Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/68/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: TELOVÝCHOVNÝ KLUB ABAKO, sídlo Puškinova 2569/1, Topoľčany, IČO: 36 086 274, zastúpený advokátom: JUDr. Lucia Boráková, sídlo J. Vuruma č. 144, Žilina, IČO: 53 213 726, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101588462/2021 z 27.08.2021 na základe správnej žaloby, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky podanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako správnemu súdu ( - ďalej len "" alebo "SSP") dňa 12.10.2021, domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví a vrátenia veci na ďalšie konanie.

2. Predmetom správneho súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 100773252/2021 zo 06.05.2021. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa daňového poriadku vyrubil žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2019 rozdiel dane v sume 22.400,- eur tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume 717,51 eura zvýšil na sumu 23.117,51 eura.

3. Žalobca súčasne samostatným podaním, podaným spolu so správnou žalobou (posudzujúc ho podľa obsahu - ) navrhol správnej žalobe priznať odkladný účinok. Správny súd ako uvedený procesný úkon posúdil návrh žalobcu označený žalobcom ako návrh na odklad vykonateľnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže z hľadiska obsahu a zmyslu podania je zrejmé, že skutočná vôľa žalobcu ako konajúcej osoby pri jeho urobení smerovala práve k pozastaveniu právneho účinku správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a to jeho vykonateľnosti. Domáhať sa pozastavenia (všetkých) právnych účinkov napadnutého rozhodnutia (vrátane účinkov vyplývajúcich z jeho vykonateľnosti) možno pritom procesným úkonom - návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (, ) a nie návrhom na odklad vykonateľnosti, ktorý procesný úkon neupravuje. Z týchto dôvodov preto správny súd, ako už uviedol, návrh žalobcu označený ako „návrh na odklad vykonateľnosti“ podľa obsahu posúdil ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , a preto ho správny súd takto označuje aj v tomto uznesení.

4. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je občianskym združením, vykonávajúcim záujmovú činnosť v oblasti telesnej výchovy a športu, ktoré nedisponuje majetkom na úhradu rozdielu dane v sume 22.400,- eur. Úhrada tejto dorubenej dane by pre žalobcu mala absolútne likvidačný charakter.

5. Správny súd uznesením č. k. - 46 zo dňa 22. decembra 2021 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a aby predložil administratívny spis.

6. Žalovaný sa na výzvu vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a súčasne predložil správnemu súdu administratívny spis.

7. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca tvrdené dôvody priznania odkladného účinku jeho správnej žalobe nepreukázal a navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu nevyhovel.

8. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

10. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

11. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Podľa , konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.

13. Podľa základných princípov (ďalej aj len „“ alebo „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa veta druhá , účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

15. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

16. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Súčasne žiadny osobitný predpis vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevylučuje. Za týchto okolností môže správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia v ustanovených podmienok.

17. Ustanovenie § 185 v písm. a) a b) upravuje dva okruhy dôvodov, v prípade ktorých naplnenia správny súd prizná na návrh žalobcu správnej žalobe odkladný účinok.

18. V prejednávanej veci prichádza do úvahy priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa . Priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa je vylúčené totiž už tým, že žalobca ani len netvrdí, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného malo podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, čo je primárnym predpokladom priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa .

19. Z ustanovenia možno dovodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (1/ podanie návrhu žalobcom a 2/ prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a 2 podmienky hmotnoprávneho charakteru (1/ existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a 2/ absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu. 20. Čo sa týka uvedených dvoch podmienok procesného charakteru, tieto sú v prejednávanej veci splnené.

21. Prvou a súčasne najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj len ako „závažná ujma, značná škoda, či/prípadne/alebo iný vážny nenapraviteľný následok“).

22. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť (povinnosť tvrdenia - v spojení s čl. 8 základných zásad ), ale predovšetkým nimi predložených konkrétnych dôkazov preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere preto potrebné, aby hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , vyplývala z takých konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú preukázané ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol za uvedeným účelom vyhodnotiť.

23. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku založil na tom, že nedisponuje takým majetkom a takými príjmami, aby mohol uhradiť dorubený rozdiel dane a že splnenie tejto povinnosti by pre neho malo likvidačný charakter.

24. Napriek týmto skutkovým tvrdeniam, z ktorých žalobca vyvodzuje, že by mu okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím, s ktorým tvorí v zmysle zásady jednoty administratívneho konania jeden celok), a ktoré mali pritom v sebe nepochybne potenciál v prípade ich preukázania žalobcom predloženými dôkazmi naplniť uvedenú hmotnoprávnu podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe, žalobca do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by správny súd mohol vykonať a následne vyhodnotiť, a na základe ktorých by dospel k záveru minimálne o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorý žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí. Preukázanie, resp. minimálne osvedčenie existencie takejto hrozby je pritom podľa z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe jedinou právne významnou skutočnosťou, za existencie ktorej (popri ostatných procesných podmienkach priznania odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok.

25. Teda, napriek tomu, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu toho, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda alebo iný vážne nenapraviteľný následok, žalobca toto dôkazné bremeno absolútne neuniesol (keď za účelom jeho unesenia žiadny relevantný dôkaz ani len nepredložil).

26. V tejto súvislosti možno bližšie uviesť, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe pripojil len stanovy žalobcu, z ktorých však vôbec nevyplýva aktuálna majetková situácia žalobcu (napr. stav hotovosti, finančných prostriedkov uložených na bankových účtoch, pravidelné záväzky, ktorých plnenie je potrebné pre riadnu činnosť žalobcu, atď.), ktorou pritom žalobca odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Z týchto dôvodov absolútne nie je uvedený jediný k návrhu pripojený listinný dôkaz relevantný z hľadiska dôvodov, na ktorých žalobca zakladá dôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku.

27. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcu preukázať splnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zostali tvrdenia žalobcu, na ktorých dôvodnosť svojho návrhu založil (a ktoré, ako správny súd už uviedol, mali pritom v sebe potenciál v prípade ich preukázania žalobcom predloženými dôkazmi splniť uvedenú hmotnoprávnu podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe), len ničím nepodloženými a naplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky nebolo v konaní preukázané.

28. Správny súd z týchto dôvodov, keď - ako uviedol už vyššie - nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe (spočívajúcej v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku [ ]), nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa zamietol.

29. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).