Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoP-62-2018.pdf
PDF · 158.74 KB
Case nature
Subarea
25CoP/62/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., dieťa rodičov - matky: Ing. V. H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A., E. XXXX/XXX, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Šaľa, Hlavná 6, a otca: X. H. nar. X.X.XXXX, bytom, S., E. XX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., IČO: 47 551 372, so sídlom Galanta, Hlavná 979/23, o zmenu úpravy styku, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 22P/67/2018-30 zo dňa 16.5.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti trvania a rozsahu styku otca s maloletým p o t v r d z u j e a v časti okolnosti a miesta styku m e n í tak, že:
II. Matka je oprávnená byť prítomná pri styku, styk sa bude uskutočňovať v mieste bydliska matky, ktorého zmenu je matka povinná otcovi bezodkladne oznámiť, matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať, otec je povinný maloletého v určenom čase a mieste matke odovzdať a v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, je rodič, na strane ktorého táto prekážka vznikla povinný informovať o tom bezodkladne druhého rodiča pred termínom styku.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol, že do právoplatného skončenia konania vo veci samej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom, V. H., nar. XX.X.XXXX, za prítomnosti matky maloletého dieťaťa, každý párny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 17:30 hod. do 19:30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a nedeľu od 17:30 hod. do 19:30 hod. v mieste trvalého bydliska matky na adrese E. XXXX/XXX, A..
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou § 2 ods. 1, § 330 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a tiež § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým za prítomnosti matky každý utorok od 17:30 hod. do 19:30 hod. v miestne trvalého bydliska matky na adrese E. XXXX/XXX, A., ako aj ostatným obsahom spisu uzavrel, že mal súd dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu nezhôd medzi rodičmi maloletého, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že otec a matka maloletého sa nevedia dohodnúť na styku otca s maloletým, ktorú skutočnosť potvrdili obaja rodičia. V záujme zachovania vzťahu rodič - dieťa
je bezpochyby daná odôvodnená potreba dočasnej úpravy styku otca s maloletým, nakoľko rodičia sa nevedia na úprave styku dohodnúť. Ako sa otec maloletého sám vyjadril, s maloletým má záujem sa stretávať, pričom tvrdil, že väčšinou maloletého navštevuje utorky a štvrtky od 18:00 hod. do 20:00 hod. v jednom týždni a v druhom týždni utorky, štvrtky a cez víkend v nedeľu, avšak sú dni keď matka maloletého nedodrží čas stretnutia a matka neinformuje otca o podstatných veciach ohľadom maloletého. Matka žiada, aby súd upravil styk otca s maloletým raz za 7 dní v rozsahu dvoch hodín, a to v prítomnosti matky a v jej bydlisku. Otec maloletého s takouto úpravou nesúhlasil, nakoľko považoval tento čas za krátky. Súd považoval za opodstatnené, aby matka maloletého bola pri styku otca s maloletým, a to s ohľadom na vek maloletého, ako aj skutočnosť, že matka maloletého ešte v súčasnosti dojčí. Súd obmedzil styk otca s maloletým na trvalé bydlisko matky tak ako to žiadala matka, nakoľko z priložených dôkazov a tvrdení matky vyplýva, že otec sa s maloletým doteraz stretával v bydlisku matky a za jej prítomnosti. Zo správy kolízneho opatrovníka zároveň vyplýva, že otec nenamietal matkou navrhovanú úpravu styku za jej prítomnosti a v mieste jej bydliska, ale len skutočnosť, že navrhovaný styk prebiehajúci raz za týždeň v trvaní dvoch hodín nepovažoval za dostatočný. Na matkou tvrdenú skutočnosť, že otec užíva návykové látky pri rozhodovaní súd nemohol prihliadnuť, nakoľko táto skutočnosť nebola doposiaľ v konaní preukázaná. Súd sa však nestotožnil s rozsahom v akom matka požaduje upraviť styk otca s maloletým, preto upravil styk v takom rozsahu, aby bol dodržaný pravidelný kontakt maloletého s otcom a to tak, že každý párny kalendárny týždeň sa bude realizovať styk v utorok a vo štvrtok a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a v nedeľu v súdom určenom čase za prítomnosti a v mieste trvalého bydliska matky maloletého dieťaťa. Na účely dočasnej úpravy je stanovený rozsah styku dieťaťa s otcom spôsobilý zabrániť strate ich vzájomného kontaktu, prípadne odcudzeniu, ako i rozvíjať emocionálnu väzbu dieťaťa a otca a umožniť maloletému tráviť čas so svojím otcom, avšak za prítomnosti matky, aby nedošlo k ohrozeniu života alebo zdravia dieťaťa. Útly vek dieťaťa vyžaduje pravidelné stretávanie v priebehu pracovných dní a počas víkendových dní. Takáto dočasná úprava styku, je v záujme maloletého dieťaťa a umožňuje mu rozvíjať prirodzené rodinné puto so svojím otcom.
4. Súd prvej inštancie na záver konštatoval, že nakoľko pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam zodpovedajúca úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a styku otca s maloletým dieťaťom bude predmetom konania vo veci samej.
5. Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie obaja rodičia maloletého, matka v časti rozsahu úpravy styku a otec v časti okolnosti styku.
6. Matka odvolaním žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že do právoplatnosti rozhodnutiu vo veci samej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky, každý párny kalendárny týždeň v utorok od 17:30 hod. do 19:30 hod. v mieste trvalého bydliska matky na adrese E. XXXX/XXX, A.. Uviedla, že na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 22P/148/2017 prebiehalo konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu po rozvode manželstva, v ktorom sama pôvodne navrhovala, aby súd ponechal styk otca s maloletým neupravený, nakoľko si bola vedomá dôležitosti role otca v živote maloletého a taktiež jeho rodičovského práva, ktorým je právo na pravidelný a plnohodnotný styk so svojim dieťaťom a z toho dôvodu otcovi styk zakaždým umožňovala a plne sa otcovi prispôsobovala. Otec mal možnosť vidieť maloletého vždy keď mu to vyhovovalo a ako mu to vzhľadom na jeho pracovné vyťaženie čas umožňoval. Tým, že rodičia maloletého v tom čase už nežili v spoločnej domácnosti (od mája 2017), otec navštevoval dieťa v čase jeho večerného kúpania, avšak postupne chodil stále v neskoršom večernom až nočnom čase, čo nepriaznivo pôsobilo na denný režim dieťaťa. Otcovi v styku s maloletým nikdy nebránila, umožňovala mu vidieť maloletého skoro každý deň a vždy sa snažila s otcom na styku dohodnúť. Jedine žiadala obmedziť jeho návštevy v neskorých večerných a nočných hodinách, nakoľko neskorý styk narúšal kľudový režim dieťaťa a nebol na prospech maloletého. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z dôvodu, že od rozvodu manželstva čelila takmer každodennému psychickému vydieraniu a nátlaku zo strany otca, otec je k nej agresívny, vyhráža sa jej, ponižuje ju. Nakoľko sa toto nevyspytateľné a agresívne správanie otca stupňuje, bola nútená podať na Okresnú prokuratúru Galanta podnet - trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu psychického týrania a ohovárania zo strany otca maloletého. Už počas konania o rozvod manželstva vyjadrila presvedčenie o tom, že otec pravidelne užíva nejaké návykové látky a túto skutočnosť uviedla vo svojom návrhu ako hlavný dôvod rozvratu ich manželstva. Túto informáciu má matka priamo od otca, ktorý sa jej k užívaniu priznal ešte počas trvania ich manželstva. V súčasnosti otec maloletého túto skutočnosť popiera. Chápe, že hlavným účelom styku
je, aby zostal zachovaný vzťah otca s maloletým, zároveň však poukazuje na skutočnosť, že časté vystavovanie dieťaťa konfliktným situáciám pôsobí na dieťa stresujúco a nepriaznivo. Maloletý, napriek útlemu veku, veľmi citlivo vníma každé agresívne správanie otca voči nej, taktiež pociťuje prítomný strach matky a napätú atmosféru, čo sa prejavuje zmenami v jeho správaní (napr. opäť si žiada o dojčenie aj cez deň, vyžaduje jej fyzickú blízkosť, zvykne sa bez dôvodu rozplakať), nepokojným správaním a zlým spánkom. Bola tak nútená vyhľadať odbornú pomoc v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v A., o čom priložila potvrdenie. Vzhľadom na dlhší čas, keď otec nežil s maloletým v spoločnej domácnosti (od mája 2017, t.j. 12 mesiacov), ako aj nízky vek maloletého, ktorý je vo veku 1 roka a 9 mesiacov ešte prirodzene naviazaný na svoju matku, má za to, že pre potreby zachovania vzťahu medzi otcom a maloletým, je postačujúca navrhovaná úprava styku, t.j. v jeden deň každý týždeň, za prítomnosti matky pri stretnutí, v mieste trvalého bydliska matky. Pokiaľ ide o prítomnosť matky pri stretávaní otca s maloletým, má za to, že vzhľadom na nízky vek maloletého, skutočnosť, že nežil (pre neho) dlhší čas s otcom v spoločnej domácnosti (minimálne 12 mesiacov, čo je viac ako jedna polovica jeho života) a prirodzené naviazanie maloletého na matku, žiada, aby bola pri styku prítomná. Ide pritom o právo matky byť pri styku prítomná, nie jej povinnosť, pričom však jej prítomnosť by mala uľahčiť priebeh stretnutia a zabezpečiť citlivé nadviazanie vzťahu medzi otcom a synom, na ktorom má matka samozrejme záujem. V prípade, že zistí, že postupom času jej prítomnosť pri stretnutí nie je potrebná, môže sa z miesta stretnutia vzdialiť, prípadne sa ho nezúčastniť. Napriek tomu, že s rozsahom styku určeným prvostupňovým súdom nie je stotožnená a namieta ho v tomto odvolaní, plne rešpektuje predbežnú vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 22P/67/2018 a v plnom rozsahu ho dodržiava. Nakoľko však má obavy z nevyspytateľného správania otca, zakaždým sa u nej v byte ako morálna podpora nachádza niektorý z jej rodinných príslušníkov. Otec maloletého toto svoje právo styku s maloletým nevyužíva a na stretnutie so synom nechodí, pričom jej ani nedá vedieť, že nepríde. Posledné stretnutie otca so synom sa uskutočnilo dňa 1.5.2018. Dňa 3.5.2018 jej otec zaslanou správou oznámil, že príde, ale nedostavil sa odvtedy ju nekontaktoval ani neprišiel.
7. Otec k odvolaniu matky podal prostredníctvom právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že tvrdenia a návrhy matky maloletého považuje za protichodné, nakoľko na jednej strane prezentuje ako matka uvedomujúca si potrebu otca v živote maloletého, no na druhej strane sa snaží styk otca s maloletým obmedziť na absolútne minimum, ako i všetky argumenty, ktorými svoje tvrdenia odôvodňuje, považuje za absurdné, a s návrhom a tvrdeniami matky sa absolútne nestotožňuje. S maloletým má napriek obmedzovanému styku výborný vzťah, spoločné záujmy a aktivity, pričom je pre neho syn najdôležitejšou hodnotou a zmyslom života, a správanie sa matky, kedy mu táto tento styk neumožňuje, prípadne tento pri jeho realizácii znehodnocuje, považuje za sebecké nielen voči nemu ako otcovi maloletého, ktorý má rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka, ale i voči samotnému maloletému dieťaťu, ktorý má rovnako právo na oboch rodičov. Pokiaľ matka tvrdí, že je voči nej agresívny, vulgárny, či požíva návykové látky, k týmto tvrdeniam sa dostatočne vyjadril vo svojom odvolaní voči nariadenému neodkladnému opatreniu, v ktorom tieto tvrdenia matky jednoznačne vyvrátil. K potvrdeniu o vyhľadaní odbornej pomoci a psychologickom sedení či správe uvádza, že o ich pravdivosti plne pochybuje z dôvodu, že má vedomosť o tom, že matka maloletého pracuje v inštitúciách sociálneho zamerania mesta, a teda má za to, že i akékoľvek vykonštruované tvrdenia by boli vyhotovené jej blízkym človekom, kolegom, či kolegyňou. K tvrdeniam matky, že rešpektuje predbežnú vykonateľnosť napadnutého uznesenia a v plnom rozsahu ho dodržiava, a že on svoje právo styku s maloletým nevyužíva a na stretnutie so synom nechodí, pričom matke ani nedá vedieť, že nepríde uvádza, že ide zo strany matky za absolútnu lož. Matka maloletého vydané uznesenie nariaďujúce neodkladné opatrenie buď vôbec nerešpektuje, alebo tendenčne využíva len na opakované vyhrážanie sa a jeho šikanovanie, čím sa tak dostáva do bludného kruhu, kedy sa so svojim dieťaťom buď stretnúť nemôže vôbec, alebo len za veľmi sťažených podmienok, alebo je styk s maloletým v dôsledku správania sa matky a jej príbuzných absolútne znehodnotený. Vydané uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia matka dodržiavala a dodržiava podľa vlastného uváženia, kedy prvýkrát mu umožnila styk až po podaní jeho odvolania voči nariadeného neodkladnému opatreniu a predloženia jeho Vyjadrenia vo veci samej, a to dňa 5.6.2018, kedy matka, napriek jej vyjadreniam v návrhu, že táto v prípade pekného počasia umožní styk otcovi v exteriéri, toto samozrejme neumožnila, a teda styk sa realizoval v byte. Od začiatku realizácie styku sa však matka maloletého správala útočne, do styku zasahovala. Opakovane ju prosil, aby do styku s maloletým nezasahovala. Za maloletým dochádza podľa uznesením stanoveného rozsahu, pri každom styku sú však prítomní okrem matky maloletého i jej rodičia a brat, ktorí pozornosť maloletého rozptyľujú, jeho slovne provokujú, neustále opakujú, že volajú políciu, tak nech radšej „drží hubu", v dôsledku čoho, ako už bolo uvedené, je styk s maloletým absolútne
znehodnotený. Matka maloletého nijako nepreukázala jeho neschopnosť zabezpečovať starostlivosť o maloletého, rovnako ako nepreukázala jeho údajne agresívne správanie sa.
8. Otec odvolaním žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že otec maloletého bude oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom v stanovenom čase aj bez prítomnosti matky a aj mimo trvalého bydliska matky, a to nasledovne: „Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom, V. H., nar. XX.X.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 17:30 hod do 19:30 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a v nedeľu od 17:30 hod do 19:30 hod. Otec sa zaväzuje maloletého v stanovenom čase prevziať a odovzdať v mieste bydliska dieťaťa. Matka sa zaväzuje v stanovenom čase odovzdať maloletého otcovi s jeho osobnými vecami a riadne maloleté dieťa na tento styk pripraviť.“ Ako odvolacie dôvody uviedol, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd vychádza z nepreukázaných a matkou vymyslených tvrdení, nakoľko nie je pravdou, že by sa niekedy k nej alebo maloletému správal agresívne, rovnako nie je pravdou, že by si uzurpoval čas maloletého v jemu vyhovujúcich termínoch, no rovnako nie je pravdou, že by nenamietal okrem dĺžky doterajšieho styku, styk v prítomnosti matky a v mieste trvalého bydliska matky, nakoľko uvedené nevyplýva zo správy kolízneho opatrovníka (pričom má za to, že ak sa predmetná informácia nenachádza v správe kolízneho opatrovníka, nemožno automaticky konštatovať, že s takouto úpravou súhlasí/súhlasil). V neposlednom rade poukazuje na to, že podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tohto typu je právom rodiča, ktorému nebolo dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, teda v tomto prípade otca maloletého, nie matky maloletého. Otec tiež poukázal na to, že odo dňa právoplatnosti rozvodu, teda od 1.3.2018, jeho styk s maloletým absolútne nefunguje, na tomto sa totiž už od počiatku nevedeli s matkou maloletého ujednotiť, pričom krátko po rozvode manželstva mal ešte možnosť vidieť maloletého aspoň 2 - 3x týždenne na pár minút (ku dňu podania tohto odvolania sa s maloletým od rozvodu manželstva videl len 12x, i to len na pár hodín, kedy nejedenkrát mu matka maloletého odovzdala úmyselne neskôr, pričom udáva, že jeho styk s maloletým prebiehal takmer vždy za prítomnosti matky, nakoľko táto mu neumožnila sa stretnúť so synom bez nej). V poslednom období mu matka v styku úplne bráni, v dôsledku čoho ku dňu podania odvolania maloletého dieťa nevidel už viac ako 35 dní, naposledy dňa 29.4.2018, matka nereaguje na jeho telefonáty, ani SMS správy, pričom k predmetnému dňu nemá vedomosť ani o tom, kde sa maloletý aktuálne s istotou nachádza, a to i napriek už vykonateľnému neodkladnému opatreniu! Po opakovanom dopytovaní sa o pomoc na ÚPSVAR mu bolo odporučené podanie návrhu na výkon rozhodnutia. Okrem iného zdôrazňuje, že nariadené neodkladné opatrenie uvádza, že styk sa má realizovať v mieste trvalého pobytu matky, kde sa však táto evidentne dlhodobo nenachádza, čo môže zneužívať na to, že mu styk s maloletým neumožňuje. Skutočnosť, že sa matka maloletého nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska táto uviedla i v písomnostiach predložených súdu, a vyplýva to i zo samotnej správy kolízneho opatrovníka, napriek tomu konajúci súd rozhodol v uznesení tak, že matke umožnil mu dieťa naďalej nevydať, nakoľko sa ho tento márne domáha na mieste, kde sa matka s dieťaťom nenachádza! Zdôrazňuje, že nijaké návykové látky neužíva a na vyvrátenie tvrdení matky prikladá potvrdenie o negatívnom výsledku testov na prítomnosť návykových látok (morfín, canabis, kokain, metanfetamíny), ktoré si dal dobrovoľne urobiť dňa 16.5.2018 a následne opakovane 30.5.2018 v Centre pre liečbu drogových závislostí, Klinická biochémia. S povolením matky maloletého sa smel so synom stretávať len 2x v párnom a 3x v nepárnom týždni, i to len na pár hodín, čo sa mu zdalo nedostatočné, nakoľko so synom chcel tráviť čo možno najviac času, v čom nevidel problém, zvlášť, keď potom, ako sa matka maloletého s maloletým na dlhšie obdobie prisťahovala k svojim rodičom, bývali s matkou od seba len cca 500 m. Preto vyjadril nesúhlas s takýmto ukrátením času, ktorý smie tráviť s vlastným dieťaťom. Keby však v tom čase tušil, aké bude mať uvedený nesúhlas dôsledky, túto možnosť by prijal. Následne mu totiž matka maloletého neumožnila stretnutia s maloletým na ďalších cca 12 dní, keď mu tieto opäť umožnila, znížila svoju ponuku už len na 2x v párnom a 2x v nepárnom týždni. Má za to, že prvoinštančný súd nedostatočne zhodnotil skutkový stav, keď nariadeným rozsahom a spôsobom styku absolútne nevzal v úvahu jeho predchádzajúcu starostlivosť o maloletého, a teda jeho schopnosť poskytnutia plnohodnotnej starostlivosti o maloleté dieťa, a pri nariadení styku za prítomnosti matky, ani vyhrotený vzťah matky a otca, ktorý už i pred nariadením neodkladného opatrenia nemal na maloleté dieťa pozitívny vplyv, a zároveň nesprávne právne posúdil danú vec, keď určil styk otca len v rozsahu 4 hodiny týždenne, aj to len za prítomnosti matky a v jej bydlisku, čím došlo k rozporu s ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodina, v zmysle ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Vychádzajúc zo zásady, že obidvaja rodičia majú právo na styk s dieťaťom v rovnakom rozsahu, považuje upravený styk s maloletým za minimálny a absolútne neopodstatnený. Rozporuje i stanovenie možnosti jeho styku s maloletým len za prítomnosti matky, ktoré za situácie pretrvávajúcej medzi rodičmi, nepovažuje za vyhovujúce riešenie. Tvrdenia matky maloletého
o dojčení maloletého boli vyprodukované zámerne, pričom aj ak by sa tieto zakladali na pravde, uvedené na veci nemení fakt, že z dôvodu vzdialeností pobytu otca a matky maloletého by i prípadný styk otca s maloletým na inom mieste ako v mieste pobytu matky a za prítomnosti matky bol pre maloletého akceptovateľný. Zdôrazňuje, že nariadiť neodkladné opatrenie môže súd len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Má preto za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho matka žiada na základe jej návrhu nariadiť a ktoré vyžaduje právna úprava, nakoľko potreba bezodkladnej úpravy pomerov by bola daná výlučne za predpokladu, ak by mal súd za osvedčené, že maloleté dieťa sa ocitlo v situácii vyžadujúcej si okamžité riešenie, z dôvodu, že nie je zabezpečená riadna starostlivosť o dieťa a dieťa je tak vystavené možným nepriaznivých následkom, nakoľko len takáto situácia by vyžadovala nariadenie neodkladného opatrenia súdu bez vykonania dôkazov. Ako však vyplynulo zo samotného návrhu matky, matka riadne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého vyplývajúcu jej z jej zákonného postavenia rodiča, nie je teda nateraz daný žiaden dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým požadovanú matkou vo forme neodkladného opatrenia, ani v tejto časti nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého neodkladným opatrením podaným zo strany matky, a teda na strane matky, a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že ide o nárok otca maloletého dieťaťa, keďže právo styku s maloletým svedčí na základe skutočnosti, že rodičia spolu nežijú a dieťa sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, otcovi maloletého, pričom on sa úpravy styku neodkladným opatrením zatiaľ nedomáhal.
9. Matka k odvolaniu otca tiež podala prostredníctvom právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom poukázala že tvrdenia otca, že sa márne domáhal stretnutí s maloletým na mieste jej trvalého pobytu, kde sa s dieťaťom nenachádzala, nie sú pravdivé. Po nariadení neodkladného opatrenia sa spolu s maloletým vrátila od svojich rodičov do miesta svojho trvalého bydliska - E. XXXX/XXX v A., kde sa s maloletým riadne zdržiava a v plnom rozsahu dodržiava predbežne vykonateľné neodkladné opatrenie. Nakoľko sa obávala nevyspytateľného správania otca počas realizácie styku s maloletým, zakaždým si na čas plánovanej realizácie styku zabezpečila prítomnosť ďalšej dospelej osoby v jej byte. Otec začal súdom stanovený styk dodržiavať len v priebehu posledného mesiaca, pravdepodobne po poučení jeho novým právnym zástupcom. Zdôraznila, že otec maloletého počas styku s maloletým zakaždým vyvoláva konfliktné situácie. Časté vystavovanie dieťaťa takýmto konfliktným situáciám pôsobí na dieťa stresujúco a nepriaznivo. Nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa zdržiavalo v prostredí, ktoré nie je preň priaznivé. Z toho dôvodu nemôže súhlasiť s takou rozsiahlou úpravou styku otca s maloletým ako stanovil prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí, t.j. dva krát do týždňa v trvaní dvoch hodín. Z dôvodu zmeny správania maloletého s maloletým dňa 5.6.2018 absolvovala diagnostické psychologické vyšetrenie v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v A., z ktorého predložila správu. Jedným z odporúčaní psychológa bolo, aby matka bola prítomná aj v spoločnosti ľudí s ktorými dieťa ešte nemá vytvorený dostatočne stabilný vzťah, z dôvodu silnej citovej väzby dieťaťa na matku. Podľa názoru psychológa môže byť maloletý náhlymi zmenami neurotizovaný a súčasne to môže negatívne vplývať na jeho správanie, pričom je dôležité, aby mal maloletý V. naďalej vytvorené pozitívne citové zázemie, aby nežil v chronickej neistote, čím je negatívne ovplyvnený aj jeho citový vývin. K otcom predloženým dôkazným listinám - negatívnym výsledkom testov na prítomnosť návykových látok (morfín, canabis, kokain, metanfetamíny), ktoré si dal dobrovoľne urobiť dňa 16.5.2018 a následne opakovane dňa 30.5.2018 uvádza, že ich nepovažuje za dôveryhodný dôkaz toho, že otec maloletého neužíva takéto látky. Z verejne dostupných zdrojov je známe, že testovanie prítomnosti marihuany (canabisu) v moči je považované len za orientačné a nemusí byť presné. Domnieva, že od momentu, keď po prvý raz upriamila pozornosť súdu na užívanie návykových látok otcom, tento dočasne obmedzil ich užívanie, za tým účelom, aby mohol absolvovať takýto test na prítomnosť látok v moči. Podľa jej názoru by mal väčšiu výpovednú hodnotu test realizovaný z napr. vlasu otca maloletého, ktorý zachytáva dlhšie časové obdobie a je presnejší.
10. Otec na uvedené vyjadrenie matky zareagoval písomne v tom smere, že tvrdenia matky maloletého ohľadom realizácie jeho styku s maloletým, kedy nemal chodiť na uznesením určený styk, popiera. Napriek tomu, že neodkladné opatrenie bolo vydané dňa 16.5.2018, matka sa na mieste svojho trvalého bydliska nenachádzala ani jeden z nasledovných dní určených na jeho styk s maloletým, ani dňa 27.5., 29.5., 31.5., kedy sa tohto styku márne domáhal. Styk nebol realizovaný ani dňa 14.8.2018, kedy síce bol prítomný na mieste bydliska matky v čase od 17:30 hod do 19:30 hod, no styku so synom sa nedomohol, a rovnako sa tohto nedomohol ani dňa 19.8.2018, čo ho obzvlášť mrzí, nakoľko v ten deň plánoval spolu s rodinou osláviť synove narodeniny, čo matke vopred písomne oznámil. Naposledy
tak maloletého videl dňa 9.8.2018, ktorý styk však bol po necelej hodine z dôvodu na strane matky bezdôvodne zmarený, keď sa táto uprostred pokojne prebiehajúceho styku, keď sa hral s maloletým, náhle svojvoľne zdvihla a vyzvala ho, aby „vypadol z bytu" s dodatkom „skončili sme“ a následne jeho ďalší styk s maloletým zamedzila. Ďalej tvrdenia matky ohľadom jeho údajného užívania omamných látok a spochybňovanie do spisu založených výsledkov testov na prítomnosť omamných látok, a označovanie týchto ako nedôveryhodných, považuje za účelové. Z verejne dostupných informácií, je zrejmé, že Centrum pre liečbu drogových závislostí je certifikovaná inštitúcia, disponujúca certifikátom kvality 1SO, má dlhoročnú prax, testy sú vysoko účinné, presné a najmä že testovanie je prevádzané iba z moču, ktorý je odobratý na mieste a pod supervíziou (odber pod dohľadom špecialistu v špeciálne upravených toaletách), a teda sa nemaže stať, že by klient predložil vzorku inej osoby. Pre potvrdenie si tieto testy dal urobiť dňa 15.8.2018 opakovane, opät' s negatívnym výsledkom. Ak predmetné testy konajúci súd nebude považovať za dostatočné, je ochotný podstúpiť akékoľvek ďalšie skúmanie na prítomnosť omamných látok.
11. Procesný opatrovník maloletého odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky a otca sa nevyjadril.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania matky a otca majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že len odvolanie otca proti časti výroku neodkladného opatrenia, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletým, týkajúci sa okolností a miesta styku, je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia v tejto časti podľa § 388 CSP.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty matky a otca predostreté v odvolacom konaní a vyjadrenia matky a otca, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletou v určenom rozsahu (každý párny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 17:30 hod. do 19:30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a nedeľu od 17:30 hod. do 19:30 hod.), za určených okolností (za prítomnosti matky) a miesta (v mieste trvalého bydliska matky na adrese E. XXXX/XXX, A.).
14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
17. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).
18. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
19. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
21. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
22. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
23. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
24. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí ......
25. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
26. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.
27. Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).
28. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový poriadok.
29. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.
30. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.
31. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre
zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.
32. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu rodičia maloletého V., ktorý má 2 roky a mesiac sú rozvedený rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 22P/148/2017-146 zo dňa 13.2.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2018. Predmetným rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa maloleté dieťa, na čas po rozvode zverilo do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 350,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Styk otca s mal. dieťaťom sa neupravil. Rodičia spolužitie ukončili ešte v máji 2017, odkedy dieťa žije spolu s matkou, pričom otec sa s dieťaťom stretával sporadicky na krátke časové obdobia, vždy v prítomnosti matky dieťaťa. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že vzťah medzi rodičmi maloletého je vzájomne konfliktný, podľa matky nezriedka dochádza zo strany otca voči nej k verbálnej agresii, otec to popiera. Na styku otca s dieťaťom sa nedokážu riadne dohodnúť, ak aj dôjde k dohode, styk častokrát nebýva zrealizovaný. Podľa otca, tento sa s maloletým od rozvodu manželstva ku dňu podania videl len 12x, i to len na pár hodín, kedy nejedenkrát mu matka maloletého odovzdala úmyselne neskôr, pričom jeho styk s maloletým prebiehal takmer vždy za prítomnosti matky, nakoľko táto mu neumožnila sa stretnúť so synom bez nej. Maloletého videl naposledy 9.8.2018. Za daných okolností prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že boli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP a to naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ohľadom styku otca s maloletým neodkladným opatrením a to najmä v záujme zabezpečenia bezproblémového a riadneho vývinu maloletého dieťaťa a stabilizácie jeho rodinných vzťahov.
33. Vychádzajúc z popísaných okolností v predchádzajúcom odseku, preto nemôže obstáť odvolacia argumentácia otca založená na tom, že na matkou požadovanú bezodkladnú úpravu jeho styku s maloletým vo forme neodkladného opatrenia nebola osvedčená potreba, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že ide výlučne len o jeho nárok ako otca maloletého dieťaťa, keďže právo styku s maloletým mu ako jeho otcovi svedčí na základe skutočnosti, že rodičia spolu nežijú a dieťa sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, pričom on sa úpravy styku neodkladným opatrením zatiaľ nedomáhal. Právo žiadať predbežnú úpravu styku otca s maloletým prináleží aj matke, i keď je to práve ona, ktorá má maloletého zvereného súdnym rozhodnutím do osobnej starostlivosti, pretože styk otca s maloletým súdnym rozhodnutím doposiaľ upravený nebol, keďže obaja rodičia v rozvodovom konaní deklarovali schopnosť sa na jeho výkone dohodnúť bez potreby jeho úpravy súdnym rozhodnutím, čo ale za súčasného stavu už nesporne neplatí.
34. Následne bolo potrebné riešiť otázku rozsahu a okolností styku otca s dieťaťom. Matka v podanom návrhu ako i v priebehu odvolacieho konania navrhovala styk upraviť len za jej prítomnosti, každý párny kalendárny týždeň v utorok od 17:30 hod. do 19:30 hod. v mieste jej trvalého bydliska na adrese E. XXXX/XXX, A.. Otec trval na širšom styku, inak v rozsahu akým ho určil i prvoinštančný súd napadnutým uznesením, a to každý párny kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 17:30 hod do 19:30 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a v nedeľu od 17:30 hod do 19:30 hod, ale bez prítomnosti matky, čím sporoval napadnuté uznesenie, ktoré obmedzilo styk otca s maloletým matkinou prítomnosťou a tiež žiadal v súdnom rozhodnutí uviesť i to, že sa zaväzuje maloletého v stanovenom čase prevziať a odovzdať v mieste bydliska dieťaťa a matka tiež prevezme záväzok v stanovenom čase mu maloletého odovzdať s jeho osobnými vecami a riadne maloleté dieťa na tento styk pripraviť.
35. Odvolací súd dospel k záveru, že v záujme zachovania pravidelného styku otca s maloletým za účelom upevňovania a rozvíjania väzieb medzi nimi a umožnenia otcovi výchovného vplyvu na dieťa je skutočne nevyhnutným za doposiaľ osvedčeného stavu tento dočasne do právoplatného rozhodnutia vo veci samej upraviť minimálne v rozsahu určenom súdom prvej inštancie, s ktorým rozsahom sa otec maloletého stotožnil, pri zachovaní časového harmonogramu podľa návrhu matky, ktorá najlepšie pozná denný režim dieťaťa. Pokiaľ matka žiada upraviť styk len raz za dva týždne na dve hodiny, a zároveň deklaruje, že si uvedomuje hlavný účel styku, ktorým má byť zachovaný vzťah otca s maloletým, ňou navrhovaná úprava nemá reálnu možnosť takýto účel splniť. Pokiaľ aj matka poukazuje na to, že konfliktné situácie medzi rodičmi pôsobia na maloletého stresujúco a nepriaznivo, priebeh a prameň týchto nezhôd rodičia popisujú odlišne, keď ich dokazovanie sa pre krátkosť času, ktorý poskytol súdu zákonodarca na rozhodnutie o neodkladnom opatrení, stane predmetom konania vo veci samej, ktorého konkrétna úprava styku otca s maloletým do budúcnosti bude výsledkom. Odvolací súd v tejto súvislosti
apeluje na rodičov, aby v záujme spoločného maloletého dieťaťa vyvinuli maximálne úsilie na vzájomné kultivované správanie sa, ktoré je základným predpokladom zdravého vývinu maloletého dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií aj v budúcnosti. Rodičia by mali byť schopní v záujme dieťaťa spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívať na ničenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi alebo dieťa využívať ako prostriedok na trestanie, či vydieranie druhého rodiča. Každý rodič má právo počas doby, keď má dieťa vo svojej starostlivosti na toto dieťa výchovne pôsobiť, ale zároveň si musí byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia.
36. Odvolací súd sa súčasne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu je nevyhnutné v záujme dieťaťa, aby bol styk upravený týmto dočasným opatrením zatiaľ realizovaný v prítomnosti matky. Zohľadnil pritom, že maloletý je stále útleho veku (dva roky a mesiac). Základnou vzťahovou osobou pre neho je matka, s ktorou je v úzkom kontakte od narodenia, a len s ktorou od mája 2017 žije v spoločnej domácnosti v jej celodennej starostlivosti, čo je už vyše roka, pričom podľa tvrdení matky od uvedeného obdobia sa otec za maloletým zastavoval sporadicky, podľa vlastného uváženia, na krátky čas. Otec potvrdil, že od marca 2018 do podania odvolania, t.j. do 4.6.2018 sa s maloletým videl len 12 krát, neskôr až 29.4.2018 a po nariadení neodkladného opatrenia dňa 16.5.2018 mu bolo matkou umožnené maloletého vidieť až 9.8.2018, ktorý styk však bol po necelej hodine z dôvodu na strane matky bezdôvodne zmarený. Z uvedeného je potom možné usúdiť, že i keď maloletý otca neodmieta (matkine vyjadrenie vyplývajúce zo správy Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie v A., ktorého sa matka s maloletým zúčastnila dňa 5.6.2018), dieťa je na matku prirodzene upnuté, jeho bezprostredný vzťah s otcom bol posledný rok narušený, otec s maloletým nezdiela spoločnú domácnosť, trávi s ním menej času, z čoho je možné vyvodiť oslabenie emocionálneho puta maloletého k otcovi a zároveň je možné predpokladať, že otec dôkladne nepozná terajšie návyky maloletého, nepozná jeho súčasné potreby, čo vzhľadom na vek maloletého je zásadné, naviac dieťa je matkou dojčené. Za daných okolností by bolo v rozpore so záujmami maloletého ohrozujúce zdravý vývoj dieťaťa, ak by bol zo dňa na deň bez predchádzajúcej náležitej prípravy, i keď len na dve hodiny bez prítomnosti matky výlučne v starostlivosti otca. Nie je ale vylúčené, že postupne ako sa upraví bezprostredný vzťah maloletého k otcovi, bude možné a to zrejme postupne predlžovať čas strávený s otcom osamote. Odvolací súd preto za daného stavu považoval za vhodné v záujme maloletého predmetným dočasným rozhodnutím zakotviť matke právo byť pri styku prítomná, aby dieťa nebolo vystavené nevhodnému stresu z odlúčenia so vzťahovo blízkou osobou. Tým, že matka má oprávnenie, avšak nie povinnosť byť pri styku prítomná a preto vzhľadom na konkrétnu situáciu matka môže na základe vlastného uváženia ponechať maloletého s otcom samotného. Pritom takto upravený styk otca s maloletým neznamená, že jeho realizácia je bezprostredne viazaná na byt matky, určené miesto styku je potrebné vykladať širšie, čo znamená, že styk sa môže realizovať podľa aktuálnych okolností na strane dieťaťa, prípadne i vplyvu počasia nielen v byte ale aj mimo bytu matky, s možnosťou styku na prechádzke, prípadne blízkeho ihriska a podobne. Súd si je vedomý konfliktných vzťahov medzi rodičmi maloletého, ako i vyhrotených situácií, ku ktorým medzi nimi dochádza, avšak záujem maloletého, ktorý je prioritný, ako bolo popísané vyššie, v aktuálnej situácii neumožňuje ponechať maloletého s otcom bez prítomnosti matky, ak to matka bude považovať za daných konkrétnych okolností prípadu za potrebné. Je na osobnostnej a rodičovskej vyspelosti rodičov, aby dokázali svoje konflikty v prítomnosti maloletého potláčať a nerozvíjať pred ním negatívne vzťahové situácie, súc si pritom vedomí, že na vývin maloletého to má negatívny vplyv, navyše je to pre rodičov i šanca naučiť sa byť spolu v prítomnosti dieťaťa bez konfliktu a nie je to ani na dlhý čas, ktorý matka môže stráviť rôznorodou činnosťou, samozrejme bez prítomnosti tretích osôb (t.j. ako blízkych osôb, resp. rodinných príslušníkov, tak i iných osôb), aby právo otca na styk nebolo obmedzované.
37. Popritom uvedenom je súčasne vyriešená aj obava matky, že počas styku otca s maloletým bez jej prítomnosti je bezpečnosť maloletého ohrozená z dôvodu, že otec podľa nej je požívateľom omamných látok, ktorá skutočnosť ale doposiaľ v konaní hodnoverným spôsobom preukázaná nebola, navyše pokiaľ otec v predmetnom predbežnom konaní predložil súdu potvrdenia o negatívnom výsledku testov na prítomnosť návykových látok v jeho tele (morfín, canabis, kokain, metanfetamíny), ktoré testy si dal dobrovoľne urobiť dňa 16.5.2018 a následne opakovane dňa 30.5.2018 v Centre pre liečbu drogových závislostí, Klinická biochémia.
38. Odvolací súd ešte považoval za potrebné uložiť povinnosť matke dieťa na styk v určenom čase a mieste pripraviť a otcovi odovzdať, a zároveň otcovi povinnosť dieťa v určenom čase a mieste matke vrátiť. Tiež vzhľadom na terajší priebeh stykov odvolací súd považoval za potrebné rodičom uložiť
povinnosť prípadnú nemožnosť uskutočnenia styku v súdom stanovenom čase z vážnych dôvodov druhému z rodičov bezodkladne pred uskutočnením styku oznámiť. Rovnako zaviazať matku prípadnú zmenu bydliska otcovi bezodkladne oznámiť, aby nemohla nastať situácie znemožnenia realizácie styku možnou zmenou bydliska matky, čím otec aj namietal vo svojom odvolaní.
39. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, zachádzajúcu zbytočne do najmenších detailov daných vzťahov, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
40. Na záver odvolací súd považuje za potrebné adresovať rodičom, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k obnoveniu narušených väzieb medzi maloletým dieťaťom a oboma rodičmi. Záujem nielen maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). Aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o dieťa musí byť vždy záujem dieťaťa (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme práve dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
41. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým formou neodkladného opatrenia zmenil s použitím § 388 CSP tak, ako je uvedené vyššie.
42. K zániku resp. zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia potom dôjde v zmysle ust. § 333 až 339 CSP.
43. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 58 CMP, súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo § 337 ods. 3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.
44. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).