Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-87-2020.pdf
PDF · 97.92 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/87/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, sídlo: Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: 1.) Arttheon Taxi, s.r.o., sídlo: Alžbetina 28, 040 01 Košice, IČO: 44 256 256, 2.) Y. W., T.. X.XX.XXXX, naposledy bytom: T. Y. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 2.827,24 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.827,24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.589,64 EUR od 31.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 237,60 EUR od 06.01.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia; splnením povinnosti jedného zo žalovaných zaniká v tomto rozsahu povinnosť plniť druhému zo žalovaných.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 2.827,24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.589,64 EUR od 31.10.2019 do zaplatenia a zo sumy 237,60 EUR od 06.01.2020 do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania. 1.1. Svoj návrh odôvodnil ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), v zmysle ktorého je žalobca ako oprávnená osoba (právnická osoba zriadená zákonom o PZP) vymáhať si poistné plnenie uhradené poškodenému z poistnej udalosti z garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného v 1. rade (objektívna zodpovednosť), ktoré bolo vedené žalovaným v 2. rade (vodič motorového vozidla- subjektívna zodpovednosť). Uviedol, že motorové vozidlo, ktorým bola poškodenému spôsobená škoda a v danom čase patrilo žalovanému v 1. rade nemalo uzavreté „povinné“ zákonné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a teda za škodcu uplatnený nárok na náhradu škody uhradil žalobca v zmysle ustanovení zákona o PZP z garančného fondu. Na úhradu vyplatenej sumy vyzval oboch žalovaných, ale bezúspešne a preto sa súdnou cestou domáha zaplatenia danej sumy. Zároveň poukázal aj na zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom zodpovednosti osôb za škodu a úroku z omeškania pri omeškaní splnením peňažného dlhu. 1.2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení doložil nasledovné listinné dôkazy: likvidačný spis žalobcu; výzvy na náhradu poistného plnenia adresované žalovaným.
2. Súd po zhodnotení skutkových okolností tvrdených žalobcom a posúdení listinných dôkazov vyzval oboch žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe a jej prílohám v zmysle ust. § 167 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zároveň ich poučil o následkoch nevyjadrenia sa, ako aj o zásadách sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania pri prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany ohľadom ich včasného doloženia, resp. navrhnutia.
3. Žalovaný v 1. rade (prevzal uznesenie o uložení povinnosti vyjadriť sa k žalobe a jej prílohám dňa 21.01.2021) na adrese sídla, svoje právo vyjadriť sa k žalobe a jej prílohám, napriek poučeniu nevyužil a do dňa pojednávania súdu nepodal, neoznačil prostriedky procesnej obrany.
4. Žalovaný v 2. rade (prevzal uznesenie o uložení povinnosti vyjadriť sa k žalobe a jej prílohám dňa 12.01.2021) na adrese trvalého pobytu a k žalobe uviedol, že v danom čase (vznik škodovej udalosti) bol zamestnancom taxi služby American Taxi (predchádzajúce obchodné meno, pod ktorým podnikal žalovaný v 1. rade) a povinnosť za poistenie motorového vozidla nesie konateľ taxi služby.
5. Žalobca v replike uviedol, že z obsahu vyjadrenia žalovaného v 2. rade má za to, že namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože nie je majiteľom, držiteľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a v čase vzniku škody bol „zamestnancom“ majiteľa motorového vozidla. K uvedenému tvrdeniu žalovaného v 2. rade, žalobca poukázal na zákonné ustanovenia zákona po PZP (§ 24), Občianskeho zákonníka (§ 420 a § 427 až § 431), z ktorých vyplýva aj to, že žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla spôsobil škodu na majetku poškodeného a teda za škodu zodpovedá v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka; zároveň uviedol, že žalovaný v 2. rade na podporu svojich tvrdení nedoložil žiadne dôkazy - listiny preukazujúce ním tvrdenú skutočnosť, že pracoval pre žalovaného v 1. rade a teda, že ku škode došlo v príčinnej súvislosti s vykonávaním pracovných úloh pre žalovaného v 1. rade. Na základe uvedeného má za to, že žaloba je dôvodná voči obom žalovaným. Opakovane doložil listinné dôkazy, ktorými preukazuje, že žalovaného v 2. rade vyzval na predloženie doklad, ktorými preukázal svoj vzťah k žalovanému v 1. rade.
6. Obaja žalovaní nevyužili, napriek poučeniu, svoje právo na podanie dupliky v zmysle ust. § 167 ods. 4 CSP a do dňa pojednávania súdu nepodali, neoznačili prostriedky procesnej obrany.
7. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.03.2022, pričom prihliadol na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany doložených, resp. označených do dňa pojednávania v zmysle ustanovení procesných predpisov.
8. Súd nevykonával dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné v zmysle ust. CSP s poukazom na ust. § 149 a nasl.. Súd teda vzal do úvahy nesporné skutkové tvrdenia týkajúce sa doby vzniku škody (deň 13.7.2019 - Záznam o dopravnej nehode), zistenia škodcu (vlastníka/ držiteľa motorového vozidla s EČV: Y. a jeho vodiča), zistenia, že motorové vozidlo s EČV: Y. v čase škodovej udalosti nemalo uzatvorenú poistnú zmluvu v zmysle ust. zákona o PZP; zistenia výšky škody a teda výšky žalovanej istiny (plnenie žalobcu v zmysle ust. § 24 zákona o PZP poškodenému zo škodovej udalosti). Súd preto dokazovanie zameral na skutočnosť tvrdenú žalovaným v 2. rade, že v čase vzniku škody (škodová udalosť motorovým vozidlom, ktorého držiteľom bol žalovaný v 1. rade a ktoré v danom čase nemalo uzavretú poistnú zmluvu v zmysle ust. Občianskeho zákonníka a zákona o PZP).
9. Súd z lustrácii zistil, že na žalovaného v 2. rade bol vyhlásený konkurz Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 10.05.2018, sp. zn. 26OdK/176/2018 a daným uznesením bol žalovaný v 2. rade zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze; účinky a teda právoplatnosť daného rozhodnutia nastala dňa 17.05.2018 a v zmysle ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) sa vzťahuje na dlhy, ktoré voči žalovanému v 2. rade vznikli do dňa 16.05.2018. Súd mal preukázané, že škoda a teda istina, ktorej zaplatenie požaduje žalobca vznikla dňa 13.7.2019 a teda sa na ňu nevzťahujú účinky oddlženia v zmysle ZKR.
10. Súd z dostupných lustrácii mal preukázané, že žalovaný v 2. rade mal živnostenské oprávnenie na výkon Taxislužby, ktoré zaniklo dňa 21.01.2000.
Súd mal preukázané, že v období od 1.2.2019 do 31.1.2022 (lustrované obdobie, do ktorého spadá deň vzniku škody-13.7.2019) žalovaný v 2. rade bol zamestnaný, resp. vykonával činnosť pre iné „taxislužby“ ako je žalovaný v 1. rade.
11. Súd zo žalobcom predložených listinných dôkazov, nepopretých žalovaným v 2. rade, má preukázané, že žalovaný v 2. rade nereagoval na výzvy žalobcu, aby preukázal skutočnosti, že pre žalovaného v 1. rade pracoval. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nereagoval ani na výzvu súdu, aby ním tvrdenú skutočnosť (existencia pracovného, resp. obdobného vzťahu medzi žalovanými) preukázal.
12. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
14. Podľa ust. § 428 veta prvá v spojení s ust. § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
15. Podľa ust. § 442 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
16. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
17. V zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlh, má veriteľ práva požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
20. V zmysle ust. § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie). Osobitným predpisom je zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.
21. V zmysle ust. § 3 ods. 1 v spojení s ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla.
22. V zmysle ust. § 4 ods. 1 v spojení s ods. 2 a ods. 4 zákona o PZP, Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu vzniknutej poškodením, zničením veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, priamy nárok poškodeného, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
24. V zmysle ust. § 20 zákona o PZP, vinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou (Slovenská kancelária poisťovateľov - žalobca); Kancelária a) spravuje poistný garančný fond, g) vedie evidencie a štatistiky na účely poistenia zodpovednosti, h) vykonáva činnosť informačného strediska a na tento účel vedie register poistenia zodpovednosti (ďalej len "register"), i) na žiadosť poškodeného a na základe údajov poskytnutých poškodeným poskytuje informácie o spôsobe uplatnenia a vyrovnania jeho nároku na náhradu škody.
25. V zmysle ust. § 24 zákona o PZP, (1) Poistný garančný fond sa tvorí z príspevkov členov kancelárie, z mimoriadnych príspevkov a z poistného. (2) Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, c) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže túto škodu uhradiť... (3) Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. (5) Kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. (7) Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), na náhradu toho, čo za neho plnila.
26. V zmysle ust. § 149 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
27. V zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
28. V zmysle ust. § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (sudcovská koncentrácia konania).
29. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
30. Podľa ust. § 187 ods. 1 v spojení s ust. §188 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
31. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
32. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami. Súd každý dôkaz po jeho vykonaní zhodnotí najprv jednotlivo a následne v ich súvislosti tak, aby boli odstránené sporné skutočnosti medzi stranami.
33. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že poškodenému na základe ním uplatnenému nároku na náhradu škody voči škodcovi, ktorý si nesplnil povinnosť v zmysle zákona o PZP, plnil žalobca v zmysle horecitovaných ustanovení vo výške 2.827,24 EUR (sumu 2.589,64 EUR dňa 26.9.2019 a sumu 237,60 EUR dňa 3.12.2019). Súd mal preukázané, že žalobca postupoval v zmysle horecitovaných ustanovení (zákon o PZP a Občiansky zákonník) a voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade si uplatnil náhradu toho, čo za nich plnil (sumu vo výške 2.827,24 EUR). Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že držiteľom motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu a osobou, ktorá si nesplnila povinnosť v zmysle ust. zákona o PZP je žalovaný v 1. rade. Súd poukazuje na to, že žalovaný v 2. rade neuniesol na svoje tvrdené skutkové okolnosti (bol „zamestnancom“ žalovaného v 1. rade) dôkazné bremeno a preto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobcovi v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného, súd žalobu posúdil voči obom žalovaným ako dôvodnú v časti istiny a aj príslušenstva - úroku z omeškania, ktorý žalobca žiadal v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Súd preto o nároku žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku výrokovej časti tohto rozsudku.
34. V zmysle ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. V zmysle ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu tak ako je to uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré sú povinní nahradiť obaja žalovaní vo výške, ktorú súd špecifikuje po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).
V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 363 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 363 ods. 3CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.