Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-40-2018.pdf
PDF · 109.05 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/40/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: DREVOIMPORT s.r.o., so sídlom Kolačno 2, IČO: 44 782 179, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Ivánska cesta 30/B, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100085388/2018 zo dňa 9. januára 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100085388/2018 zo dňa 9. januára 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhol v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 102094625/2017 zo dňa 3. októbra 2017 zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie. Žalobca súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102094625/2017 zo dňa 3. októbra 2017, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 59.386,08 eur na dani z pridanej hodnoty, t.j. žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2013 v sume 56.905,69 eur a vyrubil daň v sume 2.480,39 eur za zdaňovacie obdobie december 2013.
3. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V predmetnom prípade došlo podľa žalobcu k hrubému porušeniu práva na súdnu a inú právnu ochranu, pretože žalovaný, resp. prvostupňový správca dane nepostupovali podľa Daňového poriadku a svojím nesprávnym postupom znemožnili žalobcovi odôvodniť odvolanie, ktoré žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu. Uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v lehote dňa 30.10.2017 odvolanie, ktoré okrem všeobecných náležitostí podania v zmysle § 13 Daňového poriadku obsahovalo aj náležitosti v zmysle § 72 ods. 4 Daňového poriadku, neobsahovalo však dôvody podania odvolania ako povinnú náležitosť odvolania (§ 72 ods. 4 písm. c/ Daňového poriadku). V takomto prípade
- ak chýba zákonom predpísaná náležitosť odvolania, má správca dane podľa § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 až 10 Daňového poriadku povinnosť vyzvať daňový subjekt (žalobcu) na odstránenie nedostatkov
odvolania v lehote nie kratšej ako 15 dní. Správca dane však takto v predmetnom prípade vôbec nepostupoval, ale namiesto toho bez akejkoľvek výzvy na odstránenie nedostatkov odvolania postúpil odvolanie odvolaciemu orgánu (žalovanému), ktorý napriek uvedenému zásadnému pochybeniu o odvolaní rozhodol. Týmto postupom správca dane, resp. žalovaný znemožnili žalobcovi uviesť dôvody podania odvolania, pričom len predpokladali (domnievali sa), že žalobcom dovtedy uvádzané dôvody počas kontroly resp. vyrubovacieho konania by žalobca namietal aj v odvolacom konaní. Správca dane i žalovaný znemožnili žalobcovi akokoľvek sa brániť v rámci odvolacieho konania, uviesť namietané skutočnosti, uviesť dôvody odvolania. Dôsledkom tohto postupu je porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR (znemožnenie obrany v odvolacom konaní) a porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (správca dane ani žalovaný nekonali v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon). Uvedené je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca pritom vždy na výzvu správcu dane doplnil dôvody podania odvolania, ktoré správca dane akceptoval a následne sa s nimi vysporiadal v rámci odvolacieho konania.
3.1. Žalobca ďalej namietal, že správca dane vykonával predmetnú daňovú kontrolu celkovo 1 195 dní = viac ako 3 roky a 3 mesiace. Z toho bola kontrola prerušená 853 dní = viac ako 2 roky a 4 mesiace. Následkom uvedeného nezákonného prerušenia predmetnej kontroly a z toho vyplývajúceho jej nezákonného výkonu nad zákonom maximálne povolenú dobu 1 roka je to, že protokol z predmetnej kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v následnom daňovom (vyrubovacom) konaní nemohol byť použitý. Protokol bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto ho v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku nebolo možné použiť ako dôkaz. Keďže však v predmetnom daňovom konaní použitý bol, došlo k naplneniu dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. l písm. g/ SSP.
3.2. Pokiaľ ide o sprostredkovanie dreva spoločnosťou SOMIKRA s.r.o., žalobca uviedol, že spoločnosť SOMIKRA, s.r.o. sprostredkovala iba kontakty na osoby, vďaka ktorým mohli byť predmetné obchody vôbec realizované. Tým došlo k vyvinutiu činnosti smerujúcej k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu/zmluvy s treťou osobou, čím bol naplnený hlavný znak sprostredkovateľskej zmluvy uvedený v § 642 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Spoločnosť SOMIKRA, s.r.o. pritom potvrdila vystavenie predmetnej faktúry, potvrdila realizáciu preverovaného obchodu, uviedla skutočnosti potvrdzujúce spôsobilosť poskytnúť fakturované služby a uviedla, že išlo o rozdelenie výnosov z obchodu. Zároveň konštatoval, že nepriznaním práva na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti SOMIKRA, s.r.o. správca dane porušil zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty.
3.3. Žalobca k obchodu s cukrom uviedol, že cukor nakupoval od YENISEl s.r.o., ktorá nakupovala cukor od SATIS-SK s.r.o., a táto spoločnosť nakupovala cukor od maďarskej spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. a od nemeckej spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH, ktoré ho nakupovali od českej spoločnosti JaS Trading a.s., resp. od rakúskej spoločnosti GJ Intertrading GmbH, pričom cukor mal byť prevezený priamo z Čiech na Slovensko do spoločnosti SATIS-SK s.r.o. Tovar - cukor bol na Slovensku počas zdaňovacieho obdobia december 2013 skladovaný v sklade v Hornej Potôni 1221. Cukor žalobca predával odberateľovi - anglickej spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD, ktorá cukor dodávala ďalej maďarskej spoločnosti MORE-KÉR TRADE KFT. Cukor bol prepravovaný priamo zo Slovenska do Maďarska, pričom miesta vykládok boli u odberateľov spoločnosti MORE-KÉR TRADE KFT, resp. na miestach nimi určenými. Prepravu tovaru od žalobcu na miesta vykládok v Maďarsku zabezpečoval žalobca prostredníctvom špedičnej spoločnosti JUFIDOS s. r. o. Táto špedičná spoločnosť vykonala prepravu subdodávateľsky, t.j. najala si na konkrétne prepravy viacerých konkrétnych prepravcov, šoférov. Za podstatné skutočnosti žalobca považoval to, že v predmetnom prípade bola preukázaná samotná existencia tovaru a jeho skladovanie a preprava tak, ako to bolo deklarované.
4. Žalovaný v písomnom stanovisku k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že odvolanie žalovaného (správne má byť žalobcu, pozn. krajského súdu) bolo stručné, pričom žalobca, hoci už štvrtýkrát podával odvolanie, spoliehal sa na to, že ho správca dane na doplnenie odvolania opäť vyzve. Správca dane však odvolanie napriek tomu akceptoval a postúpil ho odvolaciemu orgánu. Hoci žalobca v odvolaní neuviedol a nepriložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce odôvodnenosť svojho odvolania (§ 72 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku), správca dane považoval toto odvolanie za prípustné. Dôkazy, ktorými žalobca preukazoval svoje nesúhlasné stanovisko so závermi správcu
dane, predkladal už počas daňovej kontroly a aj vo svojom vyjadrení k protokolu. Všetky pripomienky a vyjadrenia žalobcu boli prerokované v zmysle Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101986943/2017 a správca dane sa s nimi vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Odvolací orgán odvolanie postúpené správcom dane akceptoval. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nedodržania zákonnej ročnej lehoty, túto žalovaný nepovažoval za dôvodnú. V rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2013 bolo potrebné získať informácie z daňových správ viacerých členských štátov, z čoho potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania. Správca dane bol činný, priebežne zasielal urgencie na žiadosti, na ktoré požiadaný orgán neodpovedal v stanovenej lehote, pričom až po zaslaní niekoľkých urgencií došla konečná odpoveď. Dĺžka daňovej kontroly nebola zo strany správcu dane umelo predlžovaná zneužitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly. Pokiaľ ide o spoločnosť SOMIKRA, s.r.o., uviedol, že bývalý konateľ tejto spoločnosti, V.. R. M., žiadne dôkazy o spolupráci s dodávateľom Lesy SR, š.p., týkajúcej sa sprostredkovania dodávok drevnej hmoty pre žalobcu nepredložil. Keďže dodávky drevnej hmoty od dodávateľa LESY SR, š.p. pre žalobcu boli realizované bez účasti sprostredkovateľa SOMIKRA, s.r.o., čiže spoločnosť SOMIKRA, s.r.o. nedodala žalobcovi službu - sprostredkovanie dodávok drevnej hmoty a teda jej nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, žalobca nemal nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 131210 v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Pokiaľ ide o obchod s cukrom, žalovaný uviedol, že v rozhodnutiach uvedené objektívne skutočnosti preukazujú, že sa žalobca zapojil do reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku DPH, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom konaní žalobca vzhľadom na všetky okolnosti tej - ktorej veci mohol vedieť. Keďže cukor prepravený priamo z Čiech od českej spoločnosti JaS Trading s.r.o., resp. rakúskej spoločnosti GJ Intertrading GmbH na Slovensko do spoločnosti SATIS-SK s.r.o. mal byť dovezený do skladu, ktorý mala spoločnosť SATIS-SK s.r.o. prenajatý od G. M., a v tomto sklade v jeden deň mal prebehnúť aj jeho predaj spoločnosti YENISEI s.r.o., následne žalobcovi a následne mal byť z toho istého skladu odvezený prepravcami, ktorých zabezpečil žalobca, do Maďarska maďarským spoločnostiam, musel žalobca prinajmenšom vedieť, že sa zúčastňuje reťazových obchodov, z ktorých práve on získa daňovú výhodu. Aj keď žalobca fakturačne cukor ako intrakomunitárnu dodávku predával anglickej spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD., keďže on zabezpečoval prepravcov, musel mať presnú vedomosť o adresách a spoločnostiach, kde bude cukor vyložený. Napriek tomu, že žalobca doposiaľ primárne podnikal s drevom, si zjavne svojich nových obchodných partnerov dostatočne nepreveril, nezistil si, aké povinnosti mu v prípade obchodovania s potravinárskym tovarom vyplývajú zo zákona č. 152/1995 Z.z., nezisťoval, či jeho obchodní partneri oznámili príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom a ani si žiadne doklady o pôvode cukru od svojich dodávateľov nepýtal.
5. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 03.07.2018, v ktorom uviedol, že plným právom sa mohol (s poukazom na § 3 ods. 9 Daňového poriadku) spoliehať na to, že ho správca dane vyzve na doplnenie odvolania aj v tomto konkrétnom žalovanom prípade (december 2013 DPH), keďže ho správca dane vyzýval na doplnenie odvolania aj v iných prípadoch. Okrem toho správca dane bol zo zákona povinný podľa § 72 ods. 4 a 5 v spojení s § 13 ods. 8 Daňového poriadku vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatku odvolania spočívajúcom v absencii dôvodov odvolania, čo však žalovaný vôbec neurobil. Správca dane, resp. žalovaný tak nekonali spôsobom, ktorý bol ustanovený zákonom, čím porušili čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že daňová kontrola bola v predmetnom prípade prerušená 870 dní, čo je viac ako dvojnásobná dĺžka zákonom maximálne povolenej jednoročnej lehoty na výkon celej daňovej kontroly. Správca dane mohol namiesto zdĺhavého čakania na úplné odpovede od dožiadaného zahraničného správcu dane nahliadnuť do spisov iných zdaňovacích období, za ktoré u žalovaného vykonával kontrolu. V súvislosti s nepriznaním odpočítania dane pri službách spočívajúcich v sprostredkovaní dodávky dreva (guľatiny) od LESY Slovenskej republiky, š.p. sprostredkovateľom SOMIKRA, s.r.o. žalobca zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach a podanej správnej žalobe. V súvislosti s predajom cukru uviedol, že žalovaný sa len domnieva o rozhodných skutočnostiach, keďže uvádza, že žalobca si „zjavne dostatočne nepreveril svojich obchodných partnerov". Pritom žalovaný z takýchto domnienok vyvodzuje závery, čo je ale neprípustné. Správca dane ani žalovaný nesmú svoje závery stavať na domnienkach a dohadoch. Naopak, všetky zistené skutočnosti svedčia tomu, že žalobca si svojich obchodných partnerov preveril a obchody vykonával tak, ako je od neho spravodlivé požadovať, v dobrej viere a bez akejkoľvek vedomosti alebo náznaku podvodného konania. Zastával názor, že žalovaný neoprávnene postihuje žalobcu nepriznaním nárokovaného nadmerného odpočtu, aj keď zistenia správcu dane naznačujú, že ak aj došlo k podvodnému konaniu vo vzťahu k DPH, tak k tomu malo dôjsť na inom úseku obchodného
reťazca. Sankcionovanými by tak mali byť úplne iné subjekty ako žalobca. Zároveň zdôraznil, že v žiadnom prípade nezískal neoprávnenú daňovú výhodu, nakoľko predmetný tovar - cukor nakúpil od dodávateľa YENISEl s.r.o., ktorému za tovar uhradil aj DPH. Poukázal na skutočnosť, že sa nesnaží získať „naviac" neoprávnene peniaze od štátu vo forme nadmerného odpočtu, ale nárokuje si iba vrátenie DPH, ktorú už uhradil dodávateľovi YENISEl s.r.o. Vyslovil názor, že v žiadnom prípade nemôže zodpovedať za to, ak jeho dodávateľ resp. subdodávateľ neprizná, resp. neodvedie svoju vlastnú daňovú povinnosť štátu, pričom zároveň sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že je to práve žalobca, kto si uplatnil nadmerný odpočet pri dodaní tovaru do zahraničia, a teda žalobca „získal daňovú výhodu". Podľa názoru žalobcu žalovaný neuviedol jediný dôkaz a ani nevyplýva z vykonaného dokazovania, že žalobca mohol vedieť, že sa podieľa na reťazových obchodoch, ktorých cieľom by bolo získanie daňovej výhody, resp. zneužitie DPH. Záverom namietal, že správca dane ani žalovaný sa vôbec nezaoberali dôkazom
- fotodokumentáciou, ktorú predložil správcovi dane.
6. Stanoviskom zo dňa 25.07.2018 sa žalovaný vyjadril k tvrdeniam žalobcu v jeho predchádzajúcom vyjadrení a zotrval na svojich záveroch obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj na svojom stanovisku k žalobe. K námietke žalobcu ohľadom nezákonne dlhého prerušenia daňovej kontroly uviedol, že správca dane z dôvodu čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu sa zaslaním predmetných MVI snažil preveriť skutočnosti, týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia december 2013, pričom nahliadnutím so spisov podporne využil aj zistenia z MVI, týkajúce sa iných zdaňovacích období. Konečná odpoveď na žiadosť o MVI bola správcovi dane doručená dňa 07.12.2016 a správca dane dňa 07.12.2016 zaslal žalobcovi v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku oznámenie, že dňa 07.12.2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená. K námietke žalobcu, že si nepreveril nových obchodných partnerov, uviedol, že žalobca nepreukázal dostatočnú opatrnosť a odbornú starostlivosť, keď napriek tomu, že on bežne neobchodoval s komoditou kryštálový cukor (obchodoval s drevom), od dodávateľa YENISEI s.r.o. nepožadoval žiadne certifikáty, resp. doklady preukazujúce pôvod cukru (ako to vyplýva zo zákona č. 152/1995 Z.z.) a zároveň ani sám a ani jeho dodávateľ YENISEI s.r.o. a ani subdodávateľ SATIS-SK s.r.o. si nesplnili zákonnú povinnosť oznámiť príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom. Uviedol, že správca dane sa vo svojom rozhodnutí fotodokumentáciou nezaoberal, nakoľko všetky dôkazy zistené počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach tak, že nebolo preukázané, kto bol výrobcom cukru, čiže nebol preukázaný jeho pôvod a ani jeho existencia.
7. K stanovisku žalovaného zo dňa 25.07.2018 sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 11.09.2018, v ktorom sa v plnej miere pridržal svojich predchádzajúcich písomných podaní a zotrval na svojom žalobnom návrhu.
8. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,správny súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné priznať úspech z týchto dôvodov:
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
9.1. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
9.2. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
9.3. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100085388/2018 zo dňa 9. januára 2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102094625/2017 zo dňa 3. októbra 2017, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 59.386,08 eur na dani z pridanej hodnoty; žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2013 v sume 56.905,69 eur a bola mu vyrubená daň v sume 2.480,39 eur za zdaňovacie obdobie december 2013.
10. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
11. Daňový úrad Trenčín vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2013, ktorá bola v zmysle Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 05.03.2014 začatá dňa 21.03.2014.
12. O výsledku kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 101275020/2017 zo dňa 08.06.2017, ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 27.06.2017. Dňa 07.07.2017 doručil žalobca správcovi dane podanie označené ako Vyjadrenie sa k protokolu za december 2013 č. 101275020/2017 a dňa 19.09.2017 boli so žalobcom prerokované pripomienky k predmetnému protokolu.
13. Následne správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. 102094625/2017 zo dňa 3. októbra 2017, žalobcovi ako daňovému subjektu určil podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku rozdiel v sume 59.386,08 eur na dani z pridanej hodnoty; žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2013 v sume 56.905,69 eur a vyrubil daň v sume 2.480,39 eur za zdaňovacie obdobie december 2013.
14. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100085388/2018 zo dňa 9. januára 2018 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
15. Podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.
15.1. Podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
15.2. Podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový orgán").
15.3. Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
15.4. Podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.
15.5. Podľa 74 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní.
16. Pre posúdenie správnosti rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu bolo potrebné v prvom rade vysporiadať sa so žalobnou námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávnosti postupu žalovaného v rámci preskúmania odvolania podaného žalobcom proti prvostupňovému
rozhodnutiu správcu dane, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu.
17. V prejednávanom prípade žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane tzv. blanketné odvolanie, t.j. odvolanie, ktoré neobsahovalo žiadne odvolacie dôvody, pre ktoré daňový subjekt považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. V takomto prípade bolo úlohou správcu dane postupovať podľa § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 Daňového poriadku a žalobcu vyzvať na odstránenie tejto vady, ktorá bránila následnému preskúmaniu podaného odvolania a vysporiadaniu sa s jeho jednotlivými odvolacími námietkami. Správca dane takýmto spôsobom nepostupoval, na odstránenie vád odvolania žalobcu nevyzval a podané odvolanie predložil žalovanému ako odvolaciemu orgánu.
18. Napriek tomuto pochybeniu žalovaný, ktorý je povinný vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami, na absenciu odvolacích dôvodov žiadnym spôsobom neprihliadal a ako sám uviedol v podanom vyjadrení, odvolanie postúpené správcom dane akceptoval a o podanom odvolaní rozhodol. Uvedeným spôsobom však žalovaný mohol postupovať až v prípade, ak by žalobca uvedené nedostatky podaného odvolania v požadovanom rozsahu odstránil.
19. Žalovaný v konaní dôvodil, že odvolacie námietky, ktoré by žalobca vzniesol v tomto konaní, mohli byť totožné ako námietky žalobcu, ktoré už vzniesol v rámci daňovej kontroly, resp. v iných daňových kontrolách a v námietkach proti Protokolu o vykonaní kontroly, a preto nebolo potrebné žalobcu na doplnenie odvolacích dôvodov v danej veci vyzvať. S týmto konštatovaním sa však nemôže súd stotožniť. Podľa správneho súdu je neprípustné založiť odvolacie konanie a následne aj rozhodnutie žalovaného na domnelých odvolacích dôvodoch, ktoré mohli, ale aj nemuseli byť totožné ako námietky vznesené v priebehu konania, či v odvolaniach v iných daňových konaniach. Svojím konaním tak žalovaný urobil rozhodnutie i nepreskúmateľným, keďže bráni súdu preskúmať, či sa žalovaný vysporiadal s odvolacími dôvodmi a akým spôsobom.
20. Uvedeným závažným pochybením žalovaného, spočívajúcim v porušení procesných ustanovení Daňového poriadku, došlo podľa názoru správneho súdu k odňatiu práva žalobcu na spravodlivý proces a k porušeniu ústavných práv žalobcu. V dôsledku takéhoto vadného postupu tak mohlo dôjsť k vydaniu nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§191 ods. 1 písm. g/SSP).
21. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100085388/2018 zo dňa 9. januára 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
22. Pokiaľ ide o ostatné námietky žalobcu v správnej žalobe, k týmto krajský súd uvádza, že bez ohľadu na to, či ide o dôvodné alebo nedôvodné námietky, tieto žiadnym spôsobom nemôžu ovplyvniť výrok rozhodnutia správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje, nakoľko pre zrušenie napadnutého rozhodnutia je postačujúci vyššie uvedený dôvod spočívajúci v procesnom pochybení žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa správny súd nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu.
23. V ďalšom konaní orgán verejnej správy, ktorý je právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku viazaný (§ 191 ods. 6 SSP), po vrátení veci opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie o veci následne aj riadne odôvodní, v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia. V prvom rade bude potrebné žalobcu vyzvať na odstránenie vád podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, t.j. na doplnenie odvolacích dôvodov a až následne, ak žalobca odstráni nedostatky odvolania, môže žalovaný o podanom odvolaní rozhodnúť, pričom sa musí vyporiadať s odvolacími námietkami žalobcu.
24. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP).
25. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 SSP).
26. Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.