pri rozhodovaní z jeho záverov aj vychádza. Navyše i komentár Exekučného poriadku, vydavateľstva C.H.BECK, 1. Vydanie 2011, Števček/Ficová a kolektív, str. 132 pri výklade § 47 vychádza z toho, že ak je povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie obsahujúce inhibitorium v tom zmysle, že sa mu zakazuje nakladať s majetkom, ktorý podlieha exekúcii, avšak povinný ešte nevie, ktorý konkrétny majetok exekúcii podlieha, nemožno hovoriť ipso facto o neplatnosti úkonu, ktorým povinný prevádza svoj majetok. Autori sa domnievajú, že ak povinný ešte nevie o konkrétnom spôsobe vykonávania exekúcie, resp. nie je si vedomý, ktorý konkrétny majetok exekúcii podlieha, a uskutoční úkon smerujúci k zmenšeniu svojho majetku, takýto právny úkon je postihnutý vadou, avšak nie vadou neplatnosti, ale vadou odporovateľnosti tohto právneho úkonu. Z uvedeného je potom možné vyvodiť jedine to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

20. Berúc do úvahy uvedené závery odvolací súd už nepovažuje za potrebné osobitne sa zaoberať ďalšími odvolacími argumentmi ako ani otázkou platnosti ďalších nadväzujúcich zmlúv, ktorými boli sporne nehnuteľnosti ďalej prevádzané.

21. Na základe uvedeného potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalovaným 2. až 4. priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že v danom prípade žalovaní 1. a 5. Boli v odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

24. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

25. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaných 1. a 5. rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .