Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/114/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Východoslovenská energetika a.s., Košice, Mlynská 31, IČO 44 483 767, zastúpenej GOREJ Legal, s.r.o., Košice, Krmanova 14, IČO: 47 231 939, proti žalovanému F. O., L., Š. XXXX/XX, o zaplatenie 137,90 € istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 9Csp/186/2016-73 z 23.1.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 1.12.2016, domáhal, čo v nej uviedol, čo uviedol v písomnom podaní, doručenom mu 14.8.2017, vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie, a zistil nasledovné: Faktúrou č.XXXXXXXXXX z 22.7.2015 splatnou 14.7.2015 žalobca vyúčtoval žalovanému spotrebu elektriny za obdobie od 3.9.2014 do 14.7.2015 v odbernom mieste Žakarovce 30, vo výške 137,90 €. Fakturovaná suma pozostávala z ceny dodávky a distribúcie elektriny 252,90 € (vrátane DPH 42,15 €), od ktorej boli odpočítané zaplatené preddavkové platby 132 € a pripočítané sankcie, zmluvné pokuty vo výške 17 €. Podľa rozpisu položiek k faktúre č.7264176564 za obdobie od 3.9.2014 do 14.7.2015 spotreba elektriny v uvedenom odbernom mieste predstavovala 1365 kWh, čo predstavuje sumu 210,75 € bez DPH. V rozpise položiek je uvedené č. zmluvy 1217705. Listom označeným ako odoslanie faktúry ukončeného odberu žalobca oznámil žalovanému ukončenie odberu elektriny na odbernom mieste Žakarovce 30 dňom 14.7.2015. Predžalobnou upomienkou z 9.9.2015 vyzval žalobca žalovaného k úhrade 137,90 €, v lehote najneskôr do 21.9.2015 s tým, že podľa rozpisu pohľadávok uvedená suma pozostáva z fakturovanej sumy 120,90 € a sumy 17 € za upomienky. 7.4.2011 bola uzatvorená Zmluva o nájme nehnuteľnosti medzi obcou Žakarovce ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Predmetom nájmu bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č.X k. ú. Ž. a to dom súp.č.30 postavený na parc.č.213/4 o výmere 168 m2. Podľa čl. III. bod 3.4. a to alternatívy I. nájomca sa zaviazal uhrádzať, okrem dohodnutého nájomného, aj preddavky na úhradu za služby poskytované spolu s nájmom domu a alternatívy II. nájomca si zabezpečí dodávky elektrickej energie, plynu, vodné a stočné samostatne na základe zmluvy s príslušnými dodávateľmi týchto služieb. Faktúrou č.XXXXXXXXXX z 2.9.2013 žalobca vyúčtoval žalovanému spotrebu elektriny za obdobie od 12.6.2013 do 2.9.2013 vo výške 59,35 € s tým, že zo strany žalovaného boli zaplatené preddavkové platby vo výške 60 € a faktúrou č.7287122809 zo 17.9.2014 dodávku elektriny za obdobie 3.9.2013 do 2.9.2014 vo výške 345,97 € s tým, že preddavkové platby predstavovali 476,10 €. Obe faktúry sa týkali odberného miesta Žakarovce 30. V rozpisoch položiek k obom faktúram je uvedené č. zmluvy XXXXXXX. Podľa správ obce Žakarovce, žalovaný býval na adrese Žakarovce 30 do 30.6.2014.

Pokiaľ žalovaný platil elektrickú energiu, obci nenastal dlh, po zmene odberateľa na uvedenom súp. č. „obce“ nemá informácie o platbách žalovaného. Po 30.6.2014 v Žakarovciach súp.č.XX ostala bývať dcéra žalovaného, nakoľko menovaný odišiel pracovať do Českej republiky a neukončil nájomnú zmluvu. Vzhľadom k tomu, že dcéra žalovaného neplatila nájom, bola nútená v marci 2015 dom opustiť. Od marca 2015 na uvedenej adrese nie je žiaden nájomník. Citujúc znenie § 20 ods.1 písm. c/ zák.č.656/04 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, ďalej uviedol: žalovanú istinu žalobca požadoval titulom úhrady dodávky a distribúcie elektrickej energie do odberného miesta Ž. XX za obdobie od 3.9.2014 do 14.7.2015. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný užíval nehnuteľnosť na odbernom mieste Ž. XX na základe Zmluvy o nájme nehnuteľnosti uzatvorenej s obcou Ž. zo 7.4.2011. Taktiež z dokazovania je zrejme, že na uvedenej adrese sa žalovaný zdržiaval do 30.6.2014. Je teda zrejme, že žalovaný v uvedenom období, t.j. období od 3.9.2014 do 14.7.2015, v predmetnej nehnuteľnosti už nebýval, neužíval ju a teda neužíval ani žalobcom dodávanú elektrickú energiu v tomto odbernom mieste. Podľa tvrdenia žalobcu, medzi ním a žalovaným pokiaľ sa týka daného odberného miesta bola uzatvorená Zmluva o dodávke elektriny pre domácnosť, na základe ktorej bola do odberného miesta žalobcom dodávaná elektrina. Uvedené tvrdenie však zo strany žalobcu v konaní nebolo preukázané. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným mu predložená nebola. Na preukázanie zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami pritom nepostačuje predloženie faktúr za predchádzajúce obdobia. Z týchto je len zrejme, že žalovaný skutočne do 2.9.2014 uhrádzal platby za dodanú elektrickú energiu v predmetnom odbernom mieste. Z týchto listín možno teda konštatovať, že pokiaľ žalovaný užíval nehnuteľnosť na adrese Ž. XX tak aj riadne uhrádzal platby za dodávanú elektrickú energiu. Uvedené však nepostačuje na preukázanie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ aj v predložených faktúrach je uvedené č. zmluvy, uvedené nie je možné považovať za preukázanie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže nie je zrejme, či skutočne zmluva, ktorej č. je uvedené vo faktúrach bola uzatvorená medzi stranami sporu. Iné dôkazy zo strany žalobcu mu predložené neboli a teda v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Každá zo strán sporu má v sporovom konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Povinnosť tvrdenia znamená, že strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne a dôkazná povinnosť znamená, že strana sporu musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí. Neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspech v konaní. Vzhľadom na uvedené, t.j. z dôvodu nepreukázania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a z dôvodu preukázanej skutočnosti, že žalovaný v období, za ktoré žalobca požadoval úhrady za dodanú elektrickú energiu, nehnuteľnosť na odbernom mieste už neužíval, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 (ich znenie citoval). Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu nebola priznaná náhrada trov konania. Žalovaný v konaní síce mal úspech, avšak trovy konania mu nevznikli. 3.Voči tomuto Rozsudku podala žalobkyňa včas o d v o l a n i e v súlade s § 355 ods.1,§ 365 ods.1) písm. f) a h) C. s. p., teda že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie: Súd v bode 13. svojho Rozsudku uvádza, že žalovaný v uvedenom období v predmetnej nehnuteľnosti nebýval, neužíval ju a teda neužíval ani ňou dodávanú elektrickú energiu na tomto odbernom mieste. Ďalej súd uvádza, že z jej strany nebola predložená žiadna zmluva na základe ktorej žalovanému dodávala na predmetné odberné „meisto“ elektrickú energiu. Na základe predložených faktúr za skoršie obdobie nemožno preukázať zmluvný vzťah medzi ňou a žalovaným. Súd mal teda za to, že vzhľadom na skutočnosť že z jej strany nebola predložená žiadna zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovaným, týmto neuniesla dôkazné bremeno a teda neunesenie dôkazného bremena z jej strany má byť dôvodom pre neúspech v konaní. Teda z dôvodu nepreukázania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a z dôvodu údajne preukázanej skutočnosti, že žalovaný v uvedenom období za ktoré požaduje úhrady za dodanú elektrickú energiu, žalovaný už predmetnú nehnuteľnosť neužíval, súd jej žalobu zamietol. Vo vzťahu k uvedeným záverom súdu uvádza nasledovné: Dopytovala obec Ž. ako vlastníka predmetného bytu ktoré bolo odberným miestom, aby jej poskytla obec údaje o osobe, ktorá sa na predmetnom odbernom mieste zdržiavala v čase odberu elektrickej energie, keďže sa na tomto odbernom mieste údajne už žalovaný nezdržiaval. Z vyjadrenia obce Ž. je zrejmé, že žalovaný neukončil ani nájomný vzťah s danou obcou k predmetnému bytu č.30 ktorý bol aj odberným miestom vo vzťahu k nej. Poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný nijakým spôsobom neoznámil tak jej ako ani obci Ž., že sa už na predmetnom odbernom mieste v čase odberu nezdržiaval alebo nemal „zdrživať“ a taktiež neuviedol ani žiadnu inú osobu, ktorá by sa namiesto neho mala na predmetnom odbernom mieste zdržiavať. Nemôže vedieť, či sa jej odberatelia na predmetných odberných miestach zdržiavajú alebo nie. Z tohto dôvodu majú preto odberatelia pri ukončení odberu elektrickej energie túto skutočnosť dodávateľovi elektrickej energie oznámiť, aby tak mohol byť „voi vzžahu“ k ich osobe ukončený zmluvný vzťah. Žalovaný však jej ako ani obci Žakovce

nič neoznámil a preto porušil túto svoju povinnosť a teda musí za porušenie tejto svojej povinnosti aj niesť následky s tým spojené. To, že na predmetné odberné miesto bola elektrická energia dodávaná a že na predmetnom odbernom mieste bol odber „lektrickej“ energie je zrejmé aj z jej predloženej faktúry. Z vyjadrenia obce Žakovce z 15.5.2017 je taktiež zrejmá aj tá skutočnosť, že v danom období o ktoré sa jedná a za ktoré bola aj vystavená predmetná žalovaná faktúra na sumu 137,90 € sa na predmetnom odbernom mieste zdržiavala dcéra žalovaného. Čo sa týka vzniku a samotnej existencie zmluvného vzťahu medzi ňou a žalovaným, existencia predmetného zmluvného vzťahu je zrejmá už zo samotnej skutočnosti, že žalovaný uhrádzal predošlé faktúry za dodanú elektrickú energiu na predmetné odberné miesto. To že nedoložila súdu samotnú Zmluvu podpísanú medzi ňou a žalovaným neznamená, že samotný zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami nebol dostatočne preukázaný. Po tom, čo sťahovala svoj archív nevie dohľadať predmetnú zmluvu so žalovaným. Súdu však predložila dostatočné dôkazy k preukázaniu toho, že zmluvný vzťah medzi ňou a žalovaným existoval. Čo sa týka predošlého uhrádzania platieb za elektrickú energiu, tieto žalovaný uhrádzal priamo dodávateľovi elektrickej energie ktorým bola ona, nie obci Žakovce ako vlastníkovi bytu č.30. Ako už uviedla, žalovaný nijakým spôsobom ju neinformoval o tom, že s ňou ukončuje zmluvný vzťah a taktiež jej nedoručil ani žiadnu žiadosť o ukončenie odberu elektrickej energie na predmetné odberné miesto. Nemala a ani nemohla mať žiadnu vedomosť o tom, že sa na predmetnom odbernom mieste už údajne žalovaný nezdržiaval, ale že sa tam zdržiavala už iba jeho dcéra, ktorú tak žalovaný ako ani ona samotná neuviedla ako nového odberateľa elektrickej energie na predmetnom odbernom mieste. Žalovaný mal takúto skutočnosť oznámiť bez zbytočného odkladu jej a ukončiť s ňou odber elektrickej energie na predmetné odberné miesto na jeho meno. Ak tak žalovaný neurobil, príp. iná osoba ktorá sa „napredmetnom“ odbernom mieste zdržiavala, zodpovedá tak žalovaný v celom rozsahu za odobratú elektrickú energiu na tomto odbernom mieste, ktoré mal v čase odberu zazmluvnené s ňou. Nie je predsa možné zbaviť niekoho povinnosti na úhradu dlžnej sumy pri nesplnení si jeho povinností vo vzťahu k odhláseniu sa z odmerného miesta a oznámeniu tejto skutočnosti dodávateľovi elektrickej energie, pritom na tomto odbernom mieste naďalej bývala osoba blízka žalovanému. Predsa ak má, napr. niekto byt v ktorom on sám konkrétne nebýva, ale v tomto byte býva jeho blízka osoba, neznamená to že v prípade ak táto blízka osoba neuhradí platby za dodanú elektrickú energiu na predmetné odberné miesto, túto napokon nemusí zaplatiť ani on ako osoba s ktorou má dodávateľ elektrickej energie uzatvorený zmluvný vzťah. To, že tu zmluvný vzťah medzi ňou a žalovaným existoval je zrejmé z toho, že uhrádzal dlžné sumy za spotrebovanú elektrickú energiu na predmetnom odbernom mieste aj v r.2013 a 2014, čo bolo súdu preukázané. Na základe uvedeného vyslovuje názor, že toto odvolané je dôvodné s odkazom na § 365 ods.1 písm. f) a písm. h) C. s. p. a preto navrhuje Rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok vo výške vyplývajúcej zo súdneho spisu a za trovy „pravého“ vo výške spolu 30,97 € - za 1 úkon právnej služby (toto odvolanie) 16,60 € + 9,21 € ako rež. paušál + 20 % DPH. 4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate opakujú iba skutočnosti uvádzané už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd výstižné a presvedčivo vyrovnal. 5. Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 6. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 7. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 9. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, preto sa odvolací súd s jeho dôvodmi stotožňuje. 10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 , so zreteľom na skutočnosti uvedené v odvolaní, možno doplniť: 11. Vznik a samotná existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, nie je zrejmá už zo samotnej skutočnosti, že žalovaný uhrádzal predošlé faktúry za dodanú elektrickú energiu na predmetné odberné miesto, lebo jednak žalobkyňa vo vyjadrení z 15.2.2017 (č.l.22-23), došlom súdu 16.2.2017, uvádza, že Zmluvu o dodávke elektriny so žalovaným pravdepodobne vytratila, teda nevie to s istotou, a jednak v konaní nebolo preukázané, že predošlé platby za elektrickú energiu vykonával skutočne žalovaný. 12. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 13. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 14. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaný v ňom žiadne trovy neuplatnil. 16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.