Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/103/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu F. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom M. XX, C., zastúpeného Mgr. Ľubomírom Paulovičom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 19, Lučenec proti žalovaným 1/ V. A., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom S. XXXX/XX, C., zastúpenému Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO 47 256 803, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO 00 585 441, zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy 20.000,- eur s príslušenstvom, na odvolania žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/252/2015-147 zo dňa 19. decembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %, ktorú náhradu trov konania j e žalobca p o v i n n ý žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť každému sume, aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 50 % a o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 20.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy, keď žalovaný 1/ spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu žalobcu na zdraví, pričom v dôsledku poranení po dopravnej nehode sa navždy zmenil život žalobcu, ktorý je stále obmedzený v bežnom spôsobe života, je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, je invalidným pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na následky dopravnej nehody necíti polovicu pravej nohy, nemôže hýbať členkom a chýba mu lýtkové svalstvo. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného 1/ bolo závažným spôsobom zasiahnuté do jeho práva na ochranu osobnosti. Vzhľadom na uvedené má popri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý si uplatnil mimosúdne, aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V prípade žalobcu ide o nenapraviteľný zásah do jeho práva na ochranu osobnosti, rozvoj rodinného a súkromného života. Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, bolo v čase vzniku nemajetkovej ujmy žalobcu povinne zmluvne poistené u žalovaného 2/. Povinnosť nahradiť spôsobenú škodu má teda nielen žalovaný 1/, ale aj žalovaný 2/ ako poisťovateľ.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že podľa záznamu dopravnej nehody zo dňa 28.02.2013 dňa 01.06.2012 v čase o 15:05 hod. došlo v k.ú. Beckov na komunikácii II/507 na km.

119,25 v pravotočivej zákrute k dopravnej nehode, keď žalovaný 1/ viedol motocykel Kawasaki ZY smerom od obce Krivosúd - Bodovka k obci Beckov, pričom v uvedenom km v pravotočivej zákrute v dôsledku neprispôsobenie rýchlosti jazdy svojim schopnostiam s motocyklom stratil smerovú stabilitu, následkom čoho s ním prešiel do protismernej časti vozovky, kde s ním narazil do oproti jazdiaceho motocykla Honda, ktorý počas výcviku uviedol žiak autoškoly - žalobca s inštruktorom p. K.. Príčinou dopravnej nehody bola nedovolená rýchlosť jazdy, neprispôsobenie rýchlosti jazdy svojim schopnostiam a za dopravnú nehodu bol ako zodpovedný subjekt označený žalovaný 1/. Žalovaný 1/ mal v čase dopravnej nehody uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6568138085 so žalovaným 2/. Žalobca utrpel ťažkú ujmu na zdraví, a to trieštivú zlomeninu pravej stehennej kosti s posunom, trieštivú zlomeninu pravého jabĺčka, roztrhnutie väzov pravého kolena, zlomeninu pravej píšťaly, tržnú ranu v oblasti pravého jabĺčka, útlakový syndróm pravého predkolenia, tržné rany na I. a III. prste pravej ruky. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2T/6/2014-260 zo dňa 21.02.2014 súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú dňa 10.01.2014 medzi prokurátorkou Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom a žalovaným 1/, v zmysle ktorej žalovaný 1/ svojím konaním porušil povinnosti uvedené v § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, uvedený činnosť páchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona za použitia § 138 písm. h) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorého výkon trestu sa mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Zároveň bol žalovanému 1/ uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 roky. Z odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne zo dňa 15.11.2013 vyplýva, že žalobca trpí chorobou: Kompartment sy pravého predkolenia s trvajúcou plegiou pravej nohy, defekty na pravej dolnej končatine riešené plastikou, trvajúci defekt pravého chodidla a úrazmi: zlomenina pravej stehnovej kosti trieštivá s dislokáciou riešená OS, zlomenina jabĺčka pravého kolena, OS, početné povrchové tržnozmliaždené rany, nepracovný úraz ako polytrauma pri autohavárii 01.06.2012. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je stav po zlomenine stehnovej kosti s porušenou funkciou končatiny podľa kapitoly XV-G-43b/ v dôsledku, ktorého je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu 60 %. dátum vzniku invalidity je 15.11.2013. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/ OPPKPČ/SOC/2013/46540-0003 zo dňa 05.09.2013 vyplýva, že úrad vyhovel žiadosti žalobcu na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, nakoľko podľa posudku zo dňa 26.08.2013 má mieru funkčnej poruchy 50 %, a preto je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaný na sprievodcu. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 05.04.2013 vyplynulo, že žalovaný 2/ vypočítal výšku plnenia na základe lekárskeho posudku vystaveného MUDr. Miroslavom Gotzlom zo dňa 10.11.2012 na 350 bodov po 15,72 eur, teda bolestné v celkovej sume 5.502,- eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.07.2013 vyplynulo, že žalovaný 2/ na základe znaleckého posudku MUDr. Pamulu priznal žalobcovi poistné plnenie predstavujúca bolestné za 1210 bodov po 15,72 eur, t.j. 19.021,20 eur po odpočítaní vyplateného plnenia 5.502,- eur, t.j. v sume 13.519,20 eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.03.2014 vyplynulo, že žalovaný 2/ dňa 17.03.2014 na základe znaleckého posudku MUDr. Pamulu priznal žalobcovi poistné plnenie predstavujúce sťaženie spoločenského uplatnenia za 1095 bodov po 16,10 eur a náklady na vystavenie posudku v sume 30,- eur, t. celkovo v sume 17.660,- eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.06.2015 vyplýva, že žalovaný 2/ dňa 15.06.2015 na základe znaleckého posudku MUDr. Mišáka priznal žalobcovi poistné plnenie predstavujúce sťaženie spoločenského uplatnenia za 1755 bodov po 16,48 eur a poplatok za vystavenie lekárskeho posudku v sume 52,- eur, t.j. celkovo v sume 28.975,- eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.02.2015 vyplynulo, že žalovaný 2/ vyplatil doúhradu nákladov spojených s liečením za cestovné náklady v sume 238,- eur a za lieky v sume 115,21 eur, t.j. v celkovej sume 353,21 eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.09.2013 vyplynulo, že žalovaný 2/ vyplatil žalobcovi náklady spojené s liečením za lieky lekára v sume 64,80 eur a za cestovné a parkovné v sume 15,68 eur, t. j. celkovo 80,48 eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.07.2013 vyplynulo, že žalovaný 2/ priznal žalobcovi náklady spojené s liečením a náklady na lieky v sume 14,59 eur, náklady na cestovné v sume 411,30 eur, náklady spojené s liečením v sume 109,02 eur, t.j. celkovo 534,91 eur. Z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 02.01.2014 MUDr. Mariána Pamulu vyplynulo, že lekár vyhodnotil za dobu liečenia od 01.06.2012 do 26.06.2013 diagnózy: keloidné jazvy po zranení predkolenia vpravo - 5 % podľa položky 433f/ v počte bodov 300, jazvy po operačných zákrokoch 200 cm2 podľa položky 432e/ v počte bodov 100, atrofiu svalstva pravého lýtka podľa položky 428 b/ v počte bodov 30, úplnú stuhnutosť členkového kĺbu v nepriaznivom postavení podľa položky 409a/ v počte bodov 300 a priznal zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona vzhľadom na vek, v ktorom došlo k poškodeniu zdravia o jednu polovicu, t.j.

o 365 bodov. Celkový počet bodov bol 1095. Z hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 03.03.2015 vyplynulo, že MUDr. Marcel Mišák vyhodnotil za dobu liečenia od 21.10.2014 do 30.10.2014 diagnózy: úplná stuhnutosť členkového kĺbu v nepriaznivom postavení pes equinovarus podľa položky 409a/ v počte bodov 300 zvýšených o 300 bodov z dôvodu veku a operácie, obrnu píšťalového nervu s postihnutím kmeňa postihnutím všetkých inervovaných svalov podľa položky 430a/ v počte bodov 500 zvýšených o 250 bodov z dôvodu veku, obrnu vidlicového nervu s postihnutým všetkých inervovaných svalov podľa položky 431a/ v počte bodov 600 zvýšených o 300 bodov z dôvodu veku. Celkový počet bodov bol 1755. Z výpovede svedkyne Z. B., matky žalobcu, vyplynulo, že po dopravnej nehode žalobcu sa zmenil celý život. Museli si pracovné povinnosti prispôsobiť, manžel sa vzdal aj časti svojich prác ako inštalatér. Musel prepustiť pár zamestnancov, aby mohol synovi pomáhať. Vtedy mali mladšieho syna druháka a museli sa s ním učiť. Žalobca strávil 18. narodeniny v nemocnici, prežil toľké operácie, doposiaľ má následky. Nechodí ani na plaváreň a ani na turistiku. Kamaráti sem tam za ním prídu, prespia u nich, podporujú ho, aby sa niečo nestalo. Dva roky stále liečili rany. Keď bol v Kováčovej, tam sa začal dávať dohromady. Dva roky používal nemecké barle, potom francúzske barle a postupne sa to zlepšovalo. Kým sa dostal na operáciu lýtka, prišiel o lýtkové svalstvo. Potom mal skrátenú achillovu pätu, otlak riešili 10 mesiacov. Doposiaľ používa obväz. Syn sa hanbí chodiť v krátkych nohaviciach alebo sa kúpať, a to aj pred susedmi. Po operácii achillovej päty mal ďalšie zdravotné ťažkosti, ktoré v Trenčíne liečiť nevedeli. Po konzultácii v Bratislave liečili nohu masťami, a až následne mohol ísť na plastiku. Plastiku mu robili v januári 2016 a doliečilo sa to do júna 2016. Potom išiel na mesiac do Kováčovej. Stále sa mu tam objavujú ranky, ktoré dokáže liečiť. Má zdravotné problémy na celý život. Pred nehodou bol žalobca klasický 17-ročný chlapec, snowbordoval, lyžoval, plával, robil vzpieranie a mal priateľku. Po nehode bol taký, že nechcel s nikým hovoriť, bol úplne iný, schudol na 55 kg a pôvodne mal 70 kg. Najprv mu chceli nohu amputovať, ale vzhľadom na jeho vek sa snažili nohu zachrániť. Mali obavu, aby si niečo neurobil. Starší aj mladší brat sa ho snažili rozveseľovať. Snažili sme sa jeho myšlienky smerovať na niečo iné. Chodili za ním kamaráti aj priateľka, tá sa však potom s ním rozišla. O amputácii nohy žalobcovi nehovorili. Jej manžel hovoril s lekárom a rozhodne s amputáciou nesúhlasil. Chceli nohu zachrániť, aby mal vlastnú, nech už bude aká bude. V súčasnosti je syn taký, že niekedy nevyjde von celý deň a niekedy nám s niečím pomôže. Na plaváreň rezolútne nechodí, do hôr nemôže ísť, býva stále u nich a snažia sa mu venovať. Mala vedomosť o tom, že žalobca bol odškodnený približne v sume 60.000,- eur. Dostal peniaze za zdravotný stav, týkalo sa to stavu po operáciách, uhradili aj náklady na lieky a náklady s liečením. Otázku uplatnených nárokov a sťaženia spoločenského uplatnenia riešila ona s manželom. Vychádzali z posudkov po operáciách. Syn trpí doteraz zo zdravotného stavu po psychickej stránke. Z veselého dieťaťa sa úplne zmenil. Oproti priznanému sťaženiu spoločenského uplatnenia mala za to, že v ňom nebola zohľadnená docela psychická ujma, ktorú utrpel. Vždy sa vychádzalo z lekárskych posudkov a lekárskych správ, ktoré po operáciách predkladali. Z písomnej svedeckej výpovede F. K. zo dňa 20.11.2017 vyplynulo, že so žalobcom sa poznal od svojich pätnástich rokov a žalobcu si pamätá ako energického a zábavného chlapca, ktorý bol za každú srandu. V tej dobe sa stretávali1 1-2 krát týždenne. Keď mali 17 rokov, stretávali sa častejšie. Chodievali spolu na koncerty spoznávali veľa nových ľudí a našli si veľa kamarátov. Žalobca rád športoval, venoval sa aktívne vzpieraniu, snowboardovaniu, s rodičmi chodieval v zime na lyžovačku. Chodievali sa spolu kúpať na Váh, Hornú Stredu alebo Opatovskú chatu. Po nehode bol dlho v nemocnici, 2 až 3 mesiace mohol iba ležať na posteli a podstúpil asi 13 operácii. Keď ho po nehode prvýkrát videl, bol veľmi schudnutý a sklesnutý. Počas jeho pobytu v nemocnici sa naňho vykašľalo veľa kamarátov. Po návrate z nemocnice zostalo pri ňom iba málo kamarátov. Momentálne sa so žalobcom stretáva dvakrát týždenne, niekedy častejšie. Žalobca nemôže vykonávať žiaden šport, ktorý robil pred nehodou, má značné problémy s chôdzou, bez paličky sa nikam nedostane a po prejdení väčšej vzdialenosti má bolesti a vytvorí sa mu otlak, prípadne rana, ktoré sa mu dlho hoja. V súčasnosti, ak idú na koncerty, žalobca nemôže ísť medzi ľudí a tak stojí iba bokom, prípade si sadne mimo ľudí. Žalobca sa nemôže chodiť nikam kúpať, aby si nohu neoškrel a nedostal infekciu. Žalobca sa za nohu veľmi hanbí a v lete napriek vysokým teplotám nenosí krátke nohavice, iba po domu, a to z dôvodu, že sa hanbí za svoju nohu, preto má problém nájsť si priateľku. Žalobca sa po nehode stal veľmi utiahnutý a často je ťažké presvedčiť ho, aby išiel medzi ľudí. Stratil veľa zo svojho optimizmu. Na pojednávaní dňa 21.11.2017 svedok Q. B. uviedol, že žalobca je jeho syn. Po nehode sa život žalobcu úplne zmenil. Predtým vyrastal ako normálny chlapec, robil bežné športy, lyžovanie, plávanie, hokejbal, chodievali na dovolenky. Keď mal 15 alebo 16 rokov, začal robiť vzpieranie. Mal mať dobré výsledky a mal ísť na majstrovstvá SR, ale potom sa stala nehoda. Najhoršie to bolo pár dní až týždňov po nehode. Myslel si, že sa to rýchlo vyrieši, ale keď bol dva mesiace na ARO, hrozila mu amputácia nohy. Nemal ešte 18 rokov a on s amputáciou nesúhlasil. Myslí si, že do značnej miery to zavinili aj lekári. Nemohol byť liečený v Trenčíne. Stav po nehode vyzeral tak, že chodili po

operáciách a lekároch, boli Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, dokonca na konzultácii v Českej republike. Bolo to dokola liečba a nemocnice. Keď mu nohu zachránili, museli riešiť pätu. Päta mu očernela a opäť hrozila amputácia. Po konzultácii s lekárom v Bratislave pätu riešili liečením doma a potom podstúpil plastiku. Noha už teraz synovi nehnisá. Synovi veľmi pomohlo liečenie v Kováčovej. Tam pochopil, že sa dá žiť aj s hendikepom, avšak nemôže robiť aktivity ako šport. Najhoršie je, že pociťuje hanbu napr. keď príde návšteva ani nepríde za nimi a keď sa oblečie, vždy si dá dlhé nohavice aj keď je 30 stupňov. Zdravotný stav syna spôsobil veľké problémy v našej rodine. Pred nehodou mal zamestnancov, avšak počas troch rokov prestal pracovať, čo ovplyvnilo značne ich finančnú situáciu. Pred nehodou sa syn správal zodpovedne, venoval sa aktivitám, chodil na koncerty, žil spoločenským životom. Toto sa zmenilo a tento stav po nehode stále trvá. Jeho aktivity sú mizerné. Pokiaľ ho niekam nejaký kamarát nezavolá a nedokope ho k tomu, nikam nejde. Začal študovať na vysokej škole psychológiu v Trnave dennou formou. Nedostal internát a do školy ho vozí on alebo kamaráti, avšak je tam problém s dochádzkou. Prvý rok po nehode strávil syn v nemocnici, potom dva roky boli ďalšie operácie, liečenia a nemocnice. Trávil naozaj veľa času v nemocniciach. Myslel si, že v odškodnení bolo bolestné podľa bodov. 3. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 16, § 427 ods. 1, § 428, § 429, § 444, § 449 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 4 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 437/2007 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a uviedol, že dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou od žalovaných 1/ a 2/ domáhal nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur z dôvodu zásahu žalovaným 1/ do jeho práv na ochranu osobnosti, konkrétne práva na zdravie, rozvoj rodinného a súkromného života, ku ktorému došlo v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu pri dopravnej nehode. Žalovaný 1/ bol v súvislosti s dopravnou nehodou právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 2T/6/2014-260 zo dňa 21.02.2014 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona za použitia § 138 písm. h) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorého výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Zároveň bol žalovanému 1/ uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 roky. Skutočnosť, že žalovaný zavinil protiprávnym konaním vznik škody z nedbanlivosti však nemá žiaden vplyv pre posúdenie zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu, nakoľko ide o zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku, ktorý bol zároveň vodičom dopravného prostriedku podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. objektívnu zodpovednosť. Súd konštatoval, že boli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 4. Pri škode na zdraví sa poškodenému uhrádzajú podľa § 444 Občianskeho zákonníka bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. V prípade bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia ide o náhradu osobnej - nemajetkovej ujmy, peňažné plnenie nemá reparačnú povahu, ale satisfakciu povahu. Tieto nároky sa odškodňujú jednorazovo. Pri škode na zdraví sa odškodňujú bolesti poškodeného po úraze. Bolesťou je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Druhou formou nemajetkovej ujmy je sťaženie spoločenského uplatnenia. Je to stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktorý má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je jednorazovým odškodnením nemajetkovej ujmy spočívajúcej v zhoršení kvality života a nemožno ju teda rozpočítať na jednotlivé dni hypotetickej doby života poškodeného. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje za trvalé následky vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa v ďalšom živote spoločnosti. Sťažením spoločenského uplatnenia je potrebné rozumieť aj zohyzdenie trvalejšieho charakteru, ktoré obmedzuje poškodeného v normálnej náplni života tým, že ho vylučuje z uplatnenia v spoločnosti, v športe, v kultúrnom živote a podobne. V rámci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje obmedzenie možností sebarealizácie spoločenského uplatnenia v nadväznosti na výkon povolania bez priamej súvislosti s výškou zárobku. Žalobcovi bolo žalovaným 2/ vyplatené bolestné v celkovej sume 19.021,20 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej sume 46.553,- eur, náklady na vystavenie posudkov 82,- eur, náklady spojených s liečením v celkovej sume 698,60 eur. Pri stanovení výšky sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu vychádzal žalovaný 2/ z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 02.01.2014 vypracovaného MUDr. Mariánom Pamulom a z hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovaného dňa 03.03.2015 MUDr. Marcelom Mišákom. Popri nároku vyplývajúcom z titulu náhrady škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka vystupuje ako ďalší samostatný právny titul nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide teda o dva

samostatné nároky a na ich uplatnenie je preto potrebné poskytnúť súdu také skutkové tvrdenia, aby bolo možné odlíšiť nárok na náhradu škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti. Súd je viazaný ústavným princípom proporcionality, v zmysle ktorého odškodnenie má byť dostatočné, dôstojné a adekvátne. Dvojitým hodnotením vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví v režime náhrady škody na zdraví a aj v režime ochrany osobnosti na základe totožných skutkových tvrdení by dochádzalo k porušeniu všeobecnej právnej zásady "non bis in idem". V rámci odškodňovania bolestného sa zohľadňujú všetky zdravotné špecifiká poškodenia zdravia poškodeného a v rámci posudzovania výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje široký komplex následkov poškodenia zdravia. Právo na náhradu škody z titulu úhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka a právo na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú samostatné nároky fyzickej osoby, a preto ich nemožno duplicitne uplatňovať na základe rovnakých skutkových tvrdení. Nároky, ktorých sa žalobca domáhal formou nemajetkovej ujmy cez ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti s tým, že bolo zasiahnuté do jeho práva na zdravie, rodinný a súkromný život, sa uplatňujú aj v rámci odškodňovania bolesti žalobcu ako poškodeného a jeho sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z.. Zložky práva, ktoré uplatňuje žalobca v konaní titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu ochrany osobnosti sú zložkami práva, ktoré sa priznávajú, aj keď sa odškodňuje sťaženie spoločenského uplatnenia. Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia má povahu špeciálnej úpravy vo vzťahu k ochrane osobnosti. Súd sa preto zaoberal otázkou, či je možné nároky, ktoré sú pokryté špeciálnym ustanovením (zákon č. 437/2004 Z.z.) uplatňovať aj cez § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany osobnosti. Súd sa tak zaoberal rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2014 sp.zn. 7Cdo/65/2013 a uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.08.2014 sp.zn. I.ÚS 426/2014, v ktorých najvyšší súd vyslovil, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života poškodeného pričom ústavný súd potvrdil, že prostredníctvom inštitútu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dochádza aj k odškodneniu dôsledkov poškodenia zdravia v súkromnom a rodinnom živote. V prípade, ak niekomu bola spôsobená škoda na zdraví, nemožno vyvodiť záver, že jeho nároky sú vyčerpané ustanoveniami o zodpovednosti za škodu a vylučujú sa tu iné nároky podľa ustanovení o ochrane osobnosti. Občiansky zákonník pripúšťa, aby sa nezávisle popri sebe uplatňovali viaceré nároky, ktoré boli spáchané jedným skutkom. Neexistuje dôvod spochybňovať, že popri finančnom odškodnení nemajetkovej ujmy spôsobenej na zdraví sa pripúšťa aj uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv. Problematickým sa javí, že práva zo zodpovednosti za škodu z porušenia osobnostných práv si najmä v čiastkových nárokov na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia navzájom konkurujú, lebo sú hodnotené na základe sčasti totožných a sčasti veľmi príbuzných skutkových tvrdení. Z tohto dôvodu sa oprávnene požaduje, aby žalobca poskytol súdu také skutkové tvrdenia k následkom zásahu, aby bolo možné odlíšiť práva a nároky zo zodpovednosti za škodu a zo zodpovednosti za porušenie osobnostných práv. Úspešnosť takéhoto postupu teda vylučuje, ak by žalobca odôvodňoval svoj nárok na podklade totožných skutkových tvrdení ako pri náhrade škody a nepreukázal by presah nároku na ochranu osobnosti nad nárokmi z titulu náhrady škody. Z tohto dôvodu je v danom prípade nesmierne dôležité, akú argumentáciu žalobca použije. Po zhodnotení vykonané dokazovania súd dospel k záveru, že všetky ujmy tvrdené žalobcom sú pokryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka, a z tohto dôvodu nie je priestor tieto zložky práva uplatňovať cez ochranu osobnosti. Nároky uplatňované žalobcom sú nárokmi nemajetkovej ujmy odškodňované podľa § 444 Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko aj nároky v oblasti súkromného a rodinného života pokrýva zákon č. 437/2004 Z.z., keď poskytuje náhradu pre obmedzené možnosti poškodeného nielen v živote, ale aj v spoločnosti. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje jednorazovo, pričom musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. V konaní nebolo sporné, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k zásahu do zdravia žalobcu, do jeho rodinného i súkromného života. Žalobca podstúpil viacero operácií, ktoré si vyžadovali jeho dlhodobé hospitalizácie v nemocnici, absolvoval viaceré liečenia a následky zranení pretrvávajú doposiaľ a obmedzujú žalobcu v bežnom živote. Liečba žalobcu mala nesporne vplyv aj na jeho rodinný a súkromný život, keďže počas hospitalizácií a liečení nemohol tráviť čas v domácom prostredí so svojou rodinou, nemohol riadne študovať, vykonávať voľnočasové aktivity s priateľmi a rodinou ako pred nehodou a v dôsledku zranení nie je schopný vykonávať prácu, v ktorej odbore je vyučený a má maturitu. Uvedené ujmy sú však kryté inštitútom sťaženia spoločenského

uplatnenia a odškodňované jednorazovo na základe bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení pri uplatnení v živote a spoločnosti. Ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. upravujú náhradu za dôsledky poškodenia zdravia v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom politickom a športovom živote. Pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach jeho života, pri plnení jeho spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia zdravia. Skutočnosť, že žalobca v dôsledku dopravnej nehody musel podstúpiť viacero operácií, strávil veľa času v nemocniciach a na liečení a vzniklo mu trvalé poškodenie pravej dolnej končatiny sú následky zásahu do zdravia poškodeného, ktoré boli zohľadnené v priznanej náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhrada za bolesť zohľadňuje zistené poškodenie zdravia, priebeh liečenia a odstraňovanie následkov tohto poškodenia, a preto je v ňom zohľadnený aj čas poškodeného prežitý počas liečby. Skutočnosť, že v dôsledku dopravnej nehody strávil žalobca veľa času v nemocniciach a ostatní rodinní príslušníci sa museli prispôsobiť potrebám jeho liečby sú rovnako následkom, ktorý dočasne obmedzil žalobcu v možnosti uplatniť sa v rodinnom, študijnom, súkromnom a športovom živote. Je nepochybné, že počas liečby sa zhoršila kvalita života žalobcu, ktorý sa v dôsledku škody na zdraví nemohol uplatniť v spoločenskom živote. Tieto následky sú však odškodňované v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia a žalobca neuviedol žiadne tvrdenia o následkoch zásahu do jeho zdravia počas liečby, ktoré by výraznejším spôsobom nad bežný rozsah zasiahli do jeho rodinného a súkromného života. Skutočnosť, že žalobca je obmedzený v tom, že nemôže vykonávať zamestnanie, v ktorého odbore je vyučený a má maturitu, športové aktivity, chodiť na plaváreň, na turistiku je následok poškodenia zdravia v pracovnom, športovom a kultúrnom živote, ktorý bol jednorazovo odškodnený priznaním sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd dospel k záveru, že lekári pri stanovení bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia dostatočným spôsobom zohľadnili všetky aspekty zmien (vek, perspektíva v športovom a pracovnom živote, obmedzenie v kultúrnom a rodinnom živote), ktoré v živote žalobcu v dôsledky škody na zdraví nastali, keď žalobcovi priznali zvýšenie tohto bodového hodnotenia. Uvedené zvýšenie bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia preto plní dostatočnú satisfakčnú a reparačnú funkciu. Skutočnosť, že tieto následky majú trvalý charakter nezakladá bez ďalšieho predpoklad pre priznanie nároku na ochranu osobnosti z ujmy na zdraví. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by v súvislosti so zásahom do jeho zdravia vznikla taká ujma, ktorá nespadá pod paušálnu právnu úpravu náhrady škody. V konaní bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že žalobca pred nehodou viedol bežný aktívny život mladého človeka, študoval, športoval, navštevoval kultúrne podujatia, avšak žiadna z oblastí jeho súkromného života nepresahovala rámec štandardných aktivít, ktorých obmedzenie výkonu v dôsledku zásahu do zdravia poškodeného spadá pod dôsledky poškodenia zdravia, ktoré boli jednorazovo odškodnené priznaním sťaženia spoločenského uplatnenia. Tvrdenia žalobcu, že po pobyte v nemocnici stratil viacerých kamarátov a za výzor zranenej nohy sa veľmi hanbí sú tvrdenia výlučne subjektívnej povahy, pričom tieto následky u žalobcu nevznikli v priamej príčinnej súvislosti so zásahom do zdravia žalobcu spôsobeným žalovaným 1/. V konaní bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že žalobca v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici nemohol byť v častom kontakte s kamarátmi, s tým že s viacerými ich vzťahy ochladli. Vo veku, v ktorom bol žalobca v čase dopravnej nehody, je všeobecne známe, že mladý človek si priateľov, kamarátov a známych zo školského prostredia, voľnočasových aktivít a priateľov z mladosti prirodzene selektuje s tým, že nie je rozhodujúca ich kvantita, ale kvalita vzájomného vzťahu. V konaní bolo preukázané, že po absolvovaní liečení zostalo žalobcovi viacero priateľov, s ktorými sa žalobca naďalej stretáva, chodieva s nimi na koncerty, prípadne na posedenia, preto jeho tvrdenie o tom, že v dôsledku trvania liečby zranení stratil viacerých kamarátov, považoval súd za nepreukázané. Rovnako tvrdenie žalobcu o tom, že sa za vzhľad zranenej pravej nohy veľmi hanbí je výlučne subjektívne, nakoľko pri stanovení bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia boli zohľadnené diagnózy v dôsledku ktorých je vzhľad žalobcovej pravej nohy zohyzdený (keloidné jazvy po zranení predkolenia vpravo - 5 %, jazvy po operačných zákrokoch 200 cm2, atrofia svalstva pravého lýtka, úplnú stuhnutosť členkového kĺbu v nepriaznivom postavení, obrna píšťalového nervu s postihnutím kmeňa postihnutím všetkých inervovaných svalov, obrna vidlicového nervu s postihnutým všetkých inervovaných svalov). Následok poškodenia zdravia žalobcu týkajúci sa vzhľadu jeho pravej nohy v oblasti jeho súkromného života bol teda priznaním náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia odškodnený, a ďalšie vnímanie žalobcu tohto poškodenia ako zahanbujúce nie je možné odškodniť uplatnením nároku na ochranu osobnosti. Súd oukázal aj na skutočnosť, že žalobca, hoci bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, nevyužil zákonnú možnosť podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. obrátiť sa na súd so žalobou o zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, pokiaľ by mal za to, že sa u neho jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd tak dospel k záveru, že všetky ujmy tvrdené žalobcom sú pokryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444

Občianskeho zákonníka, ktoré už bolo žalobcovi priznané, a z tohto dôvodu nie je priestor tieto zložky práva uplatňovať cez ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobu zamietol. 5. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní stranou s úplným úspechom vo veci a nárok na náhradu trov konania si v konaní riadne uplatnili, preto by im patrila náhrada trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd však pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP, vzhľadom k tomu, že s poukazom na predmet konania a osoby strán konania existujú v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné priznaný nárok na náhradu trov konania primerane znížiť, a to na rozsah 50 %. Súd zohľadnil v rámci predmetu konania skutočnosť, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal ochrany osobnostných práv, do ktorých malo byť zasiahnuté protiprávnym konaním žalovaného 1/. Súd zohľadnil majetkové, sociálne a rodinné pomery žalobcu, žalovaného 1/ a majetkové pomery žalovaného 2/. Vzhľadom k tomu, že žalobca je študentom vysokej školy v dennej forme štúdia a na zabezpečenie vlastných potrieb nemá možnosť vlastnou prácou získať finančné prostriedky ako aj vzhľadom na jeho zhoršený zdravotný stav v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej žalovaným 1/ by uhradenie nárokov na náhradu trov konania žalovaných 1/ a 2/ v celom rozsahu malo neprimerane nepriaznivé následky v porovnaní s následkami, aké nastanú v majetkových sférach žalovaného 1/ a 2/ pri priznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, keďže žalovaný 1/ je zdravým dospelým mužom, ktorý má možnosť finančne zabezpečiť seba a svoju rodinu a žalovaný 2/ je obchodnou spoločnosťou so základným imaním 49.791.000,- eur, ktoré je v celom rozsahu splatené. 6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že by všetky ujmy, ktorých odškodnenia sa v konaní domáhal boli pokryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia. V konaní bolo dostatočne preukázané, že v súvislosti s dopravnou nehodou a jej následkami došlo k tak výraznému neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti, že to odôvodňuje priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom dôsledky boli žalobcom ako aj svedeckými výpoveďami dostatočne uvedené a preukázané. Odškodnenie nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv žalobcu nie je pokryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/65/2013 zo dňa 28.05.2014. Ďalej žalobca namietal priznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným v rozsahu 50 %. Poukázal na to, že je študentom vysokej školy v dennej forme štúdia, na zabezpečenie vlastných potrieb nemá možnosť vlastnou prácou získať finančné prostriedky ako aj vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej žalovaným 1/ by úhrada nárokov na náhradu trov konania mala pre žalobcu neprimerane nepriaznivé dôsledky. S ohľadom aj na skutočnosti, ktoré uviedol sám súd prvej inštancie sa žalobca domnieva, že by podľa § 257 nemal byť žalovaným priznaný nárok na náhradu trov konania. Navrhol preto, aby odvolací súd vo veci samej zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že jeho žalobe vyhovie a zároveň mu prizná aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ak by odvolací súd vo veci samej rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, navrhol žalobca aby vo výroku o náhrade trov konania bol napadnutý rozsudok zmenení tak, že žalovaní 1/ a 2/ nemajú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi. 7. Proti tomuto rozsudku do výroku o náhrade trov konania podal odvolanie aj žalovaný 1/. Podľa neho sa súd prvej inštancie okolnosťami, pre ktoré by sa mal dôvod hodný osobitného zreteľa vzťahovať aj na žalovaného 1/ v dôsledku čoho žalovanému 1/ ako procesne úspešnej strane sporu bola znížená náhradu trov konania, sa súd nezaoberal dodatočne. Jeho rozhodnutie vychádza len z konštatovania, že žalovaný 1/ je zdravým dospelým mužom, ktorý má možnosť finančne zabezpečiť seba a svoju rodinu, pričom uvedené konštatovanie sa nezakladá na skutkových zisteniach jednak z výsluchu žalovaného 1/ na pojednávaní uskutočnenom dňa 03.10.2017 a jednak z listinných dôkazov žalovaného 1/ najmä čestného prehlásenia zo dňa 05.10.2017 predloženého súdu dňa 20.10.2017. Z výsluchu žalovaného 1/vyplynuli skutkové zistenia, podľa ktorých má žalovaný 1/ zdravotné problémy súvisiace s dopravnou nehodou, má bolesti chrbtice v krížovej oblasti, 4x ročne ho sekne v chrbte, pracuje brigádne v zahraničí v letnej sezóne ako elektrikár, taktiež trpí po psychickej stránke stavmi úzkosti, stresom, ťažko sa mu hľadá zamestnanie pre zdravotné problémy, nemá žiadny majetok, sú proti nemu vedené exekúcie, má manželku a ročné dieťa, býva u rodičov a nemá peniaze na zaplatenie žalovaného nároku žalobcu. Z listinného dôkazu - čestné prehlásenia ďalej opakovane vyplývajú skutočnosti, že žalovaný 1/ nevlastní žiadny majetok a nemá žiadne finančné úspory, býva u rodičov, má založenú živnosť 3 mesiace, jeho príjem je nulový, za účelom krátkych brigád sa zdržiava aj v zahraničí, kde sa snaží aj napriek zdravotným problémom uživiť ženu a dieťa. Uvedené skutkové tvrdenia konajúci súd nezobral do úvahy, obmedzil sa na skutočnosť, že žalovaný 1/ je dospelým mužom a živí rodinu, nezvážil však, že trpí zdravotnými

problémami, ktoré ho obmedzujú pracovať naplno, že nemá dostatočný príjem, že sú proti nemu vedené exekúcie ako aj skutočnosť, že živí maloleté jednoročné dieťa. Žalovaný 1/ ďalej poukázal na to, že ten kto inicioval súdny spor je žalobca, a preto bolo na jeho úvahe, akú sumu a na základe akých tvrdení si bude nárokovať od žalovaného 1/. Žalobca napriek tomu, že študuje dennou formou štúdia inicioval spor o sumu 20 000,- eur, pričom po tom, ako obdržal plnenie viac ako 65 000,- eur musel si byť vedomý aj svojho neúspechu a na to nadväzujúce rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania druhej strane sporu. Žalobca zastúpený advokátom si musel byť vedomý toho, že v prípade neúspechu bude znášať náhradu trov konania druhej strany sporu, preto bola hodnota sporu na jeho úvahe. Uvedené správanie žalobcu, nemožno pripísať na ťarchu žalovaného 1/. Nie je možné spravodlivo požadovať od žalovaného 1/, aby znášal 50% náhradu trov konania, keď sám trpí zdravotnými problémami, pre ktoré nemôže plnohodnotne pracovať, plní si vyživovaciu povinnosť voči jednoročnej dcére a nevlastní žiadny majetok. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nepriznanej náhrady trov konania 50% zmenil tak, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. 8. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/ a 2/. 9. Žalovaný 1/ uviedol, že s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/65/2013 zo dňa 28.05.2014 sa súd prvej inštancie vysporiadal v rámci odôvodnenia rozsudku. Taktiež sa vysporiadal aj s opačným názorom vyjadreným v inom judikáte, a to v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 426/2014 zo dňa 13.08.2014, ktorý je časovo neskorší ako judikát citovaný žalobcom. Žalovaný 1/ sa plne stotožňuje s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie a máme za to, že žalobca nepreukázal iné dôvody, či skutočnosti ktorými by mohlo byť odôvodnené priznanie ďalších nárokov okrem nároku zo sťaženia spoločenského uplatnenia. V súvislosti s výrokom o trovách konania sa potom žalovaný 1/ odvolal na svoje vlastné odvolanie, ktorým napadol výrok o trovách a žiadali sme priznať náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu. 10. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zopakoval, že nie je osobou pasívne vecne legitimovanou v tomto spore, pretože v zmysle platných právnych predpisov náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv nie je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. K veci samej uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné žalobcovi priznať, ak ho odôvodňuje z tých istých dôvodov, za ktoré mu bola poskytnutá náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Opačný postup by bol contra legem, pretože by došlo k odškodneniu, resp. náhrade tých istých následkov opakovane. Simultánnosť týchto nárokov /náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada nemajetkovej ujmy/ nie je kategoricky vylúčená vo vzťahu k jednej škodovej udalosti, ale ich kauza, teda dôvody pre ktoré sa uplatňuje náhrada, musia byť odlišné. V žalobe žalobcu sú uvádzané len tie dôvody, za ktoré už raz odškodnený bol, a tak má žalovaný 2/ za to, že žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nevznikol. Odlišné dôvody žalobca nedokázal špecifikovať a identifikovať ani v konaní. Okrem toho žalovaný 2/ uviedol, že nárok žalobcu uplatnený žalobou zo dňa 02.06.2015 považuje za premlčaný. K dopravnej nehode, teda k zásahu do osobnostného práva žalobcu došlo dňa 01.06.2012, odvtedy začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba a žaloba bola podaná na súde až dňa 02.06.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. Nakoniec žalovaný 2/ poukázal na to, že v kontexte rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky, považuje nárok uplatnený žalobcom za neprimerane vysoký. Je potrebné pritom vziať zreteľ aj na skutočnosť, či poškodený nebol morálne uspokojený v podobe odsúdenia páchateľa trestného činu ako aj na skutočnosť, že mu bola poskytnutá náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalovaný 2/ bol v konaní úspešný a žalobca je povinný mu nahradiť trov konania. Súd prvej inštancie znížil náhradu trov konania, ale na ich absolútne nepriznanie nie je podľa neho dôvod. Navrhol preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. 11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 v rozsahu a z dôvodov odvolaní žalobcu a žalovaného 1/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 12. Preskúmaním veci samej z dôvodov v odvolaní uvádzaných v odvolaní žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa

preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby žalobcu a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozsudku, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 13. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevylúčil možnosť vzniku nároku na náhradu nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv a nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré by vyplynuli z tej istej škodovej udalosti. Naopak, uviedol, že takéto nároky popri sebe obstoja, avšak nie na podklade totožných skutkových tvrdení, teda nesmie nimi byť odškodňovaný rovnaký následok v osobnostnej sfére osoby poškodeného. Takéto závery podľa odvolacieho súdu plne zodpovedajú rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/65/2013 zo dňa 28.05.2014 a uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 426/2014zo dňa 13.08.2014. 14. Odvolací súd ďalej súhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že v predmetnej veci neboli vyššie uvedené podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv žalobcu popri jeho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia splnené. Všetky ujmy v oblasti súkromného a rodinného života tvrdené žalobcom v žalobe sú pokryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka, kde bol nárok žalobcu už uspokojený / v podrobnostiach viď. odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie/. Súd prvej inštancie preto dôvodne žalobu žalobcu zamietol. 15. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, aj tu považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Stotožňuje sa s ním a v podrobnostiach naň odkazuje. Žalovaní 1/ a 2/, ktorí boli v spore úplne úspešní, by mali nárok na plnú náhradu trov konania, avšak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré správne súd prvej inštancie identifikoval, pre ktoré bolo dôvodné výnimočne žalovaným 1/ a 2/ túto náhradu znížiť o 50 %. Ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, patrí medzi právne normy s relatívne neurčitou hypotézou, a je preto vecou konajúceho súdu, aby s ohľadom na okolnosti každého jednotlivého prípadu určil sám konkrétnu hypotézu právnej normy, teda okolnosti, ktoré sú výnimočne dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý celkom alebo sčasti nebude priznaná náhrada trov konania strane sporu, ktorá má inak na ňu právo. Pokiaľ konajúci súd vymedzí túto hypotézu právnej normy § 257 správne, nemôže byť jeho rozhodnutie v rozpore so zákonom a to ani v prípade, že neboli vzaté do úvahy iné okolnosti, ktoré účastník považuje za podstatné. Odvolací súd by preto mohol úvahy súdu prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia § 257 posudzovať len v prípade, že by tieto úvahy boli celkom zjavne neprimerané /napríklad by zohľadňovali skutočnosť, ktorá sa nijako k predmetnému zákonnému ustanoveniu nevzťahuje/. Len v takom prípade by bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) /rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ a tiež dôvod na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. V danej veci však o taký prípad nejde. Súd prvej inštancie určil hypotézu ustanovenia § 257 tak, že za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovaným 1/ a 2/ sčasti 50 % nepriznal náhradu trov konania považoval opísané okolnosti veci samej ako aj opísané pomery strán sporu. Takéto určenie hypotézy právnej normy § 257 je zjavne primerané, zodpovedá ustálenej súdnej praxi aplikácie a odvolací súd za rovnako primerané považuje aj určenie miery, o ktorú súd prvej inštancie krátil žalovaným náhradu trov konania. Niet žiadneho zákonného dôvodu na týchto úvahách súdu prvej inštancie čokoľvek meniť. V súvislosti s dôvodmi odvolania žalovaného 1/ proti rozhodnutiu o náhrade trov konania odvolací súd ešte dodáva, že považuje za úplne nenáležité porovnávať zdravotnú situáciu žalovaného 1/ so zdravotnou situáciou žalobcu, a to nielen s ohľadom na rozsah poškodenia zdravia žalobcu ale aj z dôvodu, že tieto následky /tak u žalobcu ako aj u seba/ spôsobil svojím protiprávnym konaním žalovaný 1/. 16. Z týchto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní /vo veci samej/ úspešným žalovaným 1/ a 2/ by patrila plná náhrada trov odvolacieho konania, ktorú náhradu však odvolací súd výnimočne pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa znížil na 50 %. Za dôvody hodné osobitného zreteľa potom odvolací súd považuje rovnaké skutočnosti, ako ich v napadnutom rozhodnutí identifikoval súd prvej inštancie, a ktoré podľa odvolacieho súdu výnimočne aplikáciu § 257 umožňujú. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .