Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/200/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu: innogy Slovensko s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 44 291 809, zastúpený JUDr. Marekom Hroudom, advokátom, so sídlom Krmanova 16, Košice, proti žalovanej: P. K., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/XXX K. H. C., o zaplatenie 1.005,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 13. marca 2018, č. k. 2Csp/202/2017-95

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 865,56 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 275,44 Eur od 1.03.2016 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 590,12 Eur od 1.8.2016 do zaplatenia (I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86% (III).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu spolu sumu 1.005,04 Eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 313,68 Eur od 1.3.2016 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 691,36 Eur od 1. 8.2016 do zaplatenia) zo záväzkového právneho vzťahu strán, založeného Zmluvou o združenej dodávke plynu pre domácnosti zo dňa 9.10.2015 (ďalej tiež len „zmluva o dodávke plynu“), ťažiskovým predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodávať žalovanej z distribučnej sústavy plyn na odbernom mieste T. XXX/X, K., oproti povinnosti žalovanej platiť zaň žalobcovi dohodnutú cenu formou mesačných zálohových platieb, podliehajúcich pravidelnému vyúčtovaniu podľa skutočnej spotreby. Žalobca tvrdil, že žalovaná nezaplatila takto vyúčtovaný nedoplatok ceny plynu za obdobie od 14.10.2015 do 18.01.2016 v sume 313,68 Eur (faktúra č. 4270013006, splatná 29.02.2016 na sumu 363,68 Eur) a za obdobie od 19.01.2016 do 25.05.2016 v sume 603,12 Eur (faktúra č. 4287010523, splatná dňa 31.7.2015 na sumu 603,12 Eur). Popri týchto plneniach sa žalobca žalobou domáhal tiež zaplatenia náhrady nákladov, vynaložených v súvislosti s prerušením distribúcie plynu z dôvodu neplatenia ceny plynu v sume 88,24 Eur, vyúčtovanej žalovanej faktúrou č. 68000031048, splatnou dňa 31.7.2015.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku bezo zvyšku vyšiel zo zistení, zodpovedajúcich skutkovému vymedzeniu uplatnených nárokov v žalobe, pričom nad rámec toho skutkovo ustálil, že žalobca nepreukázal skutočnosť doručenia výzvy žalovanej na dodatočné splnenie peňažného záväzku s upozornením na možnosť prerušenia dodávky plynu

4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 588 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov a ust. § 17 ods. 13 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov, právne posúdil vzťah strán ako záväzkový z kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorého vyvodil právnu povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi za dodávku plynu cenu v sume 865,56 Eur. Za omeškanie žalovanej so splnením tejto peňažnej povinnosti zároveň prvoinštančný súd priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v ostatnej časti spolu s jej príslušenstvom (úrokmi z omeškania), na podklade záveru, že nakoľko k prerušeniu dodávky plynu došlo bez predchádzajúceho upozornenia žalovanej, tak ako to predpokladá ust. § 17 ods. 13 zák. č. 251/2012 Z. z., žalobcovi nárok na zaplatenie sankčného poplatku za prerušenie dodávky plynu nevznikol. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. väčším procesným úspechom žalobcu v spore.

5. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcom rozsahu (II) a čo do výroku o trovách konania (III) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd v napadnutej časti a v závislom výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi tiež nárok na náhradu všetkých trov konania, eventuálne zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný v prvom rade upriamil pozornosť na skutočnosť, že vychádzajúc z výšky žalovanej pohľadávky 1.005,04 Eur a napadnutým rozsudkom priznanej sumy 865,56 Eur, súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 139,84 Eur. I napriek tomu však v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil toto svoje rozhodnutie len pokiaľ ide o sumu 88,24 Eur, zodpovedajúcu sankčnému poplatku za prerušenie dodávky plynu, avšak, podľa námietky žalobcu, celkom opomenul vyjadriť tiež dôvody, pre ktoré zamietol žalobu aj v ostávajúcej sume 51,24 Eur. Žalobca ďalej namietal skutkovú vadu napadnutého rozsudku, ktorej sa súd prvej inštancie dopustil tým, že nevykonal, a preto vo svojom rozhodnutí nevyhnutne nepremietol všetky dôkazy, ktoré na preukázanie svojich tvrdení predložil. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v prílohe podania zo dňa 21.2.2018 doručil súdu prvej inštancie ďalšie listinné dôkazy, medzi inými tiež upomienky adresované žalovanej. Podľa odvolacej námietky žalobcu však súd prvej inštancie, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku, tieto dôkazy nevykonal. Napokon žalobca v odvolaní vytkol tiež právnu vadu napadnutého rozsudku, ktorej sa súd prvej inštancie podľa jeho názoru dopustil tým, že právny vzťah strán posúdil ako záväzkový z kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, napriek tomu, že zmluva o dodávke plynu je zmluvou inominátnou. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nedostatky odôvodnenia, na prítomnosť skutkovej vady, majúcej pôvod v neúplnom dokazovaní a napokon aj na nesprávne právne posúdenie veci, podľa úvahy odvolacieho súdu žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. b), e) a h) C.s.p. V odvolaní žalobcom formálne označené a i citované odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) a f) C.s.p. neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na prítomnosť inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľom materiálne a preto ani procesne účinne uplatnené.

6. Vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku (I) nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 1 a contrario C.s.p., a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk v odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v rámci uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť skutkového záveru súdu

prvej inštancie o nepreukázaní skutočnosti, že žalobca pred prerušením dodávky plynu žalovanej učinil zadosť právnej povinnosti, vyplývajúcej z ust. § 17 ods. 13 Zákona. č. 251/2012 Z. z., písomne upozorniť odberateľa plynu na existenciu nedoplatku, určiť nový termín splatnosti záväzku s poučením o prerušení dodávky plynu v prípade nesplnenia záväzku v dodatočne určenej lehote. Nesprávnosť tohto skutkového záveru má podľa odvolateľa pôvod v nevykonaní tých listinných dôkazov, ktoré na preukázanie svojich tvrdení predložil spolu s podaním zo dňa 21.2.2018.

10. Podľa zistenia odvolacieho súdu bolo toto podanie žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 23.2.2018 (čl. 46) a skutočne boli k nemu pripojené písomnosti, v spise riadne aj žurnalizované (čl. 53 až 90). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol dôkazy, z ktorých vo svojich skutkových záveroch vychádzal, písomnosti, ktoré žalobca predložil spolu s týmto podaním však medzi nimi bez akéhokoľvek vysvetlenia neboli. Pritom medzi týmito listinnými dôkazmi sa nachádzajú aj dve písomné upomienky žalobcu (zo dňa 13.3.2016 - čl. 68 a zo dňa 10.4.2016 - čl. 69), ktorými upozornil žalovanú na existenciu nesplneného záväzku po splatnosti, stanovil jej nový termín splatnosti a poučil ju o možnosti prerušenia dodávky plynu v prípade márneho uplynutia takto určenej lehoty. Za tohto stavu žalobca celkom dôvodne vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy, majúce nad akúkoľvek pochybnosť výpovednú hodnotu k jedinému, a preto rozhodujúcemu skutkovému zisteniu, o ktoré súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku svoje zamietavé rozhodnutie oprel.

11. Bez zaváhania možno prisvedčiť správnosti tiež tých výhrad žalobcu, ktorými poukazoval v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., na nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v ňom totiž skutočne opomenul vysvetliť dôvody, pre ktoré okrem už zmieneného poplatku za prerušenie dodávky plynu v sume 88,24 Eur zamietol žalobu aj v ostatnej časti do sumy 139,84 Eur.

12. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.). S tým názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) C.s.p., do 30.6.2016 ust. § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa (por. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/84/2017 zo dňa 25.10.2017). I Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

13. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Vo všeobecnosti odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon preto určuje konkrétne požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súd musí vysvetliť, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

15. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nepodávalo ani len základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o žalobe v časti o zaplatenie 51,24 Eur. Tento nedostatok odôvodnenia možno bezpochyby považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri odôvodňovaní rozhodnutia a nie iba nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením. Z pohľadu uplatneného odvolacieho dôvodu je pre tento nedostatok rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k dotknutej časti uplatneného nároku nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a tým dôvodnosť žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutom zamietavom výroku a v závislom výroku o trovách konania (§379 písm. a) C.s.p) zrušil postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. a v zmysle ust. § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie náležite sa vysporiadať s návrhom žalobcu na vykonanie listinných dôkazov, ktoré predložil spolu s podaním zo dňa 21.2.2018; vo svojom procesnom postupe pritom v záujme vyhnúť sa prekvapivosti rozhodnutia neopomenie na pojednávaní upovedomiť strany o svojom vnímaní stavu rozhodujúcich skutkových otázok a uviesť tiež svoje predbežné právne posúdenie veci podľa ust. § 181 ods. 2 C.s.p. a poskytnúť stranám primeraný priestor pre uplatnenie prípadných ďalších prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Následne po prípadnom doplnení dokazovania prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne, s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.) a len procesne správnym postupom. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán v celom rozsahu predmetu konania a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. K spôsobu právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v ďalšom konaní odvolací súd v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu odvolateľa poznamenáva, že hoc prvky kúpnej zmluvy podľa ust. 588 Občianskeho zákonníka zmluva o dodávke plynu nepochybne obsahuje, nemožno prehliadnuť, že vo svojom obsahu upravuje práva a povinnosti majúce prvky i iných zmluvných typov (najmä príkaznej zmluvy) a tiež i špecifické práva a povinnosti, vyplývajúce tiež zo zák. č. 251/2012 Z.z. V tejto konštelácii je preto treba, ako správne odvolateľ poznamenal, na zmluvu o dodávke plynu podľa ust. § 47 ods. 1 uvedeného zákona nazerať ako na zmluvu nepomenovanú (§ 51 Občianskeho zákonníka) a jej obsah posudzovať tiež (nad rámec zmluvy a zák. č. 251/2012 Z.z.) podľa úpravy Občianskeho zákonníka, vzťahujúcej sa na zmluvy inominátne a zároveň zmiešané (§ 491 Občianskeho zákonníka). V procesných súvislostiach odvolací súd k ďalšiemu konaniu súdu prvej inštancie pripomína, že v zmysle ust. § 151 C.s.p. spornými, a preto dokazovania hodnými, sú len tie skutočnosti tvrdené stranou, ktoré druhá strana kvalifikovane nepoprie, a preto i v procesnom postupe súdu by v záujme hospodárnosti konania mal priestor na vyjadrenie sa k právne významnej skutočnosti dotknutou stranou a skutkový záver vyvodený z jej prípadnej nečinnosti, obvykle predchádzať dokazovaniu a skutkovým záverov z neho vyvodzovaným.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.