Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8Csp/36/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému U. Š., C.. XX.X.XXXX, O. XXX/XX, XXX XX Č. o zaplatenie 187,78 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 187,78 € z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 0,40 € od 24.3.2015 do 21.11.2017, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 94,72 € od 24.4.2015 do 21.11.2017 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 39,66 € od 23.5.2015 do 21.11.2017, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 43,56 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 30.3.2017, doručenou súdu dňa 26.4.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istinu 187,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 0,40 € od 24.3.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100,72 € od 24.4.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 86,66 € od 23.5.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť O2 Slovakia s. r. o. uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo sprístupnenie elektronických komunikačných služieb žalovanému prostredníctvom verejnej telefónnej siete žalobcu za dohodnutú cenu poskytnutých služieb. Právny predchodca žalobcu služby žalovanému riadne a včas poskytol, sprístupnil a na cenu za ich poskytnutie vystavil a doručil žalovanému faktúru č. 1093843518, splatnú do 23.3.2015, znejúcu na sumu 0,40 €, faktúru č. 1095857917, splatnú do 23.4.2015, znejúcu na sumu 100,72 € a faktúru č. 1097826493, splatnú do 22.5.2015, znejúcu na sumu 86,88 €. Žalovaný dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2016 bola pohľadávka z titulu uvedených nezaplatených faktúr postúpená z predchodcu žalobcu ako postupcu na žalobcu ako postupníka. Žalobca, reagujúc na vyjadrenie žalovaného k žalobe, doručil dňa 31.5.2018 podanie, ktorým vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 187,78 € späť, na príslušenstve zotrval.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 19.10.2017, vo svojom písomnom vyjadrení k nej na čl. 39 uviedol, že so žalobcom uzavrel dohodu s splátkach po 20 € mesačne, pričom ku

dňu vyjadrenia zaplatil 20 x 20 €, zaplatil aj sumu 187,78 €, hneď po doručení žaloby, k svojmu tvrdeniu pripojil ako dôkaz kópiu poštového poukazu na čl. 40. Následne, reagujúc na repliku žalobcu (zároveň čiastočné späťvzatie žaloby), doručil ďalšie vyjadrenie, v ktorom poukazoval na úhradu vo výške 139 €, ktorú vykonal 2.7.2018, pripojil aj listinu - vklad v hotovosti vo VÚB banke a. s. z uvedeného dňa a potvrdenie o ukončení správy pohľadávky vedenej pod evidenčným číslom 5280759 zo dňa 9.7.2018. Tvrdil, že má zaplatené aj úroky.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 297 písm. b) C.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu spisového materiálu, najmä zmluvy o poskytovaní verejných služieb čl. 10, 14, faktúrami č. 1097826493 čl. 18, č. 1095857917 čl. 22 a č. 1093843518 čl. 26, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3334 čl.5, vrátane prílohy - špecifikácie postúpenej pohľadávky čl. 9, poštovým poukazom čl. 40 a 57, výpisom vkladu čl. 55 a potvrdením čl. 56. Na základe vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Obchodná spoločnosť O2 Slovakia s. r. o. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 13.6.2016 zmluvu o postúpení pohľadávok (čl. 5), predmetom ktorej bol aj odplatný prevod pohľadávky voči žalovanému. Túto skutočnosť preukazoval žalobca pripojením špecifikácie (čl. 9). Postupca uzavrel so žalovaným dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb: dňa 18.2.2015 a dňa 18.2.2015. Predmetom oboch zmlúv bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žalovanému. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry: č. 1093843518, splatnú do 23.3.2015, znejúcu na sumu 47,40 €, faktúru č. 1095857917, splatnú do 23.4.2015, znejúcu na sumu 147,72 € a faktúru č. 1097826493, splatnú do 22.5.2015, znejúcu na sumu 154,66 €. Na žalobcu boli postúpené nasledovne: z faktúry č. 1093843518 suma 0,40 €, z faktúry č. 1095857917 suma 100,72 € a z faktúry č. 1097826493 suma 107,66 €. Žalovaný cenu za poskytnuté služby ku dňu spísania žaloby neuhradil.

6. Vzhľadom na dátum uzavretia zmlúv o poskytovaní verejných služieb, súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k okamihu ich uzavretia.

7. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) z. č. 610/2003 Z. Z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 43 ods. 1 z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Predmetom sporu bolo zaplatenie časti faktúr vystavených predchodcom žalobcu za poskytnuté elektronické služby žalovanému v zmysle zmlúv uzavretých medzi právny predchodcom žalobcu a žalovaným. Pohľadávka z uvedených faktúr bola zmluvne postúpená na žalobcu, čím mal súd preukázanú aktívnu aj pasívnu vecnú legitimáciu. Spor medzi stranami vyhodnotil ako spotrebiteľský. Uplatnený nárok ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, s poukazom na predmet podnikania a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tieto skutočnosti neboli sporné.

9. V priebehu sporu vzal žalobca svoju žalobu v časti istiny späť. Túto skutočnosť mal súd preukázanú poštovým poukazom predloženým žalovaným (čl. 40), z ktorého vyplýva, že žalovaný zaplatil sumu 187,78 € na pošte dňa 20.10.2017, teda zjavne po podaní žaloby. Vzhľadom k tomu, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, súd postupoval podľa § 145 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného so zastavením konania o žalobe v uvedenej časti nežiadal, o zastavení rozhodol v konečnom rozhodnutí, majúc za to, že zákonné podmienky pre tento postup boli splnené.

10. Predmetom sporu zostalo príslušenstvo pôvodne uplatnenej istiny. Aby mohol súd posúdiť jeho dôvodnosť, musel sa zaoberať i dôvodnosťou samotnej istiny, jej rozsahu. Zaoberal sa preto aj faktúrami a sumami nimi vyúčtovanými. V rámci skutkového stavu mal v prejednávanej veci zistené, že predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 18.2.2015 a 20.2.2015 zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Na základe zmlúv žalobca žalovanému poskytoval elektronické služby, účtoval ich faktúrami a žalovaný tieto služby využíval, no neplatil za ne (žalovaný preukázateľne zaplatil požadovanú istinu 187,78 € až po podaní žaloby). Tieto skutočnosti sporné neboli. Súd však nárok žalobcu vo vzťahu k pôvodne uplatnenej istine vyhodnotil ako dôvodný len čiastočne, a to vo vzťahu k sume 134,78 € ako sume vyúčtovanej predchodcom žalobcu za skutočne poskytnuté služby žalovanému v zmysle zmluvy, pretože v tomto rozsahu považoval nárok žalobcu za preukázaný. Bolo preukázané, že faktúrou č. 1097826493 predchodca žalobcu účtoval žalovanému za poskytnuté služby sumu 154,66 €, z nej postúpil sumu 107,66 € (možno predpokladať, že bez sumy 47 € titulom splátky zariadenia o2) a žaloval sumu 86,66 €. Suma 86,66 € však nezodpovedá výške účtovaných služieb. Z faktúry je zrejmé, že predchodca žalobcu účtoval aj poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10 € a poplatok za odpojenie vo výške 58 €. Na tieto poplatky nemá podľa názoru súdu nárok. Faktúrou č. 1093843518 bola účtovaná suma 47,40 €, postúpená a uplatnená bola vo výške 0,40 €. Pri tejto faktúre možno konštatovať, že v zostávajúcej časti boli účtované žalovanému skutočne poskytnuté služby, v tejto časti považuje súd nárok za dôvodný. Faktúrou č. 1095857917 bola vyúčtovaná suma 147,72 €, z nej postúpená a uplatnená suma 100,72 €. Opäť možno predpokladať, že na žalobcu nebola postúpená pohľadávka titulom splátky telefónu vo výške 47 € (147,72 - 47 = 100,72). V zmysle faktúry však predchodca žalobcu účtoval žalovanému aj sumu 6 € titulom upomienky. Na tento poplatok podľa názoru súdu nemá nárok. V zamietajúcej časti súd dôvodí nasledovne:

11. Vo vzťahu k sume 10 € a 58 € titulom poplatkov za obmedzenie služieb a odpojenie súd považuje žalobu za nedôvodnú. Je toho názoru, že žalobcovi, resp. jeho predchodcovi prináleží nárok na úhrady iba za skutočne poskytnuté služby, nie na také poplatky, za ktoré nebolo žalovanému poskytnuté primerané protiplnenie. V danom prípade žalobca nepreukázal, aké plnenie spolu v hodnote 68 € jeho predchodca žalovanému poskytol. Rovnako nepreukázal individuálne dojednanie takýchto poplatkov, v súvislosti s ktorým bol oprávnený žalovanému vyúčtovať úhrady na takéto poplatky. Nepredložil jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky medzi stranami sporu v zmluve o pripojení boli výslovne dohodnuté. Aj v prípade, že by šlo o určitý druh sankcie voči žalovanému, musel by byť v zmluve riadne dohodnutý. Nemôže byť iba jednostranne stanovený s tým, že bude upravený v sadzobníku, resp. cenníku, s ktorým bude klient (žalovaný), zväčša dodatočne, ak vôbec, oboznámený. Sadzobník, či cenník poplatkov netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nemôže preto žalovaného ako spotrebiteľa zaväzovať. Súd na okraj poukazuje, že napokon obmedzením poskytovania služieb nastáva stav, keď nie sú služby na danom účastníckom prístupe dostupné v rozsahu v zmysle zmluvného dojednania. Je teda zrejmé, že nejde o poplatok za službu žalovanému. Rovnako pri poplatku za odpojenie, z ktorého názvu samotného vyplýva, že služby prestávajú byť žalovanému poskytované. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde súd konštatoval, že „za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa“. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku vo výške 6 €, ani jeho individuálne dojednanie nebolo preukázané. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti zrejmé, že zväčša je poplatok za upomienku koncipovaný v zmluvných podmienkach tak, že umožňuje (objektívne) získať na strane žalobcu ako dodávateľa vyššiu čiastku (navýšenie dlhu o neexistujúce náklady) než sú skutočné náklady, čo následne spôsobuje rozpor týchto poplatkov s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý bol súdmi prvej i druhej inštancie už mnohokrát vyslovený. Navyše žalobca súdu ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne upomienky žalovanému zaslal (resp., že tak urobil jeho predchodca). Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

12. Keďže súd nárok žalobcu (na zaplatenie istiny) považoval za dôvodný len v rozsahu 134,78 €, táto skutočnosť sa odzrkadlila aj vo vzťahu k úroku z omeškania, na ktorý vznikol žalobcovi nárok len zo súm, ktoré bolo možné považovať za vyúčtované dôvodne. Úrok z omeškania z jednotlivých súm priznal odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry.

13. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, ktorý poukazoval na úhradu vo výške 139 €, ktorú vykonal 2.7.2018, k čomu pripojil aj listinu - vklad v hotovosti vo VÚB banke a. s. z uvedeného dňa a potvrdenie o ukončení správy pohľadávky vedenej pod evidenčným číslom 5280759 zo dňa 9.7.2018, súd udáva, že nebolo zrejmé, pod akým evidenčným číslom bola vedená pohľadávka uplatnená v tomto spore, aby bolo možné úhrady prípadne započítať. Ak teda tvrdil, že má zaplatené aj úroky z pohľadávky, ktorá bola žalobou v tomto spore uplatnená, mal svoje tvrdenie jednoznačne preukázať.

14. O náhrade trov sporového konania súd rozhodol podľa § 256 CSP, za súčasného analogického použitia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď najskôr rozhodoval o nároku na ich náhradu. Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalovaný, ktorý preukázateľne žalovanú sumu zaplatil po podaní žaloby, ktorú bolo preto možné hodnotiť ako dôvodnú, keďže sa žalovaný správal v jej intenciách. Avšak, vzhľadom k tomu, že predmetom konania zostalo príslušenstvo, bolo podľa názoru súdu potrebné zaoberať sa dôvodnosťou samotných súm, z ktorých malo byť priznané. V tejto súvislosti súd posudzoval úspech i neúspech. U žalobcu možno hovoriť o úspechu v sume 134,78 € (71,78 %) a u žalovaného vo zvyšku predstavujúcom sumu 53 € (28,22 %). Nemožno zaviazať žalovaného k úhrade trov v rozsahu 100 % len preto, že plnil v žalobcom požadovanom rozsahu. Žalobca má preto voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania len v rozsahu 43,56 %. O výške tejto náhrady súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.