Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-335-2017.pdf
PDF · 95.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/335/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zast. Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: O. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. H., D. XXX/XX, štátny občan SR, o zaplatenie sumy 1.767,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/122/2017
- 65 zo dňa 25. 07. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/122/2017 - 65 zo dňa 25. 07. 2017 v napadnutom druhom a závislom treťom výroku p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) prvým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.767,47 Eur, úroky z istiny vo výške 849,71 Eur, 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.767,47 Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom rozsudku súd prvej inštancie žalobu v časti zaplatenia 25,50 % zmluvného úroku ročne zo sumy 1.767,47 Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie osobitným (tretím) výrokom, ktorým žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.767,47 Eur, dlžného úroku z istiny vo výške 849,71 Eur, zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1.767,47 Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.767,47 Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalovanému bol na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX poskytnutý úver vo výške 1.900,- Eur. Na základe Zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia. Dátum prvej platby bol dohodnutý na deň 25. 08. 2012, konečná splatnosť úveru bola dňom 25. 07. 2018, pričom úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 25,50 % ročne, splatnosť splátky 25. deň v mesiaci, RPMN vo výške 28,70 %. Listom zo dňa 30. 04. 2014 žalobca žalovaného výzvou upozornil na splatenie dlžnej časti úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy do 15. kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy s upozornením, že môže využiť právo podľa § 565 OZ a úver predčasne zosplatniť. Listom zo dňa 16. 05. 2014 žalobca žalovanému oznámil, že dňa 16. 05. 2014 sa úverová pohľadávka stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Žalovaný výzvu prevzal dňa 21. 05. 2014. Z výpisu účtu žalovaného má súd preukázané, že tomuto bolo reálne poskytnuté plnenie titulom úveru vo výške 1.900 Eur, z ktorého zaplatil sumu 1.817,72 Eur, z ktorých bolo na poplatky zaúčtovaných 107,64 Eur a na úroky 1.577,55 Eur, na istinu 132,53 Eur. Súd prvej inštancie poukázal na
ustanovenie § 497 OZ, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ a taktiež na ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., účinného k 16. 07. 2012. Konštatoval, že zostatok dlhu na istine žalovaného z titulu poskytnutého úveru ku dňu 31. 03. 2017 je vo výške 1.767,47 Eur. Je nepochybné, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas tak, ako sa na to zaviazal v Zmluve o úvere, preto žalobca listom zo dňa 16. 05. 2014 vyhlásil pohľadávku z úveru za splatnú a žalovaného vyzval na zaplatenie zostatku dlhu. Žalobca sa v konaní domáha od žalovaného aj zaplatenia úroku z úveru vo výške 849,71 Eur vyčísleného ku dňu 31. 03. 2017 a taktiež zaplatenia úroku z úveru vo výške 25,50 % ročne, ktorý bol dohodnutý v Zmluve o úvere zo sumy 1.767,47 Eur, teda zo zostávajúcej nezaplatenej istiny, počnúc od 01. 04. 2017 do zaplatenia. Súd mal preukázané, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 16. 05. 2014, čo vyplýva z listinného dôkazu, ktorý je súčasťou spisu. Súd však dospel k tomu názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku, zaniká i akcesorický záväzok úrokový. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z úveru vo výške 25,50 % ročne len do 16. 05. 2014, kedy bola vyhlásená pohľadávka za splatnú. Na základe uvedeného súd priznal právo na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru žalobcovi vo výške 849,71 Eur, nakoľko táto suma aj keď je vyčíslená do 31. 03. 2017, je nižšia ako vyčíslené úroky ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti, ktoré boli vo výške 863,89 Eur. Žalovaný listinným dôkazom preukázal, že do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru výška nezaplateného úroku z úveru bola vo výške 849,38 Eur a výška úroku z omeškania do zosplatnenia úveru bola vo výške 14,51 Eur, čo je spolu 863,89 Eur, teda viac ako dlžné úroky, ktoré si uplatnil v žalobe. Žalovanému súd tiež uložil povinnosť zaplatiť istinu poskytnutého úveru vo výške 1.767,47 Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.767,47 Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ. Vo zvyšku čo do zaplatenia úroku z úveru po vyhlásenej predčasnej splatnosti úveru vo výške 25,50 % zo sumy 1.767,47 Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP a uviedol, že z dôvodu, že žalobca ako strana sporu bol úspešný v konaní, súd mu priznal plnú náhradu trov konania. Aj keď súd žalobu v časti príslušenstva, ktoré nebolo vyčíslené, zamietol pre pomerné rozdelenie trov konania, je rozhodujúci pomer úspechu aj neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, resp. právny predchodca (D. R., a.s.) súčasného žalobcu (spoločnosť R Collectors,s.r.o.). Upresnil, že svojím odvolaním napáda výrok II. rozsudku. Uviedol, že súd prvej inštancie žalobu v časti zmluvného úroku uplatneného vo výške 25,50 % ročne z nezaplatenej istiny od 01. 04. 2017 do zaplatenia zamietol. Podľa názoru súdu prvej inštancie má povinnosť platiť úroky svoje limity, a to v tom zmysle, že táto zásada platí do zosplatnenia úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. Žalobca má za to, že v tejto časti je rozsudok v rozpore so zákonnou úpravou. Poukázal na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a uviedol, že pokiaľ platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenie úveru), povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Takýto výklad by bol až absurdný, keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka, by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo, v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Takýto výklad tak nie podľa názoru žalobcu je prípustný. Ad absurdum, v prípade nepoctivého dlžníka, by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadze určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzbe a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval ochranu. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Žalobca poukázal na celkom opačný prístup NS ČR (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo 3830/2014, sp. zn. 31Cdo 2851/1999 a podobne). Dôsledkom porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas dochádza k zosplatneniu úveru. V prípade, keby mal po zosplatnení žalobca
nárok len na vrátenie istiny a časti zmluvných úrokov do zosplatnenia, stratila by sa ekonomická podstata poskytovania úverov z dôvodu, že by žalobca nemal nárok ani len na vrátenie dojednaných celkových nákladov úveru. To znamená, že odplata za poskytnutie úveru by sa v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka splácať riadne a včas, znížila v prospech dlžníka a v neprospech veriteľa. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom druhom výroku vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie.
3. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo strany žalovaného podané nebolo.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP v napadnutom druhom výroku rozsudku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca, žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, ktorý svojím odvolaním napadol len výrok II. rozsudku a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní, týkajúce sa nároku na úroky z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.
7. K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že predmetom konania sú nároky žalobcu, vyplývajúce zo zmluvy, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a predmetný vzťah založený touto zmluvou je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský vzhľadom na skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy žalobca vystupoval v postavení podnikateľa a žalovaný bol nepochybne v postavení spotrebiteľa. Uvedená okolnosť v konaní sporná nebola. Pokiaľ sa žalobca v odvolacom konaní dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ a aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok v termínoch dohodnutých v zmluve, teda za stavu, že by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, odvolací súd uvádza, že tým, že došlo k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu, došlo aj k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa - žalovaného a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa § 53 ods. 9 OZ. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa, pričom predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ, v režime riadneho splácania úveru dlžníkom (t.j. v stave výhody splátok na strane dlžníka) nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne spláca (veriteľovi) za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru však vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Pri predčasnom zosplatnení úveru teda veriteľ predčasným zosplatnením navodzuje stav, v ktorom veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal (po zosplatnení úveru) stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, ale je povinný zaplatiť úver jednorazovo, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu inak patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľov. Jednorazovým zosplatnením úveru vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania vzniká nárok veriteľovi na úroky z omeškania, a to v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
8. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 18. 09. 2012 sp. zn. IV.ÚS 479/2012, v ktorom rozhodnutí Ústavný súd SR vyslovil, že považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru; teda rozhodnutie súdu prvej inštancie je ústavne komfortné.
9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo výroku II.) ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v odvolaním napadnutom rozsudku možno vzhliadnuť javiaci sa nesúlad výrokovej časti (napadnutého druhého výroku rozsudku) a jeho odôvodnenia, keď súd prvej inštancie zhodne s právnym názorom neskôr vysloveným i odvolacím súdom konštatoval, že žalobca má právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z úveru len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (viď str. 5 ods. 17. rozsudku: „Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalobca má pravo na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z úveru vo výške 25, 50 ročne len do 16. 05. 2014, kedy bola vyhlásená pohľadávka za splatnú.“) Z výrokovej časti rozsudku a následne i z odôvodnenia rozsudku na str. 6 ods. 19 vyplýva, že súd zamietol žalobu v časti zaplatenia 25, 50 % zmluvného úroku ročne zo sumy 1 767, 47 Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia. I z obsahu odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd priznal úrok z úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti (výrokom I. sumou 849, 71 eur) tak, ako bol kapitalizovaný v žalobe (hoci ku dňu 31. 03. 2017, avšak vo výške vypočítanej ku dňu predčasnej splatnosti). Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zaplatenie úroku z úveru po zosplatnení ( 16. 05. 2014), avšak s uvedením dátumu od 01.04. 2017 do zaplatenia, nakoľko rozhodoval v intenciách žalobného návrhu (žalovaný bol dlžný úrok z úveru vo výške 25, 50% ročne od 01. 04. 2017 do zaplatenia) a priznaná suma vo výške 849, 71 eur, zodpovedá vypočítanému úroku z úveru ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Súd prvej inštancie teda rozhodol vecne správne, posúdiac vec v zmysle žalobného petitu.
11. Odvolací súd preskúmal i výrok o trovách prvoinštančného konania, nakoľko ide o výrok závislý a konštatoval, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne aplikoval zásadu úspechu v konaní obsiahnutú v § 255 ods. 2 CSP i s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/243/2007. Rozsudok súdu prvej inštancie preto i vo výroku o trovách konania (tretí výrok rozsudku) ako vecne správny potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol síce v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu v celom rozsahu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by mu prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však odvolací súd mal za preukázané, že žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, žalovanému nevznikol ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP) .
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) .
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP) .
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP) .
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) .
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP) .
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) .
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) .
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP) .