Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-33-2018.pdf
PDF · 85.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Mesto Humenné, Kukorelliho 34, Humenné, IČO: 323 021 proti žalovanému v 1. rade S. R., nar. XX. X. XXXX a žalovanej v 2. rade R. R., rod. H., nar. XX. X. XXXX, obaja žalovaní bytom T. XXXX/XX, Q., o vypratanie a odovzdanie bytu a zaplatenie 3715,32 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vypratať byt č. XX, pozostávajúci z X,X izby a prísl., nachádzajúci sa na ul. T. XXXX/XX U. Q. a odovzdať ho žalobcovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 3631,30 eur s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.05.2018 do zaplatenia, a to v 20-eurových mesačných splátkach, splatných vždy do 25-tého dňa v mesiaci, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
Súd konanie v časti o zaplatenie 84,02 eur z a s t a v u j e .
Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 15. 6. 2018 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať byt č. XX, pozostávajúci z 1,5 izby a príslušenstva, nachádzajúci sa na 1. poschodí na ul. T. Č.. XXXX/XX U. Q. a odovzdať ho žalobcovi. Súčasne žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade, aby mu spoločne a nerozdielne uhradili sumu 3715,32 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 1. 5. 2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že ako vlastník prenechal žalovaným predmetný byt do užívania na základe zmluvy o nájme bytu, resp. jej predĺženia. Nájom bytu bol uzatvorený na dobu určitú od 1. 7. 2015 do 31. 12. 2015, kedy nájom bytu zanikol. Od tohto dátumu žalovaní predmetný byt užívajú protiprávne bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Žalobca poukázal na to, že pri zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas, nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Na základe tejto skutočnosti žalobca žiadal uložiť žalovaným vypratať predmetný byt a odovzdať ho žalobcovi.
Ďalej zo žaloby vyplýva, že žalovaní si neplnili svoju povinnosť platiť nájomné za byt a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, resp. po skončení nájomného vzťahu neuhradili tieto úhrady titulom bezdôvodného obohatenia, resp. túto svoju povinnosť neplnili si pravidelne, čím ku dňu 30. 4. 2018 dlžná
čiastka predstavovala sumu 3715,32 eur, na zaplatenie ktorej žalobca žiadal zaviazať žalovaných a to spolu aj s úrokom z omeškania.
2. Pred prvým pojednávaním dňa 18. 9. 2018 zástupca žalobcu uviedol, že netrvá na žalobe v časti o zaplatenie 84,02 eur s príslušným úrokom z omeškania. V tejto výške žalovaným vznikol preplatok a preto táto suma bola započítaná na starý dlh. Preto zobral žalobu v tejto časti späť a žiadal konanie zastaviť.
Podľa ustanovenia §144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa ustanovenia §145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa ustanovenia §146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa ustanovenia §146 ods. 2 C.s.p., súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým pojednávaním žalobca zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie 84,02 eur s prísl.. Preto súd aj bez súhlasu žalovaných konanie v tejto časti zastavil, pretože na ich prípadný nesúhlas sa neprihliada.
3. Súd vypočul zástupcu žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade a oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o nájme bytu, povoleniami primátorky mesta Q. na predĺženie nájomnej zmluvy, zoznam pohybov od 1. 1. 2013 do 30. 4. 2018, výzvami na úhradu dlhu a zistil tento skutkový stav.
4. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa X. X. XXXX vyplynulo, že medzi žalobcom ako prenajímateľ a žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomcami, bola uzatvorená nájomná zmluva s účinnosťou od 1. 7. 2015 a s dohodnutým nájmom bytu do 31. 12. 2015 a to po tom, čo primátorka Mesta Q. dňa 3. 7. 2015 vydala povolenie na predlženie nájomnej zmluvy. V zmluve sa žalovaní zaviazali, že budú platiť prenajímateľovi nájomné za byt a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, pričom ročnú výšku úhrad určí prenajímateľ v zmysle platných vykonávacích predpisov vo forme predpísaných záloh, ktoré budú vyúčtované raz ročne. V prípade žalovaných výška mesačnej úhrady bola určená sumou 50 eur.
Podľa Zoznamu pohybov od 31. 12. 2011 do 30. 4. 2018, žalovaní dlhujú žalobcovi sumu 3715,32 eur.
5. Žalobca vyzýval žalovaných na úhradu dlhu listami zo dňa 11. 12. 2015, 8. 4. 2016, 27. 10. 2016 a 13. 6. 2017.
6. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v časti o vypratanie bytu. Poukázal na to, že posledná nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá dňa 1. 7. 2015 na dobu určitú do 31. 12. 2015. Od tej doby užívajú žalovaní v 1. a 2. rade v tomto byte bez právneho dôvodu. Už aj predtým žalovaní uzatvárali nájomné zmluvy na určitú dobu.
Pokiaľ ide o žalovanú dlžnú čiastku, zástupca žalobcu poukázal zoznam pohybov na účte od 31. 12. 2011 do 30. 4. 2018 a na to, že žalovaným vznikol preplatok 84,02 eur, ktorý bol započítaný na dlh a teda aktuálna dlžná suma je 3631,30 eur. Svoj dlh žalovaní neuhradili napriek výzvam. Žalobca požaduje zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, pričom si uplatnil aj úrok z omeškania a náhradu trov konania.
Nechal na rozhodnutie súdu výšku prípadných splátok zo strany žalovaných s tým, že v prípade riadneho plnenia dlhu, žalobca nepristúpi k výkonu rozhodnutia vyprataním bytu.
7. Žalovaní v 1. a 2. rade na pojednávaní zhodne potvrdili dlh voči žalobcovi. Majú za to, že dlh vznikol z toho dôvodu, že v určitej dobe žalovaný v 1. rade mal príjem len okolo 100 eur a žalovaná v 2. rade len 6 eur, čo opakovane aj oznamovali žalobcovi, že nemajú z čoho platiť za byt. Ich situácia sa trošku
zlepšila, pretože rozhodnutiami Sociálnej poisťovne F. bol žalovanému v 1. rade priznaný dôchodok vo výške 143,70 eur a žalovanej v 2. rade dôchodok vo výške 123,60 eur.
Žalovaní majú záujem uhradiť svoj dlh, avšak v splátkach, pretože uhrádzajú mesačné poplatky SIPO elektrinu 80,20 eur, nájomné 67 eur a poplatky RTVS 4,64 eur. Navrhli mesačnú splátku 20 eur, pretože z príjmu viac nie sú schopní uhradiť.
8. Podľa ustanovenia §126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ustanovenia §710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Podľa ustanovenia §712a ods. 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.
Žalobca v danej veci preukázal, že medzi ním ako vlastníkom a žalovanými v 1. a 2. rade bola uzatvorená zmluva o nájme bytu na dobu určitú od 1. 7. 2015 do 31. 12. 2015. Po uplynutí doby nájmu žalovaní byt užívajú bez platnej nájomnej zmluvy. Preto súd podanej žalobe v časti vypratania predmetného bytu vyhovel a uložil žalovaným predmetný byt vypratať, pričom žalovaní nemajú nárok na bytovú náhradu.
9. Podľa ustanovenia §671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa ustanovenia §696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
Podľa ustanovenia 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Žalovaní po skončení dohodnutej doby nájmu, t.j. od 1. 1. 2016 užívajú byt bez právneho dôvodu, čím na ich strane na úkor žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie. Preto žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danej veci toto bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu vo výške 3631,30 eur, t.j. vo výške obvyklého nájmu v období ku dňu 30. 4. 2018. Preto súd žalobe žalobcu aj v tejto časti vyhovel.
10. Podľa ustanovenia §517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 3631,30 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.
11. Podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa ustanovenia §256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
V časti podanej žaloby o zaplatenie 84,02 eur zastavenie konania zavinili žalovaní, keďže v tejto časti došlo k započítaniu ich splatnej pohľadávky voči časti žalovanej sumy, čo nemožno pripočítať na ujmu žalobcovi. Teda v tejto časti patrí náhrada trov konania žalobcovi.
V časti o zaplatenie zvyšku dlhu s prísl., ako aj v časti vypratania bytu súd žalobe žalobcu vyhovel a teda aj v tejto časti patrí náhrada trov konania žalobcovi ako procesne úspešnej strane.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.
12. Žalovaní požiadali o povolenie úhrady dlhu v splátkach, pretože nemajú dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu naraz. V súlade s ustanovením §232 ods. 4 C.s.p., po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaných, súd im povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 20 eur mesačne s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky, žalovaní stratia túto výhodu splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.