Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/837/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Branislava Krála, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.a, adresa na doručovanie: u H. F., W. 2, U., zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, so sídlom L. Dérera 2, Bratislava, 2. T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. -T., o zaplatenie 1.050,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.06.2014, č. k. 11C/158/2013-112, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.06.2014, č. k. 11C/158/2013-112, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10.09.2014, č. k. 11C/158/2013-143, v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.050,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.050,- eur od 16.04.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrok o trovách konania na súde prvej inštancie m e n í tak, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 08.04.2013, v znení jeho zmeny zo dňa 25.02.2014, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 05.05.2014, č. k. 11C/158/2013-95, domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.050,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.050,- eur od 22.02.2014 do zaplatenia; a zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.050,- eur od 16.08.2011 do 21.02.2014 a úrok z omeškania vo výške 1,25 % ročne zo sumy 1.050,- eur od 22.02.2014 do zaplatenia.

2. Rozsudkom zo dňa 11.06.2014, č. k. 11C/158/2013-112, súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.050,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.050,- eur od 16.04.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade návrh na začatie konania zamietol.

3. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný v 1. rade je od 26.10.1990 vlastníkom a držiteľom nákladného motorového vozidla AVIA, P.: U., rok výroby 1990. Dňa 28.02.2011 o 8:55 hod. došlo ku škodovej udalosti, počas ktorej nákladné motorové vozidlo Avia, EČV: U. ktoré v tom čase viedol žalovaný v 2. rade, poškodilo motorové vozidlo H. Q. J., P.: PO XXX DH. V čase škodovej udalosti (dňa 28.02.2011) nebolo na Aviu zaplatené poistné, nebolo na ňu uzatvorené ani povinné zmluvné poistenie. Ku škodovej udalosti bola privolaná polícia, ktorá konštatovala, že nejde o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú. Žalovanému v 2. rade ako účastníkovi škodovej udalosti bolo uložené napomenutie za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Poisťovňa Generali Slovensko poisťovňa, a.s. poškodenému H. Q., ktorého motorové vozidlo bolo u nej poistené, poskytla poistné plnenie v sume 885,- eur, po odrátaní spoluúčasti zo sumy 1.050,- eur; a žalobcu vyzvala, aby jej nahradil sumu poistného plnenia 885,- eur a poškodenému H. aby nahradil krátenú spoluúčasť v sume 165,- eur, ktorá mu nebola z poistenia motorového vozidla uhradená. Žalobca uhradil z poistného garančného fondu dňa 24.06.2011 poisťovni Generali Slovensko poisťovňa, a.s. sumu 885,- eur a H. Q. sumu 165,- eur, t.j. spolu 1.050,- eur. Súd prvej inštancie tiež zistil, že žalovaný v 1. rade bol v čase od 15.03.2011 do 19.03.2012 vo výkone trestu odňatia slobody. Dňa 06.12.2010 udelil plnomocenstvo žalovanému v 2. rade, aby ho zastupoval a konal v plnom rozsahu v jeho mene a urobil všetko v jeho záujme. Plnomocenstvo mu udelil pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, pretože už v tom čase nemal vodičský preukaz a žalovaný v 2. rade ho v tomto období vozil autom. Žalovaný v 1. rade odovzdal žalovanému v 2. rade motorové vozidlo AVIA, P.: BA XXX VZ spolu s kľúčmi a technickým preukazom. Súhlasil, aby žalovaný v 2. rade motorové vozidlo používal; žalovaný v 2. rade používal Aviu s jeho vedomím. O dopravnej nehode sa žalovaný v 1. rade dozvedel až zo súdu v tomto konaní; žalovaný v 2. rade ho o nehode neinformoval. Žalobca vyzval žalovaného v 1. rade listom zo dňa 15.07.2011, aby mu do 15.08.2011 zaplatil sumu 1.050,- eur titulom náhrady za to, čo za neho plnil podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ale zásielka sa žalobcovi vrátila neprevzatá v odbernej lehote, a žalovaný v 1. rade sumu neuhradil.

4. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b), ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 427, § 430 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len , a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., pričom dospel k záveru, že v predmetnej veci je osobou zodpovednou za škodu žalovaný v 1. rade ako prevádzateľ podľa § 427 ods. 2 OZ, a preto subjektom povinným na zaplatenie náhrady za poskytnuté poistné plnenie z garančného fondu poškodenému je len žalovaný v 1. rade. Preto návrhu na začatie konania čiastočne vyhovel tak, že na úhradu istiny spolu s príslušenstvom zaviazal žalovaného v 1. rade. Voči žalovanému v 2. rade považoval súd prvej inštancie návrh na začatie konania za neopodstatnený. Poukázal na to, že žalovaný v 1. rade dobrovoľne, s plným vedomím a bez nátlaku odovzdal žalovanému v 2. rade motorové vozidlo Avia spolu s kľúčmi a technickým preukazom. Žalovaný v 1. rade súhlasil, aby ho žalovaný v 2. rade používal; vedel, že žalovaný v 2. rade bude motorové vozidlo používať, a toto používanie neodporovalo jeho vôli. Motorové vozidlo Avia nebolo v čase vzniku škody v oprave. Z toho súd vyvodil, že nie sú splnené zákonné podmienky pre presun zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (Avie) zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade podľa § 430 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ, a rovnako nie sú splnené zákonné podmienky na solidárnu (spoločnú) alebo delenú zodpovednosť žalovaných podľa § 430 ods. 1 druhá veta OZ, a ani podľa § 438 OZ. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci je osobou zodpovednou za škodu žalovaný v 1. rade ako prevádzateľ podľa § 427 ods. 2 OZ, preto subjektom povinným na zaplatenie náhrady za poskytnuté poistné plnenie z garančného fondu poškodenému je len žalovaný v 1. rade. Ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 430 ods. 1 druhá veta sú špeciálnymi ustanoveniami vo vzťahu k § 438 OZ, preto je potrebné postupovať podľa zásady lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie), a teda podľa špeciálneho ustanovenia § 430 OZ, ktoré osobitne upravuje solidaritu medzi prevádzateľom motorového vozidla a vodičom motorového vozidla len v prípade, ak prevádzateľ umožnil použitie dopravného prostriedku proti jeho vôli a bez jeho vedomia svojou nedbanlivosťou, o čo však v predmetnej právnej veci nejde. Len v prípade, ak sú splnené podmienky na vyvodenie solidárnej zodpovednosti za škodu voči prevádzateľovi, aj vodičovi dopravného prostriedku podľa § 430 ods. 1 druhá veta OZ, je možné sa zaoberať otázkou, či za škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne alebo podľa účasti na spôsobení škody podľa § 438 OZ. Ak však nie sú splnené podmienky solidárnej zodpovednosti podľa § 430 ods. 1 druhá veta OZ, nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 438 OZ. Zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou dopravných prostriedkov je osobitným druhom zodpovednosti, ktorú Občiansky zákonník upravuje samostatne v druhom oddiele šiestej časti. Osobitosti tejto zodpovednosti (v porovnaní so všeobecnou zodpovednosťou za škodu alebo inými osobitnými druhmi zodpovednosti) spočíva napríklad v objektívnej zodpovednosti prevádzateľa za škodu, v podmienkach liberácie zo zodpovednosti za škodu, presun zodpovednosti za škodu z prevádzateľa na vodiča dopravného prostriedku alebo opravovňu, v solidarite prevádzateľa a vodiča dopravného prostriedku, ako aj v riešení zodpovednosti pri strete prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov. Preto návrh voči žalovanému v 2. rade zamietol.

5. Súd prvej inštancie v závere rozhodnutia ešte uviedol, že na pojednávaní dňa 11.06.2014 rozhodol vo vzťahu k žalovanému v 1. rade len o časti predmetu konania - o zaplatení istiny 1.050,- eur spolu s úrokmi z omeškania od 16.04.2014, a nerozhodol o zvyšnej časti úrokov z omeškania predchádzajúcich dňu 16.04.2014. Preto súd vo zvyšnej časti (vo vzťahu k žalovanému v 1. rade) rozhodne dopĺňacím rozsudkom, ktorým rozhodne aj o náhrade trov konania.

6. Rozsudok bol doručený žalobcovi (prostredníctvom advokátskej kancelárie) dňa 16.07.2014, žalovanému v 1. rade (prostredníctvom advokáta) dňa 23.07.2014 a žalovanému v 2. rade dňa 16.07.2014.

7. V zákonom stanovenej lehote - dňa 24.07.2014 faxom (vo štvrtok) a predložením jeho originálu dňa 28.07.2014 (v pondelok), podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Odvolaním napadol rozsudok v časti, v ktorej súd zamietol návrh na začatie konania voči žalovanému v 2. rade. Namietol, že súd vec nesprávne právne posúdil, lebo voči vodičovi (žalovanému v 2. rade) je potrebné vychádzať z rovnakého právneho základu ako voči žalovanému 1. rade, teda že ide o nárok na náhradu plnenia, ktoré žalobca za nich oboch plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., na náhradu toho, čo za neho plnil (§ 24 ods. 7 zákona č. 381 /2001 Z. z.). Toto ustanovenie zákona č. 381/2001 Z. z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálny predpis upravujúci práva a povinnosti žalobcu pre prípad plnenia z poistného garančného fondu a nároky žalobcu plynúce z takéhoto plnenia. Žalobca zároveň zdôraznil, že zákon č. 381/2001 Z. z. dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, to znamená, že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. Na druhej strane, prevádzkovať poistené vozidlo nie je vôbec obmedzené, napríklad len na osobu, ktorej zákon č. 381/2001 Z. z. ukladá v § 3 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Pokiaľ je vozidlo uvedené v poistnej zmluve a pokiaľ je k určitému vozidlu dojednaná poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia škody týmto vozidlom poistenými všetci, ktorí pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu. Poistenie sa vzťahuje ako na prevádzkovateľa, tak i na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená (vodič je povinný presvedčiť sa na základe potvrdenia o poistení zodpovednosti, či je vozidlo poistené). V prípade, ak poistná zmluva uzavretá nebola, alebo z určitých dôvodov zanikla, poškodený nemá možnosť obrátiť sa na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, t. j. za vodiča, či prevádzkovateľa. Z tohto dôvodu bol zákonom vytvorený takzvaný poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi, a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. a) až g) zákona 381/2001 Z. z. proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni (§ 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z.). Zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla je upravená v § 427 ods. 1 a zodpovednosť vodiča v § 420 ods. 1 OZ. Ustanovenie § 427 a nasl. o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Za spôsobenú škodu v danom prípade zodpovedajú žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade spoločne a nerozdielne v súlade s ustanovením § 438 OZ. Žalobca má právo uplatniť svoj nárok proti ktorémukoľvek zo žalovaných. Také isté právo by mal aj samotný poškodený, ktorý by si mohol uplatňovať škodu či už voči prevádzateľovi vozidla, ako aj vodičovi. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. Vodič je v spore pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného. Nepochybne zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ, a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho

žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., takzvaný postih. Žalobca má teda právo postihu aj proti vodičovi - osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, a teda vodič je v spore pasívne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca rozhodnutie súdu za rozporné s hmotnoprávnou úpravou poistenia zodpovednosti a taktiež s judikatúrou Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach. Na záver odvolania žalobca zdôraznil, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ani zo žiadnych vykonaných dôkazov nevyplýva, že žalovaný v 2. rade spôsobil škodu pri výkone činnosti pre žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalovaný v 2. rade u neho zamestnaný nikdy nebolo. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní povedal, že so žalovaným v 1. rade nemal uzatvorenú pracovnú zmluvu, ani dohodu o vykonaní práce, vozidlo použil pre seba iba raz, keď prevážal nábytok, a vtedy sa mu stala dopravná nehoda. V čase dopravnej nehody teda vozidlo použil pre seba. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v zmysle § 220 OSP zmenil a jeho žalobnému návrhu vyhovel v plnom rozsahu, resp., aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a z trov právneho zastúpenia.

8. Odvolanie bolo doručené žalovanému v 1. rade dňa 21.08.2014 (č.l. 131 spisu) a žalovanému v 2. rade dňa 19.08.2014 (č.l. 132 spisu), ale k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili.

9. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10.09.2014, č. k. 11C/158/2013-143, súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.050,- eur od 05.12.2013 do 15.04.2014 v sume 20,06 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh na začatie konania voči žalovanému v 1. rade zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 645,61 eur, z toho za zaplatený súdny poplatok 63,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 582,61 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

10. Dopĺňací rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 02.10.2014, žalovanému v 1. rade dňa 08.10.2014 a žalovanému v 2. rade dňa 10.10.2014.

11. Proti dopĺňaciemu rozsudku nepodala odvolanie žiadna zo strán sporu.

12. Vec s odvolaním žalobcu bola predložená odvolaciemu súdu dňa 08.12.2014.

13. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len . Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 postupom podľa § 382 vyzval listom zo dňa 22.06.2018 strany sporu, aby sa v lehote 15 dní odo dňa prevzatia výzvy vyjadrili k názoru odvolacieho súdu, že osobami solidárne (spoločne a nerozdielne) zodpovednými za škodu sú v zmysle § 438 ods. 1 obaja žalovaní - žalovaný v 1. rade ako prevádzateľ motorového vozidla v zmysle § 427 ods. 2 a žalovaný v 2. rade ako vodič vozidla v zmysle § 420 ods. 1 OZ.

15. Výzva odvolacieho súdu bola doručená žalobcovi dňa 10.07.2018, žalovanému v 1. rade dňa 03.07.2018 a žalovanému v 2. rade v zmysle § 106 ods. 3 dňa 28.07.2018 (keďže žalovaný v 2. rade má v Registri obyvateľov SR od 26.11.2014 evidovaný pobyt bezdomovca v obci Bratislava - Vajnory, bola mu výzva odvolacieho súdu doručovaná oznámením na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave a oznámením na webovej stránke súdu).

16. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval len žalovaný v 1. rade podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.07.2018, doplneným podaním zo dňa 08.08.2018. Uviedol, že s rozsudkom taktiež nesúhlasí. Odvolanie voči nemu nepodal len z toho dôvodu, že sa stotožňuje takmer so všetkými námietkami, ktoré použil žalobca vo svojom odvolaní. Podľa žalovaného v 1. rade, je vodič nepoisteného vozidla nielen

spoluzodpovedný za spôsobenú škodu, ale za vznik škody je zodpovedný výlučne vodič vozidla, lebo žalovaný v 1. rade nemohol vzniku škody zabrániť, a nemal ani možnosť uhradiť poistné za vozidlo, lebo bol vo výkone trestu odňatia slobody. Žalovaný v 2. rade používal vozidlo na svoje súkromné účely, a to denne na tzv. furmančenie, kedy za úplatu vo svoj prospech vozil zákazníkom objemnejšie materiály a tovary. Bol tak povinný starať sa o technický a právny stav vozidla, čiže aj postarať sa o zaplatenie povinného zákonného poistenia za škody spôsobené prevádzkou tohto vozidla. Pokiaľ okresný súd v rozsudku neuznal vodiča ani čiastočne zodpovedného za spôsobenú škodu, je to v rozpore s viacerými zákonnými ustanoveniami, s logikou, i so zásadou spravodlivosti.

17. Podanie žalovaného v 1. rade bolo doručené žalobcovi dňa 15.08.2018 a žalovanému v 2. rade dňa 17.08.2018 (§ 106 ods. 3 .

18. Následne odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 18.09.2018.

19. Po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, jeho skutkových a právnych záverov v napadnutom rozsudku, a odvolacej námietky žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len PZP), kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

22. Podľa § 24 ods. 3 PZP, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

23. Podľa § 24 ods. 7 prvá veta PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

24. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

25. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

26. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

27. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

28. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

29. Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

30. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie, žalovaný v 1. rade bol od 26.10.1990 vlastníkom a držiteľom nákladného motorového vozidla zn. AVIA, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Mitsubishi, vlastníkom ktorého bol H. Q.. Nákladné motorové vozidlo AVIA, na ktoré v čase škodovej udalosti nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., viedol dňa 28.02.2011 (v čase škodovej udalosti) žalovaný v 2. rade bez toho, aby sa presvedčil o tom, či je vozidlo poistené, a ktorý aj škodovú udalosť zavinil. Žalobca uhradil z poistného garančného fondu dňa 24.06.2011 poisťovni Generali Slovensko poisťovňa, a.s. (poisťovni poškodeného) sumu 885,- eur a H. (poškodenému) sumu 165,- eur, t.j. spolu 1.050,- eur. Žalobca svoje tzv. postihové právo v zmysle ust. § 24 ods. 7 v spojení s ust. § 24 ods. 2 písm. b) ZPZ uplatnil predmetnou žalobou na súde.

31. Vychádzajúc z tohto nesporného skutkového stavu má odvolací súd za to, že keďže vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 nie je ustanovenie § 427 ustanovením špeciálnym, ale obidve skutkové podstaty stoja vedľa seba, mohol sa žalobca domáhať práva postihu voči prevádzateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 ods. 2 na základe objektívneho princípu (objektívnej zodpovednosti), a proti vodičovi nákladného motorového vozidla zn. AVIA podľa § 420 ods. 1 na základe subjektívnej zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. V danom prípade tak žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade zodpovedajú za vzniknutú škodu solidárne (spoločne a nerozdielne) podľa ust. § 438 ods. 1 OZ, lebo ku vzniku škody došlo v priamej príčinnej súvislosti so zavineným porušením povinnosti žalovaným v 2. rade ako vodičom motorového vozidla v čase škodovej udalosti (dopravnej nehody), ktorého bol žalovaný v 1. rade vlastníkom (prevádzateľom) a v čase dopravnej nehody nemal vozidlo poistené.

32. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - uznesenie sp. zn. 4 Cdo 134/2009 zo dňa 31.08.2010, ako aj na uznesenie sp. zn. 4 Cdo 190/2014 zo dňa 24.06.2015, podľa ktorého: „Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).“

33. Právne závery súdu prvej inštancie o tom, že osobou zodpovednou za škodu v prejednávanej veci je len žalovaný v 1. rade ako prevádzateľ podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, a preto subjektom povinným na zaplatenie náhrady za poskytnuté poistné plnenie z garančného fondu poškodenému je len žalovaný v 1. rade, vychádzajú z nesprávnej interpretácie ust. § 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) ZPZ. Tieto nesprávne právne závery viedli súd prvej inštancie aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, ktorým bola žaloba voči žalovanému v 2. rade zamietnutá.

34. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zmenil podľa § 388 CSP, a žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.050,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.050,- eur od 16.04.2014 do zaplatenia.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

36. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech žalobcu, spočívajúca v uložení povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.050,- eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5,25 % ročne zo sumy 1.050,- eur od 16.04.2014 do zaplatenia, bola dôvodom aj na zmenu výroku o trovách prvoinštančného konania, hoci tento výrok dopĺňacieho rozsudku žalobca výslovne nenapadol odvolaním. Treba si uvedomiť, že výrok o trovách konania je čiastkovým výrokom rozsudku, ktorý má povahu rozhodnutia závislého na rozhodnutí vo veci samej. Keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie vo veci samej, zmenil aj výrok o trovách konania na súde prvej inštancie tak, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

40. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči obom žalovaným.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .