Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-54-2018.pdf
PDF · 122.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/54/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, združenie, so sídlom Rastislavova 914/3, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 178 454, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. PhDr. Silvestrom Danóczym PhD., so sídlom Fándlyho 7, 949 01 Nitra, IČO: 44 745 699, proti žalovanému: TAKT, združenie, so sídlom Rázusova 5/22, 036 01 Martin, IČO: 42 053 811, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 42 214 297, v konaní o zaplatenie 2.436 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/29/2016-165 zo dňa 28. apríla 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/29/2016-165 zo dňa 28. apríla 2017 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.436 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.436 Eur od 23.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Výrokom II. bolo rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému právo na 100%-nú náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.436 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom základe, že dňa 4.3.2014 bola inšpektorom ako opatrením žalobcu na zamedzenie nelegálneho používania diel autorov vykonávaná kontrola dodržiavania povinnosti vyplývajúcich zo zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2015, ktorou kontrolou bolo zistené, že žalovaný vykonal v dňoch 21.9.2013 a 22.9.2013 podujatie „Turčianska Šlágerbomba" a 30.12.2016 podujatie „Hviezdolet 2013" v priestoroch Kina Strojár Martin s použitím hudobných diel, avšak bez použitia hromadnej licenčnej zmluvy so žalobcom podľa ust. § 48 ods. 1 autorského zákona. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný používal chránený repertoár hudobných diel nelegálne bez licencie a nesplnil si svoju povinnosť podľa § 81 ods. 6 autorského zákona. Z tohto dôvodu žalobca podľa § 81 ods. 1 písm. i) autorského zákona vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia.
2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 1 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v spojení s rozhodnými ustanoveniami zákona autorského č. 618/2003 Z.z. so zvýraznením ust. § 81 ods. 6 autorského zákona dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný ako občianske združenie usporiadal verejné podujatia, a to 21.9.2013 a 22.9.2013, pod názvom Turčianska Šlágerbomba a 30.12.2013 podujatie pod názvom Hviezdolet 2013. Bolo nesporné, že obidve podujatia sa konali v kinosále Domu odborov Strojár
v Martine, s kapacitou 483 miest v kinosále. Bolo nesporné, že na uvedených podujatiach boli interpretované účinkujúcimi hudobné diela (piesne). Medzi stranami bolo sporné to, či tieto piesne ako diela podliehajú ochrane podľa autorského zákona. Žalovaný tvrdil, že všetky piesne, pokiaľ ide o hudbu a texty, autormi týchto piesní bolo občianske združenie, resp. sám jeho štatutár Ing. Bumbala a na preukázanie svojich tvrdení predložil okresnému súdu CD nosič. Okresný súd skonštatoval, že vykonal dôkaz týmto CD nosičom a z neho vyplynulo, že ide o CD nosič piesní interpreta Ing. Bumbalu, ale nie sú to CD nosiče, ktoré by zaznamenávali priebeh uvedených podujatí Šlágerbomba a Hviezdolet 2013. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by účinkujúci na uvedených podujatiach neinterpretovali texty piesní, ktoré podliehajú ochrane podľa autorského zákona ani nedoručil žalobcovi zoznam hudobných diel s uvedením autora. Okresný súd poukázal na ust. § 81 ods. 6 autorského zákona účinného do 31.10.2013 a konštatoval, že pred uskutočnením podujatia žalovaný neoznámil príslušnej organizácii kolektívnej správy (žalobcovi) program podujatia, v ktorom ku každému dielu, ktoré bolo verejne vykonané by uviedol názov a údaj o autorstve. V tomto prípade preto platí, že sa predpokladá, že na podujatí boli verejne vykonané len tie diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje žalobca, kým sa nepreukáže opak. Okresný súd konštatoval, že žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a opak nepreukázal, a preto platila zákonná domnienka, že boli na podujatiach použité len tie diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje žalobca. Z toho dôvodu preto podľa ust. § 81 ods. 1 písm. i) autorského zákona vzniklo žalobcovi právo domáhať sa vo vlastnom mene, v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Toto právo žalobca využil a vydania bezdôvodného obohatenia sa domáhal súdnou cestou. Ak žalovaný namietal, že je toto právo premlčané, okresný súd poukázal na skutočnosť, že vzťahy medzi sporovými stranami sa spravujú autorským zákonom a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keďže ich vzťah nespadá pod ust. § 261 Obchodného zákonníka, potom ak ide o bezdôvodné obohatenie, platí podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa o tom, že došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, dozvedel až vykonaním inšpekcie, a to dňa 4.3.2014, ktorý dátum bol pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodný. Žaloba na súde bola podaná 17.2.2016, teda pred uplynutím dvojročnej premlčacej doby, a preto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nebolo premlčané a žalobca mal naň nárok. Pokiaľ išlo o výšku bezdôvodného obohatenia v sume 2.436 Eur, tak toto bezdôvodné obohatenie bolo vyčíslené v zmysle sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel účinného do 31.12.2013. Základná sadzba autorskej odmeny za udelenie licencie na používanie hudobných diel, bez ohľadu na počet použitých diel sa stanovila ako súčin priemerného vstupného na podujatie a koeficientu uvedeného v sadzobníku. To znamená, že autorská odmena = priemerné vstupné x koeficient sadzobníka. Priemerné vstupné sa vypočíta ako podiel súčtu súm vyberaných ako jednotlivé druhy vstupného a počtu týchto druhov, pričom výsledné číslo sa zaokrúhli na dve desatinné miesta. Na všetkých podujatiach bol jeden druh vstupného a skutočná výška priemerného vstupného bola pre podujatie Turčianska Šlágerbomba 5 Eur a pre podujatie Hviezdolet 2013 11 Eur.
3. Koeficient sadzobníka bol stanovený tak, že pre zaradenie hudobnej produkcie do kategórie sadzobníka podľa počtu účastníkov bola určujúca kapacita priestoru, v ktorom sa uskutočňuje, ktorú v počte miest 483 žalobca preukázal potvrdením z Domu odborov Strojár, potom v zmysle bodu 2.1.1.2.4. sadzobníka bol pre kapacitu priestoru od 401 - 600 osôb určený koeficient 28. Následne potom autorská odmena za podujatie bola vypočítaná ako súčin priemerného vstupného a koeficientu sadzobníka za podujatie:
„Turčianska Šlágerbomba" zo dňa 21.9.2013 o 14,00 hod Priemerné vstupné 5 Eur x koeficient 29 = 145 Eur
„Turčianska Šlágerbomba" zo dňa 21.9.2013 o 17,00 hod Priemerné vstupné 5 Eur x koeficient 29 = 145 Eur
„Turčianska Šlágerbomba" zo dňa 22.9.2013 o 14,00 hod Priemerné vstupné 5 Eur x koeficient 29 = 145 Eur
„Turčianska Šlágerbomba" zo dňa 22.9.2013 o 17,00 hod Priemerné vstupné 5 Eur x koeficient 29 = 145 Eur
„Hviezdolet 2013" zo dňa 30.12.2013 o 17,00 hod Priemerné vstupné 11 Eur x koeficient 29 = 319Eur
„Hviezdolet 2013" zo dňa 30.12.2013 o 19,30 hod Priemerné vstupné 11 Eur x koeficient 29 = 319 Eur
4. Okresný súd poukázal na časť I., bodu 2., písm. a) Sadzobníka, účinného v období od 01.01.2011 do 31.12.2013, podľa ktorého ...„Fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa hudobné diela bez licenčnej zmluvy, t.j. neoprávnený používateľ hudobných diel, sa dopúšťa porušovania autorských práv a v súlade s ustanovením § 56 ods. 1 písm. f) Autorského zákona je povinný vydať SOZA náhradu ujmy podľa osobitného predpisu (§ 442 a) Občianskeho zákonníka) v maximálnej výške 200 % základnej autorskej odmeny". Takto vyčíslená odmena podľa sadzobníka predstavovala sumu 2.436 Eur, ktorú výšku bezdôvodného obohatenia okresný súd zaviazal zaplatiť žalovaného. Z dôvodu, že žalovaný sa s vydaním bezdôvodného obohatenia dostal do omeškania, žalobcovi boli priznané úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., keď sadzba úrokov z omeškania v rozhodnom období, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, a teda 4.3.2014 bola 5,25%. Žalovaný si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,05 %, pričom vychádzal zo zákonnej sadzby úrokov z omeškania platnej jeden deň po splatnosti faktúry, ktorou vyúčtoval bezdôvodné obohatenie žalovanému, teda požadoval úroky z omeškania nižšie, než mu zákon priznával a tieto úroky z omeškania požadoval odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, teda od 23.10.2014, preto okresný súd z dlžnej sumy priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne.
5. O nároku na náhradu trov súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na 100%-nú náhradu trov konania.
6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný zvýraznil, že svojou výpoveďou a predloženým nosičom preukázal skutočnosti, ktoré existovali v čase podujatí, t.j. preukazoval tie piesne, ktoré boli hrané účinkujúcimi na predmetných podujatiach, pričom bolo zrejmé, že sa jedná o také druhy piesní, ktoré nepodliehajú ochrane kolektívne spravovaného práva. Žalovaný v konaní nemôže preukazovať skutočnosti, ktoré sa nestali, pretože preukázať neexistenciu určitej skutočnosti objektívne nie je možné. Od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Okresný súd podľa výsledkov dokazovania v zmysle názoru žalovaného dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že platí zákonná domnienka, že na podujatiach boli použité len tie diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje žalobca a tento záver vyvodil na základe nesprávne uplatnenej negatívnej dôkaznej teórie, ktorou zaviazal žalovaného. Žalovaný mal za to, že neboli splnené ani procesné podmienky, aby pokračoval v konaní, keďže nebolo doručené predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi žalovaného, a to riadne a včas v zmysle ust. § 178 ods. 1, 2 CSP. Ak nedošlo ku kvalifikovanému doručeniu predvolania právnemu zástupcovi žalovaného a v dostatočnom časovom predstihu, tak tento stav znamená odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom, ako aj zmarenie možnosti kvalifikovane sa pripraviť na pojednávanie. Žalovaný opätovne zotrval na uplynutí premlčacej doby, keďže táto premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po dni konania toho - ktorého podujatia. Preto premlčacia doba za aplikácie ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri podujatí 21.09.2013 začala plynúť dňa 22.09.2013 a uplynula dňa 22.09.2015, premlčacia doba práva uplatneného žalobcom s podujatím organizovaným dňa 22.09.2013 začala plynúť dňa 23.09.2013 a uplynula dňa 23.09.2015 a premlčacia doba práva uplatneného žalobcom v súvislosti s podujatím organizovaným dňa 30.12.2013 začala plynúť dňa 31.12.2013 a uplynula dňa 31.12.2015. Predsa sám žalobca na pojednávaní uviedol, že vykonáva inšpekcie aj priamo na podujatiach. Žalobca preto už v deň konania konkrétneho podujatia sa po prvýkrát mohol dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj, kto sa na jeho úkor obohatil, preto je potrebné žalobu pre dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaným zamietnuť. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu, ktorý správne aplikoval ust. § 81 ods. 6 zákona č. 618/2003 Z.z. zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Výsledky dokazovania potvrdili len to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že pred konaním predmetných podujatí: ŠLÁGERBOMBA dňa 21. a 22.09.2013 a HVIEZDOLET 30.12.2013 (ďalej len ako „podujatia") oznámil príslušnej organizácii kolektívnej správy práv, teda žalobcovi, program podujatia, v ktorom ku každému dielu, ktoré
malo byť verejne vykonané, mal žalovaný uviesť jeho názov a údaj o autorstve. V takomto prípade platí, že na podujatiach boli verejne vykonané len tie diela, ku ktorým práva na verejné vykonanie spravuje žalobca, a to až do momentu, dokým žalovaný nepreukáže opak. Okresný súd správne konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretože žalovaný ako dôkaz svojich tvrdení, že na podujatiach zazneli len diela z tvorby svojho štatutára Ing. Bumbalu predložil CD nosič, na ktorom boli nahraté jeho vlastné piesne. Dôkaz predložený žalovaným pre dané konanie je irelevantný, pretože nezachytáva záznam z konkrétnych podujatí, ale len piesne prespievané Ing. Bumbalom. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalovaného, že nie je možné preukázať skutočnosť, že na podujatí boli verejne vykonané len diela, ku ktorým práva na verejné vykonanie nespravuje žalobca. Žalovaný túto skutočnosť mohol preukázať zvukovým alebo audiovizuálnym záznamom priamo z podujatí alebo svedeckou výpoveďou účastníkov podujatí. Žalobca mal za to, že za tohto stavu na podujatiach boli verejne vykonané diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje žalobca, a preto žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a zákonnú domnienku v zmysle ust. § 81 ods. 6 autorského zákona nevyvrátil. Žalobca sa stotožnil so záverom okresného súdu, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť až po vykonaní inšpekcie dňa 04.03.2014, kedy sa žalobca reálne dozvedel, kto a v akom rozsahu sa na účet nositeľov práv, ktorých práva na verejné vykonanie spravuje žalobca, bezdôvodne obohatil. K premlčaniu tohto bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobcom nedošlo, pretože žaloba bola podaná na okresný súd dňa 17.02.2016, t.j. ešte pred uplynutím objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula až dňom 21.09.2016 v prípade podujatia ŠLÁGERBOMBA, ktoré sa konalo dňa 21.09.2013, dňom 22.09.2016 v prípade podujatia ŠLÁGERBOMBA, ktoré sa konalo 22.09.2013 a dňom 30.12.2016 v prípade podujatia HVIEZDOLET 2013, ktoré sa konalo 30.12.2013. Subjektívna lehota v prípade uvedených podujatí uplynula rovnako až po podaní žaloby, t.j. dňom 04.03.2014, kedy žalobca vykonal inšpekciu a dozvedel sa, kto a v akom rozsahu sa na úkor zastupovaných nositeľov práv obohatil, o čom svedčí aj potvrdenie DOMU ODBOROV STROJÁR, spol. s.r.o., kde sa predmetné podujatia konali. Žalobca si preto svoj nárok uplatnil v premlčacej dobe. V súvislosti s plynutím subjektívnej a objektívnej premlčacej doby žalobca poukázal aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 2758/2006, NS ČR sp. zn. 33Cdo 466/2014, NS SR sp. zn. 5Cdo 121/2009. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.
8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 11.10.2017. Žalovaný zotrval na tom, že ako organizátor podujatia v rámci svojej svedeckej výpovede hodnoverne opísal priebeh podujatí, a aký štýl zábavy tieto podujatia ľuďom prinášajú, hlavne aké typy piesní boli v rámci podujatí hrané, pričom k piesňam žalovaný doložil CD nosiče piesní hraných na podujatiach, ktorých autorstvo nespochybniteľné nepatrí ku dielam, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje žalobca. Žalovaný zotrval na tom, že uniesol dôkazné bremeno a vyvrátil zákonnú domnienku v zmysle ust. § 81 ods. 6 autorského zákona. Žalovaný zvýraznil, že nie je možné v rámci konania preukazovať skutočnosti, ktoré sa nestali. Od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Žalovaný výpoveďou a predloženými nosičmi preukazoval skutočnosti, ktoré v čase konania predmetných podujatí existovali, t.j. preukazoval tie piesne, ktoré boli hrané účinkujúcimi na predmetných podujatiach, pričom bolo zrejmé, že sa jedná o také druhy piesní, ktoré nepodliehajú ochrane kolektívne spravovaného práva. Žalovaný zotrval aj na námietke premlčania, ako aj, že v zmysle Civilného sporového poriadku neboli splnené podmienky na konanie vo veci, pretože predvolanie právnemu zástupcovi žalovaného nebolo riadne doručené a včas, a tým bola žalovanému znemožnená kvalifikovaná príprava na konanie, z ktorého dôvodu žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
9. K podaniu žalovaného zo dňa 11.10.2017 sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 28.11.2017, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojom nároku a pridržiava sa svojich vyjadrení.
10. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 10.01.2018 (č.l. 195 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.11.2017 doručené právnej zástupkyni žalovaného, za ktorým už nenasledovalo žiadne stanovisko.
11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalovaného v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/54/2018-202 zo dňa 14.05.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.09.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
13. Primárne krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 14.6.2017.
14. Žalovaný nesúhlasil s postupom okresného súdu, keď namietal nesplnenie procesnej podmienky, ak predvolanie na pojednávanie nebolo doručované právnemu zástupcovi žalovaného, v dôsledku čoho nebolo možné zabezpečiť kvalifikovanú prípravu na pojednávanie, čo malo za následok podľa odvolacieho dôvodu žalovaného odňatie možnosti konať pred súdom.
15. Tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný. Krajský súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, z ktorého vyplynulo, že okresný súd dňa 7.3.2017 (č.l. 128 spisu) vykonal úpravu, podľa ktorej sa zrušil nariadený termín 17.03.2017 a nariadil sa termín 28.4.2017 o 11,00 hod. z dôvodu sťahovania sa Okresného súdu Martin do náhradného sídla. Po tejto úprave okresným súdom, keď sa odročilo pojednávanie na nový termín pojednávania dňa 28.04.2017 o 11,00 hod., č. pojednávacej miestnosti 4, prízemie, bolo doručené do spisového materiálu podanie žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu, a to podanie zo dňa 6.3.2017, doručené Okresnému súdu Martin dňa 07.03.2017, spolu aj s doložením plnomocenstva, podľa ktorého žalovaný splnomocnil JUDr. Marínu Gallovú, advokátku, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, na zastupovanie v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin sp. zn. 17Cb/29/2016 o zaplatenie 2.436 Eur, ktorá plná moc je datovaná dňom 20.9.2016 a nachádza sa na č.l. 144 spisu. Po tomto doručení podania žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu a doloženej plnej moci nasledoval úkon okresného súdu zo dňa 7.3.2017 (č.l. 146 spisu), na rube ktorého listu sa nachádza doručenka právnej zástupkyne žalovaného, z ktorej legendy vyplýva, že JUDr. Maríne Gallovej dňa 10.03.2017 bol doručený prípis + vyjadrenie žalobcu + termín 28.04.2017. Vzhľadom k uvedenému preto nemožno súhlasiť s odvolaním žalovaného, že jeho právny zástupca nemal doručený termín pojednávania, naopak, z tejto doručenky a legendy na nej uvedenej vyplýva doručenie termínu právnemu zástupcovi žalovaného, a tým včasného predvolania, kedy bola zabezpečená aj kvalifikovaná príprava na pojednávanie, aj samotnému právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý mal termín pojednávania na deň 28.04.2017, doručený včas už dňa 10.03.2017. Naviac, podľa Plnej moci zo dňa 20.09.2016 vyplýva, že táto bola udelená žalovaným dňa 20.9.2016, tak od tohto momentu udelenia plnomocenstva, resp. od tohto dátumu mal právny zástupca žalovaného možnosť sa pripravovať na kvalifikované zastupovanie v tejto veci. Nemožno preto súhlasiť, že by neboli splnené procesné podmienky na konanie pred okresným súdom. Žalovanému preto ním namietaným odvolacím dôvodom nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom. Krajský súd súčasne dodáva aj poukaz na obsah Zápisnice o pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 28.4.2017, z ktorej zápisnice vyplýva, že bol prítomný aj právny zástupca žalovaného. Okrem iného po začatí pojednávania bolo konštatované, že bola zachovaná 5-dňová lehota v súlade s ust. § 178 ods. 1, 2 CSP na prípravu pojednávania, pričom k uvedenému nebola zo strany žalovaného ani jeho právneho zástupcu vznesená žiadna námietka, preto aj z tohto postupu žalovaného a jeho právneho zástupcu možno súčasne konštatovať, že s vykonaním pojednávania súhlasili. Krajský súd konštatuje, že boli splnené podmienky na konanie pred okresným súdom.
16. Žalovaný v odvolaní namietal, že uniesol dôkazné bremeno, pretože svojou výpoveďou a predloženými CD nosičmi preukázal tie skutočnosti, ktoré v čase konania predmetných podujatí existovali, t.j. preukázal tie piesne, ktoré boli hrané účinkujúcimi na predmetných podujatiach a išlo o také druhy piesní, ktoré nepodliehajú ochrane kolektívne spravovaného práva. Žalovaný zvýraznil, že nie je možné od nikoho žiadať, aby preukazoval skutočnosti, ktoré sa nestali, pretože nemožno požadovať, aby sporová strana preukazovala reálne neexistujúcu skutočnosť.
17. K uvedenému odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd uvádza, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil hmotno-právnu domnienku vyplývajúcu z ust. § 81 ods. 6 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „autorský zákon" alebo
„zákon č. 618/2003 Z.z."). Krajský súd konštatuje, že na základe dôkaznej povinnosti sporových strán v dostatočnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie a za viazanosti skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, z neho aj v rámci odvolacieho konania vychádzal za aplikácie ust. § 383 CSP.
18. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd ustáli skutkový stav prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení sporových strán a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 256/2012). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu. Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (sp. zn. rozhodnutia ÚS SR IV. ÚS 329/04). Ak všeobecný súd reaguje na úkony sporovej strany primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom sporová strana uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces. Krajský súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov".
19. Krajský súd konštatuje, že závery okresného súdu majú svoj základ vo výsledkoch vykonaného dokazovania a súčasne zo strany okresného súdu boli prijaté vecne správne závery. Okresný súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania správne poukázal na to, že žalovaný ako Občianske združenie usporiadal verejné podujatia, a to dňa 21.09.2013, 22.09.2013 pod názvom „Turčianska Šlágerbomba" a dňa 30.12.2013 podujatie „Hviezdolet 2013", ktoré sa konali v kinosále Strojár v Martine. Žalovaný tvrdil, že svojou výpoveďou a predloženým CD nosičom preukázal tvrdenia, že na týchto podujatiach nezazneli piesne, ktoré by podliehali ochrane kolektívne spravovaného práva. Krajský súd však v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že CD nosičom bolo preukázané iba to, že ide o CD nosič piesní interpreta Ing. Bumbalu, ale nie je to CD nosič, ktorý by zaznamenával priebeh uvedených podujatí „Turčianska Šlágerbomba" a „Hviezdolet 2013". Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by účinkujúci na uvedených podujatiach interpretovali texty piesní, ktoré nepodliehajú ochrane podľa autorského zákona a ani pred podujatím nedoručil žalobcovi zoznam hudobných diel s uvedením autora. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania bolo zistené, že pred uskutočnením týchto podujatí žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neoznámil žalobcovi zákonom stanovené náležitosti týkajúce sa verejného kultúrneho podujatia, ktoré usporiadal. Platila preto hmotno-právna zákonná domnienka, že na týchto podujatiach boli vykonané len diela, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu práv žalobca. Túto zákonnú hmotno-právnu domnienku žalovaný na základe svojej dôkaznej povinnosti nevyvrátil, preto bol opodstatnený postup okresného súdu, ktorý žalovanej pohľadávke žalobcu vyhovel. Pokiaľ svoju dôkaznú povinnosť žalovaný neuniesol a nevyvrátil hmotno-právnu domnienku vyplývajúcu z ust. § 81 ods. 6 autorského zákona, tak zákonite potom súdne rozhodnutie vyznelo v neprospech žalovaného. Nejde tu, ako nesprávne tvrdil žalovaný, o preukazovanie neexistencie určitej skutočnosti, ale o to, že žalovaný bol povinný vyvrátiť hmotno-právnu domnienku vyplývajúcu z ust. § 81 ods. 6 autorského zákona. Uvedené sa mu v spore podľa výsledkov dokazovania nepodarilo, t.j. žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom, že na podujatiach boli verejne vykonané len diela, ku ktorým práva nespravuje žalobca.
20. Nedošlo ani k premlčaniu uplatnenej pohľadávky žalobcom ako bezdôvodného obohatenia. Okresný súd správne poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka o subjektívnej a objektívnej premlčacej
dobe. Žalovaný zotrval na tom, že premlčacia doba začala plynúť na nasledujúci deň po dni konania toho
- ktorého podujatia. Krajský súd uvádza, že počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne. Až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. Pri posudzovaní začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby je nutné vychádzať z preukázania skutočnej, nielen predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto toto obohatenie získal. Vyžaduje sa skutočná vedomosť oprávneného a nepostačuje, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Nezáleží ani na tom, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa skutočne o svojom práve dozvedieť mohol alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti, keďže vedomosť oprávneného o tom, že sa na jeho úkor niekto obohatil a o tom, na strane koho došlo k takémuto obohateniu, musí byť skutočná, preukázaná, nielen predpokladaná. V uvedenom smere vyjadrené závery plynutia subjektívnej premlčacej doby vychádzajú z ustálenej rozhodovacej činnosti NS SR, príkladmo sa poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2004, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Ďalej krajský súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 67/2011, z ktorého vyplýva záver, že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia, o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
21. Okresný súd pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby správne vychádzal z dátumu vykonanej inšpekcie žalobcom dňa 04.03.2014, ktorý dátum je rozhodný, pretože žalobca sa v danom termíne vykonanej inšpekcie dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, preto pri podanej žalobe na okresný súd dňa 17.02.2016 bolo právo žalobcu uplatnené v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a rovnako pred uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá plynie od dátumu uskutočnených organizovaných podujatí, ktoré boli dňa 21.09.2013, 22.09.2013 a 30.12.2013 a žaloby podanej na okresný súd dňa 17.02.2016. Žalobca ako oprávnený sa dozvedel o vzniku bezdôvodneného obohatenia a o subjekte, ktorý sa obohatil dňom vykonania inšpekcie 04.03.2014, ktorý dátum bol rozhodný pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, preto ani krajský súd sa nestotožňuje s odvolacím dôvodom žalovaného o premlčaní uplatnenej pohľadávky žalobcom.
22. Na základe vyššie uvedených zhodnotení krajský súd nezistil ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného ako relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý výrok osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.