Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/39/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Košča v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: E. Š., F..: XX.XX.XXXX, T. H. XXX, XXX XX T., o zaplatenie 575,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 06. marca 2018 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 569,20 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi súčasne priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „“); § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“); § 1 ods. 2, 5, § 2 písm. f/, § 18 ods. 1, 2, § 25a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). Súčasne poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 15.11.2012 zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, ktorá má povahu spotrebiteľského úveru v sume 500,- Eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 % ročne a to v zmysle podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení, ktoré mali tvoriť v zmysle bodu 1 zmluvy jej neoddeliteľnú súčasť. Z predložených výpisov z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vyplynulo, že žalovaný využil čerpanie poskytnutého spotrebiteľského úveru hneď po jeho poskytnutí 15.11.2012 a k 30.11.2012 sa dostal do povoleného prečerpania v rozsahu sumy 495,41 Eur. Využívanie povoleného prečerpania žalovaným vyplynulo aj z ďalších výpisov z účtu predložených žalobcom. Z výpisu z účtu za obdobie od 29.06.2013 do 31.07.2013 súd zistil, že žalobca k 23.07.2013 prehodnotil výšku poskytnutého limitu povoleného prečerpania v zmysle čl. III, časti T bodu 8 Všeobecných obchodných podmienok a výšku poskytnutého limitu znížil na sumu 0,- Eur. Žalobca tak prestal poskytovať spotrebiteľský úver v zmysle Zmluvy o povolenom

prečerpaní na účte z 15.11.2012, pričom k uvedenému dňu (23.7.2013) vyplynul z výpisu z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX zostatok v sume -548,42 Eur, ktorý v zmysle čl. III časti A bodu 23 Všeobecných obchodných podmienok nadobudol charakter nepovoleného debetu. Žalobca však nepreukázal, že by v zmysle uvedeného ustanovenia čl. III, časti A bodu 23 Všeobecných obchodných podmienok doručil žalovanému upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného debetu v lehote, ktorú by určil. Súd prvej inštancie tak dospel k názoru, že doručením žaloby žalovanému žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie poskytnutých finančných prostriedkov predstavujúcich tento nepovolený debet, preto pohľadávku na jeho vyrovnanie považoval ku dňu vydania rozhodnutia súdu už za splatnú a to dňom 16.09.2016. Z hľadiska výšky žalobcom uplatnenej sumy však súd prvej inštancie zistil, že žalobca aj po ukončení poskytovania služby povoleného prečerpania na ťarchu žalovaného účtoval úroky k 31.07.2013 v sume 10,75 Eur a k 06.08.2013 v sume 2,21 Eur. V tejto časti preto súd prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok krátil na úrokoch o sumu 6,08 Eur. Na úroky z poskytnutej sumy povoleného prečerpania vo výške 19,9 % mal žalobca právo len do dňa ukončenia povoleného prečerpania, teda do 23.07.2013 v sume 6,88 Eur. Súd prvej inštancie uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy, alebo všeobecných obchodných podmienok platných od 15.09.2012 (t. j. ku dňu uzavretia zmluvy), ktoré v konaní predložil žalobca nevyplýva právo banky úročiť rozdiel medzi prečerpanými finančnými prostriedkami a zníženým limitom povoleného prečerpania úrokovou sadzbou, ktorou sa úročila prečerpaná suma v zmysle zmluvy o povolenom prečerpaní účtu. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie sankčného úroku z nepovoleného debetu (nepovoleného prečerpania účtu) vo výške 28 % súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal platné individuálne dojednanie takéhoto úroku v spotrebiteľskej zmluve a ani v listine, ktorá by bola spojená so zmluvou o osobnom účte. Taktiež nebolo preukázané, že by žalovaný ako spotrebiteľ bol s dojednaním o takomto úroku preukázateľne oboznámený. V tejto súvislosti žalobca ani nepredložil primeranú argumentáciu zdôvodňujúcu právo na zaplatenie úroku 28 % zo sumy nepovoleného prečerpania vo veci aplikovateľnými ustanovenia uzavretých zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok platných v čase uzavretia zmluvy, ktoré by boli výslovným prejavom vôle zmluvných strán súčasťou zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie tak prijal záver, že vzhľadom na to, že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky poplatkov a úrokov z nepovoleného debetu, žalovanému nevznikla povinnosť platiť žiadne takéto poplatky ani úroky, okrem úroku vo výške 19,9 % z poskytnutej sumy povoleného prečerpania, ktoré bolo ukončené k 23.07.2013. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 14.09.2015, ktorým súd vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v bode 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky a.s. za neplatnú pre neprijateľnosť, nakoľko uplatnený nárok žalobcu vo výške 28 % ročne pri nepovolenom prečerpaní má povahu neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka, keďže išlo o formulárovú zmluvu s vopred určenými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny zo strany žalovaného. Podľa uvedených záverov súdu prvej inštancie tak žalobcovi patrilo celkovo právo na zaplatenie sumy 569,20 Eur, v rozsahu ktorej súd žalobe vyhovel. Žalobcovi však súd prvej inštancie nepriznal ním uplatňovaný nárok na úrok z nepovoleného debetu ako aj sankčný úrok vo výške 28 % p.a. zo žalovanej sumy.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 C.s.p. keď výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil záverom, že žalobca bol procesne úspešný v rozsahu 99 % uplatneného nároku, čo po odrátaní úspechu žalovaného v rozsahu 1 % viedlo k priznaniu práva na náhradu trov konania v rozsahu 98 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho výroku o zamietnutí časti žaloby podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ namietal, že žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou Zmluvy, tak ako to vyplýva z ČI. IV. bod 4. Zmluvy zo dňa 23.07.2012. V tomto článku je zároveň uvedené, že banka je oprávnená meniť obchodné podmienky, pričom zmeny a ich účinnosť oznámi zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického komunikačného zariadenia v lehotách podľa obchodných podmienok. Ďalej v ČI. IV. bod 2. Zmluvy je uvedené: Za poskytovanie produktov a služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znením, pričom žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a sadzobníkom poplatkov.

Zároveň ani zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci B.-XX/XX (U. B. R.. T.), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotreb. úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo O“) alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Táto povinnosť by mala byť ustanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP/ OP/sadzobník sú súčasťou zmluvy a sú pre klienta záväzné. V zmysle vyššie uvedeného teda nie je daný dôvod na nepriznanie úrokov. Ako vyplýva z úvodných ustanovení zmluvy, zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasi. Obchodného zákonníka). V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Podľa čl. III. písm. A bod 23 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Podľa bodu 27 tohto článku banka zverejňuje úrokové sadzby a spôsob úročenia vo svojich obchodných priestoroch. Banka sa zaväzuje zverejniť nové úrokové sadzby a nový spôsob úročenia vo svojich obchodných priestoroch a na internetovej stránke najneskôr v deň účinnosti zmeny. Z ČI. III. písm. A bod 23 VOP priamo vyplýva právo banky uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania. V zmysle bodu 3.2 VOP žalobcu, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ako vyplýva z vyššie uvedeného, dotknutých ustanovení VOP žalobcu iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako , tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Vychádzajúc z citácie uvedeného ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické. Žalobca má za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby priamo v zmluve, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Žalobca súdu predložil Vývesku úrokových sadzieb produktov, pričom v predmetnej výveske je uvedená výška úroku pri nepovolenom prečerpaní: „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu 28%“. Dlh žalovaného sa navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§2 písm. f) a § 18. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu v prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil, žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

6. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch

uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, s ktorými sa plne stotožňuje a ktoré považuje za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Podstatným odvolacím argumentom žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).

11. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. X B. X/XXXX).

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami sporu založeným dňa 23.07.2012 zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zriadiť a viesť účet pre žalovaného v spojení so Zmluvou zo dňa 15.11.2012 o povolenom prečerpaní na účte v sume 500,- Eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9% ročne a to v zmysle VOP žalobcu. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah. Na právny vzťah strán sporu je preto potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a nasl. ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

13. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ zamietol nárok žalobcu, ktorý pozostával z vyčíslených úrokov pri úrokovej sadzbe 28 % ročne, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle cenníka úrokových sadzieb a cenníka poplatkov služieb ním poskytnutých. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie zákonné a vecne správne. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva neupravuje konkrétne aké odplaty za služby by bol a za akých podmienok žalovaný povinný platiť, táto len odkazuje na Sadzobník poplatkov a VOP. Úrokové sadzby produktov, Sadzobník a ani VOP neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu aj poplatky za poskytovanie služieb (okrem iného) a sadzby, ktorými bolo nepovolené prečerpanie úročené. Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia banky je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľné.

14. V súvislosti s uplatnenými úrokmi žalobca poukazuje predovšetkým na príslušné články všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú byť súčasťou zmlúv uzavretých medzi bankou a klientom, a tvoria časť ich obsahu.

15. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

16. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca ohľadom nároku na zaplatenie v súdnom konaní uplatnenej pohľadávky odkazuje na VOP a Sadzobník. Ide o podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje Prima banka Slovensko, a. s. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj ustanovenie § 53 ods. 2 OZ. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Takéto podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 písm. a/ a ich neprijateľnosť znamená zároveň ich neplatnosť (§ 53 ods. 5 . Teda v tejto súvislosti sa odvolací súd poukzauje, že VOP, na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť. Individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na Sadzobník poplatkov zmluva odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli nikým podpísané ani odátumované. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh žalobcu zamietol.

17. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že uplatnený nárok na úrok vo výške 28 % ročne treba hodnotiť aj ako neprijateľný spôsobujúci hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (žalovaného)

18. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

19. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch O..Ú. X/XX zo 06.11.2007 a O..Ú. XXXX/XX z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

20. Vzhľadom aj na postup pri zverejňovaní úrokovej sadzby, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje odvolací súd poznamenáva, že ide o pomerne komplikovaný spôsob úročenia tzv. nepovoleného prečerpania. Ak by odvolací súd aj pripustil, že obchodné podmienky sú súčasťou úverovej zmluvy, treba poukázať na významnú judikatúru, ktorá sa touto problematikou zaoberá (závery Ústavného súdu ČR vo veci sp.zn. O..Ú. XXXX/XX), z ktorej vyplýva, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich, v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme, skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

21. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému neboli zo strany odvolateľa podané žiadne námietky.

22. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný sporovou stranou, ktorá mala v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania

rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).