Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/37/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.09.2018 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/103/2017 zo dňa 19.04.2018.

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. 2T/103/2017 zo dňa 19.04.2018 podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec vedenú na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 2T/103/2017 proti obž. S.. L. L. pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 17. 5. 2017 vo večerných hodinách v presne neurčenom čase v mieste trvalého bydliska v obci I. X, okres T. po predchádzajúcich slovných potýčkach a vulgárnych nadávkach na chodbe rodinného domu napadol svoju manželku J. L. tak, že jej do hlavy hodil kozmetický košík aj s obsahom krémov a parfumov, vulgárne nadával tam prítomnej jej matke P. Q., ktorá sa jej zastala a následne sa vyhrážal svojej manželke, že sa postará o to, že pôjde tam, kde jej bývalý manžel, ktorý je nebohý, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, pretože je držiteľom zbrojného preukazu a vlastníkom samonabíjacej pištole typu ČZ-100, kaliber 9 mm,

postúpil Okresnému úradu Humenné na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zák. č. 372/1992 Zb. o priestupkoch.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor dňa 19.04.2018. V dodatočne predložených dôvodoch sťažnosti po rekapitulácii výroku napadnutého uznesenia s opisom skutku poukázal na výpoveď poškodenej J. L., z ktorej vyplýva, že kritického dňa 17.05.2017 počas hádky s manželom ukryla zbraň ČZ-100 na dvore pod ihličnanmi, pretože podvedome mala obavu, aby jej zbraňou neublížil. Následne sa jej manžel pýtal, kde je zbraň, aby mu túto vrátila, pričom zaklamala, že nevie a odmietla mu zbraň vydať, hoci ju hľadal. Bála sa ho, pretože aj v minulosti pri podobnej hádke hľadal zbraň, kedy ju tiež skryla. Nebyť toho, že zbraň schová, nevie, čo by sa udialo, pričom v čase krátkom pred hádkou manžel intenzívne požíval alkoholické nápoje a bol v opitom stave. Svedkyňa P. Q. prítomná pri skutku dňa 17.05.2017 tiež vypovedala, že počula, ako sa pýta obžalovaný jej dcéry, kde má zbraň a ona mu povedala, že nevie, na čo sa jej pýtal i to, či chce skončiť ako A., jej prvý manžel. Zať robil na dcéru tlak, aby sa priznala, kde je zbraň, a nútil ju, aby sa mu pritom pozerala do očí. Videla, že sa jej dcéra v tom čase skutočne bojí, čo všetko by so zbraňou mohol urobiť, keď ju zrazu počas hádky tak chcel. Slovne sa dcéry zastala, načo obžalovaný bol voči nej slovne vulgárny a odsotil ju. Hodnotiac tieto výpovede má za to, že vzhľadom na stupňujúce sa konanie obžalovaného toto napĺňa znaky žalovaného prečinu a nie priestupku. Preto navrhol jeho sťažnosti vyhovieť.

Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti prokurátorom ako osobou na to oprávnenou krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Konajúci súd rozhodol napadnutým uznesením na hlavnom pojednávaní po vykonaní dôkazov podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, pričom obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa nielen k nim ale aj ku skutku kladenému mu za vinu, a taktiež mal možnosť navrhovať vykonanie ďalších dôkazov, pričom mohol predložiť aj argumenty o jeho nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova. V konaní bol zastúpený obhajcom, ktorý uplatňoval práva na obhajobu v celom rozsahu. Sťažnostný súd po zhodnotení týchto zistení uzavrel, že neboli zistené skutočnosti nasvedčujúce porušeniu práva na obhajobu.

Zákonne zabezpečenú dôkaznú situáciu konajúci súd vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ustanovenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a z nej vyvodený záver o tom, že konanie nie je trestným činom, ale žalovaný skutok by mohol prejednať iný orgán ako priestupok, považuje sťažnostný súd za správny a zodpovedajúci zákonu. Vyhodnotenie spôsobu spáchania a vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za akých bol čin spáchaný, viedli konajúci súd k posúdeniu jeho závažnosti ako nepatrnej.

S týmto záverom sa stotožnil aj sťažnostný súd a vzhľadom na obsah sťažnostných námietok prokurátora k nemu uvádza, že už skutkové tvrdenia uvedené v obžalobe nie sú dostatočne spôsobilé na to, aby vykazovali znaky žalovaného prečinu nebezpečného vyhrážania, pretože z nich nevyplývajú okolnosti o vyhrážke poškodenej takej povahy, aby tieto mohli vzbudiť dôvodnú obavu o život. Skutočnosť, že obžalovaný mal hodiť kozmetický košík do hlavy poškodenej J. L., vulgárne nadával jej matke B. Q., a následne vyslovil, že sa postará o to, že pôjde tam, kde jej bývalý manžel, ktorý je nebohý, a pritom je držiteľom zbrojného preukazu a vlastníkom samonabíjacej pištole ČZ-100, kaliber 9 mm, nepreukazujú vyhrážanie sa v takom rozsahu, aby táto u poškodenej mohla vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že v kritický deň došlo medzi obžalovaným a poškodenou k vzájomnej hádke, v rámci ktorej si vzájomne vytýkali nedostatky, a počas nej mal obžalovaný hodiť kozmetický kufrík smerom ku poškodenej, vulgárne nadávať poškodenej a jej matke a vyháňal ich z domu, pričom po otázke poškodenej, ako majú odísť, mal obžalovaný odpovedať, že sa môže postarať o to, že pôjde za A. tam, kde je on. Ešte pred týmto vyjadrením však poškodená ukryla zbraň, ktorú mal obžalovaný v nočnom stolíku a ktorú následne hľadal. Z týchto zistení plynie, že v rodinnom dome došlo k intenzívnej hádke medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá pretrvávala dlhšiu dobu a stupňovala sa aj v dôsledku požitého alkoholu obžalovaným, z čoho možno usudzovať na napätú situáciu, v rámci ktorej obžalovaný vyslovil spomenutú vyhrážku, ktorá je však slabej intenzity na to, aby bola vôbec spôsobilá vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu, že ju obžalovaný uskutoční. Poškodená totiž ešte pred vyslovením vyhrážky skryla zbraň obžalovaného iba na základe svojho pocitu, čo bolo tiež jedným z motívom, prečo sa obžalovaný a poškodená hádali ďalej. Skutočnosť, že obžalovaný je držiteľom zbrane, sama o sebe bez ďalších zistení, z ktorých by bolo možné vyvodiť dôvodnú obavu z použitia zbrane proti osobnej integrite poškodenej, nemôže byť podkladom pre záver o dôvodnej obave o svoj život. Z výpovede poškodenej neplynie, aby sa jej obžalovaný v minulosti vyhrážal ujmou na zdraví alebo smrťou so zbraňou v ruke, resp. aby ju fyzicky atakoval a spôsobil jej ujmu na zdraví, v dôsledku čoho domnienka poškodenej, že obžalovaný by mohol použiť proti nej pri hádke zbraň, nemôže zakladať zákonný znak prečinu o vzbudení dôvodnej obavy o život. Preto záver konajúceho súdu o tom, že skutkové tvrdenia uvedené v obžalobe a ani dôkazná situácia, na základe ktorej by bolo možné upraviť skutok, neumožňovali právne posúdenie konania obžalovaného ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, keďže závažnosť konania obžalovaného je nepatrná (§ 10 ods. 2 Tr. zákona).

Návrh sťažovateľa zrušiť napadnuté uznesenie s poukázaním na stupňujúcu sa intenzitu konania obžalovaného len vo všeobecnej rovine bez uvedenia relevantných dôvodov, ktoré konkrétne skutočnosti by mohli vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu z vyhrážok obžalovaného, nemá opodstatnenie. Ak sťažovateľ namietal vyhodnotenie dokazovania súdom, mal v sťažnosti poukázať minimálne na to, v čom vidí nesprávnosť a nelogickosť vyhodnoteného dokazovania. Ak tak neurobil, sťažnostný súd nemôže posúdiť v tomto smere opodstatnenosť jeho námietok.

Vzhľadom na uvedené sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú a túto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.