Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-4390-1999.pdf
PDF · 70.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/4390/1999
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, Nám. Osloboditeľov 81, 071 01 Michalovce proti povinnému R. o vymoženie 43,32 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi návrh na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá Platobný rozkaz sp.zn. 1Ro1458/99 zo dňa 03.09.1999 vydaný Okresným súdom Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Súdny exekútor návrhom na zastavenie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.02.2018 žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že vymáhaný nárok je prekludovaný.
3. Podľa ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
4. Podľa ust. § 25 ods. 1, 2, 3 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia rovnako aj na pohľadávky na poistné na poistenie zodpovednosti za škodu.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka z platobného rozkazu sp.zn. 1Ro1458/99 zo dňa 03.09.1999 ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľné dňa 08.10.1999. Na výkon
takýchto rozhodnutí sa aplikuje ustanovenie § 25 zákona č. 274/1994 Z.z., podľa ktorého možno rozhodnutie o poistnom vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. To znamená, že konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné (exekučné konanie) musí skončiť (zákonodarca používa pojem „možno vykonať“, ak by postačovalo len začatie konania, použil by slovné spojenie „výkon možno začať“) najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto lehota je prekluzívna, to znamená, že jej účinky nastávajú zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offo. Dňom 08.10.2009 sa teda právo vymáhať pohľadávku na podklade predloženého exekučného titulu sp.zn 1Ro 1458/99 prekludovalo.
7. Preklúzia práva znamená jeho zánik. Zánik práva je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže došlo k naplneniu hypotézy ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, súd exekúciu ex offo zastavil.
8. Súd sa pri posúdení preklúzie vymáhaného nároku osobitne zaoberal aj tou skutočnosťou, že ust. § 25 zákona č. 274/1994 Z.z., ktorým bol zavedený do vymáhania poistného, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, inštitút preklúzie, nadobudlo účinnosť až 1.7.2001. Súd vychádzal z právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v stanovisku sp. zn. Snj 84/02, podľa ktorého právo Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia. V posudzovanej exekučnej veci síce nejde o premlčanie, ale o preklúziu, avšak princíp rozhodovania podľa právneho predpisu výhodnejšieho pre účastníka ostáva rovnaký. Preto aj v prípade práva vymáhať poistné, o ktorom bolo rozhodnuté pred 1.7.2001, môže dôjsť k preklúzii práva vymáhať poistné podľa § 25 zákona č. 274/1994 Z.z., pretože je to pre účastníka výhodnejšie.
9. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
13. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie,
ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže presahovať viac ako 12 až 18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.
14. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že došlo k prekludovaniu vymáhaného nároku, a to ešte v roku 2009, pričom súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podal až roku 2018.
15. Keďže k dôvodu odôvodňujúcemu zastavenie exekúcie došlo vyššie uvedeného roku, pričom od vzniku uvedenej skutočnosti prešiel značne dlhý čas (9 rokov), súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v súlade s § 243j Exekučného poriadku nepriznal.
Poučenie:
1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.
2./ Proti výroku trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).