Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-58-2018.pdf
PDF · 132.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/58/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému F. E., trestne stíhanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, rozhodol na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. septembra 2018 v Trnave o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 14. mája 2018, č. k. 16T/94/2017-169
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Krajský súd v Trnave
obžalovaného F. E., narodeného dňa XX. G. XXXX v K., trvale bytom J. č. XXX, na slobode
o d s u d z u j e
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. k), písm. l), písm. n), § 38 odsek 3 Trestného zákona a s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 1.800,- (tisícosemsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 14. mája 2018, č. k. 16T/94/2017 - 169 bol obžalovaný F. E. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.), ktorý mal spáchať tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, pričom protiprávneho konania sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 30.11.2016 v čase asi o 18:40 hod. v X. na A. ceste ako vodič osobného motorového vozidla zn. Audi A4, farby šedej metalízy svetlej, s ev. č. PN346BS, jazdil po A. ceste smerom od B. ulice, pričom pri dome č. X nedal prednosť chodcovi K. G., prechádzajúcemu cez priechod pre chodcov z pohľadu vodiča zľava doprava, čím porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno f) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení, následkom čoho došlo
k zrážke a zraneniu poškodeného K. G., pri ktorom poškodený utrpel pomliaždenie s odreninou čelovej oblasti hlavy spojené s ľahkým otrasom mozgu, pomliaždenie hrudníka vpredu a vpravo, pomliaždenie brucha, trieštivú vnútro - kĺbovú zlomeninu vonkajšej kĺbovej plochy horného konca píšťaly a poranenie vonkajšieho menisku jeho odtrhnutím od kĺbového puzdra s posunutím menisku do vnútra kolena, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 4 mesiace a dobu obmedzenia v obvyklom spôsobe života minimálne 79 dní a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Nitra, Mostná č. 58, 949 01 Nitra spôsobil škodu za poskytnutú úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 3.922,79 eur.
Za to obžalovanému okresný súd podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. k), písm. l), písm. n) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. uložil peňažný trest vo výške tisícosemsto eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej aj Tr. por.) odkázal poškodených 1/ K. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. X, adresa na doručovanie písomnostíX. F., X., 2/ Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Okresný súd Piešťany rozsudok odôvodnil nasledovne (citácia):
„Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod sp. zn. Pv 65/17/2204 -15 na Okresný súd Piešťany dňa 22.8.2017 obžalobu na F. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.5.2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. Pv 65/17/2204 - 15 zo dňa 22.8.2017. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 4 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať a poškodení sa nevyjadrili. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody. Poškodený K. G. si uplatnil náhradu škody v sume 7.328,90 eur za ujmu na zdraví podľa bodového ohodnotenia zo znaleckého posudku, a to za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa si uplatnila náhradu škody v sume 3.922,79 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, nakoľko k úrazu poškodeného došlo zavineným protiprávnym konaním obžalovaného. Výsluchom obžalovaného, prečítaním časti znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné: Obžalovaný uviedol, že je živnostník, má internetový obchod a vozí produkty zákazníkom, ktoré preberá od výrobcov, pričom je jediným živiteľom rodiny s dvomi synmi, 2 a 4 ročným, a s manželkou čakajú v auguste 2018 narodenie ďalšieho dieťaťa, o čom predložil tehotenskú knižku. Ak by mu bol uložený trest zákazu činnosti, nemohol by vykonávať aktuálnu prácu, čo by malo nepriaznivý aj finančný dopad na celú rodinu, najmä ak manželka bude na rodičovskej dovolenke s ďalším dieťaťom. Manželka tehotenstvo horšie znáša, máva závrate, a hoci má vodičské oprávnenie, nie je spôsobilá šoférovať. Obaja synovia majú zdravotné problémy a raz za dva mesiace s nimi chodia na vyšetrenia do Bratislavy. Okrem toho obžalovaný žije v domácnosti s otcom, ktorý je ťažký diabetik a ktorého vozí na vyšetrenia, keďže sám toho nie je schopný. Obžalovaný má vodičské oprávnenie od roku 1997, ročne najazdí 50.000 až 60.000 km. Poškodenému po dopravnej nehode pomohol, navštevoval ho v nemocnici aj doma. Škodu mu doposiaľ neuhradil, ale nehodu nahlásil poisťovni. Z prečítanej časti znaleckého posudku MUDr. K. A. mal súd preukázané, že na základe údajov v zdravotnej dokumentácii znalec vypracoval bodové hodnotenie, kde bolestné vo vzťahu k zraneniu pri dopravnej nehode bolo hodnotené celkovo 265 bodmi za oderky na hlave, za pomliaždenie hrudnej a brušnej steny ťažšieho stupňa, za poranenie meniska, za vnútrokĺbovú zlomeninu horného konca píšťaly a za otras mozgu a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené 150 bodmi za obmedzenie
pohyblivosti kolenného kĺbu a rozsiahle plošné jazvy, čo spolu pri hodnote 17,66 eur za bod v roku 2016 predstavovalo 7.328,90 eur (415 bodov x 17,66 eur). Obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov. V registri priestupkov a v evidenčnej karte vodiča má 11 záznamov o priestupkoch v doprave z rokov 2005 až 2016 vyriešené v blokovom konaní, z čoho sú 4 priestupky za rýchlosť jazdy, kde boli obžalovanému uložené pokuty v sumách 500 Sk, 1.000 Sk a dva krát po 20 eur, 5 priestupkov za nerešpektovanie dopravnej značky, kde boli obžalovanému uložené pokuty 500 Sk, 1.000 Sk, 10 eur a dva krát po 16 eur a 2 priestupky za nepripútanie bezpečnostným pásom, kde boli obžalovanému uložené pokuty dva krát po 500 Sk. Obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B od roku 1997, ktoré oprávnenie si v roku 2004 a 2008 rozšíril o ďalšie skupiny. Doposiaľ nemá evidovanú žiadnu dopravnú nehodu ani žiadne zadržania vodičského preukazu. Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal. Prijatiu vyhlásenia o vine nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (zrazenie chodca na prechode pre chodcov) a najmä jeho následku (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 3 odsek 4 a odsek 6 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Zohľadnil aj skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pre trestný čin podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 38 odsek 3 Trestného ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil škodu. Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa § 56 odsek 2 Trestného zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Obžalovanému bol uložený peňažný trest ako trest samostatný, keďže horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody za daný trestný čin neprevyšuje päť rokov a súd má súčasne za to, že tento druh trestu uložený obžalovanému samostatne bude mať dostatočný výchovný účinok na obžalovaného tým, aby mu zabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoril podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život najmä vo vzťahu k dodržiavaniu predpisov v cestnej premávke. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu, kde zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný nespáchal skutok v danej veci v žiadnej súvislosti s predchádzajúcimi postihnutiami za priestupky, keďže tieto sa týkali predovšetkým prekročenia povolenej rýchlosti, resp. nerešpektovania dopravnej značky, či nepripútania sa pásmi, pričom v danom prípade k dopravnej nehode prišlo nesprávnou technikou jazdy obžalovaného, ktorý reagoval na situáciu s oneskorením, v dôsledku čoho nedokázal zastaviť s vozidlom pred miestom zrážky, pričom išiel rýchlosťou 30 km/h. V danom prípade bol chodec oblečený v čiernom odeve a prechod pre chodcov nebol osvetlený. Spôsob spáchania činu s prihliadnutím na rýchlosť vozidla nebol taký, že by obžalovaný svojím správaním závažným spôsobom ohrozil spoločnosť. Dopravná nehoda je udalosť, ktorá sa môže stať každému účastníkovi cestnej premávky. Riziko nehody sa výraznejšie zvyšuje bezohľadným správaním, zlými poveternostnými podmienkami, nepozornosťou a značný vplyv majú aj skúsenosti, psychika a tzv.
sebareflexia o schopnostiach dotyčnej osoby zvládnuť potenciálne nebezpečnú situáciu. V danom prípade príčinou vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bola nepozornosť obžalovaného, avšak jeho správanie nevykazovalo znaky bezohľadnosti alebo preceňovania sa, najmä za situácie, keď vo vozidle mal manželku aj dve deti a išiel rýchlosťou okolo 30 km/h. Vo vzťahu k následkom prečinu súd zohľadnil spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, kde však význam mala aj skutočnosť, že išlo o staršiu osobu, kde náraz môže mať závažnejšie následky s ohľadom na jej vek. Súd prihliadol aj na osobu obžalovaného a jeho rodinné a pracovné zázemie. Súd zohľadnil obžalovanému tri poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno k), l) a n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, keďže po nehode poskytol pomoc poškodenému, zaujímal sa o jeho zdravotný stav, navštívil poškodeného v nemocnici aj doma a nahlásil udalosť na poisťovni za účelom náhrady škody. Taktiež zohľadnil, že obžalovaný sa k spáchaniu činu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval tak v prípravnom konaní ako aj v konaní na súde, a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v rámci prípravného konania, kde sa podrobil dychovej skúške, poskytol potrebnú súčinnosť pri znaleckom dokazovaní a v konaní pred súdom urobil vyhlásenie o vine. K argumentu prokurátora, že hoci obžalovaný vinu priznal, podal si sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia a aj na hlavnom pojednávaní poukázal na zlú viditeľnosť, tmavé oblečenie poškodeného a neosvetlenie priechodu, teda mal vnútorný problém stotožniť sa s vinou za daný skutok, treba uviesť, že poukázanie obžalovaného na všetky okolnosti skutku, ktorého sa dopustil, a zavinenie ktorého od začiatku nepopieral, a ku ktorému na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, súd nepovažuje za spochybnenie viny obžalovaného, resp. jeho vyhlásenia o vine. Pre prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby znižovala o jednu tretinu. V danom prípade s prihliadnutím na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy súd ukladal len peňažný trest, a to v sume 1.800 eur s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti. Výška peňažného trestu, ktorý predstavuje asi trojnásobok mesačného príjmu obžalovaného, by mala byť dostatočná i s ohľadom na osobu obžalovaného a jeho pomery, tak aby mala aj výchovný účel a splnila požiadavky tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Súd pri ukladaní tohto druhu trestu ako restu samostatného prihliadol aj na správanie obžalovaného po dopravnej nehode, kedy poškodenému poskytol pomoc, odprevadil ho domov, keďže ošetrenie odmietal, ako na jeho záujem o zdravotný stav poškodeného v nemocnici a následne aj doma. Súd obžalovanému popri peňažnom treste neuložil trest zákazu činnosti, ktorý súd môže fakultatívne uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie, hoci v danom prípade sa obžalovaný dopustil prečinu ublíženia na zdraví v súvislosti s vedením motorového vozidla. Pri neuložení tohto trestu obžalovanému súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že trest zákazu činnosti by nepostihoval iba obžalovaného, ale mal by podstatný vplyv aj na jeho rodinu a jemu blízke osoby, keďže obžalovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá na výkon povolania potrebuje šoférovať vozidlo, je jediným živiteľom rodiny s dvomi maloletými deťmi, pričom s manželkou očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa. Okrem toho prispieva k zabezpečeniu osobnej starostlivosti o 2 ročného aj 4 ročného syna, ktorých vozí na vyšetrenia do Bratislavy, pričom tehotná manželka má zdravotné problémy a aj po narodení ďalšieho dieťaťa bude mať obmedzenú možnosť zabezpečovať odvoz detí k lekárom do Bratislavy. Súd pritom prihliadol aj na to, že obžalovaný je dlhoročný vodič, keďže má vodičské oprávnenie od roku 1997, teda viac ako 20 rokov, pričom počas tohto obdobia nezapríčinil dopravnú nehodu a vodičský preukaz potrebuje aj pre výkon povolania, ktorým zabezpečuje finančne maloleté deti aj tehotnú manželku. Pokiaľ boli obžalovanému uložené pokuty na úseku dopravy, tieto boli s ohľadom na výšku uložených pokút menej závažného charakteru a za 11 rokov mu bolo uložených 11 pokút, čo pri počte najazdených kilometrov obžalovaným nemožno vyhodnotiť ako sústavné nedisciplinované správanie sa obžalovaného ako vodiča. Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo, pričom v danom prípade išlo len o jednorazovú nepozornosť zo strany obžalovaného. K argumentu prokurátora, že trest zákazu činnosti by bolo možné neuložiť len, ak by ohrozil život alebo zdravie členov jeho rodiny, treba uviesť, že Trestný zákon v ustanovení § 34 odsek 3 jednoznačne uvádza, že trest má postihovať len páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu, teda nevyžaduje, aby výkon trestu mal ohrozujúce zásahy do života či zdravia rodiny páchateľa, ale mal by mať čo najmenší vplyv na členov jeho rodiny, teda nemusí to byť takej intenzity, aby ohrozoval život alebo zdravie.
Podľa § 4 odsek 2 písmeno a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Podľa § 15 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Vzhľadom k tomu, že obaja poškodení majú v zmysle § 15 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oprávnenie uplatniť si nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, odkázal súd poškodených K. G. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces, resp. na konanie pred iným príslušným orgánom, teda poisťovňou. K argumentu prokurátora, že nič nebráni rozhodnutiu o náhrade škody priamo obžalovaným treba uviesť, že obžalovaný má v zmysle § 4 odsek 2 písmeno a) zákona č. 381/2001 Z. z. právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu škody na zdraví a poškodený tento nárok môže uplatniť priamo proti poisťovateľovi, čo mu okrem iného zabezpečuje výhodnejšie postavenie v súvislosti s náhradou škody, keďže vyplatenie náhrady škody nebude závislé od aktuálnych majetkových pomerov obžalovaného. Nároky poškodených uspokojí poisťovňa, pričom tá má proti obžalovanému nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. “ Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany v neprospech obžalovaného. Odvolanie odôvodnil nasledovne (citácia): „Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal dňa 23.08.2017 na obvineného F. E. obžalobu za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, pričom predmetom trestného konania je protiprávne konanie obžalovaného, keď porušením dôležitej povinnosti, uloženej mu podľa zákona, inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Vo veci bolo najskôr dňa 05.02.2018 rozhodnuté trestným rozkazom a následne dňa 14.05.2018 na hlavnom pojednávaní rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/94/2017, kde bol obžalovaný uznaný vinným v zmysle obžaloby, za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona. V časti výroku o treste súd uložil obžalovanému podľa ustanovenia § 157 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno k), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1.800,- (tisícosemsto) Eur. Podľa ustanovenia § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Proti predmetnému rozsudku, resp. proti výroku o treste a výroku o náhrade škody podal dňa 14.05.2018 odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany. Predmetný rozsudok, čo do výroku o vine, považuje tunajšia okresná prokuratúra za dôvodný a zákonný. Vyššie uvedený rozsudok okresného súdu, v časti výroku o treste, považujem za nesprávny a nestotožňujem sa s ním, nakoľko podľa môjho názoru u obžalovaného je dôvodné ukladať podmienečný trest odňatia slobody, resp. trest zákazu činnosti tak, ako bol navrhnutý na hlavnom pojednávaní intervenujúcim prokurátorom. Predovšetkým poukazujem na skutočnosti, že súd v napadnutom rozsudku pri ukladaní trestu (resp. neukladaní trestu zákazu činnosti) dostatočne nezohľadnil nasledovné okolnosti: 1/ trestný čin obžalovaný spáchal potom ako bol mnohokrát (11 krát) právoplatne uznaným vinným zo spáchania priestupku na úseku cestnej premávky, čo preukazuje, že v cestnej premávke sa aj v minulosti správal rizikovo, 2/ trestný čin bol spáchaný na prechode pre chodcov, priamo v meste, kde je frekvencia chodcov vzhľadom na umiestnenie prechodu pre chodcov veľmi hustá, 3/ skutkom bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, pričom bez významu k okolnosti prípadu nie je ani tá skutočnosť, že v prípade poškodeného ide o osobu vo veľmi pokročilom veku. Poškodený skutkom utrpel pomliaždenie s odreninou čelovej oblasti hlavy spojené s ľahkým otrasom mozgu, pomliaždenie hrudníka vpredu a vpravo, pomliaždenie brucha, trieštivú vnútro - kĺbovú zlomeninu vonkajšej kĺbovej plochy horného konca píšťaly a poranenie vonkajšieho menisku jeho odtrhnutím od kĺbového puzdra s posunutím menisku do vnútra kolena, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 4 mesiace a dobu obmedzenia v obvyklom spôsobe života minimálne 79 dní, 4/ dokazovaním bolo preukázané, že chodec (poškodený) začal viac ako 13 sekúnd pred zrážkou
prechádzať cez prechod pre chodcov a to rýchlosťou len 3 km/h, pričom poškodený prechádzal cez prechod pre chodcov cez vyznačený prechod pre chodcov, pričom technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča, ktorý reagoval na situáciu s oneskorením, 5/ v danom prípade je podľa môjho názoru za vyššie uvedených okolnosti prípadu dôvodné ukladať aj trest zákazu činnosti, ktorý bude pôsobiť preventívne ako aj represívne, pričom bolo dokázané, že uložením trestu zákazu činnosti by nebolo ohorené zdravie alebo život iných ľudí a osoby, ktoré žijú s obžalovaným majú vodičské oprávnenie. Výkon pracovnej činnosti obžalovaného nemôže byť dôvodom pre neuloženie trestu zákazu činnosti. Počas záverečnej reči na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.05.2018 intervenujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany uviedol, že nesúhlasí s uložením peňažného trestu u obžalovaného s absenciou trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ako to uviedol obžalovaný, keď obžalovaný síce verbalizoval priznanie sa ku spáchaniu skutku, pričom z podanej sťažnosti v prípravnom konaní ako aj v intenciách jeho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní vyplýva, že išlo o zlú viditeľnosť, tmavé oblečenie poškodeného, zlé osvetlenie vozovky, obžalovaný má vnútorný problém stotožniť sa s tým, že naozaj vinu za spôsobený ťažký následok poškodeného nesie priamo on. Čo sa týka trestu zákazu činnosti prokurátor uviedol, že tie argumenty, ktoré uvádzal obžalovaný na hlavnom pojednávaní majú spoločného menovateľa, že bude trpieť jeho rodina, svedčia o nesebakritickom postoji k vlastnému chovaniu, nakoľko ani jeden príklad, ktorý uviedol obžalovaný nie je taký, ktorý by mal ohroziť život alebo zdravie členov jeho rodiny. Myslím si, že obžalovaný sleduje týmto vyjadrením osobný komfort, ktorý by stratil pri tomto treste zákazu činnosti, čo nemôže znižovať potrebuje uloženia tohto trestu. Pri záverečnej reči prokurátor navrhol, aby súd pri prevahe jednej poľahčujúcej okolnosti, že sa obžalovaný ku skutku priznal, uložil podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom v skúšobnej dobe v dolnej polovici zákonom stanovenej sadzby s uložením aj trestu zákazu činnosti v dolnej polovici trestnej sadzby. Aj keď súd odkazoval poškodených na civilný proces, myslím si, že by bolo vhodnejšie, aby predovšetkým nárok K. G. bol priamo viazaný na nahradenie obžalovaným a nebol odkázaný na civilný proces. Tento nárok je nespochybniteľný, forenzným skúmaním preukázaný a podľa môjho názoru nič nebráni, aby bol právoplatným exekučným titulom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Preto navrhujem zaviazať obžalovaného uhradiť uplatnené nároky na náhradu škody. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujem rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.05.2018, sp. zn. 16T/94/2017-169, v časti výroku o treste a vo výroku o náhrade škody, za nedôvodný, a navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a súčasne, aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozsudkom rozhodol.“ Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril písomným podaní doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 26. júla 2018 v nasledovnom rozsahu: „Súdom mi bolo na vyjadrenie doručené písomné zdôvodnenie odvolania prokurátora, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 14.05.2018 sp. zn. 16T/94/2017, v môj neprospech proti výroku o treste a výroku o náhrade škody. Čo sa týka rozsudku okresného súdu, tento považujem za správny a zákonný, preto som sa voči rozsudku neodvolal. Samotný peňažný trest považujem skôr za prísny (predsa len tri platy nám v rodine s malými deťmi a prírastkom na ceste budú chýbať), no bez ďalšieho ho akceptujem a zaplatím. K odvolacím námietkam prokurátora uvádzam nasledovné: 1. Pokiaľ prokurátor poukazuje na mnou dosiaľ spáchané priestupky v cestnej premávke a z toho usudzuje, že som rizikový vodič, nie je to pravda. Pokuty, ktoré som v minulosti dostal za priestupky v doprave neboli vysoké, čo svedčí o tom, že som nikdy neporušil pravidlá cestnej premávky závažnejším spôsobom. Vodičské oprávnenie mám viac ako dvadsať rokov a odkedy pracujem ako živnostník a rozvážam zákazníkom tovar, najazdím mesačne tisíce kilometrov. Odhadujem, že som do skutku najazdil viac ako 350.000 km a to bez nehody. Priemerne mi teda nevychádza ani jeden priestupok ročne a za ostatné roky počet priestupkov klesol čo svedčí o tom, že som už skúsenejší vodič ako za mladi, kde už ako otec rodiny jazdím opatrnejšie ako kedykoľvek predtým. 2. Pokiaľ prokurátor poukazuje na to, že trestný čin bol spáchaný na prechode pre chodcov, priamo v meste, kde je frekvencia chodcov vzhľadom na umiestnenie prechodu pre chodcov veľmi hustá a že ním bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, to sú fakty, ktoré som v konaní ja nikdy nespochybňoval. Rovnako som nespochybňoval fakt, že technickou príčinou vzniku nehody bola moja nesprávna jazda. Prokurátor zdôraznil, že poškodený išiel 3 km/hod. Prokurátor však opomenul uviesť, že rýchlosť môjho vozidla bola 31km/hod., hoci v úseku je povolená rýchlosť 50 km/hod. Pomalšie som išiel práve preto, lebo jazdím opatrnejšie a vo vozidle som viezol celú rodinu. I napriek tomu k nehode došlo.
3. Pokiaľ prokurátor hodnotil môj postoj k trestu zákazu činnosti ako nesebakritický, sledujúci môj osobný komfort, tak ide o jeho mylný názor. Nesledujem osobný komfort, ale nevyhnutné záujmy svojej rodiny. Moja manželka je aktuálne v 8. mesiaci tehotenstva, pričom máme spolu ďalšie dve malé deti, o ktoré sa spoločne staráme. Manželku a deti vozím pravidelne po doktoroch nielen v Piešťanoch, ale aj do Bratislavy, staršieho syna denne do škôlky. Po narodení nášho tretieho dieťaťa nutnosť používania vozidla ešte vzrastie. Rovnako môjho otca, ktorý je na dôchodku a žije s nami v spoločnej domácnosti, vozím pravidelne k lekárovi, lebo je silný cukrovkár. Je síce pravdou, že manželka aj otec majú vodičské oprávnenie, ale obaja už dlhšiu dobu nejazdia. Matka mi zomrela v roku 2013 na rakovinu. Manželkini rodičia žijú v B. B.. Z obce J. kde bývame, sú autobusové spoje obmedzené. Žijeme predovšetkým z môjho príjmu cca 600 EUR, nakoľko manželka je na materskej s príjmom 262,- EUR už viac rokov. Finančné úspory máme, tieto však primárne šetríme na to, aby som mohol vyplatiť súrodencov z domu, v ktorom žijeme. Celá moja rodina je tak bytostne závislá na mojej práci a príjme, ktorý zarobím. Podotýkam, že som živnostník zaoberajúci sa predajom tovaru na internete a jeho následným rozvozom zákazníkovi a vodičské oprávnenie je aj z tohto pohľadu pre mňa nevyhnutnosťou, nie blahobytom. Jeho odobratie by bolo likvidačné pre mňa a tým aj pre moju rodinu. 4. Pokiaľ ma prokurátor označil za nejakého „bezcitného“ človeka, tak toto rezolútne odmietam. Opakovane som vyjadril ľútosť nad svojím konaním, poškodenému pánovi G. som ihneď po nehode poskytol s manželkou pomoc, opakovane som sa mu ospravedlnil, viackrát som ho navštívil aj v nemocnici počas jeho hospitalizácie. Poškodený mi podľa vlastných slov odpustil, nehnevá sa na mňa. Nehovoriac o tom, že som sa z celej udalosti poučil a jazdím ešte opatrnejšie ako pred nehodou. Už samotné konanie na súde je pre mňa odstrašujúce, lebo ja sa nepovažujem za kriminálnika, nikdy predtým som do rozporu s Trestným zákonom neprišiel. 5. Poukazovaním na okolnosti dopravnej nehody som vôbec nezamýšľal spochybňovať moju vinu. Ak by som mal vnútorný problém s mojou vinou sa stotožniť, nikdy by som vyhlásenie o vine nerealizoval, trval by som na dokazovaní. Uznal som svoju vinu práve preto, lebo o nej nepochybujem. Skorej som chcel poukázať na nebezpečné prechody pre chodcov po X. Na uvedenom prechode sa stávajú nehody áut s chodcami pomerne často, pričom až dodatočne tam nainštalovali osvetlenie, ktoré tento prechod riadne osvetlilo. Správne poukázal prokurátor na fakt, že prechod je široký. Faktom je ale aj to, že poškodený bol v tmavom oblečení taktiež bola v tom čase znížená viditeľnosť, na to som poukazoval z dôvodu, aby bolo zrejmé, prečo som si chodca na prechode všimol neskoro. Súd by mal zhodnotiť všetky okolnosti nehody, nielen tie, ktoré zdôrazňoval prokurátor v môj neprospech. 6. Čo sa týka nároku na náhradu škody, súd správne odkázal poškodené strany na civilný proces, postupuje tak aj v iných obdobných prípadoch, ak sú vozidlá povinne zmluvne poistené. Ja som mal vozidlo povinne zmluvne poistené a nehodu som aj riadne a včas nahlásil, čo som súdu zdokladoval. Túto škodu by tak mala hradiť poisťovňa. Ani môj postoj k spôsobenej škode nebol na ťarchu poškodených strán, lebo ja som škodu nikdy nerozporoval. Z vyššie uvedených dôvodov chcem požiadať krajský súd, aby neakceptoval odvolanie prokurátora, ale toto ako nedôvodné zamietol.“ Poškodení sa k odvolaniu prokurátora nevyjadrili. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu modifikoval petit odvolania okresného prokurátora prezentovaním stanoviska, že nemá výhrady voči napadnutému výroku okresného súdu o uložení peňažného trestu obžalovanému. Súčasne zastáva právny názor, že okresný súd pochybil, keď obžalovanému neuložil aj primeraný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, a to vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný ako vodič porušením dôležitej povinnosti v doprave spôsobil na priechode pre chodcov poškodenému K. G. dlhšie trvajúcu poruchu zdravia vo forme ťažkej ujmy na zdraví. Preto navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o uloženom treste a následne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložiť popri správne uloženom a primeranom peňažnom treste aj primeraný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Výrok o adhéznom konaní nenapadol a navrhol ho ponechať nedotknutým. Obžalovaný na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie okresného prokurátora, a to aj v podobe modifikovanej prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trnave, ako nedôvodné zamietnuť. Poškodení sa k škode nevyjadrili. Poškodený K. G. len uviedol, že po inkriminovanej dopravnej nehode sa mu zdravotne pohoršilo, pričom svoj zdravotný stav komentoval slovami „tak ako to bolo pred nehodou, tak to už nebude“. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku Okresný súd Trnava predovšetkým zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 3. apríla 2018 v rozsahu č. l. 273 - 277 spisu všetky dôkazy potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, skutok oľutoval, na otázky súdu I. stupňa v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. odpovedal áno, na návrh prokurátora i obhajcu konajúci okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného že je vinný zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a následne vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní postupoval okresný súd v súlade so zákonom a správne, keď uznal obžalovaného F. E. za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., a to na správnom skutkovom základe uvedenom v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého prvostupňového rozsudku.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že aj dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody vykonal okresný súd zákonnou a procesne správnou formou v potrebnom rozsahu. V dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil aj odpis z registra trestov obžalovaného a rovnako správne špecifikoval, na základe akých úvah dospel k ustáleniu rozsahu poľahčujúcich okolností (bez priťažujúcej okolnosti), k následnému vyhodnoteniu vzájomnému pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, skúmajúc vo všetkých súvislostiach okolnosti plynúce z ustanovení § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 3 Tr. zák.. Ani odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tej esenciálnej skutočnosti, že k dopravnej nehode došlo výlučným zavinením obžalovaného F. E.. Žiaden iný účastník cestnej premávky (t. j. iná fyzická osoba) v inkriminovanom čase nenesie na nehode spoluvinu. Následkom predmetnej dopravnej nehody utrpel poškodený K. G. pomliaždenie s odreninou čelovej oblasti hlavy spojené s ľahkým otrasom mozgu, pomliaždenie hrudníka vpredu a vpravo, pomliaždenie brucha, trieštivú vnútro - kĺbovú zlomeninu vonkajšej kĺbovej plochy horného konca píšťaly a poranenie vonkajšieho menisku jeho odtrhnutím od kĺbového puzdra s posunutím menisku do vnútra kolena, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 4 mesiace a dobu obmedzenia v obvyklom spôsobe života minimálne 79 dní. Závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, a tým jeho vysoká spoločenská nebezpečnosť, je v danom prípade výrazne umocnená tým, že sa stíhaného skutku dopustil na priechode pre chodcov so spôsobením ťažkej ujmy na zdraví poškodeného. Vychádzajúc z týchto prezentovaných úvah odvolací súd na podklade odvolania prokurátora, podaného v neprospech obžalovaného F. E., podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por., zrušil napadnutý rozsudok v oddeliteľnej časti výroku o treste a na základe ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol rozsudkom, pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred konajúcim súdom a v rámci odvolacieho konania to umožňovali. Aplikovanie písmena e) ustanovenia § 321 ods. 1 Tr. por. bolo v posudzovanom prípade nutné z toho zákonného dôvodu, že napadnutým rozsudkom okresného súdu nebol obžalovanému, popri správne uloženej sankcii v podobe primeraného peňažného trestu, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov ako osobe, ktorá pri výkone vodičskej činnosti výrazným spôsobom porušila pravidlá cestnej premávky a porušením dôležitej povinnosti vodiča spôsobila poškodenému K. G. ťažký následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví. Následným postupom odvolací súd podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. k), písm. l), písm. n), § 38 odsek 3 Tr. zák. a s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil zhodný peňažný trest vo výmere tisícosemsto eur, takže s týmto druhom a výmerou sankcie sa plne stotožnil s prvostupňovým súdom. Rovnako podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. stanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu jeden rok.
Takto uložené tresty vo svojej podstate v dostatočnej miere obsahujú požadované prvky represie a individuálnej i generálnej prevencie v zmysle § 34 Tr. zák.
Oba výroky prvostupňového súdu pojednávajúce o adhéznom konaní sú správne i zákonné a odvolací súd si v týchto súvislostiach argumenty okresného súdu osvojil.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku krajského súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.