Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/212/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: B. Y., nar. XX. G. XXXX, bytom: O. XXX, XXX XX A. E., občan Slovenskej republiky, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 308,00 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 4371/11, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5Er/181/2011-35 zo dňa 22. septembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5Er/181/2011-35 zo dňa 22. septembra 2017 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. 5Er/181/2011-35 zo dňa 22. septembra 2017 zastavil exekúciu z dôvodu podľa § 243f ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“). Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 3. januára 2011 bolo na základe návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného, ktorý bol v uvedený deň ako zápisnica spísaný v sídle exekútorského úradu súdneho exekútora začaté exekučné konanie vo veci vymoženia pohľadávky oprávneného vo výške 308,00 Eur proti povinnému. K návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 13564/10 zo dňa 25. januára 2011, vykonateľný dňa 17. februára 2011, ktorým bol podľa jeho odôvodnenia priznaný nárok zo zmenky zo dňa 5. novembra 2009, ktorá bola vystavená povinným. Oprávnený bol od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorý novelizoval okrem iného aj ustanovenia Exekučného poriadku, povinný v lehote 30 dní odo dňa jeho účinnosti doplniť v prebiehajúcom exekučnom konaní svoj návrh na vykonanie exekúcie tak, aby v ňom boli uvedené skutočnosti ohľadom vlastných vzťahov s povinným, ktorý bol vystaviteľom zmenky. Uvedená lehota začala plynúť dňa 24. decembra 2015 a uplynula dňa 22. januára 2016. Dňa 22. marca 2016 bolo prostredníctvom súdneho exekútora doručené zo strany oprávneného podanie označené ako „Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“, ktoré bolo doručené na sídlo exekútora dňa 21. januára 2016. V podaní oprávnený uviedol, že exekučné konanie je vedené proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie, čo znamená, že vzťah medzi ním a oprávneným nie je vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd uviedol, že zákonodarca prijal predmetnú zákonnú úpravu za účelom, aby súd posúdil, či v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, bolo alebo nebolo prihliadnuté na skutočnosti podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti týkajúceho sa vlastného vzťahu s povinným, ktorý je fyzickou osobou, mal oprávnený bez ohľadu na to, či povinný bol fyzickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom, pretože až po doplnení návrhu na vykonanie

exekúcie mohol súd pristúpiť k posudzovaniu, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah s povinným, a následne rozhodnúť, či bude exekúcia pokračovať, alebo či ju súd zastaví. S prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky exekučný súd prijal záver, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený doručiť v lehote do 22. januára 2016 priamo exekučnému súdu a nie na sídlo exekútorského úradu povereného exekútora, ktorý doplnenie návrhu následne postúpil exekučnému súdu. Právnym následkom doručenia doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie na sídlo exekútora je nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v lehote stanovenej zákonom, a preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené exekučný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

2. Proti predmetnému uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že exekučný súd ho nesprávne poučil o nemožnosti podať odvolanie proti napadnutému uzneseniu, nakoľko exekučný súd vo výroku konštatoval nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie napriek tomu, že k doplneniu reálne došlo. Podľa oprávneného mal exekučný súd v úmysle dosiahnuť stav, v ktorom by oprávnený nemohol podať proti napadnutému uzneseniu opravný prostriedok napriek tomu, že oprávnený nebol pasívny a splnil si svoju povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd zámerne aplikoval nesprávne ustanovenie v úmysle znemožniť oprávnenému jeho právo na súdny prieskum rozhodnutia. Takéto konanie nie je možné kvalifikovať inak ako porušenie práva na spravodlivý proces. Oprávnený má za to, že nebol naplnený dôvod na zastavenie exekúcie ani podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ani podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v prípade, ak medzi oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Následne oprávnený uviedol argumentáciu, podľa ktorej vzťah medzi ním a povinným nemá spotrebiteľský charakter, keďže Zmluva o úvere uzatvorená s povinným dňa 5. novembra 2009 bola uzatvorená podľa § 497 a nasled. Obchodného zákonníka a jedná sa o tzv. absolútny obchod. Povinný v danej zmluve dobrovoľne uviedol údaje preukazujúce, že je podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia. Povinný podľa oprávneného nenapĺňa definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ďalej oprávnený uviedol, že pokiaľ exekučný súd exekučné konanie zastavil, zbavil tým oprávneného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Exekučný súd priznal napadnutým uznesením povinnému prakticky úplnú exekučnú imunitu. Exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania a bol vydaný s prihliadnutím na dobré mravy. Oprávnený má za to, že exekučný súd zvolil príliš extenzívny výklad § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Následne oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, pričom tieto skutočnosti sú súdnemu exekútorovi známe a stali sa známe aj exekučnému súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že si splnil zákonnú povinnosť v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a exekučný súd mal pri rozhodovaní k dispozícii všetky relevantné listiny, a preto nesprávne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) odmietol.

6. V priebehu exekučného konania nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa

menia a dopĺňajú niektoré zákony. Prijatie tohto zákona znamenalo doplnenie Exekučného poriadku o ustanovenia § 39 ods. 4 a §243f. V zmysle uvedených ustanovení bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 3. marca 2011 o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený je taktiež povinný k návrhu pripojiť aj dôkazy na preukázanie týchto rozhodujúcich skutočností. V prípade nesplnenia tejto zákonnej povinnosti Exekučný poriadok sankcionuje oprávneného zastavením exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

8. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

11. Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že oprávnený sa v exekučnom konaní začatom dňa 3. marca 2011 domáhal vymoženia sumy 308,00 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 13564/10 zo dňa 25. januára 2011, právoplatný dňa 14. februára 2011 a vykonateľný dňa 17. februára 2011. Z exekučného titulu vyplýva, že bol vydaný v konaní, v ktorom bol odporcom povinný a oprávnenému bol priznaný nárok zo zmenky. Keďže návrh oprávneného na vykonanie nebol doplnený o náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku exekučnému súdu v lehote do 22. januára 2016, odvolaním napadnutým uznesením č. k. 5Er/181/2011-35 zo dňa 22. septembra 2017 exekučný súd zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd správne rozhodol, keď exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, keďže oprávnený exekučnému súdu v zákonom stanovenej lehote do 22. januára 2016 nedoručil exekučnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie o skutočnosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Za splnenie tejto povinnosti správne nepovažoval podanie oprávneného doručené súdnemu exekútorovi dňa 21. januára 2016, ktoré bolo exekučnému súdu osobne doručené dňa 22. marca 2016, a to ani vzhľadom na jeho obsah.

13. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Proti uzneseniu vydanému podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku samotný Exekučný poriadok odvolanie (na rozdiel od iných typov uznesení napr. podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) Exekučného poriadku) nepripúšťa, preto v zmysle § 355 ods. 2 platí, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné.

14. Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5Er/181/2011-35 zo dňa 22. septembra 2017 podľa § 386 písm. c) odmietol.

16. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP.) Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP.)

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .