Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Er/148/2007

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F. o vymoženie uloženej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Burimu, LLM, MBA, exekútorský úrad Levice, trovy exekúcie vo výške 37,34 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený (v tom čase Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, IČO:00735809) podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Levice číslo AA 1994576 zo dňa 20.05.2006, pre vymoženie sumy 16,60 eur. Súdny exekútor na základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Levice dňa 10.04.2007 udelil - poverenie č. 5402 039644, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Súd zistil, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti súdu. Došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie s poukazom na § 88 ods. 1 zákona č. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Zároveň oprávnený podal dňa 14.06.2018 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. o priestupkoch účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

8. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník nenamietne.

9. Exekučným titulom vo veci je rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste (ďalej len blok na pokutu), ktorým správny orgán rozhodol o vine a o tom, že za priestupok, ktorého sa obvinený (povinný) dopustil porušením zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a zákona č. o priestupkoch sa mu ukladá sankcia - pokuta vo výške 16,60 eur (500,- Sk), ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť do 15 dní od uloženia. Zákon o priestupkoch obsahoval v tom čase (v čase rozhodnutia správneho orgánu - vydania bloku na pokutu a začatia plynutia lehoty na plnenie) aj právnu úpravu výkonu tohto rozhodnutia a to tak, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie (§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008). Charakter lehoty vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. To znamená, že v lehote 3-och rokov bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v uvedenej lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď to dlžník nenamietne.

10. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie uloženej pokuty. Z bloku na pokutu vyplýva, že pokuta bola povinnému uložená dňa 20.05.2006, zaplatiť ju mal do 15 dní, t. j. do 04.06.2006. Vykonateľnosť nadobudol exekučný titul dňa 05.06.2006. Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať, sa potom skončila dňom 05.06.2009.

11. S účinnosťou od 1.9.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do súladu s právnou úpravu v zákone č. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút.

12. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy.

13. Ak sa teda právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje(vo svojich prechodných ustanoveniach) alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecnej platnej zásade trestania upravenej v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 147/2008 uviedol, že ak správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru, treba, aby aj súd prihliadol k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na skutočnosť, či zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného alebo v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žalobca namietal. V

tomto prípade zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 1.9.2008 zrušený ods. 1 §-u 88 zákona č. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť.

14. Uvedené závery podľa názoru exekučného súdu vyplývajú aj zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 840/02 (číslo judikátu 21/2003), aj keď sa týka plynutia premlčacích lehôt pri vymáhaní sankcií uložených podľa predpisov o sociálnom zabezpečení: „... právo Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia.“

15. Uvedené závery tiež vyplývajú z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorých: „Ak sa spájajú otázky významné pre exekúciu správneho rozhodnutia s predpisom, na základe ktorého bol vydaný (pričom rozhodné je znenie predpisu účinné v dobe vydania rozhodnutia), je potrebné tiež lehotu, do uplynutia ktorej možno rozhodnutie vykonať ako vlastnosť exekučného titulu, posudzovať podľa týchto predpisov (uznesenie NS ČR 20 Cdo 1802/2007 zo dňa 30.10.2008, uznesenie NS ČR20Cdo 43/2010 zo dňa 15.11.2011). „Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení všeobecné súdy postupovali podľa základného pravidla o časovej pôsobnosti právnych noriem, ktoré zásadne nepôsobia naspäť. Lehotu, do ktorej je možné rozhodnutie vykonať, ako vlastnosť exekučného titulu, bolo preto správne posúdiť podľa právneho predpisu, podľa ktorého bolo vykonávané rozhodnutie vydané (uznesenie ÚS ČR II. ÚS 3391/11 zo dňa 15.11.2011).

16. Podľa názoru prof. Mareka Števčeka (Bulletin SAK 3/2015 - O temporalite procesných noriem, malé praktikum z teórie práva) „princípom právnej úpravy má však byť vždy princíp aretroaktivity právnych noriem, avšak len v zmysle neprípustnosti tzv. „pravej“ retroaktivity. Mnohé zmätky totiž vyvoláva práve pretrvávajúca dichotómia vnímania retroaktivity na pravú a nepravú. Jej korene možno nájsť už u Savignyho, no jednoznačne sa prikláňame k pomerne smelým a stojaté vody nazerania na túto koncepciu rozčerujúcim názorom, ktoré toto rozlišovanie odmietajú. Retroaktivita môže byť len jedna, nepripúšťajúca žiadne prívlastky. Ide o vyjadrenie zásady lex retro non agit, teda, že zákon nepôsobí (nemá pôsobiť) spätne -čiže princíp aretroaktivity alebo zákazu retroaktivity. Porušenie tohto princípu znamená, že právna norma reguluje spoločenské vzťahy spätne, teda, že mení obsah práv a povinností svojich adresátov spätne do času, kedy sama nebola účinná, čím porušuje požiadavku na úpravu obsahu právnych vzťahov len do budúcnosti. Jedine tento stav je stavom retroaktívnym. Nič iné. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ústavný zákaz retroaktivity môže mať povahu absolútnu alebo relatívnu, a v rámci tohto delenia aj povahu explicitnú alebo implicitnú - Prusák v citovanej práci hovorí v slovenských podmienkach o existencii explicitného relatívneho zákazu retroaktivity, a implicitného absolútneho zákazu retroaktivity v Ústave SR. Jednoduchou tézou je, že intertemporalita hmotnoprávnych noriem je so železnou pravidelnosťou posudzovaná podľa pravidiel „nepravej“ retroaktivity - pre denotát tohto pojmu budeme používať priliehavejší, i keď ťažkopádnejší výraz princíp okamžitej účinnosti. Pojmovým znakom tohto princípu je pritom skutočnosť, že na segmenty minulých právnych dejov sa pri posudzovaní ich aprobácie použije skoršia, zrušená právna úprava. Právna norma tak reguluje už existujúce vzťahy do budúcnosti, ale isté právne stavy, úkony a udalosti, alebo ich parciálne prvky sa posudzujú naďalej podľa skoršej (zrušenej a neúčinnej) právnej úpravy.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že v Zákone o priestupkoch chýbajú prechodné ustanovenia k problematike zrušeného § 88 ods. 1, nemožno na vzťahy vzniknuté do 31.08.2008 aplikovať novú právnu úpravu, nakoľko by bol porušený ústavný princíp zákazu retroaktivity a je potrebné aplikovať na spomenuté vzťahy zrušenú právnu úpravu s poukazom aj nato, že preklúzia je inštitút hmotného práva a nemožno v danom prípade aplikovať zásady typické pre právo procesné akými sú princíp okamžitej aplikability procesných noriem dopĺňaný pravidlom zachovania účinkov procesných úkonov, nazývaný tiež princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. (bližšie pozri prof. Marek Števček Bulletin SAK 3/2015).

18. Okrem vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku), ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty (nakoľko dovtedy právna úprava účinná do 31.08.2008 vylučovala použitie § 71 ods. 3 Správneho poriadku z dôvodu špeciality, čiže jej účinnosť na konania o výkon rozhodnutí vo veciach priestupkov mohla nastať najskôr až 01.09.2008), obsahuje

právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods.1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008.

19. Súd má za to, že aj napriek podaniu súdneho exekútora zo dňa 03.09.2018, v ktorom odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, tunajší súd dostatočne a logicky zdôvodnil svoj právny názor a vysporiadal sa tak aj s § 220 ods. 3 CSP.

20. Súd exekúciu zastaví, ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Neúčinnosť exekučného titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. Keďže exekučný titul vo veci sa stal v priebehu exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie (vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom), súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP a § 58 ods. 1 EP zastavil.

21. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

22. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

23. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

24. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

25. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP a 262 ods. 1 tak, že povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vykonal vo veci exekučnú činnosť, za ktorú mu patria trovy exekúcie. Trovy exekúcie hradí podľa § 197 ods. 1 EP povinný. Oprávnený môže byť zaviazaný zaplatiť náhradu trov exekúcie iba v prípade, že sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie(§ 203 ods. 2 prvá veta EP), ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 3 EP) a v prípade, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením (§ 203 ods. 1 EP). Exekúcia bola zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nemožno považovať za zastavenie zavinením oprávneného. Exekúcia teda nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a ani zavinením oprávneného, preto bolo rozhodnuté, že zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi bol zaviazaný povinný (§ 197 ods. 1 EP).

26. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 37,34 eur.

27. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. ( ďalej len vyhláška), účinnosť do 30.04.2008, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za:

- získanie poverenia..........................................................3,32 eur

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie....................3,32 eur

- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného(SP).............3,32 eur

- zápisnica........................................................................16,60 eur

28. Čo sa týka odmeny súdneho exekútora podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu preukázanú v exekučnom spise za:

- poštovné............................................4,56 eur

29. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 37,34 eur vrátane 20% DPH, ktoré povinný zaplatí súdnemu exekútorovi.

30. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie.

Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.