Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3P-45-2017.pdf
PDF · 99.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudcom JUDr. Jánom Šmrholom vo veci starostlivosti o mal. S. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený B. práce, sociálnych vecí a rodiny X., z rodičov: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., E. XXXX/XX, v konaní zastúpená Mgr. Renátou Murínovou, advokátkou so sídlom Levice, Nám. hrdinov č. 7-8 a S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, v konaní zastúpený JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 2, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. S.. S., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
II. Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. S. výživným vo výške 200 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 08.06.2017.
IV. Zaostalé výživné za obdobie od 08.06.2017 do 18.09.2018 vo výške 1576,66 eur pre mal. S. je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 100 eur popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok počnúc výživným splatnom v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. S. každý párny týždeň v roku v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod. Otec je ďalej oprávnený sa stýkať s mal. dieťaťom každý rok dňa 26.12. od 13.00 hod do 18.00 hod.
VI. Matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť otcovi v mieste bydliska mal. dieťaťa a otec je povinný dieťa riadne a včas vrátiť matke na tom istom mieste v čase styku v mieste bydliska mal. dieťaťa.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 08.06.2017 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Mal. S. navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške 250,-EUR mesačne od 21.04.2017. Poukázala na to, že s otcom dieťaťa žila dva mesiace v spoločnej domácnosti v prenajatom byte od 09.09.2016 do 05.11.2016 v I.. Spolužitie bolo náročné, nakoľko si na seba zvykali a mali veľa rozdielnych názorov. Tehotenstvo bolo dosť problematické, párkrát bola hospitalizovaná na rizikovom. Dňa 05.11.2016 mali s otcom maloletého výmenu názorov takú veľkú, že ju napadol a vyhodil z bytu, bola v 5. mesiaci tehotenstva. Riešilo sa to na polícii a potom ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. na druhý deň sa odsťahovala k svojej matke do X.. Ako sa blížil termín pôrodu začal sa aktívnejšie zaujímať o malého. Výbavičku pre dieťa zabezpečili jej rodičia. Otec maloletého zabezpečil kúpu použitého kočíka v sume 260 eur. V mesiaci máj prispel na maloletého sumou 100 eur. Otec maloletého žije so svojou rodinou v H., kde jeho finančnú situáciu má v správe jeho matka. Otec maloletého nejaví o maloletého náležitý záujem, odmieta akýkoľvek kontakt aj s ňou. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní navrhla zo strany otca určiť výživné vo výške 200 eur mesačne od podania návrhu. Zároveň navrhla styk s maloletým upraviť každú párnu sobotu aj nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a každý rok dňa 26.12. od 13.00 do 18.00 hod.
2. Otec vo vyjadrení zo dňa 14.08.2017 uviedol, že dňa 12.07.2017 zahájil na Okresnom súde Levice konanie o zapretie otcovstva vedené pod sp. zn. 6Pc/41/2017. Napriek tejto skutočnosti od mesiaca máj 2017 uhrádza výživné na maloletého vo výške 100 eur. nemá námietky proti tomu, aby súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke. Uviedol, že s matkou dieťaťa sa poznajú približne 5 rokov. Matka dieťaťa študovala v G., kde sa stretávali. Od jesene 2016 žili v druhovskom vzťahu v meste I.. Po zahájení spolužitia matka dieťaťa sústavne voči nemu prejavovala nespokojnosť, bola nespokojná s jeho príjmom, bola nespokojná, že nemôže nakupovať veci podľa svojich predstáv a nakoniec zistil, že udržiava známosť s cudzím mužom. Následne sa rozišli, nakoľko naďalej udržiavala vzťah s cudzím mužom. Otcovstvo k maloletému uznal dobrovoľne na matrike. Maloletého má od narodenia veľmi rád, mal záujem dieťa vychovávať a riadne sa o neho starať, zabezpečil matke dieťaťa aj dieťaťu všetko čo pre svoje živobytie potrebujú a nič im nebránilo, aby dieťa bolo vychovávané v kompletnej rodine a aby sa o jeho výchovu starali. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní navrhla dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, z jeho strany určiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Zároveň navrhla styk s maloletým upraviť každý párny víkend od 9.00 hod. do 17.00 hod. v sobotu a od 9.00 hod. do 17.00 hod. v nedeľu a každý rok dňa 26.12. od 9.00 do 17.00 hod.
3. Kolízny opatrovník navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke. Výživné navrhol zo strany otca určiť vo výške 200 eur mesačne a styk otca upraviť každý párny víkend v sobotu aj nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a taktiež aj každý rok 26.12.
4. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Mal. S. sa narodil z mimomanželského pomeru. Rodičia dieťaťa pre vzájomné nezhody prerušili spolužitie začiatkom novembra 2016, teda ešte pred narodením maloletého. Po prerušení spolužitia a narodení maloletého dochádzalo k vzájomným nezhodám najmä ohľadom styku s maloletým, ako aj v otázke otcovstva.
5. Z lekárskej správy MUDr. Urbančekovej (dermatovenerológ) je zrejmé, že dieťa má diagnostikovanú atopickú dermatitídu. Maloletý taktiež navštevuje ambulanciu MUDr. Hasičovej ( imunologičky).
6. Na základe zabezpečených listinných dôkazov bolo preukázané, že matka je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur a prídavok na dieťa vo výške 23,68 eur mesačne. Na začiatku konania bývala s novým priateľom, ktorému na nájom neprispievala. V súčasnosti žije s maloletým v podnájme v trojizbovom byte v X., pričom nájom vo výške 440 eur a náklady spojení s bývaním uhrádzajú jej rodičia. Spláca úver vo výške 52,09 eur mesačne. Podľa vlastného vyjadrenia výdavky spojené s užívaním mobilného telefónu sú vo výške okolo 50 eur mesačne. Faktúry zo septembra a októbra 2017 predložila na sumu okolo 26 eur.
7. Otec dieťaťa je zamestnaný od 01.05.2017 s čistým mesačným príjmom okolo 1.050 eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca má mesačné výdavky na cestovanie za prácou 80 eur, strava 70 eur, mobil 50 eur, spotrebný úver spláca 215 eur. Nehnuteľný majetok nevlastní, vlastní auto zn. BMW. Otec tiež uhrádza povinné zmluvné poistenie motorového vozidla vo výške 176,99 eur ročne a poistenie profesnej zodpovednosti vo výške 66,08 eur ročne. Býva v domácnosti s rodičmi. Podľa vlastného vyjadrenia prispieva svojim rodičom na náklady s bývaním mesačne sumou 250 eur, pričom rodičia mesačne uhrádzajú za plyn 120 eur, elektrinu 140 eur, rozhlas a TV 4,64 eur a štvrťročne stočné 57,07 eur. Rodičia maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
8. Mal. S. sa od narodenia nachádza v celodennej starostlivosti matky. Mesačné náklady na plienky a vlhčené utierky podľa vyjadrenia matky predstavujú 129,44 eur, mydlo na ekzém 5,19 eur, masť na ekzém 15 eur, sudocrem 8,13 eur, kúpel na ekzém 23,94 eur, telové mlieko 5,79 eur, imazol krém 7,77 eur, rybacia masť 2,04 eur, strava 147,53 eur, prach na pranie 13 eur a aviváž 1,99 eur. Dieťa je sledované v imuno-alergologickej ambulancii a u dermatovenerológa a z toho vyplývajú aj ďalšie výdavky na liečivá.
9. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
12. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
13. Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bol podaný dôvodne, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že v čase začatia, ako ani v priebehu konania rodičia mal. dieťaťa neudržiavali partnerský vzťah a nevedeli sa o výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť.
25. Súd maloletého S. zveril do osobnej starostlivosti matke, nakoľko z vykonaného dokazovania má preukázané, že dieťa má v starostlivosti matky zaistené všetky potreby v jeho najlepšom záujme. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od jeho narodenia, pričom so zverením matke súhlasil počas celého konania aj otec maloletého.
26. Obaja rodičia musia nadradiť záujem mal. dieťaťa nad svoje osobné záujmy tak, aby zabezpečili ďalší riadny vývoj mal. S., ktorý by nemal byť poznačený ich nezhodami a neschopnosťou dohodnúť sa. Síce došlo k zániku ich partnerského vzťahu, avšak rodičmi svojho dieťaťa matka a otec zostali naďalej. Ako milujúci rodičia si musia tiež uvedomiť, že svojim prístupom k životu, rodičovstvu a riešeniu vzniknutých problémov, sú pre svoje dieťa vzorom, a vzorce ich správania s veľkou pravdepodobnosťou v dospelosti bude praktizovať aj ich maloletý syn.
27. Zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia , keďže ani jeden z rodičov nemá súdnym rozhodnutím obmedzený, pozastavený resp. odňatý výkon rodičovských práv a povinností.
28. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je vylúčený zo sústavného výchovného pôsobenia na mal. dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na
zabezpečenie jeho spoluúčasti na výchove svojho dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov je jeho osobný styk s dieťaťom. Pri styku s mal. dieťaťom má svoju rolu vo výchove uplatňovať len pozitívnym spôsobom, a nie mariť výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti má tiež za úlohu vytvárať priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Otec má v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu. Ako mužský prvok sa podieľa na postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii mal. dieťaťa. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Súd upravil styk otca s maloletým v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia majúc za to, že vzájomný citový vzťah dieťaťa a otca je potrebné podporovať a ďalej rozvíjať. Uvedený rozsah úprav styku dáva otcovi možnosť aspoň sčasti sa na výchove syna podieľať. Pri určení rozsahu styku súd prihliadol najmä na vek dieťaťa a jeho denný režim a preto styk upravil v užšom rozsahu ako požadoval otec.
29. Súd poukazuje na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaostaral prostriedky pre svoje deti. Súd poznamenáva, že stabilné výchovné prostredie vytvorené matkou a jej osobná starostlivosť o maloletého nespochybnená ani kolíznym opatrovníkom, je rozhodne v záujme maloletého aj s prihliadnutím na okolnosť, že matka je bez príjmu a so zabezpečovaním jej nevyhnutných potrieb jej musia vypomáhať rodičia.
30. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného vo forme pravidelných plnení. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom musí mať súd na zretele, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojená osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, prípravu na povolanie.
31. Základnými pravidlami, pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného ako i schopnosti i možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a pod. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky súvisiace so zdravotným stavom oprávneného alebo s jeho rekreačnými pobytmi. Súd pri určení bežného výživného na ne musí prihliadnuť. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda, či existuje stav odkázanosti na výživu.
32. Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciou na trhu práce a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká.
33. S poukazom na súčasné odôvodnené potreby mal. dieťaťa, prihliadnuc na majetkové pomery oboch rodičov, rešpektujúc zásadu zakotvenú v zákone o rodine v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, súd určil výživné zo strany otca vo výške 200 eur mesačne. Takto určené výživné spolu s výživným, ktoré je i matka povinná a schopná dieťaťu poskytnúť osobnou starostlivosťou spolu s rodinnými prídavkami, je v súčasnosti spôsobilé pokryť všetky odôvodnené potreby mal. S. i prihliadnuc na zvýšené výdavky spojené s jeho zdravotným stavom. Otcom navrhovanú výšku výživného 150 eur súd nepovažoval v záujme mal. dieťaťa za primeranú vzhľadom k svojim majetkovým a zárobkovým pomerom. Výživné súd určil v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine od 08.06. 2017, t.j. odo dňa začatia konania.
34. Podľa § 232 ods. 4 Civilný sporový poriadok, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
35. Z listinných dôkazov a výpovedí rodičov je preukázané, že otec zaplatil matke dieťaťa výživné od júna 2017 do augusta 2018 spolu vo výške 1 500 eur. Do rozhodnutia súdu otcovi na výživnom vznikla zaostalosť za obdobie od 08.06.2017 do 18.09.2018 vo výške 1 576,66 eur ( r. 2017 jún 100 eur : 30 dní = 3,33 eur x 23 dní = 76,66 eur + 6 mesiacov x 100 eur = 600 eur + r. 2018 : 100 eur x 9 mesiacov = 900 eur ). V zmysle ust. § 232 odsek 4 CSP súd povolil otcovi splácať dlh na výživnom pre maloletého v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane zročným naraz.
36. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva výslovne vzdali.
Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.