Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/32/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému G. X. pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 19. septembra 2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn.2T/96/2014 zo dňa 22. januára 2018, a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn.2T/96/2014 zo dňa 22. januára 2018 bol obžalovaný G. X. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom vedenej pod sp.zn.Pv/531/11/3304-94 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti Q. U., spol. s r. o., so sídlom X. č. 9, B. T. nad P., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, nezaplatil daň z príjmov právnickej osoby za rok 2009 vo výške 23.166,76 eur, ktorá bola splatná dňa 31.03.2010, ktorú bol daňový subjekt povinný zaplatiť na základe daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2009 podaného na Daňovom úrade Nové Mesto nad Váhom dňa 31.03.2010, a taktiež nezaplatil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 vo výške 10.624 eur, ktorá bola splatná dňa 28.12.2009, ktorú bol daňový subjekt povinný zaplatiť na základe daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca november 2009, podaného na Daňovom úrade Nové Mesto nad Váhom dňa 28.12.2009, čo predstavuje celkovú výšku nezaplatenej splatnej dane 33.790,76 eur, pretože skutok nie je trestným činom.

Zároveň okresný súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodený Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresného súdu napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prokurátor“) v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť všetkých jeho výrokov.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, založený na nedostatočných dôkazoch a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Poukázal na to, že okresný súd považoval za preukázané, že skutok sa nestal, nakoľko spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojej daňovej povinnosti. Prokurátor v tejto súvislosti primárne poukázal na znalecký posudok Ing. Jurigu č.2/2012 vypracovaný v prípravnom konaní. Znalec v tomto posudku uviedol, že spoločnosť Q. U. s.r.o. mala v predošlých rokoch 2008 a 2009 dostatočné finančné prostriedky, čoho dôkazom je aj poskytnutie pôžičky inému subjektu. Táto pôžička pritom bola trojnásobne vyššia ako jej daňová povinnosť. Znalec sa navyše vo svojom znaleckom posudku č.7/2012 v závere vyšetrovacieho spisu vyjadril, že dôvodom, pre ktorý spoločnosť následne nemala dostatok prostriedkov na uhradenie svojej povinnosti bolo, že ich nepreukázne poprevádzala na iné subjekty. V súvislosti s tým nie je možné opomenúť ani to, že pokiaľ ide o insolventnosť spoločnosti, svoj podiel na tom malo aj to, že spoločnosť Q. U. s.r.o. mala splácať pôžičku 60 miliónov korún. Táto pôžička mala byť poskytnutá od svedkyne Q. X., ktorá však nedokázala vysvetliť odkiaľ nadobudla tak vysokú sumu. Rovnako nevedela uviesť nič relevantné ani k vráteniu tejto sumy a v podstate žiadne podstatné okolnosti ohľadom tejto pôžičky, čím vznikla pochybnosť o tom, či nešlo len o fiktívnu pôžičku za účelom spôsobenia insolventnosti spoločnosti. Aj samotný obžalovaný X. ešte v prípravnom konaní nevedel k tejto pôžičke uviesť nič podstatné, keď len uviedol, že bola poskytnutá v hotovosti v igelitke a vzhľadom na nezákonnú väzbu nevie, na čo boli prostriedky použité. Okresný súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal len v tom smere, že podľa neho to nemalo vplyv na nezaplatenie dane, nakoľko podľa slov obžalovaného mala byť táto pôžička splatená ešte pred splatnosťou dane. A ako konštatoval aj samotný okresný súd, nepodarilo sa v konaní preukázať, že reálne takáto pôžička vôbec bola poskytnutá, no obžalovaný ju napriek tomu mal vrátiť. Taktiež nie je zrejmé ani to, prečo obžalovaný zakladal spoločnosť Q. U. s.r.o. Hoci na hlavnom pojednávaní tvrdil, že to bolo pre rozpory s I. X., ktorá nikdy nemala záujem o podnikateľskú činnosť. Samotná I. X. výsluch ktorej však okresný súd nepovažoval za dôležitý, uviedla, že manžel jej neumožňoval vykonávať riadne podnikateľskú činnosť, hoci formálne ju listami vyzýval na spoluprácu. Prokurátor považuje z uvedených skutočností za zrejmé, že dôvodom nezaplatenia dane nebolo to, že by spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov, ale to, že obžalovaný ako konateľ v čase pred splatnosťou dane postupne cielene v snahe vyhnúť sa plneniu daňovej povinnosti poprevádzal majetok na iné subjekty, čím je podľa názoru prokurátora preukázané naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu obžalovaným z hľadiska subjektívnej stránky. Znalec Ing. Ernest Juriga v záveroch písomného znaleckého posudku konštatuje, že v čase vyrúbenia dodatočného platobného výmeru zo dňa 19.02.2010 na 10.624,-Eur a 25.03.2010 na 176.216,29 Eur mala spriaznená spoločnosť so spoločnosťou Q. U. s.r.o. dostatok finančných zdrojov na poskytnutie pôžičky uvedenej spoločnosti na úhradu dane a je nutné poukázať aj na zodpovednosť konateľa v zmysle Obchodného zákonníka, ktorý bol v oboch spoločnostiach identický. Spoločnosť Q. U. s.r.o. mala v roku 2008 aj v roku 2009 dostatok finančných zdrojov, čoho dôkazom je poskytnutá finančná pôžička neznámemu subjektu, ktorá je navyše nepreukáznená. K zmluve o absolútnom nástupníctve znalec uviedol, že daňová povinnosť sa nedá previesť na iný subjekt, táto skutočnosť nezbavovala spoločnosť Q. U. s.r.o. povinnosti zaplatiť daň, naviac keď poskytla vyše ako trojnásobne vyššiu pôžičku ako bola jej daňová povinnosť neznámemu subjektu. Koncom roku bol na účte pokladne mínusový zostatok, z pokladne sa čerpalo v miliónoch, aj keď nemala žiadny zostatok. Je síce pravdou, že spoločnosť Q. U. s.r.o. v období splatnosti dane nemala dostatok finančných zdrojov, avšak bolo to z dôvodu, že ich nepreukázne poprevádzala na iné subjekty. Tieto okolnosti podľa jeho názoru jednoznačne a bez pochybností preukazujú naplnenie skutkovej podstaty predmetného trestného činu z hľadiska subjektívnej stránky. Prokurátor má za to, že obžalovaný bezpochyby podnikal cielené kroky v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za neplnenie daňovej povinnosti. Ako skúsenému konateľovi obchodnej spoločnosti mu malo byť zrejmé, že má povinnosť platiť dane, poznal stav finančnej situácie svojej spoločnosti a i to, aké finančné operácie v rámci hospodárenia svojej spoločnosti si môže dovoliť, aby mu zostalo dostatok financií na úhradu daňovej povinnosti. Ak vedel, že nebude mať dostatok financií na zaplatenie dane nemal zrejme bezdôvodne prevádzať peniaze na iné subjekty. Na druhej strane je však možné, že ide o operácie fiktívne, ktorými sa snažil navodiť dojem, že jeho spoločnosť nemá dostatok finančných zdrojov, aby sa tak zbavil zodpovednosti za neplnenie daňovej povinnosti. Prokurátor odvolanie podal aj pre nesprávnosť konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Napadnutý rozsudok sa totiž opiera o výsluchy znalcov a ich znalecké posudky, hoci je potrebné poukázať na to, že znalec Ing. Juriga, ktorý je aj audítorom sa v podstate vo svojich znaleckých posudkoch vyjadril, že nemal k dispozícii kompletné účtovné doklady, k jednotlivým výberom a vkladom neboli doložené prvotné doklady a neboli ani okontované, takže zistiť ich preukaznosť a zrozumiteľnosť je nemožné. Účtovníctvo preto bolo nepreukázne, čo bolo vinou obžalovaného. Dokladmi, ktoré by napomohli odhaliť stav spoločnosti a jej finančných záväzkov, by mal disponovať práve svedok O. W., na ktorého bola spoločnosť neskôr prevedená a ktorý mal prevziať účtovné doklady Q. U. s.r.o. Intervenujúci prokurátor preto počas hlavného pojednávania trval na jeho výsluchu, respektíve zabezpečení tohto účtovníctva. Bez týchto dokladov nie je možné utvoriť si spoľahlivý obraz o fungovaní spoločnosti a tým aj schopnosti subjektu splniť si svoju daňovú povinnosť. Hoci je potrebné poukázať aj na to, že pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Štrbáňovej, ktorý predložila obhajoba, tento posudok bol vypracovaný v čase ešte pred prevodom spoločnosti na svedka W., no ani táto znalkyňa z neznámych dôvodov nemala od objednávateľa posudku, obžalovaného X. prvotné doklady, hoci neskôr mali byť tieto doklady odovzdané svedkovi W.. Aj samotný obžalovaný vo svojich podaniach namieta, že na vypracovanie znaleckých posudkov neboli dostatočné podklady. Je preto zarážajúce, že takéto doklady mal neskôr prevziať O. W. podľa odovzdávacieho protokolu. Výsluch O. W. je preto podľa názoru prokurátora v tomto trestnom konaní nenahraditeľný, a nie je dôvod, aby nemohlo byť doplnené dokazovanie o tak dôležitú skutočnosť. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine aj treste a aby vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný a to sám aj prostredníctvom obhajcu. Obhajca obžalovaného vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že považuje odvolanie prokurátora za nedôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu za správny a zákonný. Má za to, že odvolanie prokurátora je v rozpore s vykonaným dokazovaním, ktoré úplne vyvracia trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného. Nepovažuje za správne zo strany prokurátora to, ako nesprávne interpretuje výsledky vykonaného dokazovania a konštrukciu zodpovednosti obžalovaného stavia na hypotézach, ktoré práve vinou prokurátora a ich postoja ku návrhom obžalovaného na vykonanie dokazovania v prípravnom konaní neboli predmetom dokazovania a v súčasnej dobe už ani byť nemôžu. Konaniu pred okresným súdom nemá čo vytknúť, dokazovanie považuje za dostatočné a vyčerpávajúce, pričom boli vykonané všetky do úvahy prichádzajúce a možné dôkazy. Má za to, že rovnako aj vyhodnotenie vykonaného dokazovania bolo zo strany okresného súdu správne, zákonné a precízne. Svedčí o tom aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými okolnosťami, aj tými, ktoré vytýka prokurátor v podanom odvolaní. Obhajca obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný G. X. vo svojom vyjadrení zo dňa 20.3.2018 poukázal na to, že obaja znalci Ing. Juriga aj Ing. Štrbáňová sa na hlavnom pojednávaní okresného súdu vyjadrili k údajnej pôžičke 622.000,- Eur zo dňa 05.01.2009 jednoznačne. Takýto doklad o pôžičke je nepreukázny, nemá žiadne potrebné náležitosti a je vysoko pravdepodobné, že ide o chybu v účtovaní. Z uvedeného dôvodu takúto údajnú pôžičku nemožno brať ako dôkaz. Je taktiež úplne jedno koľkonásobne bola údajná pôžička vyššia ako bola daňová povinnosť. Obaja znalci sa taktiež na hlavnom pojednávaní vyjadrili, že spoločnosť v čase splatnosti daní nemala dostatok prostriedkov na ich úhradu. Znalec Ing. Juriga sa na hlavnom pojednávaní úplne jednoznačne vyjadril, že očakával, že bude v prípravnom konaní od orgánov činných v trestnom konaní ešte dožiadaný o vysvetlenie a vyjasnenie faktov. Ďalej sa vyjadril, že spoločnosť prevádzala prostriedky v roku 2008 na základe úplného nástupníctva. Dôvody boli úplne iné ako neplatiť, respektíve neodviesť dane. Dane boli splatné- DPH koncom roku 2009 a daň z príjmu 31.03.2010. Skutočnosť, že spoločnosť prevádzala prostriedky v roku 2008 nemá na splatnosť týchto daní vzhľadom k času žiaden súvis. Navyše subjekt, na ktorý boli prostriedky prevádzané, prevzal viac pasív ako aktív a i na tomto sa zhodli obaja znalci počas hlavného pojednávania. Obhajoba ani obžalovaný nemá v trestnom konaní prečo dokazovať, či pôžička bola poskytnutá, taktiež Q. X. nemá dôvod dokazovať a vysvetľovať odkiaľ nadobudla tak vysokú sumu, rovnako ako nemá ani dôvod uvádzať okolnosti vrátenia tejto sumy. Je na strane obžaloby dokázať, že takáto pôžička nebola. Pokiaľ vznikla pochybnosť, ktorú prokurátor konštatuje, bolo práve na strane obžaloby takúto pochybnosť vyvrátiť, pričom ani obhajoba a ani súd nemá možnosť pomáhať obžalobe s dotváraním dôkaznej situácie a akákoľvek pochybnosť je v prospech obžalovaného. Spoločnosť Q. U. s.r.o. vôbec nebola založená ako uvádza prokurátor, pre rozpory s I. X., pričom obžalovaný takúto skutočnosť ani netvrdil. Ide pravdepodobne o nepochopenie súvislostí, respektíve pisárku chybu prokurátora. Spoločnosť Q. U. s.r.o. obžalovaný zakladal v roku 2008 sám, bol jediným spoločníkom a viedli ho k tomu osobné dôvody. Spoločnosť bola riadne založená, v zmysle zákona a bez toho, aby sa musel zodpovedať prokurátorovi mohol založiť spoločností koľko len chcel. Spriaznená spoločnosť ako uvádza prokurátor zo spoločnosťou Q. U. s.r.o., spoločnosť Q. U. s.r.o. mala dostatok finančných zdrojov, pretože samostatne vykonávala viac ako rok po absolútnom nástupníctve podnikateľskú činnosť. Pokiaľ ide o zodpovednosť konateľa, tak jednoznačne nie je takouto zodpovednosťou úhrada daní za iný právny subjekt. Spoločnosť Q. U. s.r.o. mala v roku 2008 aj v roku 2009 dostatok finančných prostriedkov, čoho dôkazom je aj poskytnutie finančnej pôžičky neznámemu subjektu, ktorá je navyše nepreukáznená. Údajnú pôžičku však obaja znalci na hlavnom pojednávaní negovali. Znalci ďalej uviedli, že daňová povinnosť sa nedá previesť na iný subjekt a nedáva sa ani platiť daň za iný právny subjekt. Pokiaľ ide o tvrdenie, že obžalovaný bezpochyby podnikal cielené kroky v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za neplnenie daňovej povinnosti, tak toto tvrdenie nie je ničím podložené a ide o nenáležitý argument zo strany prokurátora. Konateľ spoločnosti, či už je skúsený alebo neskúsený, nemal možnosť mať v roku 2008 vedomosť o výške daňových povinností DPH koncom roku 2009 a pri dani z príjmu 31.03.2010. Posudok od znalkyne Ing. Štrbáňovej si objednal sám a z vlastných prostriedkov. Dal si záležať, aby znalkyňa mala k dispozícii úplne identické doklady ako mal znalec Ing.

Juriga ako mu doklady predložili orgány činné v trestnom konaní. Nemal dôvod dokazovať a dokladovať skutočnosti podľa želania prokuratúry. Pokiaľ si chcel prokurátor dať vyhotoviť iný posudok podľa svojich želaní, mohol tak kedykoľvek v prípravnom konaní učiniť. Taktiež znovu poukázal na skutočnosť, že o výsluch JUDr. Ing. Štrbáňovej a konfrontáciu oboch znalcov pred ukončením vyšetrovania žiadali a orgány činné v trestnom konaní toto odmietli. Vyšetrovateľ si nenechal nič vysvetliť, návrhy na doplnenie dokazovania odmietal. Všetko podľa jeho názoru bolo jasné a prokurátor na základe tohto stavu podáva obžalobu, avšak po niekoľkých rokoch k ustáleniu dôkaznej situácie prokurátorovi podivne chýba svedok W., ktorý sa stal štatutárom spoločnosti až po plnej súčinnosti obžalovaného po podaní obžaloby. Na hlavnom pojednávaní sa snažil byť k prokurátorovi slušný, korektný a snažil sa vecne zodpovedať všetky ním položené otázky, tak aby vec pochopil. Mrzí ho, že sa niečím takýmto musia zaoberať súdy, a taktiež ho mrzí, že po všetkých jasných skutočnostiach ako aj jeho prístupe, sa prokurátor utieka k takémuto účelovému vytrhávaniu súvislostí z kontextu v snahe navodiť dojem, že boli skutočnosti inak ako naozaj boli. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

V doplnení svojho vyjadrenia ďalej uviedol, že v roku 2006 založil dve spoločnosti, Q. U., s.r.o. a Q. U., s.r.o. V oboch spoločnostiach bol jediným spoločníkom i jediným konateľom. V roku 2007 obe tieto spoločnosti s dôverou voči svojej manželke, previedol na I. X.. I. X. bola teda v roku 2008 v oboch spoločnostiach jediným spoločníkom a on konateľom. V roku 2008, v čase, keď ich manželské problémy gradovali, ustanovila I. X. ako konateľku spoločnosti Q. U., s.r.o., seba. V tejto spoločnosti bolo viac majetku a zároveň evidované všetky nehnuteľnosti. V spoločnosti Q., s.r.o. zostal obžalovaný konateľom naďalej. Vzhľadom ku konaniu I. X. bol nútený založiť si novú spoločnosť a zrealizovať prevod všetkých aktivít. Zo strany jedinej spoločníčky spoločnosti Q. U., s.r.o. to v tom čase boli totiž neustále vyhrážky klamlivými udaniami, vydieranie o 5.000.000,-Sk, zastrašovanie zamestnancov atď.

K vyjadreniam obžalovaného a jeho obhajcu k odvolaniu prokurátora sa prokurátor a poškodený do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu písomne nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zrušil a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného a obžalovaný G. X. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli v súlade s ich písomným vyjadrením k odvolaniu prokurátora, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 27. marca 2018, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 19. septembra 2018. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpoveď obžalovaného G. X., o výpoveď povereného zástupcu poškodeného N.. O. P., o výpovede svedkýň Q. X. a I. X. z prípravného konania, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané prečítaním, o výsluch znalca Ing. Ernesta Jurigu ako aj prečítaním jeho znaleckého posudku č.02/2012 zo dňa 21.04.2012 a č.07/2012 zo dňa 05.10.2012, výsluchom znalkyne JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej a oboznámením jej znaleckého posudku č.4/2013 zo dňa 25.10.2013 ako aj oboznámením ďalších relevantných listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného G. X. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č.Pv/531/11/3304-94 zo dňa 10.06.2014. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že predpokladom trestnej zodpovednosti je v predmetnej trestnej veci solventnosť platiteľa dane a rovnako správne poukázal na absenciu preukázania subjektívnej stránky trestného činu. Okresný súd po vykonanom dokazovaní správne dospel k záveru, že v danom prípade absentuje podmienka trestnej zodpovednosti, a to solventnosť platiteľa dane. Insolventnosť spoločnosti Q. U. s.r.o. v čase splatnosti predmetných daní predsa bola nesporne preukázaná znaleckým dokazovaním znalkyne JUDr. Ing. Štrbáňovej a znalcom Ing. Ernestom Jurigom. Závery oboch znalcov ohľadom insolventnosti danej spoločnosti boli v podstate zhodné, čo obaja znalci potvrdili pri ich výsluchoch na hlavnom pojednávaní okresného súdu.

Rovnako správne okresný súd dospel k záveru, že nebol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností úmysel obžalovaného ako konateľa spoločnosti nezaplatiť splatné dane, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o absolútnom nástupníctve dňa 16.07.2008, približne 1,5 roka pred splatnosťou daní, obžalovaný ako konateľ spoločnosti nemohol vedieť, že spoločnosti Q. U., s.r.o. vznikne daňová povinnosť titulom dane z príjmov právnickej osoby za rok 2009 vo výške 23.166,76 Eur, ktorá bola splatná dňa 31.03.2010 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 vo výške 10.624 Eur, ktorá bola splatná dňa 28.12.2009.Obžalovaný podľa výpovede znalkyne si pritom v roku 2009 riadne platil preddavky na dane.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora a v ňom uvádzané odvolacie námietky, v ktorých prokurátor namieta najmä nesprávne hodnotenie dôkazov okresným súdom, tieto krajský súd považuje za neopodstatnené a nedôvodné.

Pokiaľ prokurátor namieta, že v konaní mal byť vypočutý svedok O. W., ktorému obžalovaný mal odovzdať doklady ohľadom spoločnosti v roku 2014, krajský súd rovnako ako okresný súd má za to, že táto osoba nemala v čase splatnosti daní dňa 28.12.2009 a dňa 31.03.2010 so spoločnosťou Q. U., s.r.o. nič spoločné, nie je teda predpoklad, že by sa vedela vyjadriť k spôsobu a správnosti vedenia účtovníctva spoločnosti, ani k jej prípadným pôžičkám, či iným finančným operáciám.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska jeho príčetnosti. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Ak po vykonanom dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, dôležitej pre posúdenie veci, treba rozhodnúť v prospech obvineného (pravidlo in dubio pro reo vyplývajúce zo zásady prezumpcie neviny).

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Rovnako správne okresný súd v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodený Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom so svojim nárokom na náhradu škodu na civilný proces, nakoľko v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby je súd povinný poškodeného vždy odkázať s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci, zákonne a vecne správne, odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za opodstatnené, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.