Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-203-2018.pdf
PDF · 104.91 KB
Case nature
Subarea
15Co/203/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: X. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. námestie XXXXX/X, O., zastúpený Malata, Prižinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: LEFEROVIČ Slovensko, s.r.o., so sídlom Odborárska 23, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 317 132, zastúpený JUDr. Michaela Voleková, advokátka, Trnavská 27, 831 04 Bratislava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.06.2018, č. k. 13C/44/2018-40, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutom prvom výroku m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „Súd z r i a ď u j e záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X - pozemok KN „C“, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere X XXX m2, pozemok KN „C“, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere X XXX m2, zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom O. B., katastrálny odbor, okres O. B., obec O. B., k.ú. O. B., v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu v sume XX XXX,- Eur istiny titulom zmluvy o pôžičke uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 22Up/368/2018.
Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že okresný súd z pripojeného elektronického spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/368/2018 zistil, že žalobca najprv podal voči žalovanému žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy XX XXX,- Eur titulom ústnej zmluvy o pôžičke a následne podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo spisu sp. zn. 22Up/368/2018 mal súd osvedčené, že žalobca má voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške XX XXX,- Eur titulom ústnej zmluvy o pôžičke. Okresný súd vydal dňa 25.06.2018 platobný rozkaz č. 22Up/368/2018, ktorý toho času nie je právoplatný. Pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému uznaním dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá pohľadávka v čase rozhodovania súdu trvá a o jej dôvodnosti doposiaľ nevznikli pochybnosti. Spôsobilý predmet záložného práva je vymedzený v § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Z aktuálneho výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. O. B. vyplýva, že žalovaný (na LV označený pôvodným obchodným menom X-SLIDE GROUP, s. r. o., t. č. LEFEROVIČ Slovensko, s.r.o.) je výlučným vlastníkom pozemkov KN-C parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, bez tiarch. Keďže záložné právo sa má vzťahovať
výlučne na predmetné pozemky, teda nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré sú ako veci (§ 119 ods. 1 OZ) pokryté § 151d ods. 1 OZ, súd mal osvedčené, že ide o spôsobilý predmet záložného práva. Z aktuálneho výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. O. mal okresný súd osvedčené, že žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností - bytu č. X vo vchode X a bytu č. X vo vchode 4. Zároveň je na LV vyznačená plomba pri byte X na základe Z-XXXX/XXXX a pri byte č. X na základe V-XXX/XXXX. Z aktuálneho LV č. XXXX pre k. ú. O. vyplýva, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu XX XXX/XX XXX pozemku KN-C parcela č. XXX/XX, pričom na jeho podiele je vyznačená plomba na základe V-XXX/XXXX. Ďalej z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že konateľom spoločnosti je H.. V. B. od XX.XX.XXXX a jediným spoločníkom LEFEROVIC ltd., BEXLEY SQUARE 6, Manchaster, Veľká Británia. Väčšinovou majiteľkou spoločnosti LEFEROVIC ltd. je J. E.. Tvrdenia žalobcu o prepojení jeho dlžníkov (žalovaný H.. B., H.. E.) sa teda javia byť pravdivé. Podľa údajov v Obchodnom vestníku (č. 96/2017, 61/2018) Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 40K/54/2016-152 zo dňa 15.05.2017 zastavil konkurzné konanie voči H.. V. B., konateľovi žalovaného pre nedostatok majetku dlžníka. Krajský súd v Bratislave predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie uznesením zo dňa 28.02.2018. Okresný súd mal teda za to, že žalobca informatívnymi výpismi z katastra nehnuteľností osvedčil, že žalovaný nakladá s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve, teda obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená je reálna a bezprostredná. Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobca základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil, avšak nie v uplatnenom rozsahu. Záložným právom by sa podľa návrhu mala zabezpečiť pohľadávka vo výške XX XXX,- Eur s príslušenstvom, avšak žalobca si v konaní vo veci samej (22Up/368/2018) uplatnil voči žalovanému iba istinu XX XXX,- Eur a náhradu trov konania. V tomto rozsahu bol vydaný aj platobný rozkaz. Existenciu príslušenstva pohľadávky čo do dôvodu a výšky žalobca ničím neosvedčil, a preto okresný súd vo zvyšnej časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcovi zamietol. Rozhodnutie oprel o ust. § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2, § 331 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 3, § 332 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť ako vecne nesprávne a nezákonné s poukazom na ust. § 389 CSP. Namietal, že návrh žalobcu neobsahuje žiadne skutkové tvrdenia ani listiny, z ktorých možno predpokladať, že ním uvedený právny nárok existuje. Obsahuje iba žalobcovo tvrdenie o existencii predmetnej zmluvy o pôžičke, ktoré nie je žiadnym spôsobom preukázané. Predmetná ústna zmluva o pôžičke nie je špecifikovaná ani základnými prvkami každej zmluvy, a to dňom a miestom vzniku zmluvy, vzhľadom na fakt, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, momentom reálneho odovzdania finančných prostriedkov alebo výpisom z účtu, že dané finančné prostriedky žalobca poskytol, ani iným spôsobom, z ktorého možno vyvodiť, že daný záväzok medzi subjektami vznikol a existuje. Predmetom zmluvy o pôžičke malo byť poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške XX XXX,XX Eur, žalobca ale eviduje voči žalovanému peňažný nárok vo výške XX XXX,- Eur. V návrhu nie je uvedené, z akého dôvodu si žalobca voči žalovanému neuplatňuje celú vzniknutú sumu. Žalobca k návrhu nepriložil žiaden listinný dôkaz, z ktorého je existenciu peňažného nároku voči žalovanému možno vyvodiť. Prílohou nie je ani žiaden dôkaz o tom, že sa žalovaný zaviazal vrátiť peňažné prostriedky žalobcovi. Z potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX o ktoré okresný súd opiera svoje rozhodnutie, a ktoré je podpísané H.. B. (fyzickou osobou), v žiadnom prípade nie je možné považovať za uznanie, resp. potvrdenie vystavené žalovaným (spoločnosti LEFEROVIČ Slovensko, s. r. o.). Nehovoriac o tom, že uznanie je absolútne neplatné z dôvodu, že bolo urobené neoprávnenou osobou, súčasne za spoločnosť LEBICH, X-SLIDE (pôvodný žalovaný), H.. B. (FO) a pani E. (FO), spolu v sume XXX XXX,- Eur ku dňu 30.12.2016. Z uvedeného uznania dlhu nie je zrejmé, aké peňažné prostriedky sú súčasťou dlhu, na základe akého právneho titulu a v akej výške. Predmetné „uznanie dlhu“ rozhodne nepotvrdzuje, že jeho súčasťou je ústna zmluva o pôžičke, nakoľko v ňom nie je žiadnym spôsobom špecifikovaná. Žalobca nepreukázal, resp. v konaní nebola dostatočne osvedčená ani len základná a najpodstatnejšia skutočnosť, a to že žalobca vôbec poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške XX XXX,- Eur, titulom ústnej zmluvy o pôžičke. Ďalej namietal, že žalobca neosvedčil základné predpoklady zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku jeho predajom alebo predajom za nízku cenu, darovaním, zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že sa voči H.. B. viedlo konkurzné konanie, resp. že spoločnosť LEFEROVIČ Slovensko, s. r. o. uskutočňovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, z povahy developera, predaj zrekonštruovaných bytov a apartmánov prostredníctvom verejných inzercií nie je dôkazom, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že takéto konanie reálne hrozí. V súvislosti s ďalšími
konaniami o zaplatenie sumy XXX XXX,XX Eur, sp. zn. 5Up/330/2018 a zabezpečovacie opatrenie sp. zn. 11C/11/2018, na ktoré poukazuje žalobca, žalovaný uvádza, že tieto sú zjavným zneužitím práva za účelom poškodiť spoločnosť LEFEROVIČ Slovensko, s. r. o, nakoľko žalovaný má všetky záväzky voči žalobcovi v plnom rozsahu uhradené, čo preukazuje skutočnosťami tvrdenými v podávaných odporoch a odvolaniach voči rozhodnutiam v predmetných konaniach. Žalovaný podniká v oblasti investičnej výstavby, ktorej základom je získavanie finančných prostriedkov na kúpnu cenu od potencionálnych záujemcov bytových a nebytových priestorov na základe zmlúv medzi nimi uzatvorených. Zásahom do vlastníckych práv spoločnosti v dôsledku vydaných zabezpečovacích opatrení v spomínaných súdnych konaniach sa zasahuje do ekonomickej činnosti spoločnosti, ktorá je nevyhnutná pre plnenie povinnosti spoločnosti aj voči tretím osobám. Vzhľadom na uvedené je logické, že žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti mal v záujme zrekonštruované apartmánové byty a nebytové priestory ďalej ako developer projektu predávať budúcim záujemcom. Za týmto účelom zverejňoval v čase výstavby, resp. pred výstavbou a rekonštrukciou, inzercie na predaj bytov a nebytových priestorov, ktoré aj uskutočňoval. Uvedená podnikateľská činnosť spoločnosti sa v žiadnom prípade nemôže považovať za účelové a cielené zbavovanie sa majetku s cieľom vyhnúť sa uhrádzaniu údajných záväzkov voči žalobcovi, resp. cielené ohrozovanie exekúcie.
4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Žiadal, aby odvolací súd ponechal zabezpečovacie opatrenie v platnosti. Poukázal na to, že skúmanie peňažnej pohľadávky je predmetom samostatného konania. Na podporu svojich tvrdení vo vzťahu k uplatnenému nároku predložil súdu prehlásenie žalovaného o existencii dlhu zo dňa 19.01.2016 a písomné uznanie dlhu žalovaným zo dňa 19.01.2016 uskutočneným podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Konateľ žalovaného bol súčasne konateľom spoločnosti LEBICH, s. r. o. ( v súčasnosti HIRONDELLE, s. r. o.) ako aj spoločnosti DERCON INDUSTRIES, s. r. o. (v súčasnosti Rezidenčné projekty, s. r. o.). Obe spoločnosti sú v súčasnosti neaktívnymi spoločnosťami bez akéhokoľvek majetku, ktoré sú právnymi nástupcami niekoľkých desiatok spoločností. Súčasne je voči konateľovi žalovaného vedené konkurzné konanie, v ktorom pán B. deklaruje, že je nemajetný a jeho majetok nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu. Za daného stavu žalobca považuje za osvedčenú hrozbu ujmy na právach žalobcu. Úmysel ďalšieho nakladania s predmetmi zabezpečenia pritom deklaruje žalovaný sám v podanom odvolaní. Žalobca má za to, že spoľahlivo preukázal naliehavosť a dôvodnosť vydaného zabezpečovacieho opatrenia, ktorého dôvody naďalej pretrvávajú. Nemožno hovoriť ani o neprimeranom zásahu do jeho práv, nakoľko žalovaný môže naďalej disponovať svojim majetkom, tento je však zaťažený záložným právom. Žalovaný môže realizovať predaj nehnuteľností s tým, že kúpna cena bude zložená v prospech žalobcu, napríklad formou notárskej úschovy, čím odpadne obava o zmarenie exekúcie a nastane dôvod na podanie návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Námietky žalovaného svojim obsahom smerujú voči peňažnej pohľadávke a nie voči konaniu o zabezpečovacom opatrení.
5. K vyjadreniu žalobcu zaslal vyjadrenie žalovaný. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie ako vecne nesprávne a nezákonné zrušil. Poukázal na to, že nariaďovanie zabezpečovacích opatrení na pohľadávky, ktoré neexistujú, by smerovalo k svojvoľnému uplatňovaniu práva, kde by si na základe neexistujúcej pohľadávky mohol ktokoľvek zabezpečiť majetok tretej osoby bez právneho dôvodu. Návrh žalobcu neobsahuje žiadne skutkové tvrdenia ani listiny, z ktorých možno predpokladať, že ním uvedený právny nárok existuje, obsahuje iba žalobcovo tvrdenie o existencii predmetnej zmluvy o pôžičke, ktoré nie je žiadnym spôsobom preukázané. Žalovaný má naďalej za to, že žalobcom opísané skutočnosti neosvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana, nakoľko vzhľadom na uvedené právne argumenty, nárok žalobcu neexistuje, a tak nie je splnený zákonný predpoklad obsahu návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, čo tvorí vadu napadnutého rozhodnutia. Predmetné prehlásenie, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu zo dňa 19.01.2016 žiadnym spôsobom nesúvisí s daným konaním, nakoľko v ňom žalovaný potvrdil uzatvorenie zmlúv o investícii, ktoré sú predmetom iného konania medzi žalobcom a žalovaný, v ktorom žalovaný nepopieral existenciu týchto zmlúv. Prílohy zo dňa 19.01.2016, ktoré žalobca pripojil k vyjadreniu k odvolaniu, však nepreukazujú vznik peňažného nároku z ústnej zmluve o pôžičke, neurčitého dátumu, miesta vzniku, ani jeho špecifického znaku, a už vôbec ju nemožno subsumovať pod zmluvy o investícii, ktoré sú predmetom súdneho konania sp. zn. 5Up/330/2018 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, momentálne na Okresnom súde Bratislava III. Uvedené prílohy zo dňa 19.01.2016 nemôžu preukazovať existenciu peňažného nároku z ústnej zmluvy, ktorá podľa žalobcu vznikla v roku 2016, nakoľko v oboch prílohách je uvedené, že žalobca uznáva dlh zo zmlúv o investícii z roku 2015. Majetkové pomery neaktívnych firiem, v ktorých bol konateľom H.. B.
alebo majetkové pomery konateľa žalovaného ako fyzickej osoby, žiadnym spôsobom neosvedčujú, že žalovaný by nemal dostatok finančných prostriedkov v prípadnom exekučnom konaní. Tvrdenia o majetkových pomeroch tretích osôb odlišných od žalovaného, túto obavu neosvedčujú a žalobca nepreukázal naliehavosť a dôvodnosť vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný trvá na svojom tvrdení, že nariadené zabezpečovacie opatrenie by malo byť primerané a jeho zjavným nepomerom dochádza k neprimeranému zásahu do práv subjektu. Je nepravdepodobné, že potencionálny klient žalovaného si kúpi nehnuteľnosť v hodnote desiatok tisícok eur, zaťaženú záložným právom tretej osoby. Ďalej žalovaný poukázal na to, že dňa 20.08.2018 bolo žalovanému doručené upovedomenie zo dňa 20.08.2018 vydané Okresným súdom Banská Bystrica, ktorým žalovaného upovedomil, že konanie vedené súdom pod sp. zn. 22Up/368/2018 sa zastavuje a platobný rozkaz sa zrušuje. Predmetom uvedeného súdneho konania bolo zaplatenie XX XXX,- Eur titulom ústnej zmluvy o pôžičke. Uvedený peňažný nárok zabezpečuje predmetné zabezpečovacie opatrenie.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) C.s.p. uznesenie okresného súdu v napadnutom prvom výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
7. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho odvolaní, ako aj vo vyjadrení žalovaného v odvolacom konaní zo dňa 28.08.2018.
9. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
10. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
11. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
12. Námietka žalovaného, že žalobca neosvedčil existenciu pohľadávky je dôvodná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v podanom návrhu, a ani v odvolacom konaní neosvedčil existenciu základnej a najpodstatnejšej skutočnosti, a to že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške XX.XXX,- Eur titulom ústnej zmluvy o pôžičke. Existenciu uvedenej zmluvy o pôžičke nie je možné považovať za osvedčenú uznaním dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je podpísané H.. B. (fyzickou osobou) a nie žalovaným. Z uvedeného listinného dôkazu nie je zrejmé, aké peňažné prostriedky sú súčasťou dlhu, na základe akého právneho titulu a v akej výške, a či vôbec súčasťou tohto potvrdenia je aj ústna zmluva o pôžičke, ktorá je predmetom sporu. Taktiež nie je možné považovať za osvedčenie nároku prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX a uznanie dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré žalobca pripojil v odvolacom konaní. Uvedené listiny zo dňa XX.XX.XXXX nepreukazujú vznik peňažného nároku z ústnej zmluvy o pôžičke (ktorú žalobca bližšie ani nešpecifikoval s uvedením dátumu, miesta vzniku a pod.). Predmetným prehlásením zo dňa XX.XX.XXXX žalobca len deklaroval uzatvorenie piatich zmlúv o investícii v priebehu roku 2015 so spoločnosťou X-SLIDE GROUP s.r.o., Bojnice a pánom X. B. (žalobcom), na základe ktorých spoločnosť X-SLIDE GROUP s.r.o., prevzala od žalobcu peňažnú sumu v celkovej výške XXX.XXX,- Eur za účelom získania podielu 60 % z čistého zisku z investícií podľa predmetných zmlúv. Uvedené listiny nepreukazujú ani neosvedčujú existenciu peňažného nároku žalobcu z ústnej zmluvy, nakoľko podľa žalobcu táto vznikla roku 2016 a v uvedených listinách je uvedené, že žalobca uznáva dlh zo zmlúv o investícii z roku 2015, tak ako na to správne poukazuje žalovaný a uvedená námietka je tiež dôvodná.
13. V danom prípade žalobca podaným návrhom neosvedčil ani ďalší základný predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného za účelom zbavovania sa majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Vzhľadom na daný druh developerského projektu nie je možné za takéto konanie považovať ani rozpredaj bytov (resp. kroky k tomu smerujúce - inzercie), pri ktorom ide o bežný postup v danom segmente podnikania, ktorým dochádza k transformácii majetku, avšak ním nemusí dôjsť automaticky aj k zmenšeniu majetku dlžníka.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že žalobca neosvedčil základné zákonné podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a preto odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie (prvý výrok) a návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
15. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 C.s.p.).
16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).