Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-1Sa/18/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. - D. E. XX/X, C. E., F., s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, G. XX/X, XXX XX H. C. F., zastúpenej JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom, A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície policajného zboru Michalovce, Jána Hollého 53/46, 076 01 Michalovce, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí (blokov na pokutu) žalovaného, séria L, č. 0622540, č. 0622541, č. 0622542 a č. 0622543, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy.

1. Dňa 21.09.2022 udelil žalovaný žalobkyni v blokovom konaní pokutu vo výške 40,- eur za spáchanie priestupku na úseku pobytu (ust. , , o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov / ďalej ako „zákon o pobyte cudzincov“/), ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť tým, že porušila povinnosť podľa ust. , zákona o pobyte cudzincov a nepreukázala, že je zdravotne poistená na území Slovenskej republiky. O zaplatení pokuty žalobkyňou svedčia štyri kusy blokov na pokutu znejúcich na hodnotu 10,- eur, série L, č. 0622540, č. 0622541, č. 0622542 a č.0622543, ktorých prevzatie žalobkyňa dňa 21.09.2022 podpísala.

II. Priebeh správneho súdneho konania

2. Správnou žalobou zo dňa 18.11.2022 žalobkyňa od správneho súdu žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného - blok na pokutu séria L, číslo 0622540 v hodnote 10 eur, blok na pokutu séria L, číslo 0622541 v hodnote 10 eur, blok na pokutu séria L, 0622542 v hodnote 10 eur, a blok na pokutu séria L, číslo 0622543 v hodnote 10 eur zo dňa 21.09.2022 a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnila si tiež proti žalovanému právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa v správnej žalobe opísala udalosti zo dňa 21.09.2022, kedy podľa jej slov prišla spolu so svojím manželom I. B. na oddelenie cudzineckej polície Michalovce, kde sa opakovane domáhala prijatia žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Podotkla, že z dôvodu, že nerozumie slovenskému jazyku, chodievala na úrady vždy s manželom, ktorý sa potrebné dokumenty snažil vybaviť. Doplnila, že rozpráva úradným jazykom

(thajčinou) a s manželom sa dorozumieva v anglickom jazyku. Podľa vyjadrenia žalobkyne, bola jej žiadosť o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky prijatá, zároveň však príslušník policajného zboru žalobkyni (resp. jej manželovi) oznámil, že jej udeľuje pokutu, pretože k žiadosti nepriložila doklad preukazujúci uzatvorenie zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa uvedenú situáciu vnímala tak, že príslušník policajného zboru ju chcel potrestať za osobné doručovanie žiadosti, na ktorý podľa jej názoru zrejme nebol zvyknutý, čo žalobkyňa odôvodnila dlhodobým odmietaním prijatia takej žiadosti v predošlých mesiacoch. Podľa žalobkyne jej manžel príslušníkovi policajného zboru oznámil, že žalobkyňa neovláda slovenský jazyk a súčasne mu uviedol, že preukaz poistenia má vo vozidle a že pre neho pôjde, na čo tento reagoval tak, že ho to nezaujíma a pre neho to je už vybavené, pričom žalobkyni opäť uviedol, že spáchala priestupok a bude platiť pokutu. Žalobkyňa pokračovala a uviedla, že pri zhováraní sa jej manžela a príslušníka policajného zboru ohľadom pokuty vyberala peniaze, nakoľko sa domnievala, že bude treba platiť poplatok (počula, že sa hovorilo o eurách / v súvislosti s výškou pokuty/, avšak nevedela k čomu boli peniaze potrebné, pretože slovenskému jazyku nerozumie). Na to príslušník policajného zboru naznačil, aby mu peniaze odovzdala, čo žalobkyňa urobila a on jej vydal 4 ks vyššie uvedených pokutových blokov. Žalobkyňa, podľa jej slov nevedela o čo sa jedná a manželovi uviedla, že si myslela, že sa jedná o úradné poplatky. Zároveň vyjadrila presvedčenie, že žalovaný porušil jej právo na spravodlivé konanie a právo na konanie v jazyku, ktorému rozumie. Uviedla tiež, že nespáchala žiadny priestupok, pretože v čase podania žiadosti nemusela predložiť útvaru policajného zboru doklad preukazujúci uzatvorenie zdravotného poistenia. Dôvodila pritom tým, že priestupok je spáchaný až po tom, čo príslušník tretej krajiny neuzatvorí zdravotné poistenie do 3 dní odo dňa prevzatia dokladu o pobyte cudzincov. V čase podania žiadosti preto podľa žalobkyne tento priestupok nemohol byť spáchaný, pretože ešte len žiadala o vydanie dokladu, a teda lehota na splnenie povinnosti nezačala ani plynúť. Žalobkyňa situáciu vníma tak, že nepredloženie dokladu preukazujúceho zdravotné poistenie v čase podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov za účelom zlúčenia rodiny, nie je žiadnym zákonom označené ako priestupok. Podľa žalobkyne neboli naplnené formálne znaky priestupku a uložená pokuta je preto nezákonná. Žalobkyňa poukázala na znenie ust. § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, kedy vec možno vybaviť aj v blokom konaní, pokiaľ sú kumulatívne splnené podmienky: a) priestupok je spoľahlivo zistený, b) obvinený s priestupkom súhlasí a je ochotný pokutu zaplatiť. V súvislosti so svojou situáciou však uviedla, že nebola splnená ani jedna z týchto podmienok. Žalobkyňa ku svojej osobe uviedla, že je štátnym občanom Thajska a nerozumie slovenskému jazyku. Je preto podľa nej absurdné hovoriť o tom, že dobrovoľne odovzdala sumu 40,- Eur príslušníkovi policajného zboru, ktorý jej udelil pokutu, keď ani nevedela, o čo sa vôbec jedná a nič na tom nemení ani fakt, že s ňou bol prítomný jej manžel, pretože zo strany príslušníka policajného zboru nebolo žalobkyni vysvetlené v jazyku, ktorému rozumie, že je obvinená, z akého skutku a aké sú následky zaplatenia pokuty. Podľa vyjadrenia žalobkyne s ňou príslušník policajného zboru kvôli jazykovej bariére fakticky nekomunikoval, iba gestami naznačil, aby mu odovzdala peniaze. Žalobkyňa tomuto jeho postupu vytýka, že nezabezpečil tlmočníka a ani sa nepokúsil inak preložiť to, že je obvinená z priestupku, aké sú jej práva a aké sú vôbec formy vybavenia priestupku, vrátane následkov zaplatenia pokuty v blokovom konaní. Dopĺňa, že právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nej, je právom garantovaným, pričom jeho účinné uplatňovanie musia zabezpečiť štátne orgány. Podľa žalobkyne, by bolo absurdné, aby sa jej následne vyčítalo, že nežiadala tlmočníka, keď nevedela, že je vôbec obvinená a prečo príslušník policajného zboru naznačoval, aby mu dala peniaze. Žalobkyňa preto tvrdí, že neboli splnené predpoklady na realizáciu blokového konania, pretože jazyku, v ktorom sa blokové konanie viedlo, nerozumela a nebola jej zabezpečená príslušná pomoc na tlmočníka (alebo aspoň úradný preklad poučenia o následkoch blokového konania a o povahe obvinenia). V ďalšom obsahu správnej žaloby žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že uloženie blokovej pokuty je individuálnym správnym aktom vydaným príslušným orgánom. Blokové konanie je podľa jej mienky fakticky ovládané dispozičnou zásadou, pretože iba od obvineného závisí, či sa blokové konanie uskutoční (ochota zaplatiť pokutu), alebo nie a vec sa prejedná v správnom konaní. K tomu je ale podľa názoru žalobkyne v prvom rade potrebné, aby obvinený bol oboznámený so skutkom a vzneseným obvinením v jazyku, ktorému rozumie. Žalobkyňa ubezpečila, že nemohla odôvodnene predpokladať dôsledky svojho konania, teda že zaplatením blokovej pokuty vo svojej podstate uznáva svoju vinu a vzdáva sa riadneho procesu, pretože vôbec nerozumela jazyku, v ktorom sa konanie viedlo, čo je úplne základný predpoklad na to, aby sa vôbec mohlo hovoriť o spravodlivom konaní. Ak dotknutá osoba tomuto jazyku rozumieť nebude, je úplne zbytočné ju poučovať o všetkých právach a dôsledkoch. Zo všetkých uvedených dôvodov žalobkyňa považuje konanie voči jej osobe za porušujúce právo podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. a) Európskeho dohovoru.

3. K správnej žalobe zaujal stanovisko žalovaný a v liste datovanom ku dňu 27.02.2023 uviedol, že žalobkyňa bola v čase podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov, na stále platnom oprávnenom prechodnom pobyte za účelom zamestnania a to do 07.10.2022. Podľa vysvetlenia žalovaného sa v danom prípade jednalo o zmenu účelu pobytu z prechodného pobytu na účel zamestnania na udelenie trvalého pobytu na päť rokov, nakoľko žalobkyňa splnila zákonom stanovené podmienky a jej manželom je občan Slovenskej republiky. Žalovaný ozrejmil, že pri prijímaní žiadosti o udelenie trvalého pobytu dňa 21.09.2022 bola vykonaná kontrola pobytu žalobkyne, pričom bola táto požiadaná, aby sa preukázala zdravotným poistením platným na území Slovenskej republiky. Doplnil, že preukázať sa zdravotným poistením je jednou z povinností štátneho príslušníka tretej krajiny podľa ust. § 111 ods. 1, písm. d/ zákona o pobyte cudzincov. Podľa žalovaného mala teda žalobkyňa ako cudzinka, štátna príslušníčka Thajska, zákonnú povinnosť mať uzatvorené zdravotné poistenie a preukázať sa ním pri kontrole pobytu, lebo v čase podania žiadosti dňa 21.09.2022 mala platný prechodný pobyt za účelom zamestnania. Z uvedeného podľa slov žalovaného vyplýva, že sankcia za porušenie zákona, s ktorou žalobkyňa súhlasila nebola uložená skrz podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu, ale skrz iného druhu pobytu platného v čase podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu, teda odo dňa 14.01.2020, z čoho vyplýva, že žalobkyňa v správnej žalobe zavádza súd kedy tvrdí, že bloková pokuta jej bola uložená z dôvodu, že pri podaní žiadosti o udelenie trvalého pobytu nemala platné zdravotné poistenie, resp. že ho nepredložila. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že v blokovom konaní bolo porušené jej právo konať v jazyku, ktorému rozumie, žalovaný uviedol, že počas všetkých úkonov v objekte žalovaného bol prítomný manžel žalobkyne, žalobkyňa nepožadovala tlmočníka a ani neuviedla, že niečomu nerozumie. Žalovaný zároveň ubezpečil správny súd, že príslušník policajného zboru, ktorý žiadosť vybavoval, ovláda anglický jazyk slovom i písmom, pričom v čase podávania žiadosti ako aj prejednávania priestupku sa žalobkyňa nevyjadrila v anglickom jazyku, aby niečomu nerozumela. Žalovaný oponoval žalobkyni a uviedol, že v slovenskom jazyku jej bolo cestou jej tlmočníka, v danom prípade jej manžela vysvetlené, že svojím konaním naplnila všetky znaky priestupku a teda, že je z jeho spáchania obvinená a bola jej položená otázka, či je ochotná zaplatiť uloženú blokovú pokutu vo výške 40,00 eur, s čím žalobkyňa súhlasila. Žalobkyňa, ako aj jej manžel podľa mienky žalovaného vedeli, že nejde o úradný poplatok, ale o uloženú pokutu v blokovom konaní, čo žalobkyňa potvrdila aj svojim podpisom na pokutové bloky a potvrdenie o platbe jej príslušník policajného zboru odovzdal. Taktiež si boli vedomí toho, že všetky správne poplatky voči cudzineckej polícii sa hradia prostredníctvom e- kolkov, a nie v hotovosti. Podľa poznatkov žalovaného, manžel žalobkyne jej pretlmočil v anglickom jazyku, čoho sa dopustila a prečo jej bola uložená pokuta, čomu rozumel v anglickom jazyku aj príslušník policajného zboru. Žalovaný zároveň potvrdil, že žalobkyni ani jej manželovi nebolo žiadnym spôsobom bránené v tom, aby sa žalobkyňa preukázala platným zdravotným poistením, ako tvrdí vo svojom čestnom vyhlásení jej manžel, že ho mal vo svojom aute. Žalovaný zopakoval, že žalobkyňa sa dopustila priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a to porušením povinnosti uvedenej v § 111 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko sa pri kontrole pobytu dňa 21.09.2022 nepreukázala zdravotným poistením platným na území Slovenskej republiky, čiže v čase podania žiadosti, bola v tom čase na platnom oprávnenom prechodnom pobyte za účelom zamestnania odo dňa 14.01.2020 a uložená bloková pokuta bola uložená zákonne.

4. V reakcii zo dňa 24.03.2023 žalobkyňa uviedla, že žalovaný nepredložil jediný dôkaz o pravdivosti svojich tvrdení, pričom jeho vyjadrenie k správnej žalobe odporuje aj predloženému čestnému vyhláseniu manžela žalobkyne. Žalobkyňa popiera, že by v čase uloženia pokuty mala vedieť, za čo jej bola uložená a popiera tiež, že by s touto pokutou súhlasila. Žalobkyňa upresnila, že v čase, keď príslušník policajného zboru oznámil, že jej ukladá pokutu, jej manžel jej neprekladal, že dostáva pokutu a nekázal jej ju zaplatiť, pretože on sám nepovažoval jej konanie za priestupok, pričom doklad o zdravotnom poistení mala vo vozidle. Podľa slov žalobkyne sa vtedy jej manžel a príslušník policajného zboru „doťahovali“ o tom, či bol alebo nebol spáchaný priestupok, pričom manžel žalobkyne chcel ísť pre doklad o zdravotnom poistení do vozidla, čo si príslušník policajného zboru nenechal vysvetliť a trval na tom, že priestupok bol spáchaný. Žalobkyňa hovorí, že len ťažko si možno predstaviť, ako by manžel žalobkyne popri tom, ako argumentoval príslušníkovi policajného zboru o tom, že jeho manželka sa nemohla dopustiť priestupku a že mu z vozidla prinesie doklad o zdravotnom poistení, súčasne všetko prekladal. Žalobkyňa opisuje, že jej manžel bol celý čas presvedčený o tom, že pokutu jej mali uložiť za to, že nemala uzatvorené zdravotné poistenie (ktoré postačí uzatvoriť do 3 dní od prevzatia dokladu o pobyte cudzincov), pričom s touto nebol jej manžel stotožnený. Žalobkyňa, podľa jej slov, nemala vôbec vedomosť, čo sa deje, keď sa jej manžel a príslušník policajného zboru presviedčali o tom, či (ne) bol spáchaný priestupok.

Fakt, že žalobkyňa ako štátna občianka Thajska nepozná legislatívu a úradné postupy pri vyberaní poplatkov jej, podľa jej vyjadrenia, nemôže byť na ujmu a tento argument žalovaného ani nemôže založiť vedomosť žalobkyne o tom, že mala spáchať priestupok. Žalobkyňa teda popiera tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k správnej žalobe o tom, že by mala súhlasiť s pokutou, ako aj tvrdenia, že jej manžel jej počas blokového konania mal prekladať všetky skutočnosti, teda že sa dopustila priestupku a v akej výške je pokuta. O tomto sa dozvedela od manžela až po tom, čo zaplatila 40,- eur a prevzala bloky na pokutu. Za paradoxné označila žalobkyňa tvrdenie žalovaného, že nežiadala tlmočníka ani neuviedla, že ničomu nerozumie, kedy podľa jej slov sotva mohla rozumieť, keď sa jej manžel s príslušníkom policajného zboru rozprávali po slovensky, pričom ona tento jazyk neovláda. Doplnila, že jej manžel ju sprevádza po úradoch preto, aby vybavil potrebné dokumenty a záležitosti, nie preto, aby bol jej tlmočníkom a zástupcom v konaniach o uložení pokuty. Žalobkyňa žalovanému vytýka, že nijakým spôsobom nespochybnil zhodné tvrdenie jej a jej manžela v čestnom vyhlásení, že doklad o jej zdravotnom poistení naozaj pri sebe mali a tento bol vo vozidle. Preto nemožno povedať, že by žalobkyňa tento doklad nemala alebo že by sa ním nepreukázala, pretože tento bol v jej dispozícii. Žalobkyňa zopakovala, že trvá aj na tom, že v prípadnom blokovom konaní bolo porušené jej právo podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru. Dôvodila pritom tým, že fakt, že jej manžel ju sprevádza po úradoch automaticky neznamená, že ten je jej tlmočníkom v prípade priestupkového konania. Žalobkyňa s jej manželom predsa na úrady nechodia za účelom, aby išli obhajovať údajné protiprávne konanie, ale za účelom vybavenia potrebných dokladov, aby žalobkyňa mohla legálne žiť na území Slovenskej republiky. Za nepravdivé v tejto súvislosti označila žalobkyňa aj tvrdenie žalovaného, podľa ktorého si svojho manžela zvolila ako tlmočníka v blokovom konaní a to z dôvodu, že jej manžel a príslušník policajného zboru navzájom argumentovali ohľadom (ne)spáchania priestupku v slovenskom jazyku, ktorému žalobkyňa nerozumie. Preto, podľa jej vyjadrenia, nemohla ani vedieť, že nejaké blokové konanie prebieha a teda si nemohla zvoliť svojho manžela ako tlmočníka pre účely blokového konania (v súlade s čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru). Z tohto dôvodu považuje za zavádzajúce všetky tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k správnej žalobe o tom, že žalobkyňa tlmočníka nežiadala, že jej manžel mal preložiť skutočnosti týkajúce sa priestupku a výšku pokuty (keďže ten sám konanie nepovažoval za priestupok) a že mala dokonca súhlasiť s pokutou (platila v domnení, že sa jedná o poplatky). Ani skutočnosť, že žalobkyňa následne podpísala bloky, podľa nej neznamená, že bola s udalosťou uzrozumená (resp. že pred zaplatením vedela, o čo sa jedná), pretože bloky podpísala až po zaplatení sumy 40,- eur, čím sa konanie skončilo. Žalovaný podľa mienky žalobkyne nepredložil žiadny dôkaz a žiadny ani neoznačil, nenavrhol vykonať, teda neuniesol dôkazné bremeno.

5. Žalovaný poskytol svoje stanovisko dňa 10.05.2023 a v ňom okrem skutočností vyplývajúcich z jeho predchádzajúceho vyjadrenia uviedol, že čestné vyhlásenie manžela žalobkyne nemožno považovať za akýkoľvek dôkaz, nakoľko možno predpokladať, že práve on, keď ako tvrdí správna žaloba, žalobkyňa vôbec neovláda slovenský jazyk, bol podnetom na podanie správnej žaloby, ale iba za „úsmevný dôkaz“. Žalovaný doplnil, že policajt, ktorý zistil a zákonne prejednal priestupok žalobkyne, je nadpriemerne jazykovo zdatný a veľmi dobre rozumel, čo pán B. v anglickom jazyku rozpráva žalobkyni, teda že jej vysvetlil, že platí blokovú pokutu za porušenie zákona, s čím žalobkyňa súhlasila. Žalovaný je presvedčený, že ak by žalobkyňa naozaj disponovala potvrdením o zdravotnom poistení, trvala by na tom, aby jej manžel uvedené doniesol z auta, ak sa predpokladá, že na útvar policajného zboru nedošli iným spôsobom. Žalovaný znova predniesol, že manžel žalobkyne tejto po anglicky vysvetľoval, ako jej tlmočník že za čo platí pokutu. Žalovaný je presvedčený, že nie je dôvod neveriť v danej veci policajtovi, ktorý konal v intenciách zákona a po zložení prísahy, v situácii kedy policajt žalobkyňu, ako ani jej manžela osobne nepoznal, nikdy predtým ich nevidel a nemal s nimi žiaden konflikt. K osobe policajta, ktorý so žalobkyňou konal, žalovaný doplnil, že sa jedná o vzorného policajta, u ktorého nebolo doposiaľ zistené porušenie zákona, alebo interných aktov riadenia. Vo vzťahu k domnienkam, že sumu 40,- eur považovala žalobkyňa za úhradu správneho poplatku, žalovaný považoval za potrebné uviesť, že žalobkyňa, ako aj jej manžel sú si vedomí toho, že všetky správne poplatky voči cudzineckej polícii sa hradia prostredníctvom e-kolkov a nie v hotovosti, nakoľko jej v minulosti už bol pobyt udelený a prišla do styku s oddelením cudzineckej polície. Vo svojom vyjadrení žalovaný poukázal aj na to, že na základe dožiadaní o poskytnutie súčinnosti (priložené v prílohách) dospel k záveru, že žalobkyňa nebola v deň podania žiadosti, t.j. 21.09.2022 o udelenie trvalého pobytu na päť rokov, pri kontrole pobytu (nakoľko sa jednalo o zmenu druhu a účelu pobytu) zdravotne poistená na území Slovenskej republiky, resp. nemala, poistenú úhradu liečebných nákladov na území Slovenskej republiky. Aj preto považuje žalovaný tvrdenie žalobkyne, že doklad o zdravotnom poistení bol vo vozidle, za zavádzanie súdu.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

7. Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle znenia ust. a (ďalej ako „“) , na konanie a rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň (01.06.2023) začal svoju činnosť. Ku dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy (okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.

8. Vzhľadom na existenciu ust. , procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami v jeho znení účinnom do 30. júna 2023.

9. Sudca Správneho súdu v Košiciach (ďalej ako „správny súd“), ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania, podanej proti rozhodnutiu o priestupku (ust. , , až ) preskúmal postup žalovaného, podrobne sa oboznámil s obsahom súdneho, ako aj administratívneho spisu a dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby a preto potrebe túto zamietnuť.

10. Keďže ani jeden z účastníkov správneho súdneho konania nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie, pričom súčasne nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania v zmysle ust. , správny súd vo veci rozhodol bez toho, aby pojednávanie nariadil. Postupom podľa ust. bolo preto v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke správneho súdu, že rozsudok v tejto veci bude verejne vyhlásený dňa 30.05.2024 o 13:00 hod. v jeho pojednávacej miestnosti P2. Keďže boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. , veta druhá , správny súd vyhlásil rozsudok dňa 30.05.2024 vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu.

11. Podľa ust. § 1 ods. 1, písm. a/, f/, k/, l/ zákona o pobyte cudzincov, tento zákon upravuje pôsobnosť policajného zboru pri zabezpečovaní kontroly hraníc Slovenskej republiky a v oblasti pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“), evidenciu osôb a kontrolu pobytu, práva a povinnosti osôb pri kontrole hraníc a pri pobyte a priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc a pobytu.

12. Podľa ust. § 21 ods. 1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel zamestnania.

13. Podľa ust. § 34 ods. 1, základná veta, zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže obnoviť prechodný pobyt.

14. Podľa ust. § 43 ods. 1, písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

15. Podľa ust. § 75 ods. 1, písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona.

16. Podľa ust. § 111 ods. 1, písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny je povinný uzatvoriť zdravotné poistenie najneskôr do troch pracovných dní od prevzatia dokladu o pobyte a preukázať pri kontrole pobytu, že je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky.

17. Podľa ust. § 73 ods. 1 zákona o pobyte, policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny doklad o pobyte do 30 dní od: a) udelenia pobytu, ak si podal žiadosť o udelenie pobytu na policajnom útvare, b) splnenia povinnosti podľa § 111 ods. 2 písm. b), ak si podal žiadosť o udelenie pobytu na zastupiteľskom úrade,

c) podania žiadosti o vydanie dokladu o pobyte, d) obnovenia prechodného pobytu alebo udelenia trvalého pobytu podľa § 46 ods. 1.

18. Podľa ust. § 118 ods. 1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, priestupku na úseku pobytu sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak poruší povinnosť podľa § 27 ods. 6, § 32 ods. 9 alebo ods. 10, § 38 ods. 8 alebo ods. 9, § 59 ods. 5 alebo ods. 9, § 62 ods. 3, § 73 ods. 14, § 96 ods. 4, § 111 ods. 1 písm. b) až f), h), j) až l), o) až r) alebo ods. 7.

19. Podľa ust. § 123 zákona o pobyte cudzincov, dokladom potvrdzujúcim zdravotné poistenie sa rozumie potvrdenie na meno cudzinca o tom, že je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky alebo že má poistenú úhradu liečebných nákladov na území Slovenskej republiky.

20. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

21. Podľa ust. § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.

22. Podľa ust. § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, v blokovom konaní ( § 84) možno uložiť pokutu do 33 eur a v rozkaznom konaní (§ 87) do 250 eur.

23. Podľa ust. § 84 ods. 4 zákona o priestupkoch, pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom.

24. Podľa ust. , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Obsah správnej žaloby tvoria dve námietky. Tou prvou sa žalobkyňa ohradzuje proti postupu žalovaného, ktorý od nej dňa 21.09.2022, teda v deň podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu žiadal predložiť doklad o jej zdravotnom poistení na území Slovenskej republiky, hoci podľa žalobkyne v tento deň ešte nezačala plynúť trojdňová lehota na splnenie povinnosti uzatvoriť zdravotné poistenie, počítaná od prevzatia dokladu o pobyte, zatiaľ čo v druhej námietke žalobkyňa vytkla žalovanému, že s ňou pri prejednávaní priestupku v blokovom konaní nekonal v jazyku, ktorému ona rozumie.

26. Pokiaľ ide o prvú námietku žalobkyne, túto správny súd jednoznačne vyhodnotil, ako nedôvodnú. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa ešte predtým, ako požiadala dňa 21.09.2022 o udelenie trvalého pobytu na päť rokov, mala na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ktorý jej bol následne dvakrát obnovený. Ak z textu cit. ust § 111 ods. 1, písm. d/ zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že štátny príslušník tretej krajiny je povinný uzatvoriť zdravotné poistenie najneskôr do troch pracovných dní od prevzatia dokladu o pobyte a preukázať pri kontrole pobytu, že je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky, premietnutím na situáciu žalobkyne to nepochybne znamenalo, že žalobkyňa bola povinná do 3 pracovných dní od prevzatia dokladu o prechodnom pobyte, udelenom jej na účel zamestnania, resp. jeho obnovení, uzatvoriť zdravotné poistenie a pri kontrole tohto pobytu, v rámci výkonu zákonnej pôsobnosti žalovaného (policajného orgánu), tomuto, ňou uzatvorené zdravotné poistenie preukázať. Je viac než nelogické a v tomto prípade aj vylúčené, aby sa žalovaný dožadoval preukázania zdravotného poistenia výlučne v súvislosti s trvalým pobytom žalobkyne, nakoľko dňa 21.09.2022 žalobkyňa ešte len žiadala o udelenie trvalého pobytu, a teda v tento deň ani nemohla disponovať dokladom o ňom. Lehota troch pracovných dní na uzatvorenie zdravotného poistenia, počítaná od prevzatia dokladu o trvalom pobyte žalobkyne, by tak samozrejme ešte nemohla začať plynúť. Preto akékoľvek úvahy žalobkyne o tom, že žalovaný od nej žiadal preukázať uzatvorené zdravotné poistenie na základe jej trvalého pobytu, sú podľa názoru správneho súdu výsledkom nesprávneho právneho pochopenia citovanej právnej normy.

27. V súvislosti s hore uvedenou námietkou si správny súd zároveň všimol vzájomne si odporujúce vyjadrenia žalobkyne, kedy táto na jednej strane vyhlasuje, že v čase podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu nemusela predložiť útvaru policajného zboru doklad preukazujúci uzatvorenie zdravotného poistenia, následne však viackrát poukázala na to, že doklad o ňou uzatvorenom zdravotnom poistení mala k dispozícii vo vozidle, avšak žalovaným jej nebolo umožnené odtiaľ ho zobrať a tomuto predložiť. V tejto súvislosti považuje správny súd za vhodné uviesť, že z administratívneho spisu, konkrétne z odpovedí Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a tiež Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, obidvoch zo dňa 05.05.2023, získal informáciu nasvedčujúcej faktu, že žalobkyňa nebola v relevantnom čase, teda dňa 21.09.2022 na území Slovenskej republiky zdravotne poistená.

28. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia manžela žalobkyne datované ku dňu 15.11.2022 a tiež ku dňu 12.03.2023, obsah ktorých sa zhoduje so žalobnou argumentáciou, pre správny súd je otázne, aký význam im žalobkyňa prikladá a akú úlohu mali podľa nej tieto čestné vyhlásenia v správnom súdnom konaní zohrať. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poznamenať, že výpoveď manžela žalobkyne, v tomto prípade uskutočnená vo forme čestných vyhlásení, čiže osoby, ktorá bola v priamom príbuzenskom pomere k žalobkyni a ktorá navyše bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach, nemôže mať charakter relevantnej informácie, preukazujúcej bez ďalšieho tvrdenia žalobkyne, pretože obsah týchto čestných vyhlásení môže mať, vzhľadom na rodinný vzťah uvedených osôb, iba povahu tvrdení, ktoré by bolo potrebné ďalej preukázať. Navyše časť výpovede manžela žalobkyne prezentovaná v hore uvedených čestných vyhláseniach, kde sa tento sťažuje, že mu nebolo umožnené vyzdvihnúť preukaz o zdravotnom poistení žalobkyne z vozidla, odporuje vyššie uvedeným zisteniam, podľa ktorých žalobkyňa nebola v deň vyzvania na preukázanie jej zdravotného poistenia, t.j. 21.09.2022 zdravotne poistená.

29. V súvislosti s námietkou o neumožnení komunikovať žalobkyni so žalovaným v jazyku, ktorému rozumie, kedy podľa žalobkyne jej žalovaný odňal právo na tlmočníka, je správny súd presvedčený, že ani v tomto prípade nemôže argumentácia žalobkyne obstáť. Účelom pribratia tlmočníka je vytvoriť stav, kedy by sa s účastníkom administratívneho konania, vrátane toho blokového, konalo v jazyku, ktorému tento rozumie a v ktorom je schopný sa plnohodnotne vyjadrovať. Aj napriek tomu, že v preskúmavanom blokovom konaní žalovaný služby tlmočníka formálne nevyužil, k odňatiu práva žalobkyne, aby sa s ňou konalo v jazyku, ktorému rozumie, z hľadiska materiálneho chápania tohto práva, podľa správneho súdu nedošlo. Žalobkyňa sa v správnej žalobe jednoznačne vyjadrila, že z dôvodu, že nerozumie slovenskému jazyku chodieva na úrady, resp. inštitúcie vždy s manželom a ten sa potrebné dokumenty snaží vybaviť. Z uvedeného jednoznačne, aj keď nie výslovne vyplýva, že manžel žalobkyne je ten, prostredníctvom ktorého žalobkyňa prekonáva vzniknutú jazykovú bariéru aj v komunikácii s orgánmi verejnej správy. V správnej žalobe žalobkyňa zároveň uviedla, že s manželom vzájomne komunikujú v anglickom jazyku. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že príslušník policajného zboru, ktorý blokové konanie voči žalobkyni realizoval, má dosiahnutý III. Stupeň - úroveň B1 v anglickom jazyku. Z uvedeného pre správny súd vyplýva, že ak žalobkyňa komunikuje so svojim manželom v anglickom jazyku a teda možno predpokladať, že v tomto jazyku je schopná komunikovať aj v úradnom styku, nič jej nebránilo pri realizácii blokového konania sa v tomto jazyku dorozumievať (pýtať sa, žiadať vysvetlenia, obhajovať sa). Na základe uvedených faktov, kedy žalobkyňa mohla pri realizácii blokového konania voči jej osobe využiť jazykové znalosti svojho manžela a tiež aj príslušníka policajného zboru, jej námietka o porušení práva konať v jazyku, ktorému rozumie, podľa názoru správneho súdu neobstojí. Pozornosť správneho súdu si vyslúžil aj moment, vyplývajúci zo správnej žaloby, podľa ktorého manžel žalobkyne tejto po úhrade sumy 40,- eur oznámil, že zaplatila pokutu. Pre správny súd je preto viac než namieste sa domnievať, že ak žalobkyni jej manžel pretlmočil uvedenú informáciu, nič mu nebránilo pretlmočiť žalobkyni aj všetko ostatné, čo v blokovom konaní nastalo a čo predchádzalo uloženiu pokuty. V nadväznosti na to si správny súd vie len veľmi ťažko predstaviť, že by žalobkyňa bez toho, aby jej bolo vysvetlené v jazyku, ktorému rozumie, zaplatila presne 40,- eur, a vedela tiež to, kde má jednotlivé bloky na pokutu podpísať.

30. Na základe prednesených skutočností môže správny súd konštatovať, že spáchanie priestupku na úseku pobytu, z dôvodu porušenia povinnosti žalobkyne preukázať pri kontrole pobytu, že je zdravotne poistená na území Slovenskej republiky dňa 21.09.2022 bolo spoľahlivo preukázané a žalobkyňa bola pokutu vo výške 40,- eur, uloženú jej v blokovom konaní za uvedený priestupok, ochotná zaplatiť. Pre

iný postup, ako pre zamietnutie správnej žaloby postupom podľa ust. preto správny súd nevidel dôvod.

31. Vo veci trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd podľa ust. , a keďže žalobkyňa nemala v konaní úspech a úspešnému žalovanému nevznikli také účelne vynaložené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.