Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/14/2017

Potvrdené rozhodnutím 9Co/118/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: Ing. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, N. - O., ČR, zast. JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom Ul. X. P. XXX, D. P., proti žalovanému: STING Reality s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 21, Žilina, IČO: 43 895 425, zast. Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, Košice, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 4C/14/2017-131 zo dňa 19. septembra 2018, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur spolu s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje. Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponecháva rozsudok nedotknutý. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: G.. P. A., A.. XX.XX.XXXX, W.: U. XXX, N. - O., Č., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Miloslav Hricko, so sídlom: ul. 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: STING Reality s.r.o., IČO: 43895425, so sídlom: Mariánske námestie 21, 010 01 Žilina, zastúpený: VOJČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36866563, o zaplatenie 5.000,- € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 26.1.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatností rozsudku.

Konanie sa v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.000 eur za obdobie od 22.1.2015 do 25.1.2015 z a s t a v u j e.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,94%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Liptovský Mikuláš 18.06.2015 (vec bola dňa 02.02.2017 postúpená na Okresný súd Žilina v súlade s § 43 ods. 1 ako miestne príslušnému súdu, vzhľadom na vznesenú námietku žalovaným pri prvom procesnom úkone) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 22.01.2015 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa 17.10.2014 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k.ú. D. P. za kúpnu cenu 80.000,- €. Kúpna cena bola splatná v piatich častiach, pričom posledná piata časť sa podľa článku V. ods. 1 písm. e) kúpnej zmluvy stala splatnou v lehote troch pracovných dní od splnenia podmienok špecifikovaných v tomto ustanovení zmluvy. Žalobca všetky predpoklady splnil, bol povolený vklad, predmet kúpy bol vyprataný a odovzdaný, boli odhlásené všetky trvalé pobyty, vlastnícke právo nového vlastníka nebolo nijako obmedzené a ani neboli vedené žiadne vkladové, ani záznamové konania na katastri nehnuteľností. Neexistovali ani žiadne záväzky týkajúce sa predmetu kúpy, ktoré by mohli byť z tejto časti kúpnej ceny uhradené. Všetky tieto predpoklady boli splnené najneskôr 17.01.2015 a piata časť kúpnej ceny sa stala splatnou najneskôr dňa 21.01.2015. Žalovaný aj napriek tomu poslednú časť kúpnej ceny žalobcovi nezaplatil, a to ani po výzve, ktorú mu adresoval právny zástupca žalobcu. Namiesto toho adresoval žalobcovi oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 31.03.2015, v ktorom žalovaný tvrdil, že kvôli porušeniu článku 7. ods. 3. zmluvy mu vzniklo právo na zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- €. Žalobca tvrdí, že žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol. Zmluvnú pokutu upravuje čl. 3. ods. 4. zmluvy, podľa ktorého vzniká žalovanému nárok na zmluvnú pokutu v prípade, že žalobca poruší niektorú z povinností článku 7. ods. 4. zmluvy. Takéto ustanovenie zmluvy však neexistuje, preto dojednanie o zmluvnej pokute neobsahuje podstatnú náležitosť - označenie zabezpečovanej povinnosti, je tak neplatné.

Z listu žalovaného vyplýva, že za povinnosť žalobcu zabezpečenú zmluvnou pokutou sa považuje povinnosť podľa článku 7. ods. 3. zmluvy zabezpečiť, aby po 17.01.2015 nebolo v predmetnej nehnuteľnosti evidované sídlo právnickej osoby. Táto povinnosť je však upravená v článku 7. ods. 3., a nie v odseku 4. zmluvy. K záveru, že ide o povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, nemožno dôjsť ani výkladom, pretože bol to práve žalovaný, kto predmetnú zmluvu pripravoval, a teda analogicky podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka by mala byť vykladaná v jeho neprospech, a nie v jeho prospech. Keďže žalovaný svoj záväzok nesplnil, dostal sa tak do omeškania so splnením peňažného záväzku, preto si žalobca uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 22.01.2015 do zaplatenia.

2. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

3. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim (pod pôvodným obchodným menom STING FINANCE s.r.o.) dňa 17.10.2014 súd zistil, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva nehnuteľností - stavby rodinného domu súp.č. XXXX, postaveného na parcele reg. KN-C parc.č. XXXX, a pozemku KN-C parc.č. XXXX o výmere 393 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre k.ú. D. P.. V článku 3.1. zmluvy predávajúci vyhlásil, že v deň podpisu tejto zmluvy nie je predmet kúpy zaťažený žiadnymi vecnými právami, záväzkovými právami, záložnými právami, vecnými bremenami v prospech tretích osôb, nájomnými, ani podnájomnými zmluvami alebo inými právami tretích osôb, okrem záložného práva (špecifikovaného v tomto článku zmluvy). V článku 3.2. zmluvy predávajúci vyhlásil, že ku dňu podpisu zmluvy nie sú proti nemu vedené žiadne správne, súdne, ani exekučné konania, ani nehrozí začatie žiadneho správneho, súdneho alebo exekučného konania, ani iného konania, ktoré by mohli zmariť prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy na kupujúceho, okrem tých, ktoré sú uvedené v zmluve, predmet kúpy nie je kontaminovaný škodlivými látkami akéhokoľvek druhu, predmet kúpy a všetky jeho časti je možné riadne užívať v súlade so stavebnými predpismi, atď. Podľa čl. 3.3. zmluvy sa predávajúci zaviazal, že po podpísaní zmluvy až do nadobudnutia vlastníckych práv kupujúcim predmet kúpy nijako neprevedie, nezaťaží, ani neobmedzí v užívaní spôsobmi špecifikovanými v tomto článku zmluvy. Podľa čl. 3.4. zmluvy v prípade, že predávajúci poruší niektorú zo svojich povinností podľa čl. 3.3. tejto zmluvy a/alebo podľa čl. 7.4. tejto zmluvy a /alebo podľa čl. 9.3. zmluvy, alebo v prípade, ak sa akékoľvek vyhlásenie predávajúceho podľa čl. 3.1. a/alebo čl. 3.2. tejto zmluvy ukáže ako nepravdivé, zaväzuje sa predávajúci uhradiť kupujúcemu v hotovosti zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- €, a to do 5 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej výzvy kupujúcemu na jej úhradu. Podľa čl. 4. zmluvy bola kúpna cena za predmet kúpy medzi zmluvnými stranami stanovená dohodou vo výške 80.000,- €. Podľa čl. 5. ods. 1. zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli uhradiť kúpnu cenu v štyroch častiach, z toho 1. časť vo výške 13.000,- € najneskôr do 17.10.2014, 2. časť vo výške 30.000,- € najneskôr do 17.10.2014, 3. časť vo výške 10.000,- € najneskôr do 30.10.2014, 4. časť vo výške 22.000,- € najneskôr do troch pracovných dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v prospech kupujúceho. 5. časť kúpnej ceny vo výške 5.000,- € mala byť podľa čl. 5 ods. 1. písm. e) zmluvy uhradená do 3 pracovných dní odo dňa splnenia všetkých nasledovných podmienok: Katastrálny odbor Okresného úradu Liptovský Mikuláš povolí vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho podľa tejto zmluvy, predmet kúpy bude vyprataný a odovzdaný kupujúcemu riadne a včas v lehote dohodnutej v tejto zmluve a predávajúci, ako aj všetky osoby, ktoré majú trvalý pobyt v predmete kúpy, si odhlásia trvalý pobyt v lehote dohodnutej v tejto zmluve a vlastnícke právo predávajúceho k predmetu kúpy nebude nejakým spôsobom obmedzené a k predmetu kúpy nebude ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho vedené žiadne vkladové, ani záznamové konanie, okrem záložného práva (špecifikovaného v tomto článku).

4. Súd zo zmluvy ďalej zistil, že článok 7. zmluvy obsahuje len tri odseky, z toho podľa odseku 7.3. predávajúci sa zaviazal odhlásiť si trvalý pobyt v predmete kúpy najneskôr do 17.01.2015 a zároveň vyhlásil, že:

- v predmete kúpy nebudú mať po tejto lehote trvalý pobyt on, ani žiadna iná osoba,

- ani nebude v predmete kúpy evidované sídlo žiadnej právnickej osoby.

5. Z odovzdávacieho protokolu (č.l. 7 spisu) súd zistil, že predávajúci odovzdal kupujúcemu k užívaniu dňa 19.01.2015 nehnuteľnosti, ktoré boli na kupujúceho prevedené hore uvedenou kúpnou zmluvou.

6. Výzvou zo dňa 02.04.2015 (č.l. 8 spisu) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na splnenie záväzku zo zmluvy, a to na úhradu poslednej, piatej časti kúpnej ceny.

7. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 31.03.2015 (č.l. 10 spisu), že žalovaný sa síce zaviazal na úhradu piatej časti kúpnej ceny vo výške 5.000,- € do troch pracovných dní odo dňa splnenia všetkých podmienok (žalovaný v liste konkretizoval podmienky špecifikované v článku 5.1.e/ kúpnej zmluvy), žalobca si však nesplnil svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazal v článku 7.3. zmluvy a síce, že v predmete kúpy nebude mať po tejto lehote trvalý pobyt ani žalobca, ani žiadna iná osoba, ani nebude v predmete kúpy evidované sídlo žiadnej právnickej osoby. V predmete kúpy však mala sídlo spoločnosť DREVOVÝROBA-LEPEX, s.r.o., a to až do dňa 12.03.2015. Keďže sa predávajúci zaviazal na základe článku 3.4. zmluvy pre prípad porušenia niektorej zo svojich povinností, o.i. aj podľa článku 7.4. (3) tejto zmluvy, že ako predávajúci uhradí kupujúcemu v hotovosti zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- €, aj keď žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi piatu časť kúpnej ceny, žalobcovi ale vznikla povinnosť uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- €. Preto žalovaný pristupuje k jednostrannému započítaniu hore uvedených vzájomných pohľadávok, čím považuje všetky vzájomné záväzky vyplývajúce zo zmluvy za urovnané.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 04.11.2015 (č.l. 36), v ktorom vzniesol námietku miestnej príslušnosti OS Liptovský Mikuláš. Ďalej poukázal na to, že tvrdenie žalobcu ohľadom neplatnosti dohody o zmluvnej pokute nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku SR. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že obligatórnymi obsahovými náležitosťami dohody o zmluvnej pokute sú: určenie povinnosti, ktorej splnenie má zmluvná pokuta zabezpečiť a určenie výšky zmluvnej pokuty, alebo spôsobu jej určenia. Všetky tieto náležitosti dohoda o zmluvnej pokute obsahuje, a to konkrétne v článku 3.4. kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2014, ktorú v písomnej forme uzatvoril žalobca ako predávajúci so žalovanou ako kupujúcou. Určenie zabezpečovaných povinností je v článku 3.4. kúpnej zmluvy vymedzené identifikáciou konkrétnych a nezameniteľných povinností žalobcu ako predávajúceho, a to formou odkazov na taxatívny výpočet ustanovení kúpnej zmluvy, menovite na ustanovenie článku 3.3., článku 7.3., článku 9.3. a článku 3.2. kúpnej zmluvy, z čoho vyplýva, že sa jedná o vymedzenie určité. 9. K zrejmej chybe v písaní obsiahnutej v článku 3.4., týkajúcej sa článku 7.3. kúpnej zmluvy, žalovaný uviedol, že aj keď bod 4. v článku 7. kúpnej zmluvy neexistuje, a to z dôvodu, že došlo k chybe v písaní, žalovaný má za to, že je možné túto chybu v písaní preklenúť aplikáciou logického výkladu a systematického výkladu na kúpnu zmluvu ako celok a nie je možné následne dôjsť k inému záveru, ako k tomu, že dohoda o zmluvnej pokute zabezpečuje aj povinnosť ustanovenú predajcovi v článku 7.3. kúpnej zmluvy. Jedná sa o zrejmú, exaktne zistiteľnú chybu v písaní. Takáto chyba nerobí právny úkon neurčitým a nezrozumiteľným, ak je inak jeho význam nepochybný (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Ca/73/1999). 10. Žalovaný taktiež poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo/2139/2000, v zmysle ktorého právny úkon nie je neplatný pre neurčitosť, keď je obsah právneho úkonu nepochybný, iba sú znížené jeho vyjadrovacie kvality zjavnými a v zmysle dojednania inak neodporujúcimi chybami, vzniknutými v procese vytvárania textu. 11. Žalovaný má zo, že vzhľadom na nedostatok relevantnosti ostatných článkov kúpnej zmluvy vo vzťahu k zrejmej chybe v písaní jediným relevantným ustanovením kúpnej zmluvy, ktoré môže obsahovať povinnosť zabezpečovanú zmluvnou pokutou v zmysle čl. 3.4. kúpnej zmluvy, a to v kontexte zrejmej chyby v písaní článku 7.4., môže byť výlučne ustanovenie článku 7.3. kúpnej zmluvy, a to vzhľadom na skutočnosť, že článok 7. kúpnej zmluvy obsahuje len tri body, a nie štyri, teda namiesto článku 7.4. mal byť správne uvedený článok 7.3.. Žiadny iný článok kúpnej zmluvy buď vôbec neobsahuje bod 4., alebo v ňom obsiahnutý bod 4. neobsahuje žiadnu relevantnú zmluvnú povinnosť ustanovenú žalobcovi, ktorá by bola spôsobilá byť zabezpečená zmluvnou pokutou v zmysle článku 3.4. kúpnej zmluvy. 12. Žalovaný je toho názoru, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzatvorená právnym poriadkom aprobovaným spôsobom, určenie výšky zmluvnej pokuty je vymedzené výškou zmluvnej pokuty (5.000,- €), jedná sa teda o vymedzenie určité. Žalovaný má za to, že mal právo jednostranným právnym úkonom

započítať jemu splatnú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvnej pokuty, voči splatnej pohľadávke žalobcu vyplývajúcej z článku 5.1.e) kúpnej zmluvy, preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 13. Žalobca v replike zo dňa 30.08.2017 (č.l. 86) poukázal, že zmluvná pokuta bola v písomnej forme dohodnutá pre prípad porušenia povinností podľa čl. 3.3., čl. 7.4. alebo čl. 9.3., alebo pre prípad nepravdivosti vyhlásení podľa čl. 3.1. a / alebo čl. 3.2.. Ani jeden z uvedených článkov neobsahuje povinnosť zrušiť sídlo právnickej osoby v stavbe. To upravuje článok 7. odsek 3., ale nie odsek 4. Preto žalovanému právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. 3.4. nevzniklo. Zmluvu pripravoval sám kupujúci, preto možno analogicky aplikovať § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a zmluvu vykladať v prospech predávajúceho, a nie v prospech kupujúceho, ako sa žalovaný vo vyjadrení k žalobe domáha. Analogickú aplikáciu obchodného zákonníka na občiansko-právne vzťahy pripustil NS SR v rozhodnutí 4MCdo/23/2008. 14. Argument, že došlo iba k chybe v písaní, keď bol vypustený niektorý z predchádzajúcich odsekov, neobstojí. Nemožno automaticky vychádzať z toho, že sa použije iný, posledný odsek dotknutého článku. Nie je možné vedieť, či práve odsek 3. obsahuje povinnosť, ktorá mala byť zabezpečená zmluvnou pokutou, a preto význam právneho úkonu nie je nepochybný. 15. Ustanovenie § 37 ods. 3 možno použiť iba v prípade, že chyba nemala vplyv na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je predpísaná písomná forma, tak určitosť prejavu vôle musí byť daná obsahom listiny, nestačí, že bolo účastníkom právneho úkonu zrejmé, čo malo byť jeho skutočným obsahom. 16. Vzhľadom na obligatórnu písomnú formu dohody o zmluvnej pokute neurčitosť spočívajúca v tom, že čl. 7.4. v zmluve vôbec neexistuje, nemožno odstrániť výkladom, ani odkazom na § 37 ods. 3 OZ. 17. Ďalej žalobca navrhol, pokiaľ by súd dospel k záveru, že žalovanému právo na zmluvnú pokutu vzniklo, aby súd podľa § 545a túto zmluvnú pokutu znížil.

18. Žalovaný v duplike zo dňa 26.10.2017 (č.l. 116 spisu) argumentoval, že skutočnosť, že odkaz na príslušný bod kúpnej zmluvy v článku 3.4. je nepresný (namiesto článku 7.3. sa nesprávne uvádza článok 7.4. kúpnej zmluvy) neznamená, že význam právneho úkonu nie je nepochybný. Do pozornosti súdu dal nález Ústavného súdu SR III.ÚS 486/2011-29 zo dňa 31.01.2012. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu obsiahnutými v replike, že nemožno použiť iný odsek dotknutého článku 7. kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalovaného práve aplikáciou logického výkladu a systematického výkladu kúpnej zmluvy ako celku ide v prípade nepresného odkazu na článok 7.4. v článku 3.4. kúpnej zmluvy iba o chybu v písaní a nie je možné dôjsť k inému záveru, ako k tomu, že dohoda o zmluvnej pokute zabezpečuje aj povinnosť ustanovenú žalobcovi ako predávajúcemu v článku 7.3. Žalovaný namietal možnosť aplikácie ustanovenia § 266 ods. 4 Obch.Z. v rámci analogia legis (v zmysle ktorého zákonného ustanovenia: Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.), keďže toto výkladové právo je určené pre aplikáciu vo vzťahoch obchodnoprávnych a nie občiansko-právnych.

19. Súd nariadil na deň 19.09.2018 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia žalobcu a žalovaného. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti strán, ktoré boli na pojednávaní riadne zastúpené svojimi právnymi zástupcami, pričom právni zástupcovia strán nenavrhli dokazovanie výsluchom strán.

20. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, poukázal, že podľa názoru žalobcu nevznikla žalovanému pohľadávka spôsobilá na započítanie. Vzal žalobu v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania zo žalovanej sumy za obdobie od 21.01.2015 do 25.01.2015 späť. Uviedol, že všetky predpoklady pre zaplatenie piatej, poslednej časti kúpnej ceny, boli splnené dňa 21.01.2015, pričom žalovaný ako kupujúci bol povinný zaplatiť túto poslednú časť kúpnej ceny do troch pracovných dní odo dňa splnenia týchto podmienok.

21. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na dovtedajších vyjadreniach žalovaného s tým, že žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný. Nesúhlasila s tým, že boli splnené podmienky pre úhradu poslednej časti kúpnej ceny k 21.01.2015, pretože sídlo spoločnosti DREVOVÝROBA LEPEX s.r.o. bolo evidované na danej adrese - v dome, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, až k 13.03.2015. Žalovaný mal za to, že došlo k riadnemu započítaniu pohľadávok Oznámením o započítaní pohľadávok zo dňa 31.03.2015.

22. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči zotrval na dovtedajších tvrdeniach. Vyjadril sa k rozhodnutiu Ústavného súdu III.ÚS 486/2011-29 z 31.01.2012 (zmienenému v duplike žalovaného), ktoré bolo na pojednávaní oboznámené súdom. Poukázal, že skutková situácia vo veci, ktorú prejednával ústavný súd, bola odlišná od skutkovej situácie, ktorú prejednáva tento súd, pretože vo veci prejednávanej ústavným súdom bolo možné chybu v písaní odstrániť výkladom, keď sám ústavný súd konštatoval, že slovne odkazuje ustanovenie o zmluvnej pokute na záloh, ktorý je v celej zmluve len jeden jediný. V danom prejednávanom prípade však neexistuje žiadne takéto vodítko, ktoré by dalo jednoznačnú odpoveď, pre prípad porušenia ktorého článku mala byť táto zmluvná pokuta dojednaná. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že to mal byť článok 7.3., chyba v písaní mohla byť iná, mohol by to byť odkaz na článok 3.3., alebo článok 7.2., ktoré upravujú tiež dôležité povinnosti predávajúceho.

23. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči zotrvala na dovtedajších tvrdeniach.

24. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 34 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1 prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ust. § 35 ods. 2 právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ust. § 35 ods. 3 právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliadne na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa ust. § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 37 ods. 3 právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa ust. § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 43 účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa ust. § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 488 záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 544 ods. 1 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 580 ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.000 eur za obdobie od 22.1.2015 do 25.1.2015 konanie zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 CSP. Vo zvyšnej časti žalobe vyhovel, teda žalobcovi priznal žalovanú istinu 5.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej istiny za obdobie od 26.01.2015 do zaplatenia.

26. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie poslednej - piatej časti kúpnej ceny 5.000,- € je v celom rozsahu dôvodný, keďže žalovanému nevzniklo právo na zmluvnú pokutu vo výške 5.000 € a nemal preto žalovaný právo si túto svoju neexistujúcu pohľadávku voči žalobcovi započítať s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie poslednej splátky kúpnej ceny.

27. Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 vyplýva, že právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností, alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. Z povahy právneho styku vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné, preto občianske právo v ust. § 35 ods. 2 a 3 vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle s určitým prejavom predpokladá. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy, keď posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona. Ďalšou z možných otázok je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená právnym úkonom je vôľou toho, kto ju prejavuje. Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia manifestácia, možné je teda prejaviť vôľu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie jej obsahu. Ďalším znakom právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými je vznik, zmena, alebo zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými, rozličným spôsobom, podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony. Dvojstranné právne úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa o zmluvy, resp. dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom, teda úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty). Proces vzniku zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh (oferta) na uzavretie zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje, aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa, aby s ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne a bez výhrad. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá, nadobúda účinnosť.

28. Súd musel ako predbežnú otázku vyriešiť otázku platnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami dňa 17.10.2014, a to v jej časti odseku 3.4. odkazujúceho na odsek 7.4. zmluvy, keďže základnou spornou skutočnosťou v konaní bolo, či zmluvná pokuta dohodnutá v článku 3.4. zmluvy odkazom na článok 7.4. zmluvy bola dohodnutá platne, vzhľadom na neexistenciu článku 7.4. v kúpnej zmluve. V súvislosti s tým sa súd zaoberal otázkou, či je možné túto žalovaným tvrdenú chybu v písaní kúpnej zmluvy preklenúť za použitia výkladového pravidla podľa ustanovenia § 35 ods. 2 aplikovateľného, ak bol právny úkon vyjadrený slovami, resp. podľa ustanovenia § 35 ods. 3 aplikovateľného, ak bol právny úkon vyjadrený inak než slovami, a to v spojitosti s ustanovením § 37 ods. 3 OZ, podľa ktorého právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

29. Ak prejav vôle nie je určitý alebo zrozumiteľný, je potrebné zistiť obsah právneho úkonu výkladom. Účelom výkladu nie je formalistický výklad, ale zistenie skutočnej vôle účastníkov právneho úkonu, ak táto vôľa nie je zrejmá z obsahu právneho úkonu. Je potrebné zároveň chrániť dobrú vieru účastníka, voči ktorému právny úkon smeroval. Výklad právneho úkonu nemôže nahrádzať alebo meniť už urobené prejavy vôle. Výkladom nemožno dopĺňať to, čo nie je v príslušnej listine obsiahnuté. Použitie výkladových pravidiel smeruje len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadrený slovami bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase urobenia právneho úkonu.

30. Pri výklade právneho úkonu sa uplatňuje pravidlo priority výkladu, ktorý neplatnosť zmluvy nezakladá, pred výkladom, ktorý neplatnosť zakladá, pričom pre rozsah zaviazania povinného sa uplatňuje pravidlo, že povinný sa zaviazal plniť skôr menej, ako viac. Okrem výkladu gramatického, logického a systematického je možné pri výklade právneho úkonu podľa § 35 ods. 2 usudzovať vôľu zmluvných strán aj s prihliadnutím na následné správanie zmluvných strán.

31. Predovšetkým je potrebné uviesť, že pre právny úkon, ktorým je dohodnutá zmluvná pokuta, je ustanovením § 544 ods. 2 kogentne stanovená písomná forma, pričom predpokladom pre platnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute je ďalej dohoda o určení jej výšky, resp. dohoda o spôsobe jej určenia, ako i presné vymedzenie povinnosti, v prípade porušenia ktorej vznikne na zmluvnú pokutu nárok. Dojednanie o zmluvnej pokute musí byť vyjadrené určitým spôsobom, nepochybným, musí byť nezameniteľné.

32. Z uvedeného dôvodu - kogentne stanovenej písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute, nie je možné použiť spôsob výkladu právneho úkonu podľa § 35 ods. 3 OZ, stanoveného pre právne úkony vyjadrené inak než slovami.

33. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že obsah právneho úkonu kúpnej zmluvy v časti jeho článku 3.4. odkazujúceho na článok 7.4. je nepochybný, len sú znížené vyjadrovacie kvality, a to zjavnými a v zmysle dojednania inak neodporujúcimi chybami, vzniknutými v procese vytvárania textu, právny úkon preto nie je neplatný pre neurčitosť, súd k tejto obrannej argumentácii žalovaného uvádza:

34. Ustanovenie § 37 ods. 3 upravuje prípady, keď aj napriek chybám v písaní a počítaní v právnom úkone je právny úkon platný, pričom však význam právneho úkonu musí byť nepochybný. Jedná sa o formálne nedostatky, ktoré vznikli v procese vytvárania textu právneho úkonu, teda nedostatky v písaní (gramatické chyby a pod.), matematické chyby (chyby vo výpočtoch a pod.). Pokiaľ takéto chyby vyvolávajú pochybnosti o obsahu právneho úkonu, je potrebné tieto odstrániť výkladom, ktorého právnu úpravu obsahuje ust. § 35 ods. 2 OZ. Podstatou výkladu je subjektívna metóda, ktorá vychádza z analýzy úmyslu zmluvných strán, v kombinácii s objektívnou metódou, v rámci ktorej konaniu účastníkov právneho úkonu sa prisudzuje obvyklý význam v právnych vzťahoch rovnakého druhu.

35. Podmienkou pre platnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 je, aby bol právny úkon učinený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Neurčitosť právneho úkonu znamená, že vyjadrenie vôle je síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak je nejednoznačné, a tým je neurčitý aj jeho vecný obsah. Neurčitosť právneho úkonu znemožňuje vyložiť to, čo bolo zrozumiteľným vyjadrením zamýšľané. Právny úkon je nezrozumiteľný vtedy, ak po jazykovej stránke nie je možné zistiť (ani výkladom), čo chcel konajúci právnym úkonom prejaviť. V tomto prípade teda absentuje jasné, zrozumiteľné prejavenie vôle, čo bolo vlastne právnym úkonom prejavené.

36. Vzhľadom k tomu, že nie je možné, aby bol právny úkon zároveň neurčitý a aj nezrozumiteľný, súd musel ustáliť, o nesplnenie ktorej podmienky pre platnosť právneho úkonu sa v tomto prípade jednalo, či o nedostatok určitosti alebo zrozumiteľnosti.

37. Článok 7.4., na ktorý odkazuje článok 3.4. zmluvy, neexistuje. Právny úkon teda obsahuje nejasný prejav vôle konajúcich účastníkov zmluvy (z ktorých žalovaný ako kupujúci bol navrhovateľom právneho úkonu - vyhotovil kúpnu zmluvu v listinnej podobe). Súd sa priklonil k záveru, že v tomto prípade sa jednalo o nezrozumiteľnosť právneho úkonu. Ustanovenie článku 7.4. zmluvy odkazujúce na článok 3.4. je nezrozumiteľné, lebo nie je zrejmé, na základe porušenia ktorej povinnosti predávajúceho by vznikol kupujúcemu nárok na zmluvnú pokutu, či v prípade porušenia niektorej z povinností predávajúceho uvedených v zmluve, alebo mal žalovaný ako navrhovateľ právneho úkonu pri vyhotovovaní zmluvy v úmysle zakomponovať do textu zmluvy (do článku 7.4.) ešte ďalšiu povinnosť predávajúceho, resp. sa jednalo o takú chybu v písaní, že odkaz na článok 7.4. vôbec nemal byť v článku 3.4. zmluvy uvedený. Tieto dôvody úplne vylučujú posúdenie právneho úkonu v predmetnej veci ako postihnutého vadou neurčitosti, ale jedná sa jednoznačne o vadu nezrozumiteľnosti, keďže nie je možné zistiť, čo bolo vlastne v tejto časti právneho úkonu vyjadrené.

38. Vzhľadom na kogentne stanovenú písomnú formu zmluvnej pokuty je potrebné pri výklade zmluvy vychádzať jedine z obsahu zmluvy písomne zachyteného v tejto listine. Nie je možné, tak ako tvrdil žalovaný, dedukciou, s poukazom na to, že „žiadny iný článok kúpnej zmluvy buď vôbec neobsahuje bod 4., alebo v ňom obsiahnutý bod 4. neobsahuje žiadnu relevantnú zmluvnú povinnosť ustanovenú žalobcovi, ktorá by bola spôsobilá byť zabezpečená zmluvnou pokutou v zmysle článku 3.4. kúpnej zmluvy“ dospieť k záveru, že chybný odkaz v článku 3.4. zmluvy na článok 7.4. zmluvy mal byť odkazom práve na článok 7.3. zmluvy, resp. že práve článok 7.4. zmluvy mal obsahovať povinnosť predávajúceho uvedenú v článku 7.3. zmluvy. Takáto konštrukcia je nepoužiteľná, keďže povinnosti predávajúceho, ktoré ale nie sú sankcionované zmluvnou pokutou, boli v zmluve dojednané napr. aj v článkoch 6.6, 7.2., resp. 9.2. zmluvy. Pritom prichádza do úvahy aj tá možnosť (ako už súd konštatuje vyššie), že žalovaný ako vyhotovovateľ zmluvy - navrhovateľ právneho úkonu, mal pôvodne v úmysle zakomponovať do textu zmluvy aj inú, ďalšiu povinnosť, od čoho následne upustil. Takýto extenzívny výklad je však neprípustný, súd nemôže nahrádzať (výberom z viacerých alternatív, resp. len použitím jednej možnosti ponúknutej - tvrdenej žalovaným) prejav vôle účastníkov zmluvy, ktorý musí byť jednoznačný a v prípade dojednania o zmluvnej pokute musí byť vyjadrený v písomnej forme.

39. Nie je možné takouto voľnou úvahou dospieť k záveru, že pokiaľ článok 3.4. odkazuje na neexistujúci článok 7.4., tak namiesto tohto neexistujúceho článku 7.4. mali zmluvné strany vlastne na mysli článok 7. odsek 3. zmluvy. Žalobca pritom výslovne poprel, že by jeho vôľou bolo uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute v znení tvrdenom žalovaným, teda pre prípad porušenia povinnosti dojednanej v článku 7.3. zmluvy. Žalobca sa síce zaviazal (vyhlásil) v článku 7.3. zmluvy, okrem iného, že nebude v predmete kúpy evidované sídlo žiadnej právnickej osoby, avšak pre prípad porušenia tejto povinnosti nebola zmluvná pokuta dojednaná.

40. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že je možné túto chybu v písaní článku 3.4. zmluvy preklenúť aplikáciou logického výkladu a systematického výkladu na kúpnu zmluvu ako celku a následne nie je možné dôjsť k inému záveru, ako k tomu, že dohoda o zmluvnej pokute zabezpečuje aj povinnosť ustanovenú predávajúcemu v článku 7.3. kúpnej zmluvy a jedná sa o zrejmú, exaktne zistiteľnú chybu v písaní, takýto výklad predmetného právneho úkonu nie je možný. Aplikáciou akéhokoľvek výkladu kúpnej zmluvy ako celku nie je možné dospieť k záveru, že sa jednalo o takúto chybu v písaní.

41. Žalovaný teda tvrdil, že táto chyba v písaní má len jedno - hore uvedené vysvetlenie (odsek 40. rozsudku), žalobca naproti tomu poukázal, že chyba má viacvýznamný spôsob interpretácie (teda že článok 3.4. mohol obsahovať odkaz aj na iné články zmluvy, upravujúce dôležité povinnosti predávajúceho), pričom súd okrem toho uvádza, že chyba mohla spočívať aj v tom, že odkaz na článok 7.4. a ani na žiadny ďalší článok jednoducho nemal byť v článku 3.4. obsiahnutý.

42. Slovné vyjadrenie použité v obsahu právneho úkonu v článku 3.4. je natoľko nejednoznačné a nejasné, že je tu opodstatnený záver o nezrozumiteľnosti právneho úkonu.

Výklad obsahu právneho úkonu má svoje hranice, súd nemôže svojím výkladom nahradiť, meniť, dopĺňať už urobené prejavy vôle, a to podľa predstáv zmluvnej strany, ktorá by mala mať nárok na zmluvnú pokutu.

43. Pokiaľ žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu III. ÚS 486/2011 z 31.01.2012, súd uvádza, že toto rozhodnutie nie je v danom prejednávanom prípade aplikovateľné, keďže zo zisteného skutkového stavu ústavným súdom vyplýva (str. 5 posledný odsek), že zmluvná pokuta bola v zmluve, ktorá bola predmetom skúmania Ústavného súdu, identifikovaná jednak slovne ako „záloha“ a zároveň odkazom na príslušný článok zmluvy, pričom Ústavný súd poukázal, že pokiaľ aj bol odkaz na článok zmluvy nepresný (namiesto čl. III.1. bol nesprávne uvedený čl. III.2 zmluvy), ešte bezpodmienečne neznamená, že jeho význam je pochybný, pretože zmluva upravuje len jednu zálohu upravenú v čl. III., ale inom odseku zmluvy.

44. V prejednávanom prípade však zmluvná pokuta dojednaná v článku 3.4. označuje povinnosť, zabezpečenú zmluvnou pokutou, len odkazom na články 7.4., 9.3., 3.1., 3.2. zmluvy, až ktoré články upravujú konkrétne povinnosti predávajúceho, v prípade porušenia ktorých vznikne kupujúcemu nárok na zmluvnú pokutu. Povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou v článku 3.4., a to ani povinnosť, ktorú mal predávajúci porušiť podľa článku 7.4. zmluvy, konkretizované nie sú. Nejednalo sa v tomto prípade len o formálnu chybu v písaní, ktorá robí právny úkon nepochybný, ale o chybu, ktorá mala vplyv na zrozumiteľnosť právneho úkonu, preto nie je možné použiť ustanovenie § 37 ods. 3 OZ.

45. Aj keď súd pri výklade zmluvy uplatnil zásadu priority výkladu nezakladajúceho neplatnosť právneho úkonu pred výkladom, ktorý neplatnosť zakladá, v tomto prejednávanom prípade, keďže sa nepodarilo odstrániť pochybnosti o obsahu právneho úkonu ani za použitia výkladových pravidiel stanovených v § 35 ods. 2 OZ, súdu neostávalo nič iné, len konštatovať absenciu zrozumiteľnosti právneho úkonu v predmetnej časti právneho úkonu. Súd po takto vykonanej analýze spornej časti kúpnej zmluvy dospel k záveru, že právny úkon kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.1.2014 je v časti - čo do odkazu v článku 3.4. na článok 7.4. zmluvy absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 v spojitosti s § 37 ods. 1 a § 544 ods. 2 z dôvodu nezozumiteľnosti právneho úkonu a zároveň z dôvodu nedodržania písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute.

46. Súd pre úplnosť uvádza, že v konaní ani nebolo preukázané, že v dome, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, reálne sídlila po uzatvorení zmluvy niektorá obchodná spoločnosť a že vlastnícke právo žalovaného k predmetu kúpy by bolo z tohto dôvodu a takýmto spôsobom obmedzené, teda že by predmetné nehnuteľnosti neboli vypratané a v takomto stave žalovanému fyzicky odovzdané dňa 19.1.2015. Nevyplýva to ani z obsahu Odovzdávacieho protokolu spísaného medzi stranami dňa 19.1.2015. Takéto následné správanie zmluvných strán tiež nenasvedčuje na žalovaným tvrdené dojednanie zmluvnej pokuty.

47. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti jednostranného právneho úkonu započítania vzájomných pohľadávok, ktorý žalovaný adresoval žalobcovi listom zo dňa 31.03.2015. Jednostranným právnym úkonom započítania zanikajú navzájom sa kryjúce pohľadávky veriteľa a dlžníka, pričom zánik nastáva okamihom stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie, ak boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Keďže na strane žalovaného neexistovala pohľadávka voči žalobcovi (titulom zmluvnej pokuty) spôsobilá na započítanie, žalovaný nemohol platne započítať túto tvrdenú pohľadávku voči žalobcovi s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému na zaplatenie poslednej splátky kúpnej ceny. Jednostranný právny úkon započítania je preto podľa § 39 v spojitosti s § 580 absolútne neplatným právnym úkonom. Nedošlo tak k zániku tejto pohľadávky žalobcu voči žalovanému a žalovaný je preto povinný uhradiť žalobcovi piatu časť kúpnej ceny vo výške 5.000 €.

48. Zároveň súd priznal žalobcovi príslušenstvo istiny - úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 26.1.2015 do zaplatenia, ako tento nárok na úrok z omeškania upravil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní, po späťvzatí žaloby v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.000 eur za obdobie od 22.1.2015 do 25.1.2015.

Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením povinnosti uhradiť žalobcovi poslednú splátku kúpnej ceny potom, ako boli podľa tvrdenia žalobcu dňa 21.1.2015 splnené podmienky pre úhradu tejto splátky kúpnej ceny, špecifikované v článku 5. bode 1. písm. e) zmluvy, teda odo dňa 25.1.2015. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške, preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.

49. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného nesúhlasila s názorom žalobcu, že boli splnené podmienky pre úhradu poslednej časti kúpnej ceny k 21.01.2015, keďže na adrese domu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, mala evidované sídlo spoločnosť DREVOVÝROBA LEPEX s.r.o., a to až do dňa 13.03.2015, súd konštatuje, že medzi stranami ako účastníkmi kúpnej zmluvy nebolo v článku 5. ods. 1. písm. e) zmluvy ako podmienka pre zaplatenie poslednej časti kúpnej ceny dojednané, že v predmetnej nehnuteľnosti nebude mať k niektorému rozhodnému dátumu sídlo žiadna obchodná spoločnosť. Nie je možné stotožňovať pojmy „trvalý pobyt osoby“ a „sídlo právnickej osoby“, trvalý pobyt môže mať v zmysle zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky len občan, teda fyzická osoba, nie osoba právnická, pričom aj v článku 7.3. zmluvy je tento rozdiel vyjadrený osobitným záväzkom predávajúceho, aby v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, bol k určitému dátumu jednak zrušený trvalý pobyt každej osoby a jednak, aby tam nemala sídlo žiadna právnická osoba. Podmienka na vyplatenie poslednej časti kúpnej ceny sa pritom viazala len na neexistenciu zápisu trvalého pobytu osoby v predmetnej nehnuteľnosti.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).