Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_2T-4-2017.pdf
PDF · 104.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Stanislavom Galovičom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1. M. G. , nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bývajúci v obci X., H. XXX/XX, nezamestnaný, 2. Bc. J. G., nar. XX.XX.XXXX vo E., trvale bývajúci v obci X., H. XXX/XX, študent,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e
1. dňa 08.08.2013 v čase o 05.30 hod. v obci X. na H. ulici obžalovaný M. G. vošiel cez neuzamknutú bránu do riadne oploteného dvora rodinného domu č. XXX/X, kde sa sťažoval F. E., nar. XX.XX.XXXX, na brechot ich psov, kričal, že nemôžu spať, pričom ju slovne vulgárne napádal, v dôsledku čoho sa F. E. zľakla, zvrtla na schodoch a spadla, ale rukou sa zachytila, preto sa neudrela, 2. dňa 12.08.2013 v čase o 23.00 hod. v obci X. na H. ulici následne ako sa po vzájomnej dohode obidvaja obžalovaní dostavili k bráne riadne oploteného rodinného domu č. XXX/ X v obci X., pri ktorej sa nachádzal V. E., nar. XX.XX.XXXX, kde ho obidvaja obžalovaní zdrapili, udierali ho päsťou do hlavy, pričom na obranu napadnutého sa postavila jeho matka F. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá počas incidentu spadla na zem, pričom v tom momente sa V. E. podarilo ujsť zo zovretia obžalovaných, avšak títo ho dobehli a niekoľkokrát ho udreli päsťami do hlavy a keď V. E. vytiahol mobilný telefón z vrecka a povedal, že privolá políciu, tak od ďalšieho útoku upustili a z miesta ušli, čím podľa znaleckého posudku V. E. spôsobili pomliaždenie mäkkých tkanív s opuchom a pohmatovou citlivosťou spánkovej oblasti hlavy vľavo, opuch a podliatinu p dechtom s pohmatovou citlivosťou 3. prsta pravej ruky a otras mozgu I. stupňa s anterográdnou amnéziou a vegetatívnymi prejavmi, pričom otras mozgu by si vyžiadal práceneschopnosť s dobou liečenia od 12.08.2013 do 08.09.2013 a poranenie koncového článku 3. prsta pravej ruky by si práceneschopnosť nevyžiadalo, len dobu liečenia pre obmedzenie pohybov daného prsta do doby zhojenia úrazových zmien mäkkých tkanív, teda od 12.08.2013 do 21.08.2013,
t e d a
obžalovaný M. G. v bode 1. rozsudku
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal uvedený čin na chránenej osobe,
obžalovaní M. G. a Bc. J. G. v bode 2. rozsudku
- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a spáchali uvedený čin
na chránenej osobe,
- spoločným konaním sa fyzicky dopustili na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti najmä tým, že napadli iného a spáchali uvedený čin na chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l i
obžalovaný M. G. v bode 1. rozsudku
- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona,
obžalovaní M. G. a Bc. J. G. v bode 2. rozsudku
- prečin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona,
- prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
obžalovaný M. G.
podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, 36 písm. j), § 37 písm. h) § 39 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
obžalovaný Bc. J. G.
podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obidvom obžalovaným ukladá povinnosť nahradiť poškodenému V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., H. XXX/X, škodu vo výške 805,00 Eur a to spoločne a nerozdielne. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., H., so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Lučenci podal obžalobu na M. G. a Bc. J. G. pre pokračovací zločin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona a prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného M. G., ktorý uviedol, že psi poškodenej stále brešú, preto ju poprosil, aby s nimi urobila poriadok. On ju na to upozorňoval len z cesty. Poprel, že by jej vulgárne nadával. Ohľadom druhého skutku uviedol, že zakričal na V. E., prečo odnáša kamene a hádže ich do dvora. E. potom odišiel a po chvíli sa vrátil so psom s tým, aby si psa upiekol, pričom mu vulgárne nadával. Uviedol, že on s ním do fyzického kontaktu neprišiel. Uviedol tiež, že spoluobžalovaný J. G. tiež s poškodeným do fyzického kontaktu v tú noc neprišiel. Obžalovaný Bc. J. G. uviedol, že on 12.08.2013 v nočných hodinách
do kontaktu s V. E. a jeho mamou vôbec neprišiel. V tom čase bol vo svojej izbe. Svedok MUDr. G. X. vypovedal, že poškodená F. E. je jeho pacientka, ktorá má 92 rokov a jej zdravotný stav je taký, že nie je schopná zúčastniť sa výsluchu na súde. V súčasnosti trpí pokročilým štádiom demencie a aj v roku 2013, keď sa stal skutok, trpela určitým stupňom demencie. Svedok E. O. vypovedal, že niekedy v lete 2013 bol na výjazde spolu s kolegom v obci X., kde ich už čakal V. E. s mamou a tento na sebe nemal viditeľné stopy po poranení. Pre odstup času sa na to podrobne už nepamätal, no pokiaľ by robili nejaké úkony, tak toto by bolo zaznamenané v príslušných dokladoch. Svedok V. E. vypovedal, že bol doma keď sa zobudil na krik. Jeho mama vyšla von a počul, ako obžalovaný M. G. nadáva mame a bol na ich dvore. On otvoril okenice, na čo obžalovaný zrýchleným krokom opustil dvor. Ohľadom druhého skutku vypovedal, že obidvaja obžalovaní ho napadli keď sa vracal domov a to pri bráničke rodinného domu. Napadli ho obidvaja tak, že ho bili päsťou do hlavy a kopali doňho. Jemu sa podarilo ujsť, no znovu ho dobehli a znovu ho bili. Následne požiadal pána W. o pomoc a privolal políciu. Na hlavnom pojednávaní dňa 10.05.2018 bol V. E. znovu vypočutý a uviedol, že sa zobudil v skorých ranných hodinách na krik a buchot a počul, ako obžalovaný M. G. vulgárne nadáva jeho mame. Hneď začal otvárať okenice a videl obžalovaného M. G., že sa nachádza v ich zadnej časti dvora a keď ho tento zbadal, tak rýchlo z dvora odišiel. Keď vyšiel na dvor, tak jeho mama ležala na schodoch. Uviedol, že nevidel obžalovaného, ako vošiel do dvora. V čase skutku a aj v súčasnosti majú problém so zamykaním brány. Táto sa niekedy zamknúť dá, a niekedy sa zamknúť nedá. V čase, keď obžalovaný utekal z dvora, tak bola bránka otvorená, lebo pri odchode ňou obžalovaný buchol. Kľúčik od bránky je z vnútornej strany na šnúrke, ktorá je priviazaná o kľučku. Čo sa týka jeho písomných podaní, tak je možné, že sú medzi nimi nejaké rozpory, ktoré vyplývali z toho, že ani jeho mama, ani on nedostali zápisnice o výsluchoch svedkov. Znalec PhDr. V. H. vypovedal, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho znaleckého posudku. Ďalej uviedol, že posudzoval osobnosť V. E. a zistil, že sa jedná o osobnosť, u ktorej sa prejavuje nadmerný perfekcionizmus, ktorý bráni efektívnemu riešeniu problémov. Výpoveď svedka nemožno považovať za plne vierohodnú v dôsledku organických zmien CNS a tým poklesom intelektovej výkonnosti, pozornosti a najmä kvalitatívnemu defektu pamäti. U svedka neboli zistené sklony ku klamstvu a vymýšľaniu si. Tiež neboli zistené sklony ku konfabulácii. Svedkyňa F. G. vypovedala, že oni spali pri otvorenom okne a nedalo sa spať kvôli psom, preto to šiel manžel riešiť tak, že vyšiel na ulicu a kričal na pána E.. Von však vyšla zrejme pani E., lebo počula jej hlas. Ona si myslí, že jej manžel sa s ňou rozprával z ulice. Čo sa týka druhého skutku, tak zbadali, ako V. E. prehadzoval skaly cez plot. Keď naňho manžel zakričal čo robí, tak im začal vulgárne nadávať. Oni potom zavreli okno a išli spať. Svedok V. W. vypovedal, že počul, ako v noci naňho V. E. kričal, aby zavolal políciu, že ho napadli. On na tento krik nereagoval a čo sa stalo, k tomu sa vyjadriť nevie. Svedkyňa R. K. vypovedala, že v noci počula kričať M. G., jeho manželku, F. E. a V. E., ktorí si navzájom nadávali a počula aj, ako E. kričal na pána W., aby volal políciu, že ho napadli. Ona si myslí, že všetci boli na ceste, lebo ich hlasy dobre počula. Po skutku sa rozprávala s pánom E., ktorý jej povedal, že ho napadli, no ona si na ňom nevšimla žiadne zranenie. Svedkyňa G. K. vypovedala, že v noci počula krik a keď pozrela von, tak videla na ulici M. G. aj s manželkou a tiež tam videla V. E. a jeho mamu, pričom všetci štyria stáli blízko vedľa seba. Čo sa stalo predtým, to ona nevidela. Uviedla, že ona mladého G. vonku nevidela. Svedok Ing. B. N. vypovedal, že on cez otvorené okno počul, že E. robil niečo s kameňmi a po chvíli vyšiel von M. G. a kričal na syna J., aby šiel k nemu a podľa zvuku počul, ako obidvaja išli ulicou tam kde býva E., odkiaľ následne počul krik, nadávky a lomoz. Podľa neho ku konfliktu došlo niekde pred domom, kde býva pán E.a. Následne sa obliekal a počul, ako E. kričí na W., že ho bijú. Keď vyšiel von, tak na ulici už nebol nikto. Svedkyňa X. N. vypovedala, že jej manžel zistil, že E. prehadzuje nejaké skaly cez plot a neskôr počula aj G. kričať a zvonku bolo počuť nejaký krik. Preto išla k oknu a videla, že vonku je nejaká bitka. Videla, ako obidvaja obžalovaní ťahajú V. E. a videla, ako sa zaháňajú päsťami a počula aj to, ako E. kričal na W., aby volal políciu. Všimla si, že vonku bola aj pani G., no pani E. nezaregistrovala. Svedkyňa MUDr. G. K. vypovedala, že vypracovala znalecký posudok ohľadom poranení pani E., pričom čo sa týka mechanizmu vzniku zranení, tak tieto vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou pádom. K pádu mohlo dôjsť po strčení inou osobou, ale aj po jednoduchom páde bez zavinenia druhej osoby. Čo sa týka poranení V. E., tak tento utrpel zranenie v ľavej spánkovej oblasti hlavy, ktoré bolo spôsobené predmetom o pevnej hladkej kontaktnej ploche a to strednou intenzitou a zranenie mohlo byť spôsobené úderom päste. V každom prípade vzniklo aktívnym konaním inej osoby a nemohlo vzniknúť pádom.
K poraneniu prsta poškodeného mohlo dôjsť vtedy, keď ho niekto udrel, alebo keď udrel niekoho on. Samotné poranenie si nevyžiadalo práceneschopnosť. U poškodenej neboli zistené žiadne zranenia, ktoré by zodpovedali kopnutiu. Svedok W. N. vypovedal, že pre odstup času sa na celú záležitosť pamätá len veľmi matne. Vie, že niekedy v roku 2013 boli spolu s kolegom E. O. ako policajti v obci X. preverovať nejaký podnet, na ktorý si tiež pre odstup času nepamätá. Pamätá sa však, že sa rozprával s pánom E., ktorý mu vtedy niečo oznámil, no čo, to si pre odstup času tiež nepamätal. Vtedy sa s G. nerozprával. Na zranenia na tele pána E. si nepamätal. Svedok MUDr. W. W. vypovedal, že skutočne dňa 13.08.2013 ošetroval V. E.. Pre odstup času si nepamätal, či mu tento pri ošetrení uviedol mená osôb, ktoré ho napadli. Na samotné zranenia si už nepamätal, no odvolal sa na lekársku správu, v ktorej popísal, aké zranenia u poškodeného našiel. Znalec MUDr. B. O. vypovedal, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho znaleckého posudku, ako aj záverov, ku ktorým došiel. V predmetnom znaleckom posudku vyšetrovali svedka V. E. a po vyšetrení došli k záveru, že svedok netrpel duševnou chorobou, ani poruchou, ktorá by narušovala jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti. Zistili u neho drobné výpadky pamäte, no nezistili žiadne konfabulácie. V základných veciach bola u neho zachovaná schopnosť zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti. Je pravda, že u svedka zistili ľahký organický psychosyndróm a z tohto dôvodu bola u neho zistená len obmedzená schopnosť zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. V čase jeho vyšetrenia sa jednalo o ľahký psychosyndróm. Súd ďalej prečítal lekárske správy, zápisnicu o vyšetrovacom pokuse zo dňa 30.05.2018, posudky na obžalovaných, výpis z Evidencie priestupkov, odpisy registra trestov, vyjadrenia úradu práce, vyjadrenia MUDr. M., uznesenie Generálneho prokurátora, plán miesta činu, kópiu fotografie dvora N. a G.. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že výpovede obžalovaných sú nevierohodné a ich cieľom je vyhnúť sa trestnému postihu za svoje protiprávne konanie. Obžalovaní boli z trestnej činnosti usvedčovaní jednak poškodeným V. E., jednak svedeckými výpoveďami Ing. B. N., X. N., V. W., R. K. a G. K., znaleckými posudkami, ako aj lekárskymi správami, kde sú popísané zranenia, ktoré poškodený V. E. utrpel. Na vyšetrovacom pokuse, ktorý súd vykonal dňa 30.05.2018, sa súd utvrdil v tom, že svedkovia Ing. B. N. a X. N. z okna svojho domu skutočne mohli vidieť samotný skutok, lebo z ich okna je priamy výhľad na bránu poškodeného V. E., pred ktorou bránou sa mal skutok odohrať. Je pravda, že obžalovaní namietali, že v čase skutku sa pri bráne rodinného domu nachádzal ovocný strom, o čom ako dôkaz predložili aj fotokópiu, no zo samotnej fotokópie je zrejmé, že tento ovocný strom nebol vysoký a košatý a svedkovia zhodne potvrdili, že cez tento strom skutok skutočne aj videli. Výpovede týchto svedkov zneli súdu presvedčivo a hodnoverne. Tiež na vyšetrovacom pokuse súd konštatoval, že vzdialenosť od domu N. k domu poškodeného V. E. nie je veľká a teda pri otvorenom okne v neskorých nočných hodinách skutočne mohli v dedine počuť krik, ktorý vznikol počas predmetného konfliktu, nakoniec tento krik nepočuli len oni. Že sa skutok stal tak, ako ho popísal poškodený V. E., vyplýva aj z výpovede znalkyne MUDr. K., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že zranenie poškodeného v ľavej spánkovej oblasti muselo byť spôsobené aktívnym konaním inej osoby a nemohlo byť spôsobené pádom. Súd pri hodnotení dôkazov nebral do úvahy svedeckú výpoveď F. E. z prípravného konania, lebo bola vypočutá ešte pred vznesením obvinenia. Súd tiež konštatuje, že hoci poškodený V. E. ešte dňa 12.08.2013 vo večerných hodinách oznamoval polícii relevantné skutočnosti a aj z uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 15.11.2013 evidentne vyplýva, že podozrivými osobami sú obidvaja obžalovaní, vznesenie obvinenia sa uskutočnilo až dňa 17.06.2016. Jedná sa evidentne o oneskorené vznesenie obvinenia, čo má za následok porušenie práv obhajoby v niektorých smeroch. Z minimálneho práva na obhajobu podľa Čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplývalo, že obhajoba mala právo vyslúchať, resp. byť konfrontovaná aj s poškodenou F. E.. Súd tiež nebral do úvahy vyšetrovací pokus zo dňa 03.06.2016, ktorého sa zúčastnili obidvaja obžalovaní v pozícii svedkov, hoci v tom čase už bolo evidentné, že sa jedná o podozrivé osoby, voči ktorým malo byť vznesené obvinenie. Z Uznesenia Generálneho prokurátora zo dňa 10.08.2015 súd zistil, že aj Generálny prokurátor vo svojom uznesení konštatuje, že uznesenie vyšetrovateľa PZ o pribratí znalcov na vyšetrenie duševného stavu svedka V. E. podľa § 142 ods. 1 Tr. poriadku, vydané na základe písomného príkazu sudcu pre prípravné konania podľa § 150 Tr. poriadku,
je potrebné považovať za správne a zákonné. Keďže prokurátorka predmetné uznesenie vyšetrovateľa PZ o pribratí znalcov na vyšetrenie duševného stavu svedka V. E. zrušila, porušila zákon v ustanoveniach § 2 ods. 10, § 150, § 194 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku. Hodnovernosť výpovede poškodeného V. E. zvýraznil znalecký posudok, ako aj výpoveď znalca MUDr. B. O., čím boli vysvetlené drobné rozpory v jeho výpovediach, nakoľko znalec uviedol, že poškodený má drobné výpadky pamäte, no v základných veciach je u neho zachovaná schopnosť zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti. Výpoveď svedkyne F. G. súd považoval za nevierohodnú a jej cieľom bolo pomôcť svojou výpoveďou manželovi a synovi. Po takto vykonanom dokazovaní bolo nepochybne preukázané, že dňa 08.08.2013 v čase o 05.30 hod. v obci X. na H. ulici obžalovaný M. G. vošiel cez neuzamknutú bránu do riadne oploteného dvora rodinného domu č. XXX/X, kde sa sťažoval F. E., nar. XX.XX.XXXX, na brechot ich psov, kričal, že nemôžu spať, pričom ju slovne vulgárne napádal, v dôsledku čoho sa F. E. zľakla, zvrtla na schodoch a spadla, ale rukou sa zachytila, preto sa neudrela a dňa 12.08.2013 v čase o 23.00 hod. v obci X. na H. ulici následne ako sa po vzájomnej dohode obidvaja obžalovaní dostavili k bráne riadne oploteného rodinného domu č. XXX/X v obci X., pri ktorej sa nachádzal V. E., nar. XX.XX.XXXX, kde ho obidvaja obžalovaní zdrapili, udierali ho päsťou do hlavy, pričom na obranu napadnutého sa postavila jeho matka F. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá počas incidentu spadla na zem, pričom v tom momente sa V. E. podarilo ujsť zo zovretia obžalovaných, avšak títo ho dobehli a niekoľkokrát ho udreli päsťami do hlavy a keď V. E. vytiahol mobilný telefón z vrecka a povedal, že privolá políciu, tak od ďalšieho útoku upustili a z miesta ušli, čím podľa znaleckého posudku V. E. spôsobili pomliaždenie mäkkých tkanív s opuchom a pohmatovou citlivosťou spánkovej oblasti hlavy vľavo, opuch a podliatinu p dechtom s pohmatovou citlivosťou 3. prsta pravej ruky a otras mozgu I. stupňa s anterográdnou amnéziou a vegetatívnymi prejavmi, pričom otras mozgu by si vyžiadal práceneschopnosť s dobou liečenia od 12.08.2013 do 08.09.2013 a poranenie koncového článku 3. prsta pravej ruky by si práceneschopnosť nevyžiadalo, len dobu liečenia pre obmedzenie pohybov daného prsta do doby zhojenia úrazových zmien mäkkých tkanív, teda od 12.08.2013 do 21.08.2013. Súd konanie obžalovaného M. G. v bode 1 rozsudku právne kvalifikoval ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona, lebo neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal uvedený čin na chránenej osobe. Súd konanie obidvoch obžalovaných v bode 2 rozsudku právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví formu spolupáchateľstva podľa § 20 k § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, lebo spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a spáchali čin na chránenej osobe a tiež ako prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona, lebo spoločným konaním sa fyzicky dopustili na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti najmä tým, že napadli iného a spáchali uvedený čin na chránenej osobe. Súd konanie obidvoch obžalovaných v bode 2 rozsudku nekvalifikoval ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zákona, lebo nebolo preukázané, že by sa skutok stal vo dvore rodinného domu č. XXX/X v obci X., ale vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok sa stal na ceste pred týmto rodinným domom. Čo sa týka tej skutočnosti, že napadnutá mala byť v bode 2 rozsudku aj F. E., súd túto časť v rozsudku vypustil, nakoľko po vykonanom dokazovaní a to jednak po výsluchu znalkyne, ktorá vylúčila spôsobenie zranenia u poškodenej kopnutím, ako aj po výsluchu obžalovaných a svedkov, nebolo preukázané, že by táto poškodená bola napadnutá. Obidvaja obžalovaní požívajú dobrú povesť, doposiaľ súdne trestaní neboli. Súd hodnotil okolnosti a príčiny obidvoch obžalovaných, doterajší spôsob ich života, možnosti prevýchovy a nápravy, pričom obžalovanému M. G. súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s tým, že výkon trestu mu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Súd obžalovanému Bc. J. G. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s tým, že výkon trestu mu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. U obžalovaného M. G. súd zistil poľahčujúcu okolnosť tú, že viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť a to tú, že spáchal viac trestných činov. Za trestný čin podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona je zákonom ustanovená trestná sadzba 3 až 8 rokov. Pri ukladaní trestu súd použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, lebo vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa má
súd zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. K tomuto rozhodnutiu súd viedlo to, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, skutku v bode 1 sa dopustil len tým, že vošiel do dvora rodinného domu a nie do domu, kde sa sťažoval majiteľke domu na brechot psov a tejto vulgárne nadával, pričom tento skutok nemožno porovnať s obdobnými skutkami, kde páchatelia vniknú do samotných domov a kde vykonávajú aj fyzické násilie. Čo sa týka druhého skutku v rozsudku, súd tu poukazuje aj na samotné nevhodné správanie poškodeného, ktorý prehadzoval pred skutkom skaly z cesty do dvora, čím obžalovaného k skutku čiastočne vyprovokoval. U obžalovaného Bc. J. G. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to tú, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Žiadnu priťažujúcu okolnosť súd nezistil a preto mu ukladal trest s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, teda ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, zníži sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona je zákonom ustanovená trestná sadzby odňatia slobody jeden rok až tri roky. Súd u obžalovaného Bc. J. G. pri ukladaní trestu použil tiež ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, lebo vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa má súd zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. K tomuto rozhodnutiu súd viedla tá skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a skutku sa dopustil po predchádzajúcom slovnom konflikte jeho otca, spoluobžalovaného M. G., s poškodeným V. E. a po tom, čo ho jeho otec zavolal, aby šiel s ním s poškodeným urobiť poriadok. V tej okolnosti, že do konfliktu zasiahol na požiadanie svojho otca súd vidí mimoriadnu okolnosť, nakoľko takmer pre každého je jeho rodič veľkou autoritou. Súd obidvom obžalovaným uložil povinnosť nahradiť poškodenému V. E. škodu vo výške 805,00 Eur a to spoločne a nerozdielne, nakoľko poškodený si škodu riadne a včas uplatnil. Túto škodu znalec v znaleckom posudku obodoval a súd o výške škody nemal žiadne pochybnosti a preto ju poškodenému priznal. Súd poškodenú F. E. so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko o jej nároku je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby tohto trestného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.