Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_pre_zmeškanie_21C-22-2018.pdf
PDF · 97.36 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/22/2018
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Šávoľ, so sídlom Šávoľ 70, IČO: 31 920 128, právne zastúpeného JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom Rázusova 47/4825, Lučenec proti žalovanému PRAEDIUM ENVIRO, s.r.o., so sídlom Fabianka 2025/1, Lučenec, IČO: 45 261 067 v konaní o vypratanie nehnuteľností takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území F., E. F., E. D., N. A. E. Ú. D., E. O. A. D. Č.. XXX Y. S. F. F. H. “. B. A. O. P. Y. F.. Č.. XXXX, E. F. E. Q. XX.XXX,XX P.X do 3 /troch/ dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Š., E. Š., E. D., N. A. E. Ú. D. E. O. A. D. Č.. XXX Y. S. F. F. H. “. B. A. P. J. E. Y. F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XX.XXX P.X, F.. Č.. XXX/XX, E. F. E. Q. XX.XXX P.X, F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. X.XXX P.X, F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q.: X.XXX P.X, F.. Č.. XXX, E. F. E. Q.: XX.XXX P.X, F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q.: XX.XXX P.X, F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q.: XX.XXX P.X, F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q.: XXX P.X, F.. Č.. XXX, E. F. E. Q.: X.XXX P.X, všetko do 3 /troch/ dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W., E. W., E. D., N. A. E. Ú. D., E. O., B. A. D. Č.. XXX Y. S. F. F. H. “. B. A. O. P. Y. F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XX.XXX P.X, F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. X.XXX P.X, F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XXX P.X, F.. Č..: XXX/X, E. F. E. Q. XXX P.X, všetko do 3 /troch/ dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 17.07.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., E. F., Q. O. Ú. Š., E. Š.Á. Y. Q. O. Ú. W., E. W.. V návrhu uviedol, že dňa 01.01.2008 žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností I. Následne dňa 01.01.2009 uzatvoril ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností II. So žalovaným sa následne dohodli na ukončení zmluvy I a II ku dňu 31.12.2012 a to prostredníctvom písomnej dohody označenej ako - „dohoda o skončení nájmu“ a nahradení týchto zmlúv novou nájomnou zmluvou, v rámci ktorej mali byť žalovanému spolu s nehnuteľnosťou I a
nehnuteľnosťami II prenajaté aj nehnuteľnosti III. Žalobca dňa 17.05.2013 ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy, predmetom ktorej bol nájom všetkých nehnuteľností. Zmluvu III uzatvoril žalobca so žalovaným na dobu 15 rokov do 31.12.2028, pričom sa so žalovaným zároveň dohodli, že žalovaný zaplatí nájomné vo výške 22 209,68 Eur za celé obdobie trvania zmluvy III naraz, a to najneskôr do 17.05.2013 spôsobom a za podmienok stanovených v zmluve III. Na základe zmluvy III žalovaný pokračoval v užívaní nehnuteľnosti I a nehnuteľností II a začal užívať aj nehnuteľnosti III. Následne však žalobca dňa 17.05.2013 so žalovaným na základe jeho žiadosti uzatvorili dodatok k zmluve III, v rámci ktorého sa dohodli na zmene termínu splatnosti nájomného tak, že žalovaný toto nájomné zaplatí najneskôr do 30.06.2013. Nakoľko žalovaný doteraz dohodnuté nájomné v dohodnutej výške a lehote splatnosti neuhradil, keď súdnemu exekútorovi (ktorému podľa dohody so žalovaným malo byť dohodnuté nájomné vyplatené na uhradenie dlhu žalobcu, ktorý exekútor vymáhal) do dnešného dňa zaplatil len sumu vo výške 5 926,75 Eur (dňa 31.12.2014 sumu vo výške 1 121,36 Eur, dňa 31.12.2014 vo výške 264,99 Eur, dňa 31.12.2014 vo výške 19,40 Eur, dňa 04.01.2016 vo výške 1 500,-Eur, dňa 30.12.2016 vo výške 1 510,50 Eur a dňa 02.01.2018 sumu vo výške 1 510,50 Eur) a to aj napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu. Žalobca v dôsledku tejto skutočnosti od zmluvy III prostredníctvom písomného podania zo dňa 11.06.2018 označeného ako - „odstúpenie od zmluvy“ odstúpil a žiadal žalovaného, aby najneskôr do 7 kalendárnych dní od doručenia odstúpenia nehnuteľnosti vypratal. Predmetné odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 20.06.2018. Nakoľko žalovaný na odstúpenie zo strany žalobcu nijakým spôsobom nereagoval, nekomunikuje s ním, ale nehnuteľnosti naďalej užíva a žalobca už v dôsledku konania žalovaného nemá v úmysle obnoviť nájomný vzťah so žalovaným založený zmluvou III, tiež v dôsledku zachovania prekluzívnej lehoty 30 dní od ukončenia nájomnej zmluvy, aby nedošlo k obnoveniu nájomného vzťahu založeného zmluvou III nemá žalobca inú možnosť, než domáhať sa vypratania nehnuteľností súdnou cestou prostredníctvom tejto žaloby.
2. Podľa čl. VI. bodu 1 zmluvy III včasné uhradenie dojednanej sumy nájomného je podmienkou platnosti tejto zmluvy. V súvislosti s citovaným ustanovením zmluvy III chce žalobca pre úplnosť uviesť, že na toto ustanovenie zmluvy III nie je podľa jeho názoru možné v prípade právneho posúdenia zmluvy III prihliadať. Žalobca toto ustanovenie považuje za neplatné a oddeliteľné od ostatného obsahu zmluvy III. Citované zmluvné ustanovenie podľa jeho názoru nepredstavuje ani odkladaciu a ani rozväzovaciu podmienku podľa § 36 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Z hľadiska odkladacej podmienky by totiž išlo o nemožnú podmienku, na ktorú sa podľa § 36 ods. 1 druhá veta OZ neprihliada. Povinnosť zaplatiť nájomné totiž vznikne len v prípade platnej a účinnej zmluvy, bez existencie ktorej nevznikne platne ani záväzok zaplatiť nájomné (teda by išlo o nemožnú odkladaciu podmienku, keď až zaplatením nájomného by vznikla zmluva, na základe ktorej by vznikla povinnosť zaplatiť nájomné). Tento právny záver pritom zastáva aj Najvyšší súd ČR v rozsudku zo dňa 30.04.2002 sp. zn. 33 Odo 780/2001 v ktorom uviedol, že splatnosť záväzku nemôže byť nikdy spojovaná s odkladacou podmienkou, ktorej splnením povinnosť plnenia len vzniká alebo sa mení. Z hľadiska rozväzovacej podmienky potom z úmyslu zmluvných strán vyjadrenom citovaným zmluvným ustanovením nemožno dôvodiť úmysel dohodnúť toto ustanovenie zmluvy ako rozväzovaciu podmienku. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu má žalobca za to, že ustanovenie článku VI bodu 1 zmluvy III predstavuje neplatné dojednanie (z dôvodu jeho neurčitosti) obsiahnuté v zmluve, ktoré je však oddeliteľné od ostatného obsahu zmluvy III, a preto podľa § 41 OZ ako také nemá vplyv na platnosť zmluvy III ako celku. Na základe zmluvy III tak žalovanému vzniklo právo užívať nehnuteľnosti a zaplatiť žalobcovi včas dohodnuté nájomné.
3. Podľa 48 ods. 1 a 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisov ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
4. Podľa § 679 ods. 3 druhá veta OZ ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.
5. Žalobca má za to, že vzhľadom na skutkový stav, keď si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť nájomné dohodnuté v zmluve III riadne a včas, t. j. zaplatiť nájomné za celé obdobie nájmu vo výške 22 209,68 Eur podľa článku IV, bodu 1 zmluvy III najneskôr do 30.06.2013, pričom žalovaný si túto povinnosť v celom rozsahu nesplnil ani do dnešného dňa, hoci bol na túto skutočnosť opakovane
upozornený, má žalobca za to, že mu vzniklo právo odstúpiť od zmluvy podľa citovaného ustanovenia § 679 ods. 3 druhá veta OZ. Keďže žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu od zmluvy III odstúpil má za to, že doručením odstúpenia žalovanému dňa 20.06.2018 došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy III a táto zmluva sa zrušila od počiatku. Nakoľko došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy III, bolo povinnosťou žalovaného vydať žalobcovi nehnuteľnosti, ktoré užíval na základe zmluvy III, čo však žalovaný do dnešného dňa neurobil. Žalovaný bol oprávnený nehnuteľnosti užívať na základe zmluvy III, od ktorej však žalobca v dôsledku nezaplatenia nájomného odstúpil, a teda od 20.06.2018 (deň, kedy bolo žalovanému odstúpenie doručené) žalovaný užíva nehnuteľnosti neoprávnene. Tým, že žalovaný naďalej užíva nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, neprimerane zasahuje do jeho vlastníckeho práva.
6. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
7. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka potom poskytuje vlastníkovi, ktorému bolo neoprávnene zasiahnuté do vlastníckeho práva prostriedky nápravy v podobe tzv. vlastníckych žalôb, medzi ktoré patrí aj žaloba o vydanie veci. Nakoľko v prípade nehnuteľností nemožno požadovať vydanie veci, ustálená právna veda aj judikatúra uvádzajú, že v prípade nehnuteľností je potrebné domáhať sa ich vypratania, v rámci ktorého sa subsumuje aj nárok na vydanie držby nehnuteľností, čo chce touto žalobou dosiahnuť aj žalobca. Vzhľadom na uvedený skutkový stav a skutočnosť, že došlo k odstúpeniu od zmluvy III, avšak žalovaný všetky nehnuteľnosti naďalej užíva, má žalobca za to, že došlo k naplneniu všetkých predpokladov pre úspešnosť vlastníckej žaloby o vypratanie nehnuteľností, kedy žalovaný v dôsledku odstúpenia už nemá titul na užívanie nehnuteľností, ktoré napriek tejto skutočnosti naďalej neoprávnene užíva, a preto žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného nehnuteľnosti vypratať.
8. Na základe podaného návrhu súd uznesením č. k. 21C/22/2018-57 zo dňa 30.07.2018 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe a uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Súd zároveň žalovanému doručil žalobu s prílohami a poskytol mu poučenie o možnosti podania sťažnosti proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom a tiež žalovaného poučil, že ak bez vážneho dôvodu sa v určenej lehote k žalobe písomne nevyjadrí a neuvedie rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojí listiny, na ktoré sa odvoláva a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, teda nesplní povinnosť uloženú vyššie uvedeným uznesením, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie (§ 273 CSP).
9. Vyššie uvedené uznesenie č. k. 21C/22/2018-57 zo dňa 30.07.2018 bolo žalovanému doručené do elektronickej schránky 15.08.2018, kedy vypršala úložná lehota s fikciou doručovania. Žalovaný sa napriek tejto výzve súdu k žalobe nevyjadril, aj keď bol poučený o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.
10. Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak: a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
11. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
12. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej právnej veci súd koná o žalobe podľa § 137 písm. a/ CSP o splnenie povinnosti, ktorú doručil žalovanému do vlastných rúk spolu s prílohami a príslušným poučením vrátane uznesenia č. k. 21C/22/2018-57 zo dňa 30.07.2018, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia sa písomne vyjadriť k žalobe a označiť, resp. predložiť dôkazy, na ktoré sa odvoláva v prípade, že žalobcov nárok neuznáva, pričom bol poučený aj o následkoch
nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, kedy žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, súd vydáva § 273 CSP rozsudok pre zmeškanie žalovaného.
13. V konaní súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom, listom vlastníctva Č.. XXX O.. Ú.. F., D. Q. Č.. XXX O.. Ú.. Š., D. Q. Č.. XXX O.. Ú.. W., nájomnými zmluvami, dohodou o skončení nájmu, dodatkom k zmluve o nájme poľnohospodárskej pôdy, odstúpením od zmluvy, podacím hárkom, rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33OdO 780/2001, výpisom z obchodného registra žalovaného a obsahom spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11C/194/2015 žalobcu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Šávoľ, so sídlom Šávoľ 70, proti žalovanému PRAEDIUM ENVIRO, s. r. o., Fabianka 2025/1, Lučenec, v konaní o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy.
14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Prevedeným dokazovaním, najmä listami vlastníctva č. XXX O.. Ú.. F., Č.. XXX O.. Ú.. Š., Č.. XXX O.. Ú.. W. P. N. F.N., Ž. Ž. U. Q. A. J. A. S. D. Q., O. I. O. F. Č.. XXXX, E. F. E. Q. XX XXX P.X Q. O.. Ú.. F., Ď. F. F. H. „. F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XX.XXX P.X, F.. Č.. XXX/XX, E. F. E. Q. XX.XXX P.X, F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. X.XXX P.X, F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q.: X.XXX P.X, F.. Č.. XXX, E. F. E. Q.: XX.XXX P.X,F.. Č.. XXX/ X, E. F. E. Q.: XX.XXX P.X, F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q.: XX.XXX P.X, F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q.: XXX P.X, F.. Č.. XXX, E. F. E. Q.: X.XXX P.X Q. O.. Ú.. Š. Y. F. H. „. F.. Č.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XX.XXX P.X, F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. X.XXX P.X, F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XXX P.X, F.. Č..: XXX/X, E. F. E. Q. XXX P.X Q. O.. Ú.. W.. Ž. J. A. F. N. J. N. T. XX.XX.XXXX Ž.P. A. T. J. Y. S. E. XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX N. T. A. Q. Q. X,XX B.X/. (S.. U.. XX,-B. R. XXX XXX P.X R. XX H.), pričom v zmysle čl. IV. sa nájomca zaviazal zaplatiť celé nájomné v sume 22 209,68 Eur najneskôr do 17.05.2013. V zmysle dodatku k zmluve o nájme zo dňa 17.05.2013 došlo zároveň k zmene čl. IV. zmluvy o nájme tak, že nájomca je povinný zaplatiť nájomné do 30.06.2013. Žalovaný takto určené nájomné včas a riadne neuhradil, kedy z návrhu vyplýva, že do podania žaloby vo veci samej zaplatil z dohodnutého nájmu len 5 926,75 Eur. Z podaného návrhu vyplýva, že žalobca žalovaného opakovane vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy, kedy z konania vedeného na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 11C/194/2015 tiež vyplýva nezaplatenie nájomného, pričom je preukázané, že najneskôr v priebehu uvedeného konania bol o nájomca nezaplatení nájmu zo strany žalobcu upomenutý. Z dôvodu nezaplatenia nájmu zo strany žalovaného v dohodnutej dobe, žalobca listom zo dňa 11.06.2018 odstúpil od nájomnej zmluvy podľa § 679 ods. 3 druhá veta OZ, ktoré odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému ako nájomcovi doručené prostredníctvom pošty dňa 20.06.2018. Nakoľko došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, táto sa zrušuje od počiatku. Tým, že žalovaný naďalej užíva nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, neprimerane zasahuje do jeho vlastníckeho práva, čím došlo k naplneniu predpokladov pre úspešnosť vlastníckej žaloby o vypratanie nehnuteľností, lebo žalovaný v dôsledku odstúpenia už nemá titul na užívanie nehnuteľností, ktoré následne neoprávnene užíva. Preto súd vyhovel návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému nehnuteľnosti vypratať.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Žalobca bola v konaní plne úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 356 písm. b/), okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.