Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6S-93-2015.pdf
PDF · 106.58 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/93/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu Ing. S. S., bývajúceho O. - F., P. XX/X, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 03.07.2015 č. 38422-2/2015-BA, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím z 28.04.2015 č. 200-017453-CA04/2015 rozhodla, že žalobca podľa § 30, § 49 ods.1, § 53 a § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon“) má nárok na materské za obdobie od 02.04.2015 do zániku nároku na materské vo výške 7,54734500 eur/deň.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na materské z povinného nemocenského poistného zamestnanca u zamestnávateľa L., X..H..E.., O., P. XX/A, O. - F.. Nárok na materské a jeho výplatu si uplatnil ako iný poistenec, otec dieťaťa, ktorý prevzal svoje dieťa X., nar. XX.XX.XXXX do svojej starostlivosti po dohode s matkou dieťaťa X. S.. Žalobca na predmetnej žiadosti o materské vyznačil, že dieťa prevzal do starostlivosti dňa 02.04.2015. Na preukázanie splnenia podmienky nepoberania rodičovského príspevku matkou dieťaťa žalobca dňa 01.04.2015 predložil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 01.04.2015, z ktorého vyplýva, že matka dieťaťa X. S. od 02.04.2015 požiadala o odňatie rodičovského príspevku.
3. V ďalšej časti odôvodnenia správny orgán citoval ustanovenia § 30 písm.a), b), § 49 ods.1, § 53, § 55 ods.1, 2, § 11 ods.1 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z., § 54 ods.1 a ods.10 zákona a konštatoval, že na základe údajov poskytnutých zamestnávateľom a evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a citovaných ustanovení zákona zistený denný vymeriavací základ žalobcu na určenie výšky nemocenskej dávky po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 11,6113 eur. 65 % z tejto sumy je 7,54734500 eur.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie vzhľadom na to, že v napadnutom rozhodnutí správny orgán uviedol, že rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Poukázal na to, že od 01.01.2015 má uzatvorený nový pracovný pomer, na základe novej pracovnej zmluvy a nový druh práce s novou výškou mzdy za vykonanú prácu. S poukazom na ustanovenie § 20 písm.a) zákona v novom právnom vzťahu, ktorý vznikol 01.01.2015, bolo platené poistné na povinné nemocenské poistenie je 91 kalendárnych dní (od 01.01.2015 do 01.04.2015), teda
rozhodujúce obdobie pre výpočet materského má byť obdobie od vzniku nového pracovného pomeru do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu nástupu na materskú dovolenku podľa § 54 ods.2 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z.
5. Žalovaný rozhodnutím z 03.07.2015 č. 38422-2/2015-BA odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu od 02.04.2015 ako iný poistenec (otec dieťaťa) s predložením žiadosti o materské B 0873705 z poistného vzťahu povinne nemocensky poisteného zamestnanca obchodnej spoločnosti L.Y., X..H..E.., O..
6. V informačnom systéme Sociálnej poisťovne mal žalobca evidované poistné vzťahy povinne nemocensky poisteného zamestnanca zamestnávateľa L., X..H..E.., O. od 01.10.2009 do 31.12.2014 a od 01.01.2015 trvá.
7. V prípade opätovného vzniku právnej vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi rovnakými subjektami časovo na seba nadväzujúceho, pričom predchádzajúce nemocenské poistenie aj nové nemocenské poistenie je rovnakého typu, sa na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu za vznik nemocenského poistenia považuje vznik prvého nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa. Vzhľadom na to pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu je v prípade navrhovateľa potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že navrhovateľ je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa L., X..H..E.., O. od 01.10.2009.
8. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že nakoľko nemocenské poistenie na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu žalobcovi trvalo najmenej od 1. januára, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (materského), t.j. do 02.04.2015, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu v zmysle § 54 ods.1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z. je kalendárny rok 2014. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylúčilo obdobie, za ktoré navrhovateľ nebol povinný platiť poistné na nemocenské poistenie z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania (§ 140 ods.1 písm.b) zákona v znení neskorších predpisov), t.j. obdobie od 23.10.2014 do 31.10.2014 (9 dní). Počet dní rozhodujúceho obdobia vo vylúčení uvedeného obdobia je 356 dní.
9. Súčet vymeriavacích základov, z ktorých žalobca zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, je 4.133,62 eur (352,-- eur mesačne za mesiace január 2014 až september 2014, a november 2014; 244,90 eur za 22 dní mesiaca október 2014; 368,72 eur za mesiac december 2014).
10. Podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých žalobca ako zamestnanec zamestnávateľa L., X..H..E.., O. zaplatil poistné na povinné nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia po zaokrúhlení na 4 desatinné miesta nahor, je 11,6113 eur. Táto suma je denným vymeriavacím základom na určenie výšky nemocenskej dávky.
11. Podľa § 53 zákona v znení neskorších predpisov výška materského je 65 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55, čo v prípade navrhovateľa predstavuje sumu 7,54734500 eur za kalendárny deň.
12. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia, v ktorej navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
13. V žalobe žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože podľa zákona o sociálnom poistení k nemocenskému poisteniu fyzickej osoby v pracovnom pomere dochádzalo do dňa vzniku pracovného pomeru a zaniklo dňom skončenia pracovného pomeru. Zákon o sociálnom poistení nehovorí o žiadnej výnimke, pokiaľ ide o pracovný pomer, ktorý zanikol, a nadväzne vznikol u toho istého zamestnávateľa. Toto bolo potvrdené aj z informačno-poradenského centra ústredia Sociálnej poisťovne dňa 03.12.2014, kde na otázku týkajúcu sa obdobnej situácie ako je jeho, teda určenia rozhodujúceho obdobia pre výpočet materského pre zamestnankyňu, ktorej končí pracovný pomer 31.12.2014, a nadväzne od toho istého zamestnávateľa uzatvorí dňa 01.01.2015
nový pracovný pomer, zaslala zamestnankyňa žalovaného odpoveď, kde potvrdila, že ak je splnená podmienka platenia poistného na nemocenské poistenie aspoň 90 kalendárnych dní v novom pracovnom pomere, rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského bude obdobie od vzniku pracovného pomeru do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádzal mesiacu nástupu na materskú dovolenku. 14. Žalobca ďalej uviedol, že aj z ďalšej odpovede z informačno-poradenského centra ústredia Sociálnej poisťovne z 11.05.2015 č. ID: 71217 vyplýva, že žalovaný považuje pracovný pomer, ktorý zanikne a opätovne nadväzne vznikne u toho istého zamestnávateľa za dva rozdielne pracovné pomery.
15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pri určovaní rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu prihliada na všetky ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú výpočtu nemocenských dávok, berie ich ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný konštatoval citujúc ustanovenie § 54 ods.1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z., že za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca sa považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo, a znova vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Podľa názoru žalovaného, ak by zákonodarca mal v úmysle nepovažovať povinné nemocenské poistenie, ktoré jeden deň zaniklo, a nasledujúci deň vzniklo, za nepretržité, uviedol by to explicitne v ustanovení § 54 ods.1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z.
16. Žalovaný opätovne zdôraznil, že ak by zákonodarca mal v úmysle nepovažovať povinné nemocenské poistenie, ktoré jeden zaniklo a nasledujúci deň, za nepretržité, uviedol by to explicitne v ustanovení § 54 ods.1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z., obdobne ako je to uvedené v § 57 ods.1 písm.d) zákona, v ktorom je vymedzené, čo sa nepovažuje za nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie.
17. Vzhľadom na uvedené žalovaný pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu zohľadnila tú skutočnosť, že žalobca je povinne nemocensky poisteným zamestnancom zamestnávateľa L., X..H..E.., od 01.10.2009, a nie tak, ako žalobca namietal od 01.01.2015.
18. Žalovaný ďalej konštatoval, že v systéme sociálneho poistenia je potrebné uplatňovať adekvátnosť, t.z. poistenec, ktorý plní odvodovú povinnosť vo väčšej miere, z vyšších vymeriavacích základov, by mal mať vyššiu mieru náhrady príjmu, t.j. vyššiu nemocenskú dávku počas trvania sociálnej udalosti ako poistenec, ktorý plní odvodovú povinnosť z nižších vymeriavacích základov.
Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku preto žalovaný sleduje s prihliadnutím na účelové vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie, aj skutočnosti, ako je zneužívanie systému sociálneho poistenia.
19. Žalovaný konštatoval, že konanie žalobcu sa javí ako zneužívanie systému nemocenského poistenia. O účelovom konaní žalobcu svedčia napríklad vymeriavacie základy na platenie poistného na sociálne poistenie, ktoré žalobcovi určuje jeho manželka, ktorá je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti L., X..H..E.. Upravovaním vymeriavacích základov chcel žalobca dosiahnuť materské vyššie ako zodpovedajúce výške odvedeného poistného.
20. Podľa žalovaného žalobca účelovo ukončil pracovný pomer v spoločnosti, v ktorej je jedinou konateľkou a spoločníčkou jeho manželka, ku dňu 31.12.2014, a opätovne uzavrel u tej istej spoločnosti pracovný pomer od 01.01.2015 s cieľom určiť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu od 01.01.2015 do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského.
21. Ďalším ukazovateľom, ktorý podľa žalovaného svedčí o účelovosti konania žalobcu a jeho manželky, je skončenie pracovného pomeru a opätovné uzatvorenie novej pracovnej zmluvy u toho istého zamestnávateľa. Štandardný postup pri zmene pracovnej pozície, a tým súvisiacim zvýšením mzdy, je zmena pracovnej zmluvy.
22. Ďalším ukazovateľom je časové naplánovanie uplatnenia nároku na materské. Manželia S. uzavreli dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca dieťaťa až po uplynutí 91 dní platenia poistného na
nemocenské poistenie, nakoľko zákon stanovuje podmienku najmenej 90 dní platenia poistného pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu.
23. Podľa žalovaného si žalobca účelovo určil vznik nového pracovného pomeru od 01.01.2015 tak, aby to bolo považované za vznik nového nemocenského poistenia, a takisto si určil oveľa vyšší vymeriavací základ od tohto dátumu (dovtedy do roku 2014 mal približne 352,-- eur mesačne, od 01.01.2015 si určil 1.240,-- eur mesačne), tak aby po uplynutí 91 dní si uplatnil nárok na materské s cieľom získať vysokú výšku materského nezodpovedajúcu výške dovtedy odvedeného poistného na nemocenské poistenie. V takomto prípade by bolo za celé obdobie poberania materského žalobcovi vyplatené materské v celkovej výške 5.177,30 eur.
24. Žalovaný vo vyjadrení v súvislosti požadovanou zmenou výšky nemocenskej dávky poukázal na to, že žalobca za obdobie od januára 2014 do marca 2015 odviedol na poistnom, na nemocenské poistenie v celkovej sume 109,86 eur a za celé obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca spoločnosti L., X..H..E.., O., t.j. od 01.10.2009 do 31.03.2015 zaplatil poistné na nemocenské poistenie v celkovej sume 336,42 eur. Posúdením celého prípade žalovaný dospel k záveru, že nemocenské poistenie žalobcu ako zamestnanca spoločnosti L., X..H..E.., trvalo na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu nepretržite od 01.10.2009 a z uvedeného dôvodu aplikovala ustanovenie § 54 ods.1 v znení zákona č. 543/2010 Z.z.
25. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v písomnej odpovedi zo dňa 27.10.2015 uviedol, že nárok na materské si uplatnil v súlade so zákonom. Na základe preštudovania všetkých relevantných ustanovení zákona o sociálnom poistení a následne na základe získania informácií z informačno-poradenského centra ústredia Sociálnej poisťovne sa rozhodol, že si uplatní nárok na materské od 02.04.2015, pretože to považoval po zvážení všetkých okolností týkajúcich sa rodinných pomerov, zamestnania a možnosti získania materského za najvýhodnejšie. Pokiaľ by ho pracovníci informačno-poradenského centra ústredia Sociálnej poisťovne neboli úmyselne zavádzali, zvolil by inú alternatívu. Mohol sa zamestnať v inej firme a tak získať vyšší vymeriavací základ na nemocenské poistenie, alebo sa mohol dobrovoľne nemocensky poistiť. Žalovaný ho úmyselne uviedol do omylu, a preto sa cíti byť poškodený.
26. Žalobca ďalej uviedol, že nemôže byť diskriminovaný iba preto, že jeho manželka je konateľkou vo firme, v ktorej má uzavretý pracovný pomer. Firma L., X..H..E.., vznikla v roku 1996 a voči Sociálnej poisťovni, aj ostatným inštitúciám si plnila vždy všetky povinnosti v stanovených termínoch. Od roku 2009 nastúpil do firmy, aby zastúpil manželku počas jej materskej dovolenky s prvou dcérou narodenou v roku 2009, a následne aj s dcérou narodenou XX.XX.XXXX. Od januára 2015 sa snažil o rozšírenie predmetu podnikania v uvedenej firme, pričom podarilo sa mu získať nového zákazníka na spracovanie účtovníctva, a keďže nemá na túto činnosť kvalifikáciu, ale jeho manželka, dohodli sa, že bude lepšie, keď od apríla sa vráti do zamestnania a on zostane doma s dcérou.
27. Voči konštatovaniu žalovaného, že zneužíva sociálny systém, žalobca sa ohradil a uviedol, že len za obdobie od 01.01.2015 do nástupu na materskú, t.j. 01.04.2015 mal hrubý príjem 3.776,37 eur. Z tohto príjmu zaplatil na povinných odvodoch 1.835,26 eur. Sociálnej poisťovni z uvedenej sumy odviedol spolu 1.306,58 eur.
28. Na svoju obranu, že má odpracovaných viac ako 20 rokov, počas ktorých platil odvody na nemocenské poistenie, nikdy nebol evidovaný na úrade práce, nepoberal žiadne sociálne dávky. A nemocenské dávky poberal iba raz v roku 2012 2 dni počas svojej choroby a v roku 2014 1 x pri ošetrovaní člena rodiny 9 dní.
29. Vyjadrenie žalovaného považoval za subjektívny názor zástupcu žalovaného, ktorý nijako nepreukazuje zákonnosť pôvodného rozhodnutia, popiera jeho zákonné nárok a diskriminuje ho ako otca a občana tohto štátu.
30. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
31. Podľa § 491 ods.2 citovaného zákona právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
32. Podľa § 23 ods.2 písm.d) citovaného zákona sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
33. Súd v konaní podľa § 177 - 193 Správneho súdneho poriadku a § 199 - § 201 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v medziach žalobných bodov, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom a listinnými dokladmi, ktoré predložil žalobca, a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Krajský súd rozsudkom zo dňa 21.02.2017 sp. zn. 6S/93/2015-33 rozhodnutie žalovaného z 03.07.2015 č. 38422-2/2015-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 28.04.2015 č. 200-017453-CA04/2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
34. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 19.06.2018 sp. zn. 10Sk/3/2017-96 rozsudok krajského súdu z 21.02.2017 č. k. 6S/93/2015-33 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozsudku Najvyšší súd SR konštatoval, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd sa stotožnil s interpretáciou § 54 ods.1 zákona o sociálnom poistení žalovaný, v zmysle ktorej sa za nepretržito povinné nemocenské poistenie zamestnanca považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo, a znovu vzniklo v nasledujúci kalendárny deň. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu nepovažovať povinné nemocenské poistenie, ktoré jeden zaniklo, a v nasledujúci deň vzniklo, za nepretržité, uviedol by to výslovne v ustanovení § 54 ods.1 zákona o sociálnom poistení, rovnako ako je to uvedené napríklad v ustanovení § 57 ods.1 písm.d) predmetného zákona. Kasačný súd ďalej uviedol, že keďže v ustanovení § 54 ods.1 zákona o sociálnom poistení negatívne vymedzenie nepretržitosti nie je uvedené, v prípade opätovného vzniku právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi rovnakými subjektmi, a to žalobcom ako zamestnancom a zamestnávateľom, ktoré časovo nadväzuje na predchádzajúce nemocenské poistenie medzi tými istými subjektmi (zamestnanec a zamestnávateľ), pričom predchádzajúce nemocenské poistenie aj nové nemocenské poistenie je rovnakého typu, nemožno opätovne vzniknuté nové nemocenské poistenie považovať za vznik nového nemocenského poistenia, ale ide o nepretržité trvanie nemocenského poistenia.
35. Kasačný súd tiež súhlasil s názorom žalovaného, že konanie žalobcu možno považovať za účelové s cieľom získania výhody - vyššieho materského, aj vzhľadom na to, že jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti L., X..H..E.., O., je P.. X. S., P. XXA, O. - F..
36. Podľa § 469 Správneho súdneho poriadku ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
37. Súd v ďalšom konaní po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, pripojeného administratívneho spisu, rozhodol tak, že žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.
38. Aj podľa Najvyššieho súdu SR ako kasačného súdu skutkový stav v danej veci nebol sporný. Žalobca
- otec dieťaťa ako iný poistenec si uplatnil nárok na materského z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa L., X..H..E.., O., s ktorým mal uzavretý pracovný pomer od 01.10.2009. Pracovný pomer ukončil dohodou ku dňu 31.12.2014, a následne od 01.01.2015 uzavrel nový pracovný pomer na inú pracovnú pozíciu s inou mzdou. Medzi žalobcom a žalovaným je sporná otázka, či je u žalobcu pre účely výpočtu materského rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nového pracovného pomeru do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza nástupu na materskú dovolenku.
39. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca mal v X..H..E.. L., O., uzavretý pracovný pomer od 01.10.2009, ktorý ukončil dohodou zo dňa 15.11.2014 ku dňu 31.12.2014. Žalobca dňa 31.12.2014 uzavrel s tou istou obchodnou spoločnosťou L., X..H..E.., O., nový pracovný pomer od 01.01.2015 na dobu neurčitú. Podľa obsahu pracovnej zmluvy žalobca mal zastávať pracovnú pozíciu manažér.
40. Zamestnávateľ žalobcu ku dňu 31.12.2014 odhlásil žalobcu z poistenia u žalovaného a od 01.01.2015 na základe prihlášky bol žalobca opätovne prihlásený na nemocenské poistenie. Novou pracovnou zmluvou bola dohodnutá nová výška mzdy 1.240,-- eur/mesiac, z ktorej boli uskutočňované odvody.
41. Žalobca žiadosťou zo dňa 01.04.2015 požiadal od 02.04.2015 o materské na maloletú X., nar. XX.XX.XXXX.
42. Podľa § 49 ods.2 písm.b) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa, po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
43. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak: a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia, alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.
44. Podľa § 54 ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára do kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, odo dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznik dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
45. Podľa § 54 ods.2 v znení zákona č. 543/2010 Z.z. ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a toto nemocenské poistenie trvalo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
46. Súd v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku, pretože z ustanovenia § 54 ods.1 zákona o sociálnom poistení sa za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo, a znovu vzniklo v nasledujúci kalendárny deň. Vzhľadom na uvedené žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 28.04.2015 č. 200-017453-CA04/2015, podľa ktorého má žalobca nárok na materské za obdobie od 02.04.2015 do zániku nároku na materské vo výške 7,54735400 eur/deň.
47. Žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu preto nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.