Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou, v právnej veci žalobcu Z. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XX/XX, S. D., právne zastúpený JUDr. František Svatuška, advokát so sídlom Námestie slobody 25, Humenné, proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-PO-OOP6-2021/008721/ZIN zo dňa 08.03.2021 na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenská Kajňa dňa 22.06.2020 spísalo záznam o podaní oznámenia podľa zákona číslo o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) O. M., ktorý uviedol, že vykonáva funkciu predsedu Urbárskej spoločnosti v obci Slovenská Kajňa, okres Vranov nad Topľou. V priebehu roku 2019 začali voči jeho osobe slovné ako aj písomné útoky zo strany žalobcu, a to takým spôsobom, že verejne na jeho osobu nadáva, konkrétne, že je zlodej, na úkor ostatných sa obohacuje a pod. Konanie žalobcu má aj písomnú formu, kde listy sú adresované priamo jeho osobe a taktiež sú tam uvedené rôzne nadávky a urážky. Vrcholom bolo, keď žalobca po múroch v obci popísal rôzne nadávky, ako napríklad O. M. je hovädo a pod. Uviedol, že chce, aby bol žalobca za svoje konanie braný na zodpovednosť a k oznámeniu priložil fotokópie spomínaných listov.

2. K oznámeniu predložil návrh žalobcu adresovaný prednostovi Okresného úradu vo Vranove nad Topľou na odvolanie vedúceho lesného pozemkového odboru U.. O. D. zo dňa 06.04.2020, sťažnosť žalobcu na postup predsedu výboru pozemkového spoločenstva M. a žiadosť o kópie zakladajúcej zmluvy spoločenstva, stanov a výsledkami hospodárenia za posledné tri roky zo dňa 11.12.2019 a výzvu zo dňa 17.06.2019.

3. Vo výzve pánovi M., predsedovi Urbárskeho spoločenstva v Slovenskej Kajni zo dňa 17.06.2019 žalobca uviedol: Keďže som ako vlastník nebol pozvaný na piatkovú schôdzu Urbárskeho spoločenstva mám za to, že týmto ste porušili moje vlastnícke práva zakotvené v , a to článku 20 ods. 1 a ods. 3 aj napriek povinnosti pozvať všetkých vlastníkov. Keďže týmto Vaším postupom

bola zmarená možnosť nahliadnuť do fungovania Urbárskej spoločnosti a jej hospodárenia, vyzývam Vás preto o zaslanie kópie zmluvy o založení spoločenstva a jej stanovy a aj spôsob rozdelenia zisku. Z hodnoty môjho podielu v dedičskom konaní vyčíslená suma 1,356 eur a zo skutočnosti za posledných 10 rokov bolo za tento pozemok vyplatených Urbárskou spoločnosťou, ktorú vy vediete do 50 eur plus toto (fotografia). Usudzujem, že ma ako vlastníka okrádate a porušujete moje vlastnícke práva. Je mi jedno, aký postoj zaujmete k tejto mojej výzve, jej ignorovanie bude len plus pre mňa, keďže sa viem aj budem domáhať svojich práv. Keďže sa ešte osobne nepoznáme, no tým, že ste ma nepozval na schôdzu len preto, že sa u poľovného združenia domáham platenia za užívanie mojich pozemkov aj napriek tomu, že je to vaša povinnosť pozvať všetkých vlastníkov, ste sa mi predstavili ako jeden arogantný gadžo, no tak teraz sa týmto predstavím ja Vám. Keď si myslíte, že každý vlastník je hlupák, tak ja Vás postupne presvedčím o tom, že ten hlupák ste Vy a pán I., nakoľko úmyselne poškodzujete moje vlastnícke práva a tým ma okrádate. Ďalším mojím krokom sa budem snažiť docieliť o vykonanie riadneho auditu vo Vašom spoločenstve.

4. Dňa 09.07.2020 bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia žalobcu, ktorý uviedol, že čo sa týka oznámenia O. M. zo S. D., že na jeho osobu mal verejne nadávať, že je zlodej a na úkor iných sa obohacuje sa nezakladá na pravde. Čo sa týka O. M., tak s týmto iba rieši nehospodárne nakladanie s urbárskym majetkom, a to písomnou formou s okresným úradom. Čo sa týka spomínaných nadávok napísaných po múroch v obci, tak nenapísal ani o ich vyhotovení nič nevie. Čo sa týka veci, ktoré uviedol vo svojej výzve zo dňa 17.06.2019 za týmto si plne stojí.

5. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenská Kajňa predložilo dňa 09.07.2020 správu o výsledku objasňovania priestupku podľa Okresnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy Vranov nad Topľou.

6. Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy vydal dňa 29.07.2020 rozkaz o uložení sankcie za priestupok, proti ktorému podal žalobca odpor.

7. Dňa 29.09.2020 bola spísaná zápisnica o prejednaní priestupku, ktorého sa žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil, pričom bol riadne a včas predvolaný. Oznamovateľ svedok O. M. uviedol, že vykonáva funkciu predsedu Urbárskej spoločnosti v obci Slovenská Kajňa, okres Vranov nad Topľou. V priebehu roka 2019 začali voči jeho osobne slovné a písomné útoky zo strany žalobcu tým spôsobom, že verejne na jeho osobu nadáva, že je zlodej a na úkor ostatných sa obohacuje a pod. Konanie žalobcu má aj písomnú formu, pričom listy sú adresované priamo jeho osobe. Obsahom listov sú rôzne nadávky a urážky. Vrcholom bolo, keď žalobca po múroch v obci popísal rôzne nadávky, napr. O. M. je hovädo a pod.

8. Žalobcovi bola doručená výzva na oboznámenie sa s obsahom spisu pred vydaním rozhodnutia. Následne bola žalobcovi doručená opätovná výzva pred vydaním rozhodnutia.

9. Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím číslo OU- VT-OVVS-2020/007720-019 zo dňa 29.12.2020 rozhodol, že obvinený žalobca sa uznáva vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , ktorého sa dopustil tým, že v liste zo dňa 17.06.2019 uviedol invektíva na osobu O. M. v znení: „Keďže sa osobne nepoznáme, no tým, že ste ma nepozval na schôdzu len preto, že sa u poľovného združenia domáham platenia za užívanie mojich pozemkov aj napriek tomu, že je to Vaša povinnosť pozvať všetkých vlastníkov ste sa mi predstavil ako jeden arogantný gadžo, no tak teraz sa týmto predstavím ja Vám. Keď si myslíte, že každý vlastník je hlupák, tak ja Vás postupne presvedčím o tom, že ten hlupák ste vy a pán I., nakoľko úmyselne poškodzujete moje vlastnícke práva a tým ma okrádate“, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za tento priestupok podľa bola uložená sankcia pokuta vo výške 15 eur. Zároveň sa žalobcovi podľa uložila povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur.

10. V odôvodnení rozhodnutia o priestupku správny orgán uviedol, že po preskúmaní listinných dôkazov považuje za relevantný na uznanie viny obvineného list zo dňa 17.06.2019 napísaný žalobcom, ktorého

adresátom bol O. M.. Z obsahu predmetnej písomnosti vyplývajú skutočnosti dôležité pre konečné rozhodnutie. Poukázal na obsah listu. Pri rozhodovaní o priestupku a o uznaní viny obvineného vychádzal z predložených podkladov priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, odboru poriadkovej polície OO PZ Slovenská Kajňa, zo správy o výsledku objasňovania priestupku, zápisnice o výsluchu oznamovateľa O. M., záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu a písomných dôkazov, ktoré do priestupkového spisu doložil oznamovateľ O. M. pri podaní oznámenia. Správny orgán dospel k záveru, že obvinený žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa tým, že v liste zo dňa 17.06.2019 uviedol invektíva na osobu xyz, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Správny orgán pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti prípadu, za ktorých bol skutok spáchaný, na mieru zavinenia a na osobu páchateľa. Prihliadol aj na to, že obvinený sa podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustil prvýkrát, preto uloženú sankciu, pokutu vo výške 15 eur považoval za postačujúcu k jeho náprave, aj keď mu správny orgán mohol uložiť pokutu podľa až do výšky 99 eur.

11. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil rozhodnutie Okresného úradu Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 29.12.2020 vo výrokovej časti, v časti týkajúcej sa udelenej pokuty takto: Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy podľa ustanovení a ukladá obvinenému Z. B. za tento priestupok sankciu - pokarhanie. Podľa ustanovenia Správneho poriadku odvolanie obvineného žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 29.12.2020 vo zvyšnej časti potvrdil.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

12. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že ustanovením sa poskytuje ochrana riadnemu občianskemu spolunažívaniu. Objektívna stránka skutkových podstát tohto druhu priestupku sa konkretizuje v ustanoveniach pod jednotlivými písmenami. Subjektom priestupku podľa ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom, t. j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie; objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t. j., že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Iné hrubé správanie je postihnuteľné podľa citovaného zákonného ustanovenia len vtedy, ak páchateľ ním úmyselne narušuje občianske spolunažívanie. Občianske spolunažívanie je pritom právne neurčitý pojem a všeobecne zaň možno považovať súhrn pravidiel správania, ktorých dodržanie nad rámec právnych noriem je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného, riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácií. Pri danom priestupku podľa citovaného zákonného ustanovenia sa vyžaduje úmyselná forma zavinenia. Za takýto priestupok je možné uložiť pokutu do 99,-€.

13. Následkom konania obvineného Z. bolo úmyselne narušené občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Obvinený si musí uvedomiť, že občianske spolunažívanie je súhrn pravidiel správania sa, ktorých dodržiavanie je nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného a riadneho spolunažívania osôb v danom čase, mieste a situácii a kontrolovať svoje chovanie, aj keď bolo zapríčinené vzniknutou situáciou, jeho podozreniami o zlom hospodárení s jeho majetkom. Správanie obvineného Z. B. naplnilo všetky štyri obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku, nebola zistená žiadna z okolnosti vylučujúca protiprávnosť priestupku a zodpovednosť obvineného za spáchaný priestupok, správny orgán ho správne uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním podľa , pretože obvinený svojím konaním porušil záujem chránený týmto zákonom - t. j. záujem štátu na ochrane občianskeho spolunažívania pred jeho úmyselným narušením iným hrubým správaním.

14. Aj keď hodnotenie dôkazov a určenie druhu sankcie, prípadne jej výšky je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, odvolací orgán konštatoval, že uložená sankcia - pokuta vo výške 15,-€ nezodpovedá účelu zákona a neplní výchovný cieľ. Obvinený delikt spáchal voči predsedovi urbárskej spoločnosti v obci Slovenská D. O. M., a to na základe pochybností, či niektoré orgány pozemkového spoločenstva pracujú v súlade so zákonom a tieto pochybnosti nadobudol po tom čo sa dozvedel, že sa konala schôdza na ktorú jeho, ako jedného z podielnikov nepozvali, čo považoval za porušenie jeho práv súvisiacich s vlastníctvom pozemkov, no následkom takéhoto úmyselného konania obvineným došlo k porušeniu pravidiel občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním. Odvolací orgán prihliadal na skutočnosť, že obvinený do dňa vydania rozhodnutia správneho orgánu nebol právoplatne sankcionovaný za obdobný delikt. Rozhodnutia správnych orgán majú prostredníctvom uložených sankcií a jasného, zrozumiteľného a dostatočného odôvodnenia plniť nielen represívnu, ale aj výchovnú a preventívnu funkciu a majú mať silu odradiť ďalších jednotlivcov od protiprávneho konania. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací orgán považoval za vhodné obvinenému za protiprávne konanie uložiť sankciu podľa ustanovenia vo forme pokarhania. Podľa názoru odvolacieho orgánu, táto sankcia bude postačujúca na to, aby bol splnený účel, t. j. náprava páchateľa, ktorý je uložením sankcie sledovaný. Zároveň uvedenú sankciu odvolací orgán považoval za výchovný a preventívny prostriedok, ktorý má do budúcnosti zabrániť ďalším zbytočným konfliktom.

15. Odvolací orgán odmietol námietky obvineného, že text na ktorý poukazoval správny orgán je vytrhnutý z kontextu a správny orgán neskúmal obsah listu a neposudzoval ho v širšom kontexte, nakoľko z obsahu listu je zrejmé, že obvinený v ňom použil nevhodné slová a vzniknutú situáciu mal riešiť pokojnou cestou nenarúšajúcou občianske spolunažívanie. Odvolací orgán zobral do úvahy skutočnosť, že obvinený nebol doposiaľ priestupkovo riešený za obdobný priestupok a taktiež zohľadnil situáciu, v ktorej sa obvinený nachádzal a na základe uvedeného rozhodnutie v časti týkajúcej sa sankcie zmenil z pokuty na pokarhanie, avšak je nepochybné, že obvinený sa priestupku dopustil, o čom svedčí list zo dňa 17.06.2019, ktorý je písaný obvineným a adresovaný O. M..

III.

Zhrnutie argumentov žalobcu

16. Žalobca vo včas podanej žalobe namietal, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu nemožno kvalifikovať ako priestupok, v zmysle . Vykonaným objasňovaním nebolo preukázané, že by sa priestupku dopustil. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonne, pretože bol na svojich subjektívnych právach vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov ukrátený rozhodnutím a postupom Okresného úradu Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy.

17. Svojim konaním nijako neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti. Nemal v úmysle narušiť občianske spolunažívanie. Listom sa obrátil na predsedu pozemkového spoločenstva, ktoré spravuje aj pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Žalobca, ale nie len on, má pochybnosti, či niektoré orgány pozemkového spoločenstva pracujú v súlade so zákonom. Svoje pochybnosti nadobudol po tom čo sa dozvedel, že sa konala schôdza na ktorú on, ako jeden z podielnikov mal dostať pozvánku. Pozvánku nedostal. Na schôdzi je možné prerokovať rôzne otázky, ako aj otázky správy majetku, výnosov spoločenstva a vyplácania ročných výnosov. Na predmetnú schôdzu nebol pozvaný, čo považuje za porušenie svojich práv súvisiacich s vlastníctvom pozemkov.

18. Text, na ktorý poukazuje správny orgán je vytrhnutý z kontextu. Správny orgán mal skúmať aj obsah listu a posudzovať ho v širšom kontexte. Žalobca neútočil na xyz verbálne. Žalobca sa listom obrátil na predsedu urbariátu. Žalobca nedal súhlas na zverejnenie obsahu listu. Z dikcie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zrejmé, že objektom tohto priestupku je občianske spolunažívanie, no nie výkon úradnej právomoci či priamo verejného činiteľa pri takomto výkone, alebo napr. iných funkcionárov pozemkového spoločenstva. neposkytuje ochranu orgánom verejnej správy pri výkone ich pracovných povinností, resp. pre tento výkon, resp. neposkytuje ochranu predsedovi pozemkového spoločenstva.

19. Poukázal aj na nepravdivú výpoveď oznamovateľa xyz, ktorou osočuje žalobcu, že žalobca na neho slovne útočil a dokonca mal v obci napísať „xyz je hovädo“. Tieto ničím nedokázané tvrdenia len svedčia o nedôveryhodnosti samotného oznamovateľa.

20. Žalobca má svoj názor, ktorý sa zhoduje so všeobecnou mienkou, že pri správe cudzieho majetku musia osoby, ktoré zastupujú akékoľvek organizácie, spoločenstvá, združenia alebo aj iné majetkové platformy spravovať cudzí majetok s odbornou starostlivosťou, transparentne v súlade s právnymi predpismi. Ak sa tak nedeje, a podľa názoru žalobcu sa tak nedeje (nebol pozvaný na schôdzu), čo vzbudzuje pochybnosti, či sa spravuje majetok dobre, či sa dosahujú podľa možnosti čo najvyššie výnosy. Žiadal Okresný úrad Vranov nad Topľou, pozemkový a lesný odbor o výpis z registra pozemkových spoločenstiev. Od konania schôdze má predseda 30 dní na oznámenie zmien. Po skoro troch mesiacoch, až keď žiadal o vrátenie poplatku za výpis, mu OÚ VT, pozemkový a lesný odbor oznámil, že z dôvodu neaktuálnosti údajom evidovaných v registri, a že po odstránení nedostatkov podania pozemkového spoločenstva správny orgán vykoná zápis zmien do registra. To len žalobcu umocnilo v pocite, že sa pri správe majetku žalobcu deje čosi nekalé. Podľa názoru žalobcu predseda pozemkového spoločenstva ďalej nedodržiava 25 dňovú zákonom stanovenú lehotu na doručovanie pozvánok pred schôdzou, ktoré nespĺňajú zákonom stanovené náležitosti. Žalobca sa opakovane domáhal nahliadnutia do dokladov, zápisníc pozemkového spoločenstva, no nebolo mu to umožnené.

21. Žalobca namietal, že neboli naplnené všetky obligatórne znaky priestupku, a preto nie je možné dospieť k záverom ako dospel správny orgán vo svojom rozhodnutí. Žalobca namietal aj porušenie jeho práv a nemožnosť vyjadriť sa ústne k vykovaným dôkazom, podľa názoru žalobcu v konaní bolo potrebné vykonať aj konfrontáciu medzi oznamovateľom a obvineným.

22. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že obvinený xyz sa k protiprávnemu konaniu voči O. M. priznal, keď vo svojej výpovedi pred policajným orgánom uviedol, že si plne stojí za tým, čo uviedol vo svojej výzve (liste) zo dňa 17.06.2019. Obvinený počas priestupkového konania, a ani v odvolaní nepoprel napísanie listu a adresovanie invektív O. M.. Po preskúmaní listinných dôkazov žalovaný považoval za relevantný dôkaz na uznanie viny obvineného, list zo dňa 17.06.2019, ktorý bol napísaný Z. B. a adresátom bol xyz.

24. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom a neporušil žiadne ustanovenie zákona. Vydané rozhodnutie je zákonné a spĺňa zákonné náležitosti.

25. Prejav správania sa páchateľa, ktorý je pozorovateľný v reálnom svete, je vyjadrený uzrozumením. Uzrozumenie musí vždy predstavovať pozitívny vzťah páchateľa k následku svojho správania. Tento následok však páchateľ nechce priamo (t. j. jeho primárny cieľ bol dosiahnuť niečo iné), čiže nejde o jeho výslovný cieľ, avšak pre prípad, že ho spôsobí, je s ním uzrozumený.

26. Prvostupňový orgán (odbor všeobecnej vnútornej správy) nemá právomoc a pôsobnosť vo veciach pozemkových spoločenstiev a podozrenia a nezrovnalosti, ktoré mal žalobca má v kompetencii Okresný úrad vo Vranove nad Topľou, pozemkový a lesný odbor, ktorý sa podaniami žalobcu už zaoberal, resp. zaoberá. Z tohto dôvodu sa prvostupňový orgán zaoberal skutkom, ktoré mohli naplniť skutkovú podstatu priestupku v zmysle , a ktoré má odbor všeobecnej vnútornej správy vo svojej pôsobnosti. Žalobca mohol svoju nespokojnosť s postupom pozemkového spoločenstva vyjadriť aj slušných spôsobom a konaním, ktoré by nenaplnilo skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaný zobral do úvahy skutočnosť, že obvinený nebol doposiaľ priestupkovo riešený za obdobný priestupok a taktiež zohľadnil situáciu, v ktorej sa obvinený nachádzal a na základe uvedeného rozhodnutie v časti týkajúcej sa sankcie zmenil z pokuty na pokarhanie, avšak je nepochybné, že obvinený sa priestupku dopustil, o čom svedčí list zo dňa 17.06.2019, ktorý je písaný obvineným a adresovaný O. M..

27. xyz je predsedom pozemkového spoločenstva. V danom prípade sa nejedná o výkon verejnej moci. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môžu vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o

právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať.

28. Občianske spolunažívanie je súhrn pravidiel správania sa, ktorých dodržiavanie je nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného a riadneho spolunažívania osôb v danom čase, mieste a situácii a každý občan musí kontrolovať svoje chovanie, aj keď by bolo zapríčinené vzniknutou konfliktnou situáciou. Správanie obvineného Z. B. naplnilo všetky štyri obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku, nebola zistená žiadna z okolnosti vylučujúca protiprávnosť priestupku a zodpovednosť obvineného za spáchaný priestupok, prvostupňový orgán ho správne uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu iným hrubým správaním podľa , pretože xyz svojím konaním porušil záujem chránený týmto zákonom - t. j. záujem štátu na ochrane občianskeho spolunažívania pred jeho úmyselným narušením iným hrubým správaním.

29. Žalovaný konanie žalobcu mal za dostatočne preukázané. Na preukázanom skutkovom stave by sa nič nezmenilo, ani po prípadnom doplnení, resp. zopakovaní dokazovania, ako to navrhol žalobca.

30. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

31. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný ( v spojení s , ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu a konanie ktoré im predchádzalo na pojednávaní konanom dňa 22.03.2022.

32. Na pojednávaní správny súd na návrh žalobcu vypočul žalobcu. Žalobca poukázal na dôvody napísania listu adresovaného predsedovi urbárskeho spoločenstva a vyjadril nespokojnosť s hospodárením a konaním predsedu urbárskeho spoločenstva v záležitostiach spoločenstva.

33. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

35. Podľa

(1)Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

(2)Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

36. Podľa správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c)ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,

e)ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

37. Podľa ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v , oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.

38. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

39. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , ktorého sa dopustil tým, že v liste zo dňa 17.06.2019 uviedol invektíva na osobu xyz v znení: „Keďže sa osobne nepoznáme, no tým, že ste ma nepozval na schôdzu len preto, že sa u poľovného združenia domáham platenia za užívanie mojich pozemkov aj napriek tomu, že je to Vaša povinnosť pozvať všetkých vlastníkov ste sa mi predstavil ako jeden arogantný gadžo, no tak teraz sa týmto predstavím ja Vám. Keď si myslíte, že každý vlastník je hlupák, tak ja Vás postupne presvedčím o tom, že ten hlupák ste vy a pán I., nakoľko úmyselne poškodzujete moje vlastnícke práva a tým ma okrádate“, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za tento priestupok podľa ustanovení a bola žalobcovi uložená sankcia - pokarhanie.

40. V zásade platí, že správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom prieskum zákonnosti administratívneho konania je oprávnený vykonať len z dôvodov uplatnených v žalobe ( ). V preskúmavanej veci išlo o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správny súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie aj mimo žalobných bodov z dôvodov podľa , pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie a predchádzajúce konanie nezákonnosťou podľa tohto ustanovenia netrpí.

41. Podľa priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

42. Podľa za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci.

43. Podľa pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

44. Podľa priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

45. Podľa ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

46. Podľa obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

47. Podľa výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (), o započítaní času do času zákazu činnosti (), o uložení ochranného opatrenia (), o nároku na náhradu škody () a o trovách konania ().

48. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

49. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

50. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

51. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

52. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

53. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie týmto rozhodnutiam predchádzajúce, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že je nepochybné, že žalobca sa priestupku dopustil a to tak, ako je to uvedené v rozhodnutí o priestupku.

54. Správne orgány si zadovážili dostatok skutkových podkladov, vo veci náležite zistili skutočný stav a zo skutkových zistení a výkladom relevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konaním žalobcu, tak ako je konkretizované v rozhodnutí o priestupku, sa žalobca dopustil priestupku podľa .

55. Preskúmaním predloženého spisového materiálu súd zistil, že skutočný stav veci bol dostatočne zistený a vyplynulo z neho, že žalobca úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, keď v liste zo dňa 17.06.2019, adresovanom predsedovi urbárskeho spoločenstva v Slovenskej Kajni, O. M., uviedol invektíva na osobu xyz.

56. Žalobca napísanie listu O. M. nerozporoval. Je preto nedôvodná námietka žalobcu, že vykonaným objasňovaním nebolo preukázané, že sa priestupku dopustil. Žalobca napísanie listu nepoprel, pri podaní vysvetlenia dňa 09.07.2020 uviedol, že čo sa týka vecí, ktoré uviedol vo výzve zo dňa 17.06.2019, za týmito si plne stojí. Spáchanie skutku žalobcom tak bolo dostatočne preukázané a nie sú o ňom žiadne pochybnosti.

57. Žalobca v žalobe uviedol, že boli porušené jeho práva a citoval § 3 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku. Žalobca iba citoval tieto ustanovenia správneho poriadku, nekonkretizoval ako konkrétne a akým postupom správneho orgánu mali byť porušené žalobcove práva. Ustanovenie § 3 ods. 1 a ods. 3 správneho poriadku vymedzuje všeobecne základné pravidlá konania, povinnosti správneho orgánu. Keďže žalobca neuviedol, ako správne orgány porušili tieto ustanovenia, a správny súd nezistil, aby tieto ustanovenia správne orgány porušili, vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu za nedôvodnú.

58. Správny súd má za to, že v konaní neboli porušené ani ust. § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 správneho poriadku. Stav veci bol spoľahlivo zistený, bol presne a úplne zistený skutkový stav veci, správny orgán si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Skutočný stav veci bol zistený presne a úplne, nebolo sporné, že žalobca sa skutku dopustil tak, ako je uvedené v skutkovej vete priestupku, k čomu sa už vyjadril správny súd vyššie. Správne orgány postupovali aj v súlade s ust. § 46 správneho poriadku. Rozhodnutie obsahuje aj predpísané náležitosti, žalobca ani netvrdil, aby tomu tak nebolo.

59. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok v zmysle . Svojím konaním nijako neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti.

60. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne vysporiadal s tým, ako žalobca porušil resp. ohrozil záujem spoločnosti. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol: Ustanovením sa poskytuje ochrana riadnemu občianskemu spolunažívaniu. Objektívna stránka skutkových podstát tohto druhu priestupku sa konkretizuje v ustanoveniach pod jednotlivými písmenami. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom, t. j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie; objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t. j., že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Iné hrubé správanie je postihnuteľné podľa citovaného zákonného ustanovenia len vtedy, ak páchateľ ním úmyselne narušuje občianske spolunažívanie. Občianske spolunažívanie je pritom právne neurčitý pojem a všeobecne zaň možno považovať súhrn pravidiel správania, ktorých dodržanie nad rámec právnych noriem je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného, riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácií.

61. Žalobca v žalobe neuviedol, v čom považuje právny záver žalovaného za nesprávny, preto naň správny súd odkazuje a len dopĺňa, že ustanovenie chráni občianske spolunažívanie. Nielen zákonodarca, ale aj celá spoločnosť, má záujem na riadnom a pokojnom spolunažívaní občanov, teda aj slušnom správaní občana voči inému občanovi. Občianske spolunažívanie môže byť v zmysle odseku 1 písmena d) úmyselne narušené aj akýmkoľvek hrubým správaním. Narušenie občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním je aj označenie v liste iného občana ,,arogantným gadžom“ a hlupákom“.

62. K námietke žalobcu, že nemal v úmysle narušiť občianske spolunažívanie, správny súd uvádza, že úmyselné konanie žalobcu možno vyvodiť zo spôsobu spáchania priestupku, napísanie listu, teda nešlo o afektívne konanie na náhodnú situáciu, ale keďže žalobca napísal list, ktorý následne bol doručený adresátovi, mal možnosť si obsah listu premyslieť.

63. Pokiaľ žalobca poukazuje na okolnosti, pre ktoré napísal list predsedovi urbárskeho spoločenstva, napr. keď tvrdí, že ako podielnik nedostal pozvánku na schôdzu, tak správny súd nie je oprávnený preskúmavať konanie a činnosť predsedu urbárskeho spoločenstva, a ani táto okolnosť ktorá ho viedla k napísaniu listu, nie je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť činu, ale túto skutočnosť zohľadnili správne orgány pri ukladaní druhu sankcie za spáchaný priestupok, keď na ňu prihliadli ako na okolnosť za ktorých bol priestupok spáchaný podľa .

64. Správny orgán posudzoval obsah celého listu žalobcu zo dňa 17.06.2019, nevytrhol iba časť textu ako tvrdí žalobca z kontextu. Predloženie listu ako dôkazného prostriedku orgánu prejednávajúcemu priestupok nie je zverejnením obsahu listu.

65. Z rozhodnutia o priestupku nevyplýva, aby bol žalobca uznaný vinným a potrestaný v súvislosti s jeho konaním proti predsedovi urbárskeho spoločenstva ako verejného činiteľa, alebo v súvislosti s výkonom úradnej právomoci alebo ako orgánu verejnej správy, pretože ním predseda urbárskeho spoločenstva ani nie je.

66. Námietka žalobcu o nedôveryhodnosti oznamovateľa xyz nie je dôvodná vo vzťahu k prejednávanému priestupku, spáchanie ktorého bolo preukázané a nie je sporné.

67. Žalobca iba všeobecne namietal, že neboli naplnené všetky obligatórne znaky priestupku. Neuviedol, ktorý konkrétny znak nebol naplnený. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa zaoberal všetkými znakmi skutkovej podstaty priestupku a keďže žalobca konkrétne námietky voči jeho záverom nevzniesol, súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

68. Žalobca mal možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, a to aj ústne, avšak možnosti poskytnuté mu správnym orgánom nevyužil. Ústneho prejednania priestupku sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Dvakrát bol správnym orgánom vyzvaný na oboznámenie sa s obsahom spisu pred vydaním rozhodnutia, teda aj k vykonaným dôkazom, túto možnosť nevyužil.

69. Žalobca neuviedol z akého dôvodu bolo podľa jeho názoru potrebné vykonať konfrontáciu medzi oznamovateľom a obvineným. Čo by sa malo zistiť a aké rozpory prípadne odstrániť, keďže skutkový stav nie je sporný. Žalobca v administratívnom konaní žiadne dôkazy nenavrhoval vykonať, dokonca sa ani nedostavil na prejednanie priestupku.

70. K námietke žalobcu, že konanie nebolo verejné, list bol určený predsedovi, správny súd uvádza, že podľa skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , nie je potrebné, aby na naplnenie znakov skutkovej podstaty bol splnený aj znak

- aby bol priestupok spáchaný verejne. V tejto konkrétnej skutkovej podstate sa tento znak nevyskytuje.

71. K ďalšej námietke žalobcu vznesenej na pojednávaní, že v liste bol použitý podmieňovací spôsob: ,,Keď si myslíte, že každý vlastník je hlupák ...“, tak správny súd uvádza, že nie je rozhodujúce, aký slovesný spôsob bol zvolený, pretože na naplnenie skutkovej podstaty sa nevyžaduje uviesť nepravdivé tvrdenie, keďže len ťažko by sa preukazovalo, či označená osoba je alebo nie je hlupák. Žalobca neuviedol, aký vplyv by to malo mať na posúdenie predmetnej veci.

72. Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí vo veciach správneho trestania, správny súd preskúmava aj to, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy, či za spáchaný správny delikt možno uložiť daný druh sankcie a či uložená sankcia neprevyšuje zákonom stanovenú výšku.

73. Správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca. Sankcia - pokarhanie bola uložená v súlade s ust. 11 , ako najmiernejšia sankcia. Zo zákonného rámca nevybočil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto súd dospel k záveru, že správna úvaha pri druhu sankcie bola použitá v súlade so zákonom.

74. Rozhodnutia správnych orgánov sú jednoznačné a presvedčivé, ich závery sú logické, ktoré odôvodňujú právnu kvalifikáciu priestupku uvedenú v rozhodnutí o priestupku a zároveň aj uloženú sankciu.

75. Správny orgán z dokazovania riadne zistil skutočný stav rozhodujúci pre posúdenie veci. Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom, ku ktorému dospel. Správny orgán dal jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia. Správne v jednotlivosti aj vzájomnej súvislosti vyhodnotil dôkazy a dospel tak ku správnemu, presvedčivému právnemu záveru. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplýva tak zistený skutočný stav ako aj právne posúdenie. Odôvodnenie rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

76. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

77. O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalobcovi nepatrí náhrada trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Podľa

(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.

(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa

(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).