Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11C-46-2018.pdf
PDF · 71.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/46/2018
Uznesenie
Okresný súd Senica v spore žalobkyne: X. I., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR, proti žalovanej: O. I., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR, rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.08.2018 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou evidovanou v katastrálnom území X., č. LV XXXX, č. bytu XX, M. XXX/XX, XXX XX X.. Uvedený návrh odôvodnila tým, že v roku 2015 predala vnučke O. I. (žalovanej) byt na uvedenej adrese s tým, že tam bude mať žalobkyňa právo doživotného bývania. Žalovaná však uvedený vzťah nerešpektuje, rozhodla sa vyššie uvedenú nehnuteľnosť predať, pričom ponuku dala už do realitnej kancelárie. Podľa kúpnej zmluvy žalovaná nedodržala žiadne dohody a dlží žalobkyni sumu 8.527,00 EUR. Z uvedených dôvodov preto žalobkyňa navrhuje vydať neodkladné opatrenie v rozsahu uvedenom vyššie.
2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
6. Neodkladné opatrenie slúži zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.
7. Neodkladné opatrenie, ktorého predmetom má byť zákaz nakladania s nehnuteľnosťami alebo právami, má svoje ústavné i zákonné limity, keď z ústavného hľadiska je nutné vychádzať z toho, že zákaz disponovania s nehnuteľnosťami alebo právami je vždy zásadným zásahom do Ústavou garantovaného vlastníckeho práva a Ústava pripúšťa nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme (čl. 20 ods. 4 Ústavy), a toto musí súd rešpektovať aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia a musí dbať na to, že neodkladné opatrenie je opatrenie výnimočnej povahy.
8. Súd preskúmal návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre jeho nariadenie. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou - bytom č. XX nachádzajúcom sa na M. J. Č.. XXX/XX, X., kat. úz. X., evidovanom na LV č. XXXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Z predložených listinných dôkazov, t.j. z Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX zo dňa 16.02.2016, Zmluvy o zriadení doživotného práva bývania zo dňa 24.02.2016, mal súd osvedčené, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2015 v spojení s dodatkom č. 1 žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností - bytu č. XX vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu č. XXX, postaveného na pozemku KN - I. F.. Č.. XXX na M. J. Q. X. v celosti (1/1) spolu s príslušným podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, č. LV XXXX, previedla uvedenú nehnuteľnosť na kupujúcu O. I. (žalovanú), ktorá ju nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. Vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 18.02.1016 pod Q.-XX/XXXX, č. z. XXX/XX. Následne dňa 24.02.2016 uzatvorila žalovaná ako osoba zriaďujúca právo a žalobkyňa ako osoba poctená výhodou zmluvu o zriadení doživotného práva bývania. Obsahom tejto zmluvy bol záväzok žalovanej ako vlastníčky bytu č. XX v bytovom dome č. XXX/XX A. M. v ulici X. poskytnúť doživotné právo užívania tohto bytu starej matke
- žalobkyni s tým, že žalovaná ako vlastníčka bytu bude rešpektovať trvalý pobyt osôb prihlásených na tejto adrese počas života žalobkyne, pričom po jej smrti bude možný trvalý pobyt týchto osôb len so súhlasom žalovanej ako vlastníčky bytu bez akýchkoľvek nárokov na ubytovanie alebo poskytnutie náhradného ubytovania. Žalovaná podľa vyjadrenia žalobkyne právo doživotného bývania nerešpektuje, byt dala na predaj do realitnej kancelárie a to i napriek uzavretej zmluve o zriadení doživotného práva bývania žalobkyne. Z výpisu z katastra nehnuteľností z časti ,,I.´´ - ťarchy, ako ani zo samotnej zmluvy o zriadení doživotného práva bývania však nevyplýva, že by dojednané oprávnenie žalobkyne bolo zapísané v katastri nehnuteľností ako vecné bremeno. Z uvedeného dôvodu má potom oprávnenie žalobkyne spočívajúce v práve doživotného bývania povahu osobného záväzku žalovanej, jedná sa teda o záväzkovoprávny vzťah, t. z. že práva a povinnosti, ktoré sa dojednali, zaväzujú iba tie subjekty, ktoré záväzok dojednali. V prípade, že by došlo z akéhokoľvek dôvodu k zmene vlastníka nehnuteľnosti, oprávnenie žalobkyne by zaniklo. Právo doživotného bývania v byte či dome aj napriek tomu, že sa dojednáva medzi zmluvnými stranami, môže mať vecno-právnu povahu, avšak iba za predpokladu, ak je zapísané v katastri nehnuteľností. Záväzok žalovanej, resp. oprávnenie žalobkyne (bez ohľadu na to, či má alebo nemá vecno-právnu povahu) však nezakazuje žalovanej ako vlastníčke nehnuteľnosti s touto nakladať a preto niet dôvodu, pre ktorý by žalovaná nemohla nehnuteľnosť predať. Právo doživotného bývania (užívania) v určitej nehnuteľnosti dojednané vo forme osobného záväzku vlastníka nehnuteľnosti oprávňuje osobu, v prospech ktorej bol uvedený záväzok dojednaný, dožiť v tejto nehnuteľnosti do času, kým je vlastníkom nehnuteľnosti osoba, ktorá sa zaviazala poskytnúť doživotné právo užívania nehnuteľnosti. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanej, ktorá síce bola v konaní plne úspešná, by patrila náhrada trov konania, no keďže tejto žiadne trovy konania doposiaľ nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uznesenie smeruje (§ 362 ods. 1 CSP), v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).