Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-42-2018.pdf
PDF · 152.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu L. X., V. P. XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Szarszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Michalovce, proti žalovanej Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpenej Advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, Bratislava, IČO: 36 795 038, o vyhlásenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 10C/230/2016-116 zo 17.10.2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.). Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal (výrok II.). Vychádzal z toho, že neplatnosti dražby vychádzali zo skutočnosti, keď predmetom dražby boli podľa zmluvy záložného práva voči VÚB len stavby na parcele č. 63/7, 63/8, 63/9, 63/10, a pozemky - parcely č. 63/1, 63/7, 63/8, 63/9, 63/10 z LV č. XXX R. XXX, čo dokazuje aj oznámenie o dražbe, pričom boli vydražené aj parcely 63/3 a 63/4 a podľa LV je majiteľom celého majetku, teda aj pozemkov vydražiteľ Y. I.. V návrhu uviedol, že dražobná spoločnosť od začiatku dbala len na svoje práva, ale nie na povinnosti. Na základe toho uviedol, že oznámenie o obhliadke opakovanej dražby dňa 11.05.2016 bolo zaslané tak, že mu bolo doručené až potom ako prišli na ohliadku. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav : Zo znaleckého posudku znalca C.. P. Š. zo dňa 10.08.2015 súd zistil, že všeobecná hodnota uvedenej nehnuteľnosti predstavuje sumu 22.250,52 €. K námietke, že predmetom dražby neboli parcely 63/3 a 63/4 uviedol, že je pravdou, že Okresný úrad Sobrance, Katastrálny odbor nedopatrením zapísal vydražiteľa aj ako vlastníka parciel č. 63/3 a 63/4, avšak tento chybný zápis bol opravený a žalobca je v súčasnosti správne evidovaný na LV č. XXX ako vlastník uvedených parciel. Na ďalšiu námietku, že žalovaný si ponechal zvyšok výťažku z dražby poukázal na ust. § 32 ods. 1 ZoDD, z ktorého vyplýva, že výťažok dražby po uhradení nákladov dražby po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa a po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením, bez zbytočných prieťahov dražobník odovzdá predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Pod týmto zákonom rozumie § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože v prípade, že vzniklo na predmete dražby viac záložných práv, vtedy sa výťažok dražby v súlade s § 151ma ods. 5 OZ po uspokojení nákladov dražby a pohľadávky prednostného záložného veriteľa uloží do notárskej úschovy. Čo sa týka námietky voči doručovaniu oznámenia o ohliadke, poukázal na to, že žalobca predložil súdu obálku z listovej zásielky, podľa ktorej bolo oznámenie o opakovanej dražbe
zn. 414/2016 zaslané žalobcovi dňa 09.05.2015, t.j. 22 dní pred dátumom konania dražby, to značí, že zákonná 10-dňová lehota podľa § 22 ods. 4 ZoDD bola dodržaná. Neboli porušené ustanovenia tohto zákona, v opačnom prípade môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobytu podľa osobitného predpisu. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka. Podľa ods. 3 cit. ust., osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa ods.2 je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. Podľa ods. 4 cit. ust., účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom a teda, ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Typickým príkladom je žaloba o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. V takomto prípade sa musia konania zúčastniť všetci podieloví spoluvlastníci a to či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného, keďže jeho predmetom je celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a právoplatný výrok súdu zaväzuje len stranu konania a po právoplatnosti rozsudku aj právnych nástupcov zúčastnených strán. Obdobne to platí aj pri niektorých nárokoch podľa zák. č. 527/2002 Z.z o dobrovoľných dražbách. Všetci účastníci musia byť subjektmi žaloby o neplatnosť takejto dražby. V danom prípade žalobca neupresnil okruh účastníkov na strane žalovaných a preto súd v zmysle ust. § 78 ods. 2 žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ods. 1 citovaného ustanovenia. O trovách konania bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 CSP.
2. V podanom odvolaní žiadal žalobca podľa § 391 ods.1 CSP zrušiť vec a vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že dňa 15.08.2016 žalobca podal žalobu Okresnému súdu Michalovce, ktorou sa domáhal vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, uskutočnenej dňa 31.05.2016 so začiatkom o 13:05 hod. v Boutique Motel MARATÓN, Strojárenská 11 A, 040 01 Košice v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov. Priebeh dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou š. N 1230/2016. Nz 19324/2016, NCRls 19953/2016 spísanou notárkou L.. U. P.. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX a LV č. XXX pre katastrálne územie P., obec P., ktorých predchádzajúcim vlastníkom bol žalobca. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu, že reálna hodnota len založeného majetku podľa nezávislého súdneho znalca zo dňa 25.08.2014 je omnoho vyššia, ako hodnota, ktorú stanovil znalec poverený dražobnou spoločnosťou dňa 10.08.2015. Poukázal na to, že predmetom dražby boli podľa zmluvy o zriadení záložného práva voči VUB a.s., len stavby, postavené na parcele č. 63/7, 63/8, 63/9. 63/10 a pozemky parcely č. 63/1. 63/7, 63/8, 63/9, 63/10 evidované na LV č. XXX a LV č. XXX, čo dokazuje aj oznámenie o dražbe, pričom boli vydražené aj parcely č. 63/3 a 63/4, ktoré však predmetom dražby neboli. Majiteľom celého majetku, teda aj pozemkov parcelné číslo 63/3 a parcelné číslo 63/4 , ktoré neboli predmetom dražby, ale boli vydražené sa stal vydražiteľ Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Tyršova 287/44, 073 01 Sobrance. Žalobca uviedol, že dražobná spoločnosť od začiatku prihliadala len na svoje práva, ale nie na povinnosti. Ako splnomocnený právny zástupca žalobcu L. X. podávam v zákonnej lehote nasledovné odvolanie: Žalobca v žalobe spochybňuje všeobecnú hodnom nehnuteľnosti, ktorá bola určená znaleckým posudkom č. 155/2015 zo dňa 10.08.2015, vypracovaným znalcom z odboru stavebníctva, C.. P. Š.. Všeobecná hodnota nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX a LV č. XXX bola vyčíslená na sumu 22 300 Eur. Všeobecná hodnota týchto pozemkov, vrátane pozemkov parcela č. 63/3 a parcela č. 63/4 bola vyčíslená nezávislým znalcom C.. L. V.O. už dňa 25.08.2014, a to na sumu 107 000 Eur. Znalecký posudok č. 112/2014 dal vypracovať samotný žalobca, a to za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy. Zo znaleckého posudku č. 112/2014 vyplýva, že už len samotná hodnota založeného majetku je omnoho vyššia ako všeobecná hodnota majetku vyčíslená znaleckým posudkom č. 155/2015 zo dňa 10.08.2015. Ona nehnuteľnosti zistená znalcom je pre žalobcu veľmi dôležitá, pretože od nej sa odvíja najnižšie podanie a hlavne výsledné hyperocha (výťažok z dražby po úhrade dlhov).
Máme za to, že na základe tejto dražby bol žalobca dotknutý na svojich právach, pretože došlo k podceneniu nehnuteľností a cena bola určená v rozpore s ich skutočnou hodnotou. Za takéhoto stavu je dôvodný záver, že dražba už len z tohto dôvodu bola vykonaná v rozpore so zákonom a je dôvodné ju vyhlásiť podľa § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách za neplatnú. Domnievame sa, že pri dražbe išlo len o zámer dražobnej spoločnosti, s cieľom čo najrýchlejšie predmet, dražby predať, bez potreby prihliadať na ochranu záujmu bývalého vlastníka nehnuteľností. Žalobca v žalobe uviedol aj to, že znalec C.. P. Š. realizujúci obhliadku a ohodnotenie draženej nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku vyhotovoval fotografie osobných vecí žalobcu a jeho rodiny tajným spôsobom a bez súhlasu osoby, ktorá bola prítomná pri umožnení obhliadky nehnuteľnosti. Okrem letákov v poštových schránkach a na webovej stránke dražobnej spoločnosti sa nehnuteľnosť nachádzala na predaj aj na iných stránkach realít. Po informovaní danej situácie sa zamestnanec dražobnej spoločnosti tváril, že o ničom nevie. Ponuka bola následne v priebehu dvoch hodín stiahnutá a bola mu podaná informácia, že to práve dražobná spoločnosť podala inzerát. Tento inzerát bol opäť uverejnený na stránke inej realitnej kancelárie spolu s fotkami, ktoré mala k dispozícii len dražobná spoločnosť, ktorú výslovne žiadal, aby tieto fotky nezverejňovala. Aj keď je dobrovoľná dražba verejným konaním a so zreteľom na transparentnosť a publicitu je nevyhnutné zverejňovať všetky potrebné informácie o draženej nehnuteľnosti, máme za to, že dražobná spoločnosť porušila práva žalobcu, a to vtedy, keď zverejnila fotografie týkajúce sa osobných vecí žalobcu resp. jeho rodiny, aj keď si bola vedomá toho, že žalobca s n m nesúhlasí. Chceme poukázať aj na vyjadrenie zaťa žalobcu, O. M., ktorí tvrdí že prvý krát znalcovi C.. Š. ani nedovolil vstúpiť na pozemok. Umožnil mu to až na druhý pokus pri vzájomnej dohode, pretože má doma malého syna, ktorý potrebuje nepretržitú starostlivosť a prítomnosť cudzích ľudí ho rozčuľuje. C.. P. Š. prisľúbil, že nebude fotiť vo vnútri ich súkromie, nakoľko dom nie je v exekúcii, ale v dobrovoľnej dražbe, ktorej predmetom je dom a nádvorie a nie súkromný nábytok a že bude merať len s prístrojom izby a urobí pár fotiek domu ešte z ulice a z dvora. Nakoniec mu dal podpísať papier, že dom zmeral, aby mohol úkon vyfaktúrovať dražobnej spoločnosti. Ešte mu povedal, že mu je ľúto ako sa trápi so synom a nebude ho zaťažovať s papiermi, ale že ich vyplní sám následne v kancelárii. Fotky, ktoré nafotil videl až vtedy, keď prišla kópia znaleckého posudku. Zároveň uvádza, že niekoľkokrát sa prišli záujemcovia o predaji domu informovať a boli prekvapení, keď sa dozvedeli, že dom je v dražbe a že sa majú so záujmom obrátiť na dražobnú spoločnosť. Žalobca uvádza, že dňa 11.05.2016 prišli na obhliadku nehnuteľnosti z dražobnej spoločnosti, pričom až po ich odchode mu bolo doručené oznámenie o v tej deň konanej obhliadke. Okresný súd Michalovce rozsudkom sp.zn. 10C/230/2016 rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu, že žalobca neupresnil okruh účastníkov na strane žalovaných, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov.
Máme za to, že rozhodnutie Okresného súdu Michalove vo výroku, nie je vecne správne, pretože súd nevyzval žalobcu, aby upresnil okruh účastníkov na strane žalovaných a odstránil tak vady podania v zmysle ustanovenia § 129 odsek 1 CSP.
3. Vo vyjadrení žalovaného k odvolaniu žalobcu, ten navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Prostredníctvom žaloby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD") sa žalobca vo veci samej domáhal vynesenia rozsudku, ktorým by Okresný súd Michalovce určil, že dobrovoľná dražba uskutočnená dňa 31.5.2016 so začiatkom o 13:05 hod. v Boutique Hotel MARATÓN, Strojárenská 11A, 040 01 Košice (ďalej len „Dražba"), ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 1230/2016, Nz 19324/2016, NCRIs 19953/2016 spísanou notárkou L.. U. P. (ďalej len „Notárska zápisnica") a ktorej predmetom boli nehnuteľnosti špecifikované v Notárskej zápisnici vo vlastníctve žalobcu, L. X. (ďalej len „Nehnuteľnosť"), je neplatná. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd 1. stupňa") rozsudkom sp. zn. 10C/230/2016-116 zo dňa 17.10.2017 (ďalej len „Rozsudok") rozhodol nasledovne: „Súd žalobu zamieta." „Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva." Proti rozsudku súdu 1. stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 01.12.2017, ktorým žiada rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu 1. stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ďalej len „odvolanie"). Ako právny zástupca žalovaného podávame k Odvolaniu žalobcu nasledovné vyjadrenie: Odvolacie dôvody:
Žalobca v odvolaní označil odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm.b) a f): b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolanie žalobcu pokladáme za nedôvodné v celom rozsahu, nakoľko podľa nášho názoru rozsudok súdu 1. stupňa nie je zaťažený žiadnou z vád, ktoré žalobca označil za odvolacie dôvody. Právna úprava: Úvodom tohto vyjadrenia považujeme za dôležité poukázať na skutočnosť, že konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby je konaním osobitnej povahy, pričom samotný ZoDD stanovuje lehotu na podanie takejto žaloby, ako aj podmienky, ktoré musia byť súdom nevyhnutne zistené na to, aby bolo možné žalobe vyhovieť. Tieto podmienky na vyhovenie žalobe upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD v zmysle ktorého platí, že žalobca sa môže domáhať určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby na súde „v prípade, že boli porušené ustanovenia tohto zákona (ZoDD)". Zároveň platí, že táto osoba (žalobca) musela byť porušením ZoDD „dotknutá na svojich právach". Predpokladom úspechu žalobcu v rámci konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je teda preukázanie kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: -porušenie ustanovení ZoDD, -poškodenie práv žalobcu, -príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení ZoDD a poškodením práv žalobcu. V prípade, že ich splnenie žalobca v konaní nepreukáže, nemôže súd žalobe vyhovieť. Žalovaný má za to, že súd postupoval správne, keď žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nezažaloval všetky subjekty v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD. Keďže ZoDD taxatívne v uvedenom ustanovení vymenúva okruh osôb, kto má byť účastníkom konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby jedná sa v danom prípade o nútené spoločenstvo v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 CSP. Súd 1 stupňa bol povinný zaoberať sa v podanej žalobe tým, či žalobca označil všetkých účastníkov konania tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 21 ods. 4 ZoDD. Stotožňujeme sa s právnym záverom súdu 1. stupňa, že žalobca bol povinný uviesť resp. označiť v žalobe na strane žalovaných aj navrhovateľa dražby a vydražiteľa, ktorých práva a povinnosti boli spornou dražbou dotknuté, pretože tieto subjekty tvoria nútené procesné spoločenstvo s ostatnými subjektmi na strane žalovaných. Bolo preto potrebné konštatovať nedostatok vecnej legitimácie v spore, pretože dražba nemôže byť určená za neplatnú len vo vzťahu k niektorým subjektom núteného spoločenstva. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalobcu v odvolaní, že súd mal vyzvať v zmysle § 129 ods. 1 CSP na upresnenie okruhu účastníkov na strane žalovaných a odstránenia tak vád podania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 160 ods. 1 CSP: „Súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom." Z uvedenej dikcie vyplýva, že poučenie o otázkach hmotného práva je neprípustné. Otázka vecnej legitimácie je primárne otázkou hmotnoprávnou. Ak by súd pristúpil k poučeniu napr. o pristúpení ďalšieho subjektu do konania, ktoré primárne slúži na zhojenie nedostatku vecnej legitimácie v konaní, išlo by už o poučenie o hmotnom práve, ktoré je v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 CSP a contrario neprípustné. Poučenie sa týka teda len poučenia o procesných právach a povinnostiach. Preto je vylúčené, aby súd poučoval strany o hmotnom práve, v danom prípade o označení všetkých subjektov na strane žalovaných v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD. Poučovacia povinnosť súdu nie je bezbrehá, ako vyplýva z nálezu Ústavného súdu z 19.septembra 1996, III. ÚS 104/96. K zachovaniu „férovosti" súdneho konania prispieva primárna nemožnosť súdu poučovať účastník o jeho hmotnoprávnych súvislostiach," ktoré vyplývajú z nestrannosti všeobecných súdov (čl. 36 ods. 1 Listiny] a zo zásady rovnosti účastníkov konania (čl. 96 ods. 1 Ústavy ČR, článok 37 ods. 3 Listiny). Uvedené potom platí bez ohľadu na druh konania či práva, o ktorých má byť rozhodované. V ústavnoprávnom meradle je potom súd povinný sa vyvarovať takých poučení, ktorými by ovplyvnil vzájomné procesné postavenie strán, prípadne zmenšil zodpovednosť samotnej strany za jeho procesný postup v konaní. K poučovacej povinnosti súdu o procesných otázkach, ktoré by mali svoj základ v hmotnom práve, ako je tomu aj v tomto prípade, keďže sa to týka otázky vecnej legitimácie je potrebné poukázať aj na právny názor v uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 197/2010 k otázke vecnej legitimácie, v ktorom súd uviedol: „ Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. S ohľadom na uvedené potom nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by takýmto postupom súdu bola strane sporu odňatá možnosť konať pred súdom.
Aj napriek tomu, že bol daný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a súd nebol povinný sa ďalej zaoberať inými skutkovými okolnosťami v stručnosti poukážeme aj na bezpredmetné námietky žalobcu, neopierajúc sa o žiadne zákonné ustanovenie v zmysle ZoDD. a) námietka nesprávne určenej všeobecnej hodnoty Nehnuteľnosti zo strany znalca. Čo sa týka námietok žalobcu nesprávne určenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zo strany znalca v celom rozsahu sa pridržiavame našej obsiahlej právnej argumentácii s poukazom na konštantnú rozhodovaciu prax súdov, uvedenej vo vyjadrení k samotnej žalobe. V stručnosti opätovne uvádzame, že v zmysle § 12 ods. 1 ZoDD platí: „dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny". Každý predmet dražby musí byť ohodnotený, aby bolo možné zistiť cenu predmetu dražby. Osobitný režim ohodnotenia nasleduje v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, alebo ak je dražená kultúrna pamiatka, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy. V týchto prípadoch sa vyžaduje určenie ceny znaleckým posudkom. Hodnotu predmetu dražby stanovuje znalec z príslušného odboru ako osoba, ktorá je z hľadiska svojich znalostí, erudície, praktických skúseností a splnenia zákonných kritérií pre zápis do zoznamu znalcov, plne kvalifikovaná na vypracovanie znaleckého posudku. V prípade, ak je pre určenie všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby. Nie je úlohou ani právom dražobníka preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Dražobník na rozdiel od znalca nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad ceny predmetu dražby alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Na podporu tohto tvrdenia odkazujeme na rozhodnutia všeobecných súdov rôznych inštancií: Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 21 Cdo 1263/2008 zo dňa 28.01.2009 ustálil nasledovné: „...ak má byť zistená cena nehnuteľnosti.., dražobník nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sama uskutočnila odhad ceny nehnuteľností, alebo aby prehodnocovala správnosť odhadu znalca; ak ide o nehnuteľnosť,..., je povolaný zistiť cenu predmetu dražby znalec a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník pri verejnej dražbe vychádzajú." Rovnako Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 233/2010 zo dňa 03.10.2013 zaujal právne stanovisko, že: „Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľností nemá za následok neplatnosť dražby..." V rozsudku sp. zn. 8Co/59/2013 zo dňa 28.10.2013 sa Krajský súd v Prešove stotožnil s právnym názorom súdu 1. stupňa, podľa ktorého: „ak je teda predmetom dražby nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom. Povinnosť zabezpečiť tento znalecký posudok zákon ukladá dražobníkovi. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobcovia sa mylne domnievajú, že podľa toho ustanovenia je povinnosťou dražobníka zistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Dražobník je povinný, ak ide o nehnuteľnosť, len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby znaleckým posudkom. Dražobník totiž nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sám vykonal ohodnotenie ceny nehnuteľnosti alebo aby prehodnocoval správnosť ohodnotenia znalca. Ak ide o nehnuteľnosť, zistiť hodnotu predmetu dražby je povolaný znalec a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú. Preto ak dražobník pre účely dražby riadne zabezpečí ohodnotenie nehnuteľnosti posudkom znalca a tento znalecky posudok v deň konania dražby nie je starší ako 6 mesiacov, dražobník tým splnil všetky svoje povinností, ktoré mu v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby ukladá ust. § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách." Z platného a účinného znenia ZoDD, ako aj z ustálenej judikatúry všeobecných súdov je teda zrejmé, že zaistením ohodnotenia nehnuteľnosti C.. P. Š., znalcom v odbore: stavebníctvo, v odvetví: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov pod evidenčným číslom XXXXXX F.i žalovaný ako dražobník riadne splnil svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v § 12 ods. 1 ZoDD. Navyše výsledky znaleckého skúmania nie sú relevantné z hľadiska posudzovania sporu o neplatnosť dražby, keďže určenie výšky všeobecnej hodnoty predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby. So zreteľom na uvedené máme za to, že námietka žalobcu vo vzťahu k ohodnoteniu draženej.
Pre úplnosť vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu uvádzame, že podmienky výkonu činnosti znalcov upravuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zákon o znalcoch"), vyhláška ministerstva spravodlivosti SR č. 490/2004 Z. z. a ďalšie súvisiace a vykonávacie právne predpisy. Znalecká činnosť je v ust. § 16 ods. 1 zákona o znalcoch definovaná ako: „špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa..." Znalec je v zmysle ust. § 16 ods. 2 zákona o znalcoch povinný vykonávať znaleckú činnosť: „a) osobne, b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne." Ako sme vyššie uviedli, všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola indikovaná Znaleckým posudkom č. 155/2015 vypracovaným znalcom C.. P. Š.. Podľa názoru žalobcu je ocenenie nehnuteľnosti učinené v Znaleckom posudku č. 155/2015 podhodnotené. Svoj subjektívny úsudok o nesprávnosti Znaleckého posudku č. 155/2015 si žalobca utvoril na základe jednoduchej komparácie záverov Znaleckého posudku č. 155/2015 so závermi znaleckého posudku C.. L. V. zo dňa 25.08.2014 (poznamenávame, že žalobca zaslal súdu len str. 20 znaleckého posudku C.. L. V.), kde je uvedená iná všeobecná hodnota. Zo svojho laického vnímania žalobca následne vyvodil hodnotiaci záver, že Znalecký posudok č. 155/2015 musí byť nesprávny. S tvrdeniami žalobcu nemožno súhlasiť, pretože podľa nášho názoru, len samotné konštatovanie, že porovnávané znalecké posudky sa v záveroch odlišujú, nepostačuje na vyvodenie hodnotiaceho záveru, že práve Znalecký posudok č. 155/2015 je a priori nesprávny. V tejto súvislosti si dovoľujeme upriamiť pozornosť súdu aj na fakt, že zatiaľ čo v znaleckom posudku C.. L. V. boli ohodnocované okrem iného aj parcely č. 63/3 a č. 63/4, tak uvedené parcely neboli ohodnocované v Znaleckom posudku č. 155/2015, nakoľko neboli predmetom výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, čo potvrdil aj sám žalobca v žalobnom návrhu a rovnako to vyplýva aj z Notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh Dražby. Už len z toho dôvodu nemožno porovnávať závery uvedených znaleckých posudkov, pretože predmet ich analýzy a oceňovania bol rozdielny. Vo vzťahu k vyššie uvedenému si dovoľujeme zdôrazniť ten kľúčový fakt, že najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny je práve samotná dražba, obzvlášť v prípadoch výkonu záložného práva, pretože na výslednú cenu dosiahnutú dražbou má prirodzene vplyv skutočnosť spočívajúca v nutnosti predaja predmetu dražby formou dobrovoľnej dražby s čím sú spojené určité právne riziká (napr. zvýšené riziko súdneho sporu, neochota bývalých vlastníkov opustiť vydraženú nehnuteľnosť a pod.), ktoré môžu byť zo strany záujemcov o predmet dražby (budúcich vydražiteľov) zohľadňované a môžu ovplyvňovať ich ekonomické rozhodovanie. Na podporu uvedeného odkazujeme na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1083/2005 zo dňa 17.08.2005, v zmysle ktorého „až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná Ak je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe." Najvyšší súd Českej republiky rovnako v rozhodnutí sp. zn. 7 Ca 274/2005 judikoval, že „...Pri posudzovaní ceny predmetu dražby obvyklej v mieste a čase konania dražby je potrebné vychádzať z ceny dosiahnutej dražbou". Všeobecná hodnota draženej Nehnuteľnosti bola v Znaleckom posudku stanovená vo výške 22.300 €. Podľa Notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh Dražby (3. kolo) bolo najnižšie podanie stanovené vo výške 16.725 €, pričom do začatia Dražby zložil dražobnú zábezpeku jeden záujemca, ktorý sa aj následne osobne zúčastnil Dražby a Nehnuteľnosť vydražil za cenu 16.725 €. Uvedená Notárska zápisnica je súčasťou súdneho spisu. Poznamenávame taktiež, že úspešnej Dražbe (3. kolo) predchádzali dve neúspešné kolá dražby, na ktorých sa nepodarilo Nehnuteľnosť vydražiť z dôvodu nezáujmu verejnosti. Dňa 30.11.2015 sa uskutočnilo 1. kolo dražby, v ktorom bolo najnižšie podanie určené vo výške 22.300 €, avšak ako potvrdzuje notárska zápisnica 1. kola dražby sa nezúčastnil žiaden záujemca. O vydraženie Nehnuteľnosť neprejavil nikto záujem ani v 2. kole dražby uskutočnené dňa 29.02.2016, kde bolo najnižšie podanie určené vo výške 16.725 €. Ďalej sme vo vyjadrení k žalobe preukázali, že žalovaný uverejnil informácie o pripravovanej Dražbe v periodiku Dražobné listy (špecializovanom na dobrovoľné dražby), periodiku Michalovsko- Trebišovsko-Sobranecko, ďalej na internetových stránkach www.realitv.sk.www.bazos.sk <http:// www.realitv.sk.www.bazos.sk>. www.nehnuteľnosti.sk a taktiež prostredníctvom internetovej stránky žalovaného, to všetko v snahe prilákať na Dražbu čo možno najširší okruh záujemcov. Súčasne žalovaný využíval aj formu teleinzercie, t.j. telefonoval potenciálnym záujemcom, ktorých evidoval vo svojich databázach, za účelom ich informovania o pripravovanej Dražbe. Rovnakým spôsobom žalovaný zabezpečil propagáciu aj 1. kola a 2. kola dražby.
Z toho vyplýva, že žalovaný postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, aby zabezpečil všetkým trom dražobným kolám publicitu vysoko nad rámec zákonnej povinnosti podľa § 11 ods. 4 ZoDD, a to tým, že oslovil širokú verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov (inzercie v periodickej tlači, teleinzercie a najmä internetu] nielen s lokálnym pokrytím ako vyžaduje § 11 ods. 4 ZoDD, ale s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Žalovaný tak postupoval so zámerom vzbudiť maximálny záujem zo strany verejnosti o nehnuteľnosť, v spojitosti s tým zabezpečiť na Dražbe čo najväčší počet dražiteľov a na to nadväzujúci potenciál pre dosiahnutie čo možno najvyššieho výťažku. Skutočnosť, že napriek masívnej inzercii a propagácii všetkých troch dražobných kôl vysoko nad rámec zákonnej povinnosti podľa § 11 ods. 4 ZoDD neprejavil v 1. kole a 2. kole o Nehnuteľnosť nikto záujem a Dražby (3. kolo) sa pri vyvolávacej cene 16.725 € zúčastnil iba jediný záujemca, letory nehnuteľnosť nakoniec vydražil za sumu zodpovedajúcu vyvolávače) cene, je pre nás dostatočným indikátorom, že v danom mieste a čase nebola ochota verejnosti ponúknuť za nehnuteľnosť vyššiu sumu. Výsledky Dražby zároveň vyvracajú tvrdenie žalobcu o tom, žeby všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená Znaleckým posudkom vo výške 22.300 € bola podhodnotená. Zo samotného výťažku dosiahnutého Dražbou je tak zrejmé, že predstavy žalobcu o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti jednoducho nekorešpondujú s realitou. Poznamenávame, že očakávania žalobcu nemožno zamieňať s reálnym dopytom. Cena dosiahnutá vydražením predstavuje, ako je zrejmé z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR trhovú (reálnu) cenu draženej nehnuteľnosti a je výsledkom dopytu a ponuky vzťahujúcich sa na draženú nehnuteľnosť v danom čase, mieste a za daných okolností. b) námietka, že predmetom dražby neboli parcela č. 63/3 a parcela č. 63/4. Vo vzťahu k predmetnej námietke uvádzame, že parcely č. 63/3 a č. 63/4 netvorili predmet dražby a vydražiteľ p. Y. I., k nim nenadobudol vlastnícke právo príklepom licitátora na Dražbe, čo potvrdzuje Notárska zápisnica osvedčujúca priebeh Dražby. Žalovaný po vykonaní Dražby a uhradení ceny dosiahnutej vydražením nehnuteľnosti zaslal Okresnému úradu Sobrance, katastrálnemu odboru žiadosť o vykonanie záznamu zmeny vlastníckeho práva k vydraženej Nehnuteľnosti zo dňa 16.06.2016 (ďalej len „Žiadosť"). Spolu so žiadosťou zaslal žalovaný Okresnému úradu Sobrance, katastrálnemu odboru aj osvedčený odpis Notárskej zápisnice z Dražby, pričom ani v jednom zo zasielaných dokumentov sa neuvádza, žeby na vydražiteľa prešlo vlastníctvo k parcelám č. 63/3 a č. 63/4. Je pravdou, že Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor nedopatrením zapísal vydražiteľa aj ako vlastníka parciel č. 63/3 a č. 63/4, avšak tento chybný zápis bol medzitým opravený. Z toho je zrejmé, že predmetná námietka žalobcu sa netýka porušenia žiadneho ustanovenia ZoDD pri organizácii a realizácii Dražby podľa ZoDD, ale smeruje proti nesprávnemu zápisu Okresného úradu Sobrance, katastrálneho odboru v rámci katastrálneho konania, ktorý je už v súčasnosti odstránený. Z toho dôvodu pokladáme predmetnú námietku vzhľadom na dikciu §21 ods. 2 ZoDD za právne irelevantnú. Námietka vyhotovovania fotodokumentácie znalcom bez súhlasu prítomnej osoby. Žalobca v žalobnom návrhu uvádza, že znalec C.. P. Š. realizujúci obhliadku a ohodnotenie draženej nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku údajne vyhotovoval fotografie osobných vecí žalobcu resp. jeho rodiny tajným spôsobom a bez súhlasu osoby, ktorá bola prítomná pri umožnení obhliadky nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť sprístupnil znalcovi zať žalobcu, p. O. M., ktorý bol prítomný počas celej obhliadky nehnuteľnosti znalcom. Týmto popierame a vyvraciame tvrdenie žalobcu, že znalec vyhotovoval fotodokumentáciu nevyhnutnú pre vypracovanie znaleckého posudku bez vedomia p. O. M.. Svedčí o tom Protokol o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 06.08.2015 (ďalej len Protokol"), kde znalec zaznamenal, že „RD (rodinný dom) sprístupnený O. M. zaťom vlastníka L. X.. Vykonané zameranie stavieb a vyhotovená fotodokumentácia..." Podotýkame, že p. O. M. po oboznámení sa s obsahom Protokolu opatril Protokol svojim vlastnoručným podpisom, čím potvrdil, že o vyhotovovanej fotodokumentácii mal vedomosť. Ďalej si dovoľujeme uviesť do pozornosti súdu, že v Protokole nie sú zaznamenané žiadne výhrady p. O. M. týkajúce sa obrazového dokumentovania draženej nehnuteľnosti znalcom. Vo vzťahu k predmetnej námietke žalobcu je potrebné taktiež zdôrazniť, že podľa § 12 ods. 2 ZoDD platí nasledovné: „Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby...." Z citovaného zákonného ustanovenia možno odvodiť, že osoba sprístupňujúca predmet dražby má povinnosť vytvoriť znalcovi také podmienky, aby mohol vykonať riadne ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, ktorého dôležitou súčasťou je aj fotodokumentácia zachytávajúca reálny vzhľad
a stav predmetu dražby. Inak povedané, p. Nikola Kčiraj bol v zmysle ZoDD povinný umožniť znalcovi vyhotovenie fotografických záberov draženej nehnuteľnosti. Nakoľko v danom prípade sa dražil okrem pozemkov aj rodinný dom, bolo potrebné vykonať náležitú obhliadku a fotodokumentáciu nielen exteriéru ale i interiéru rodinného domu. Je prirodzené, že ak znalec vstúpi do vnútorných priestorov rodinného domu, tak nemanipuluje s nábytkom a ďalšími vecami užívanými vlastníkom či jeho rodinou, ktoré tvoria vnútorné vybavenie rodinného domu a prostredníctvom fotoaparátu znalec iba zadokumentuje reálny vzhľad interiéru v čase znaleckej obhliadky, čo je aj úlohou znalca. Predmetná námietka žalobcu je preto podľa nášho názoru nedôvodná a navyše je po právnej stránke irelevantná, keďže nesmeruje proti porušeniu žiadneho ustanovenia ZoDD žalovaným (ktorý ako dražobník v súlade s § 12 ZoDD zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku vrátane obhliadky draženej nehnuteľnosti znalcom) a teda nemôže mať za následok vyslovenie neplatnosti Dražby v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD. Námietka zverejnenia inzercie na webových stránkach realitných kancelárii Účelové a právne irelevantné je aj tvrdenie žalobcu, že inzercia k Nehnuteľnosti sa mala objaviť na webových stránkach realitných kancelárií, kde sa neuvádzalo, že nehnuteľnosť je v dražbe, dôsledkom čoho mali navštevovať žalobcu záujemcovia o kúpu, ktorí boli prekvapení, že nehnuteľnosť je v dražbe. V súvislosti s predmetnou námietkou si dovoľujeme zopakovať naše predchádzajúce tvrdenia podložené listinnými dôkazmi, že žalovaný inzeroval a propagoval Dražbu výlučne prostredníctvom nasledovných masovo komunikačných prostriedkov: -periodikum Dražobné listy, -periodikum Michalovsko-Trebišovsko-Sobranecko [len 1. kolo), -na internetových portáloch www.drazobnaspolocnost.sk.www.realitv.sk.www.bazos.sk <http://www.drazobnaspolocnost.sk.www.realitv.sk.www.bazos.sk>. www.nehnuteľnosti.sk <http:// www.nehnuteľnosti.sk>. Na všetkých vyššie označených internetových portáloch a v periodikách sa výslovne uvádza, že Nehnuteľnosť je predmetom dražby. Žiadne iné internetové portály a periodiká žalovaný k inzercii nevyužíval. Žalovaný až do doručenia žalobného návrhu nemal vedomosť o tom, žeby boli informácie o Nehnuteľnosti zverejňované na iných realitných internetových stránkach odlišných od tých kde si inzerciu objednal žalovaný (t.j. www.drazobnaspolocnost.sk.www.realitv.sk <http://www.drazobnaspolocnost.sk.www.realitv.sk>. www.bazos.sk <http://www.bazos.sk>. ww.nehnuteľnosti.sk"l. V prípade, ak tomu tak naozaj bolo, vysvetľujeme si to tým, že si pravdepodobne niektorá/é z realitných kancelárií prevzala/i informácie o pripravovanej Dražbe z verejnosti voľne dostupných vyššie označených internetových portálov, periodika Dražobné listy, periodika Michalovsko-Trebišovsko-Sobranecko, z Notárskeho centrálneho registra dražieb alebo z Obchodného vestníka a následne informácie o Nehnuteľnosti zverejňovala na svojej internetovej stránke s cieľom pokúsiť sa o sprostredkovanie predaja Nehnuteľnosti mimo dobrovoľnej dražby. Nemožno vylúčiť ani verziu, že si inzerciu na iných realitných internetových portáloch objednal sám žalobca, aby sa tak vyhol dobrovoľnej dražbe. Inzerovaním Dražby na vyššie označených internetových stránkach postupoval žalovaný s náležitou odbornou starostlivosťou a plne v súlade s § 11 ods. 4 ZoDD v snahe zabezpečiť Dražbe čo možno najväčšiu publicitu, transparentnosť a prilákať takýmto spôsobom na Dražbu čo možno najširší okruh záujemcov. Rovnakým spôsobom žalovaný zabezpečil propagáciu aj 1. kola a 2. kola dražby. V kontexte toho zdôrazňujeme zároveň, že dobrovoľná dražba je podľa legálnej definície v § 2 písm. a/ ZoDD verejným konaním a ZoDD vyžaduje za účelom dosiahnutia náležitej publicity a transparentnosti zverejňovať informácie o pripravovanej dobrovoľnej dražbe nielen vtlačenom periodiku podľa § 11 ods. 4 ZoDD. ale aj v Notárskom centrálnom registri dražieb a v Obchodnom vestníku viď. § 17 ods. 3 ZoDD). Z právneho hľadiska je však podstatným ten fakt, že ak by sa aj ukázalo ako pravdivé žalobcovo tvrdenie o tom, že sa inzercia o nehnuteľnosti objavila na iných realitných internetových stránkach odlišných od tých kde si inzerciu objednal žalovaný, tak opätovne musíme konštatovať, takáto skutočnosť nepredstavuje porušenie žiadneho ustanovenia ZoDD, teda z hľadiska meritórneho rozhodovania o otázke platnosti resp. neplatnosti Dražby je bezpredmetná. e) námietka voči doručovaniu oznámenia o obhliadke. Žalobca namieta, že mu bolo oznámenie o opakovanej dražbe zn. 414/2016 doručené oneskorene. V poslednej vete § 22 ods. 4 ZoDD sa uvádza „V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa §17 ods.5. ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane." Podľa Notárskej zápisnice sa Dražba uskutočnila dňa 31.05.2016.
Žalobca predložil súdu obálku z listovej zásielky, podľa ktorej bolo oznámenie o opakovanej dražbe zn. 414/2016 zaslané žalobcovi dňa 09.05.2016, t.j. 22 dní pred dátum konania Dražby. To značí, že zákonná 10-dňová lehota podľa § 22 ods. 4 ZoDD bola dodržaná. Vzhľadom na vyššie uvedené máme zato, že námietka žalobcu je nedôvodná. Podaním tohto vyjadrenia vznikli žalovanému nasledovné trovy právneho zastúpenia v zmysle § 9 a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom odmena za jeden úkon právnej služby je stanovená z tarifnej hodnoty vo výške ceny vydraženia predmetnej nehnuteľnosti dosiahnutej v dobrovoľnej dražbe. Okrem toho žiadali priznať trovy konania, ktoré vyčíslili na 415,38 €.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 385 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax podľa § 380 v rozsahu podaného odvolania a v zákonom stanovenej lehote preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že je treba potvrdiť napadnutý rozsudok podľa § 387 CSP.
5. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas sporu najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas sporu najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP.
6. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie , pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu sporu práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
8. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.
9. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
10. Odvolací súd so zreteľom na výstižné dôvody uvedené v rozsudku poukazuje na ustálenú súdnu prax, pretože k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd ani nemusel sa zaoberať inými skutkovými okolnosťami, ale je fakt, že v znaleckom posudku č. 155/2015, neboli parcely č. 63/3 a 63/4 predmetom výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a tak sa nedá porovnávať záver jedného a druhého posudku, lebo predmet ich analýzy a oceňovania bol rozdielny. S odkazom na rozsudok NS ČR 20Cdo/1083/2005 zo dňa 17.8.2005 samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná a samozrejme aj v iných rozhodnutiach (pri posudzovaní ceny predmetu dražby v obvyklej mieste a času konania dražby je potrebné vychádzať z ceny dosiahnutej dražbou). Nehnuteľnosť bola v znaleckom posudku stanovená vo výške 22 300 €, nehnuteľnosť vydražená bola za sumu 16 725 € a notárska zápisnica je súčasťou súdneho spisu, preto ani táto odvolacia námietka nie je opodstatnená. Predstavy žalobcu o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti neboli v súlade s realitou. S poukazom na § 12 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách bolo potrebné umožniť vykonanie ohodnotenia ako aj obhliadku predmetu dražby, čo bolo zabezpečené, lebo bol podaný relevantný znalecký posudok. Dražba sa uskutočnila 31.5.2016 a keďže všetky náležitosti dražba mala, aj odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie považuje túto dražbu za vykonanú v súlade so zákonom.
11. O.i. v nútenom procesnom spoločenstve mali byť všetci účastníci dražby na strane žalovaného podľa § 21 ods.4 zákona č. 527/2002 Z.z. a keďže neboli, táto skutočnosť postačovala pre zamietnutie žaloby (podobne aj v prípadoch podielových spoluvlastníkov ide o nútené procesné spoločenstvo).
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol so zreteľom na § 396 a keďže už predtým sa vyjadroval podľa § 396 ods.1 CSP úspešný žalovaný, ku skutočnostiam tohto sporu nepovedal vo vyjadrení k odvolaniu nič nové, nebolo možné mu priznať účelne vynaložené trovy v tomto konaní, lebo toto vyjadrenie nie je už účelnými trovami v odvolacom konaní a neúspešný žalobca nemá na ich náhradu právo.
13. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP) .
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.