Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: U. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. XXXX/X, XXX XX S., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29 augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 960 329 5823 0 zo dňa 18. januára 2021, takto

rozhodol:

Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 960 329 5823 0 zo dňa 18. januára 2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 960 329 5823 0 zo dňa 9. októbra 2020 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 29. 09. 2020 doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava dňa 02.10.2020 požiadal žalobca o invalidný dôchodok. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen posúdil z predloženej zdravotnej dokumentácie zdravotný stav žalobcu, o čom vyhotovil Posudok zo dňa 29.09.2020 so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú: Duševné choroby a poruchy správania, Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi - stredne ťažké formy (35 až 45 %), Kapitola V., položka 2., písmeno a), čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 45 %, na základe čoho konštatoval, že žalobca je invalidný podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“). Z predmetného posudku vyplýva, že posudkový lekár zohľadnil Prepúšťaciu správu z Psychiatrického oddelenia Rimavská Sobota z 19.05.2020 a psychiatrické vyšetrenie MUDr. T. G. z 30.06.2020. Predmetný posudok bol podkladom pre Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. 960 329 5823 0 zo dňa 09.10.2020 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi od 06. júla 2020 priznaný invalidný dôchodok v sume 243, 10 € mesačne v zmysle §, a dx Zákona o sociálnom poistení.

2. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu a pokles jeho schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 29. 09. 2020, ktorý je súčasťou prvostupňového rozhodnutia. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Prvostupňový orgán vernej správy v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že potrebný počet obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, pričom žalobca pred vznikom invalidity (t.j. pred 06. júlom 2020) získal 1735 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy prvostupňový orgán verejnej správy zhodnotil všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 4 roky a 275 dní obdobia dôchodkového poistenia, a teda splnil podmienku nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení dňa 06. júla 2020. Suma invalidného dôchodku bola žalobcovi určená podľa § 73 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie bolo určené podľa §63 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení (kalendárne roky 2015 až 2019). Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste, pričom úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 3,5241. V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 1 548 dní dôchodkového poistenia, to znamená 4,2411 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,8310. S poukazom na § 63 ods. 4 písm. d) Zákona o sociálnom poistení hodnota priemerného osobného mzdového bodu bola určená na 0, 8648. Žalobca ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (k 06. júlu 2020) získal 1 735 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému bolo pripočítané obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. V zmysle § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek žalobcu je 64 rokov. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku žalobca získal 14 511 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16 246 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 44,5096 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 06. júlu 2020 je 13,6361 €. Prvostupňový orgán verejnej správy určil žalobcovi sumu invalidného dôchodku vo výške 236,20 € mesačne (ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. 0,8648 x 44,5096 x 13, 6361 x 45 %= 236,20 € mesačne). Zároveň sa suma invalidného dôchodku podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 2,9 %, t. j. o 6,90 € mesačne na 243,10 € mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj Odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, ktorý tvorí časť Lekárskej správy z 29. 09. 2020.

3. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen dňa 20.11. 2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom Posudku zo dňa 29.09.2020, odvolaniu nevyhovel, a to po zhodnotení novo doloženého odborného lekárskeho nálezu. Kompletný posudkový spis bol predložený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Zdravotný stav žalobcu bol následne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 05.01.2021, ktorý vyhotovil Odborný lekársky posudok, pričom zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný v neprítomnosti na základe predloženej posudkovej a zdravotnej dokumentácie (Prepúšťacia správa z hospitalizácie na Psy- chiatrickom oddelení VšN Rimavská Sobota od 27.04.2020 do 19.05.2020, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 30.06.2020 (MUDr. T. G., FNsP F.D.R. Banská Bystrica) a psychiatrické vyšetrenie zo dňa 20.10.2020 (MUDr. T. G., FNsP F.D.R. Banská Bystrica), pričom Ambulantná správa z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 20.10. 2020 bola vyhotovená a predložená po vydaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy (v odvolacom konaní). Z predmetného Odborného lekárskeho posudku vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú podľa Kapitoly V. Duševné choroby a poruchy správania, položka 2 - Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. a), stredne ťažké formy (35% až 45%), čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 45%.

Za iné zdravotné postihnutie nebola zvýšená percentuálna miera. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola teda určená opätovne vo výške 45%.

4. O podanom odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. 960 329 5823 0 zo dňa 18.01.2021 (ďalej len“ napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia, na obsah podaného odvolania žalobcu a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie v celom rozsahu dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je správne, a preto ho potvrdil. Konštatoval, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Žalovaný poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen dňa 20.11.2020, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 05.01.2021 so záverom, že u žalobcu pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúce psychické ochorenie z okruhu psychotických zmien. Pre akútnu polymorfnú psychotickú poruchu bez príznakov schizofrénie bol akútne hospitalizovaný v marci 2016, s nutnou komplexnou psychiatrickou liečbou, vrátane ECT, bol dosiahnutý kompenzovaný stav. Zdravotný stav žalobcu bol počas poslednej hospitalizácie realizovanej v apríli 2020 prehodnotený na ochorenie z okruhu schizofrénie - nediferencovaná schizofrénia s nutnou depotnou farmakoterapiou s incipientným relapsom psychotických prejavov. Na komplexnej liečbe počas uvedenej hospitalizácie, vrátane psychoterapeutického ovplyvnenia, bolo dosiahnuté zlepšenie zdravotného stavu s možnosťou ukončenia hospitalizácie, ale s naďalej nutnou aplikáciou depotnej liečby. Ambulanté psychiatrické vyšetrenie zo dňa 20.10.2020 nedokumentuje psychotický stav, nie sú prítomné poruchy vo vnímaní, myslení, pozornosť je dyskoncentrovaná, nálada subdepresívna. Pri uvedenom priebehu ochorenia žalobcu je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia od 35% do 45% pre stredne ťažkú formu rozhodujúceho ochorenia. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity boli zohľadnené lekárske správy: Prepúšťacia správa z hospitalizácie, Psychiatrické oddelenie Nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote od 27.04 2020 do 19.05.2020 a psychiatrické vyšetrenia zo dňa 30.06.2020 a zo dňa 20.10.2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici určil duševné choroby a poruchy správania, schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, stredne ťažké formy, ktoré zaradil do Kapitoly V., položky 2, písm. a) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 45% (z percentuálneho rozpätia od 35% do 45 %). Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 45% od 06. júla 2020. Žalovaný uviedol, že žalobca bol posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v znení . Žalovaný poukázal na to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v súlade s posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. Podrobný postup výpočtu sumy invalidného dôchodku žalobcu je uvedený v prvostupňovom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku. Spôsob výpočtu invalidného dôchodku žalobca v odvolaní nenamietal, nie je sporný.

Žaloba

5. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného i jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie a uplatnil si náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v celom rozsahu. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného (ako i prvostupňové rozhodnutie) za nesprávne z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa ust.

Z. z. (ďalej len „“) a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa ust. . K žalobe žalobca priložil Ambulantné správy z Psychiatrickej ambulancie FNsP F.D.Rooswelta Banská Bystrica (MUDr. J. G.) zo dňa 25.08.2020 a zo dňa 20.10.2020. Žalobca v žalobe uviedol, že pri posudzovaní jeho zdravotného stavu na účely invalidity posudkový lekár zohľadnil Prepúšťaciu správu z hospitalizácie na Psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou Rimavská Sobota od 27.04.2020 do 19.05.2020 a psychiatrické vyšetrenia MUDr. G. z 30.06.2020 a 20.10.2020 a následne prijal záver, že duševné ochorenie, ktorým trpí žalobca hodnotí ako stredne ťažkú formu s MPSVZČ 45 %, pričom je schopný sa uplatniť na trhu práce, môže vykonávať administratívne práce, bez nadmernej psychickej záťaže a bez možnosti limitovania tempa práce. Tieto závery posudkového lekára v napadnutom rozhodnutí žalovaného považuje za nesprávne, neodôvodnené a v konečnom dôsledku za odporujúce objektívnej realite, nakoľko v lekárskom posudku stanovená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedá skutočnému zdravotnému stavu žalobcu. Podľa žalobcu je objektívna realita taká, že približne pred štyrmi rokmi prepukla u neho závažná duševná choroba - schizofrénia nešpecifikovaného druhu. Od toho času bol žalobca opakovane hospitalizovaný a liečený, naposledy v období od 27.04.2020 do 19.05.2020 na Psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote. Ostatné lekárske vyšetrenie, ktoré v súvislosti so svojím zdravotným stavom absolvoval, sa uskutočnilo dňa 20.10.2020 v Psychiatrickej ambulancii MUDr. T. G.. Predmetné lekárske vyšetrenie podľa žalobcu potvrdilo, že jeho zdravotný stav je chronický, úzkostná symptomatika je zvýraznená, pričom v aktuálnom čase sa ani nepredpokladá zlepšenie jeho zdravotného stavu. Žalobca ďalej uviedol, že k jeho pracovnému potenciálu ošetrujúca lekárka uviedla, že tento je v súčasnej dobe v dôsledku obmedzenia duševnej choroby, ktorou žalobca trpí, takmer nulový. Vzhľadom na vážnosť zdravotného stavu žalobcu preto odporučila plnú invalidizáciu a zváženie úpravy právnej spôsobilosti žalobcu. Výrazné obmedzenie pracovného potenciálu podľa žalobcu potvrdila jeho ošetrujúca lekárka už počas lekárskeho vyšetrenia, ktoré žalobca absolvoval dňa 25.08.2020. Uvedené skutočnosti podľa žalobcu potvrdzujú, že v dôsledku jeho duševnej choroby, ktorou trpí, je vyradený z pracovného života, pričom predpoklad pre jeho zaradenie nie je takmer žiadny. Podľa žalobcu posudkový lekár napriek tomu, že disponoval týmito informáciami, tieto vôbec nevzal do úvahy a namiesto toho nekriticky prijal záver, že žalobca je schopný sa uplatniť na trhu práce a za tým účelom môže vykonávať administratívne práce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca tvrdil, že posudkový lekár nesprávne a neobjektívne posúdil žalobcovu pracovnú rekomandáciu, čo malo za následok nesprávne zhodnotenie jeho zdravotného stavu, a teda aj určenia miery jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný ako orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že lekársky posudok, ktorý tvorí podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, nespĺňa kritériá podľa Prílohy 4, Kapitoly V. Zákona o sociálnom poistení, keďže sa v ňom nenachádza všeobecné posudkové hľadisko. Dôvod, pre ktorý bol pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť stanovený v rozsahu 45% nie je podľa žalobcu zo strany posudkového lekára dostatočne objasnený, pričom samotný posudok v časti „Celkový posudok“ obsahuje podľa žalobcu len veľmi strohé konštatovanie zdravotného stavu žalobcu. Podľa žalobcu v lekárskom posudku absentuje posúdenie vývoja osobnosti žalobcu, a to tak v afektívnej ako aj emocionálnej oblasti, prihliadanie na schopnosti jeho adaptácie či na vplyvy prostredia. Žalobca tiež namietal, že v predmetnom lekárskom posudku absentuje posúdenie možnosti jeho sociálneho zaradenia, keďže posudkový lekár sa vyjadril iba k pracovnej rekomandácii, pričom aj tú podľa názoru žalobcu nezhodnotil objektívne a správne. Podľa žalobcu vzhľadom na absenciu náležitého a komplexného posúdenia zdravotného stavu žalobcu z hľadiska kritérií uvedených v Zákone o sociálnom poistení ako aj bližšieho zdôvodnenia a objasnenia dôvodu priznania poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45%, existujú pochybnosti ohľadne zisteného zdravotného stavu žalobcu pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na priznanie invalidného dôchodku. Zistenie skutkového stavu podľa žalobcu bolo zo strany žalovaného ako orgánu verejnej správy nedostačujúce na riadne posúdenie veci, v dôsledku čoho je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nezákonné. Žalobca zároveň uviedol, že vzhľadom na to, že rozhodnutie žalovaného sa opiera výlučne o Lekársky posudok zo dňa 29.09.2020, ktorý neobjektívne, nedostatočne a v rozpore s lekárskymi nálezmi zhodnotil zdravotný stav žalobcu a následne aj jeho mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v %, považuje rozhodnutie žalovaného za neobjektívne a vecne nesprávne.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol v súlade s . Uviedol, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú zo skutkového hľadiska úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Odvolací orgán sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutia vo veci podstatné a právne významné. Podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného bol Odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 05. januára 2021, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45% od 06. júla 2020. Za iné ochorenia žalobcu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár nezvýšil, pretože neboli preukázané. Následne žalovaný opätovne popísal skutkový stav, z ktorého vychádzal prvostupňový orgán verejnej správy pri posudzovaní žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 29. septembra 2020. K námietke žalobcu o nedostatočne posúdenom zdravotnom stave žalobcu a neodôvodnení určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45% žalovaný uviedol, že podkladom pre objektívne posúdenie zdravotného stavu sú dostupné odborné vyšetrenia, kde sú rozhodujúce klinické funkčné nálezy. Zohľadňovaný je však celkový priebeh ochorenia so zhodnotením terapeutického efektu pri pravidelnom užívaní predpísanej liečby. Z priebehu ochorenia je podľa žalovaného zrejmé, že po akútnych psychických problémoch riešených hospitalizáciou v roku 2016 bol dosiahnutý kompenzovaný stav. Ďalšie hospitalizácie v novembri 2018 a v januári 2020 boli po vynechaní ordinovanej farmakoterapie a počas poslednej hospitalizácie v apríli 2020 bol preukázaný incipientný relaps psychotických prejavov. Pri komplexnej liečbe bolo dosiahnuté zlepšenie zdravotného stavu s pretrvávaním aj počas ambulantných psychiatrických kontrol. Citované odborné nálezy podľa žalovaného potvrdzujú, že pri dodržiavaní životosprávy a liečebného režimu je možné dosiahnuť kompenzovaný stav. Podľa žalovaného uvedené skutočnosti vyplývajúce z odborných lekárskych správ boli podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45%, čo je horná hranica možného rozpätia zodpovedajúceho stredne ťažkej forme schizofrénie podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení v Kapitole V, položke 2, písm. a) z percentuálneho rozpätia od 35 do 45%. Podľa žalovaného stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% zodpovedajú obmedzenia uvedené v pracovnej rekomandácii, vyplývajúce z konkrétneho zdravotného postihnutia, pri ktorom môže vykonávať prácu len v prostredí bez prísneho limitovania tempa práce a môže vykonávať prácu podľa vzdelania na skrátený pracovný úväzok. Pracovný posudok má pritom odporúčací charakter. Odborný posudok o invalidite podľa žalovaného nemožno považovať za lekársky posudok preukazujúci dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, ktorý by bolo možné použiť. Lekársky posudok preukazujúci dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu vydáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v súlade o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), s ktorým má posudzovaná osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. K námietke žalobcu týkajúcej sa neposúdenia vývoja jeho osobnosti v emocionálnej a afektívnej oblasti žalovaný uviedol, že vývoj osobnosti žalobcu v emocionálnej a afektívnej oblasti je plne v kompetencii odborníkov z psychiatrie a psychológie, ich odborné nálezy, z ktorých by vyplývali zmeny, pre posudkové účely môže následne prehodnotiť jedine posudkový lekár, do ktorého kompetencie spadajú posudkové problémy. K zdravotnej dokumentácii označenej a priloženej žalobcom k správnej žalobe, konkrétne k psychiatrickému vyšetreniu zo dňa 25.08.2020 žalovaný uviedol, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce počas konania o priznaní invalidného dôchodku treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia. Vzhľadom na to, že lekárska správa nebola pripojená v odvolacom konaní a podľa ( správne malo byť uvedené ) pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, na lekársku správu zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 25.08.2020 nie je možné prihliadať. Lekárska správa zo dňa 20.10.2020 bola zohľadnená pri posúdení zdravotného stavu žalobcu.

Replika žalobcu

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej doterajšej argumentácie a následne zopakoval dôvody ním podanej správnej žaloby. Navyše uviedol, že bolo povinnosťou posudkového lekára pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti prehodnotiť zdravotný stav žalobcu komplexne a vo svojom posudku uviesť, resp. zhodnotiť aj vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia v zmysle Prílohy č. 4, Kapitoly V. Zákona o sociálnom poistení. V prípade, ak posudkový lekár nebol objektívne schopný tieto skutočnosti prehodnotiť a premietnuť zistené závery do svojho posudku, bol podľa žalobcu v zmysle ust. § 153 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení povinný posudzovať zdravotný stav žalobcu za prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom odbore, v danom prípade za prítomnosti lekára z odboru psychológia a/alebo psychiatria. Posudkový lekár tak v danom prípade nepostupoval, preto podľa žalobcu nebol jeho zdravotný stav posúdený správne, komplexne a v súlade so zákonnými kritériami. Uvedené podľa žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný neprihliadal aj na vyšetrenie uskutočnené dňa 25.08.2020. Námietku žalovaného ohľadom neprihliadania na vyšetrenie zo dňa 25.08.2020 považoval žalobca za nenáležitú, keďže žalovaný, resp. posudkový lekár pri skúmaní zdravotného stavu žalobcu zohľadnil aj dátumovo skoršie správy (Prepúšťacia správa z hospitalizácie na Psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote od 27.04.2020 do 19.05.2020, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 30.06.2020) i neskoršie vyšetrenia (psychiatrické vyšetrenie zo dňa 20.10.2020), a teda žalobca nevidel dôvod na to, aby vyšetrenie zo dňa 25.08.2020 bolo opomenuté. Podľa žalobcu bolo povinnosťou posudkového lekára zohľadniť komplexne zdravotnú dokumentáciu žalobcu, ktorá obsahovala aj Ambulantnú správu zo dňa 25.08.2020 a ak k nej neprihliadol, nebol náležite objektívne a nestranne posúdený jeho zdravotný stav. Žalobca namietal, že bolo povinnosťou posudkového lekára pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti prehodnotiť zdravotný stav žalobcu komplexne a v posudku o.i. zhodnotiť aj vývoj osobnosti, možnosti jeho pracovného a sociálneho zaradenia v zmysle Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Ak posudkový lekár nebol objektívne schopný uvedené skutočnosti prehodnotiť a zistené závery premietnuť do svojho posudku, bol podľa žalobcu v zmysle § 153 ods.8 Zákona o sociálnom poistení povinný posudzovať žalobcov zdravotný stav za prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom odbore, t. j. psychológa a/alebo psychiatra. Žalobca uviedol, že vzhľadom na fakt, že rozhodnutie žalovaného sa opiera výlučne o lekársky posudok, ktorý neobjektívne, nedostatočne a v rozpore s lekárskymi nálezmi zhodnotil zdravotný stav žalobcu a následne aj mieru poklesu jeho schopnosti zárobkovej činnosti v %, považuje rozhodnutie žalovaného za neobjektívne a vecne nesprávne.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu ( ), pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

9. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle , nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle až e) , pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobca v žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie a žalovaný vo vyjadrení k žalobe výslovne uviedol, že nežiada nariadiť pojednávanie. V súlade s správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 15.02.2022. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 22. 03. 2022 v súlade s veta druhá .

10. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 06. júla 2020 v sume 243, 10 € mesačne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil

s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä so žiadosťou žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami a nálezmi) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda túto posudzoval neformálne podľa . Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ( ).

11. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach,

13. Podľa správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

14. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 70 ods. 1,2 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

16. Podľa § 71 ods. 1 až 9 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

17. Podľa § 153 ods. 3 písm. a),5,8 Zákona o sociálnom poistení (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. (5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

18. Podľa § 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

19. Podľa § 195 ods. 1,2 Zákona o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

20. Podľa § 196 ods. 1, 6 Zákona o sociálnom poistení (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

21. Podľa § 209 ods. 1,2,3,4 Zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

22. Podľa § 218 ods. 1,2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

23. Podľa prílohy č. 4 k Kapitola V. - Duševné choroby a poruchy správania, položka 2-Schizofrénia, poruchu schizotypové a poruchy s bludmi písm. a) stredne ťažké formy, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je v rozpätí 35 % až 45%. Všeobecné posudkové hľadisko: Pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej, oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.

24. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (i jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy) namietajúc, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi resp. v nich nemá oporu, pričom považoval závery posudkového lekára uvedené v lekárskom posudku, ktorý tvoril podklad napadnutého rozhodnutia, za nesprávne, neodôvodnené a odporujúce objektívnej realite. Podľa žalobcu stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (vo výške 45%) nezodpovedá jeho skutočnému zdravotnému stavu. Ďalej namietal závery posudkového lekára týkajúce sa posúdenia jeho pracovného potenciálu, ktoré sú v rozpore s posúdením vykonaným jeho ošetrujúcou lekárkou - psychiatričkou, namietal nesprávne a neobjektívne posúdenie jeho pracovnej rekomandácie, ktoré je podľa žalobcu v rozpore s administratívnym spisom. Tvrdil, že lekársky posudok posudkového lekára žalovaného nespĺňa zákonné kritéria, nenachádza sa v ňom všeobecné posudkové hľadisko, stanovené percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45% nie je dostatočne objasnené (chýba posúdenie vývoja osobnosti žalobcu v afektívnej aj emocionálnej oblasti, ako aj prihliadnutie na schopnosti jeho adaptácie, či na vplyvy prostredia, posúdenie jeho sociálneho zaradenia). V replike žalobca doplnil, že posudkový lekár nesprávne a neobjektívne posúdil aktuálny zdravotný stav žalobcu a jeho pracovnú rekomandáciu, čo malo za následok nesprávne určenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, že zdravotný stav žalobcu bol vyhodnotený v rozpore s jeho zdravotnou dokumentáciou, že posudkový lekár nezohľadnil odporúčanie jeho psychiatričky, že jeho pracovný potenciál je nulový a odporúča plnú invalidizáciu. Namietal, že posudkový lekár nedostatočne objasnil žalobcov zdravotný stav, keď odborný posudok obsahuje len strohé konštatovanie jeho zdravotného stavu bez bližšieho zdôvodnenia tak z hľadiska diagnostického záveru, ako aj prognózy. Žalobca tvrdil, že pokiaľ posudkový lekár nebol schopný vyhodnotiť zdravotný stav žalobcu sám, bol povinný postupovať podľa § 153 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení a posúdiť zdravotný stav žalobcu za prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom odbore (psychológia a/alebo psychiatria), čo neurobil. Zároveň namietal, že zdravotný stav nebol náležite posúdený aj z dôvodu, že posudkový lekár žalovaného nezohľadnil celú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, ktorá obsahovala o.i. aj Ambulantnú správu z Psychiatrickej ambu-lancie z 25.08.2020, hoci posudzoval aj dátumovo skoršie alebo neskoršie správy.

25. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom ( ). Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným, pričom poistenec je podľa Zákona o sociálnom poistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v prílohe č. 4 k . V preskúmavanom prípade bolo žalobcovej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku vyhovené a invalidný dôchodok mu bol priznaný s odôvodnením, že žalobca je invalidný, pretože splnil podmienky pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle Zákona o sociálnom poistení a je invalidný, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená po posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, pričom výsledky posúdenia zdravotného stavu sú uvedené v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 29.09.2020 (ktorý posudok tvoril podklad prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) a v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 05.01.2021 (ktorý tvoril podklad napadnutého

rozhodnutia žalovaného). Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorými bolo (z dostupných lekárskych správ a vyšetrení predložených žalobcom, t. j. postupom podľa ) u žalobcu stanovené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie: duševné choroby a poruchy správania, schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, stredne ťažké formy podľa Kapitoly V., položka 2, písm. a) Prílohy č. 4 k , pričom v takomto prípade miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je stanovená v rozpätí 35% až 45%. U žalobcu bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia zhodne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45%. Za iné zdravotné postihnutie nebola u žalobcu zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

26. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade žalobcu (žiadateľa) ide o invalidnú osobu alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (napr. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých orga-nizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) a to vzhľadom na námietku žalobcu, ktorý vyslovil nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu a s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45%, ako aj námietku, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu v lekárskom posudku nebolo dostatočným spôsobom posudkovým lekárom odôvodnené a nebolo zrejmé posúdenie jeho zdravotného stavu z hľadiska kritérií uvedených v Prílohe č.4 k Zákonu o sociálnom poistení v časti: Všeobecné posudkové hľadisko. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že nie je v jeho právomoci určovať výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že podľa je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. ku dňu 21. 01. 2021.

27. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ), a preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty v medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové i právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom prípade prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie resp. posudzovať jeho zdravotný stav, od ktorého sa odvíja aj určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam, podkladom rozhodnutia a platnej

právnej úprave, a tiež či sú náležite odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto požiadavky stanovené zákonom nespĺňa. 28. Z ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 218 ods. 1 citovaného zákona vyplýva pre odvolací orgán povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť. 29. Žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadili. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem ) vyplýva aj z SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníkov konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetnom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodiť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. , , ), v ktorých Ústavný súd o. i. konštatoval, že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia“. Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn , že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie

a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy), je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

30. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (v tomto prípade , konkrétne ,,,,,,,, a ) a odkaz na Odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovaného z 05.01.2021, resp. prevzatie textu tohto posudku (citácia) a jeho záverov, ako aj (len) všeobecný poukaz na lekárske nálezy, ktoré boli zohľadnené posudkovým lekárom pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity (pričom odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia z 05.01.2021 je síce podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale jedná sa len o jeden z dôkazov, ktorý musí orgán verejnej správy vyhodnotiť a to v kontexte s ostatnými žalobcom predloženými dôkazmi v administratívnom konaní), bez uvedenia skutočností, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia, ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými námietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uviedol v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov i Najvyššieho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych), musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade Odborného lekárskeho posudku z 05.01.2021), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia. 31. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd uvádza, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní (námietka nedostatočného a nesprávneho posúdenia jeho zdravotného stavu, námietka týkajúca sa zistenia stupňa ochorenia a určenia 100 %-nej invalidity, s poukazom na obsah Ambulantnej správy z psychiatrického vyšetrenia z 20.10.2020), keď žalovaný len všeobecne uviedol, že „...účastník konania v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.“ Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len všeobecne, s odkazom na obsah Odborného lekárskeho posudku z 05.01.2021 uviedol, že: „Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici určil duševné choroby a poruchy správania, schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, stredne ťažké formy, ktoré zaradil do Kapitoly V., položky 2, písm. a) Prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 45% (z percentuálneho rozpätia od 35% do 45%). Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 45% od 06. júla 2020.“ Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako žalovaný posúdil Odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovaného z 05.01.2021 ( ktorý žalovaný zobral ako podklad svojho rozhodnutia) z hľadiska, či obsahuje požadované náležitosti, či z neho vyplýva riadne zistenie zdravotného stavu žalobcu, t. j. či posudkovým lekárom zistený zdravotný stav žalobcu a z neho vyplývajúce závery sú v súlade s obsahom podkladov predložených žalobcom v administratívnom konaní, t. j. v súlade s obsahom lekárskych správ a vyšetrení, ku ktorým posudkový lekár prihliadol pri hodnotení resp. posudzovaní zdravotného stavu žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že z predmetného Odborného lekárskeho posudku (ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného) nie je možné zistiť, ako bolo prihliadnuté k obsahu Ambulantnej správy z psychiatrického vyšetrenia žalobcu z 20.10. 2020, v ktorom psychiatrička MUDr. G. konštatovala, že u žalobcu je „od minula úzkostná symptomatika zvýraznená“ oproti Ambulantnej správe z 30.06.2020, ďalej nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s rozporom vyplývajúcim z pracovnej rekomandácie vykonanej posudkovým lekárom žalovaného, ktorý v Odbornom lekárskom posudku z 05.01.2021 uviedol, že „... žalobca má uplatnenie na trhu práce, môže vykonávať prácu len v prostredí bez prísneho limitovania tempa práce podľa vzdelania na skrátený pracovný úväzok“, hoci v Ambulantnej správe z psychiatrického vyšetrenia žalobcu z 20.10.2020 psychiatrička MUDr. G. výslovne uviedla, že „...pracovný potenciál pacienta je ťažko obmedzený základnou poruchou, viac menej nulový, u pacienta je prítomná nediferencovaná schizofrénia, chronický

priebeh, trvalý postih s osobnostným post-procesuálnym deficitom - s ohľadom na uvedené odporúčam plnú invalidizáciu pacienta. Do budúcna vhodné zvážiť úpravu právnej spôsobilosti.“ Vyhodnotenie vyššie uvedeného rozporu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé. Je možné sa stotožniť s námietkou žalobcu, že posudkový lekár v Odbornom lekárskom posudku z 05.01.2021 nedostatočne objasnil zdravotný stav žalobcu, a to tak z hľadiska diagnostického záveru, ako aj prognózy, pričom absentuje posúdenie zdravotného stavu žalobcu z hľadiska kritérií stanovených v Prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení v časti „Všeobecné posudkové hľadisko“, podľa ktorého „Pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia“. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalovaný až v písomnom vyjadrení k žalobe (a to na základe vypracovaného Stanoviska posudkovej lekárky žalovaného z 27.04.2021, ktoré je súčasťou administratívneho spisu) uviedol konkrétne úvahy vo vzťahu k žalobcom namietanému nedostatočnému posúdeniu jeho zdravotného stavu, keď konštatoval, že „Podkladom pre objektívne posúdenie zdravotného stavu sú dostupné odborné vyšetrenia, kde sú rozhodujúce klinické funkčné nálezy. Zohľadňovaný je však celkový priebeh ochorenia so zhodnotením terapeutického efektu pri pravidelnom užívaní predpísanej liečby. Z priebehu ochorenia je zrejmé, že po akútnych psychických problémoch riešených hospitalizáciou v roku 2016 bol dosiahnutý kompenzovaný stav. Ďalšie hospitalizácie v novembri 2018 a januári 2020 boli po vynechaní ordinovanej farmakoterapie a počas poslednej hospitalizácie v apríli 2020 bol preukázaný incipientný relaps (začínajúce zhoršenie klinických prejavov ochorenia) psychotických prejavov. Pri komplexnej liečbe bolo dosiahnuté zlepšenie zdravotného stavu (redukcia psychomotorického nepokoja, ustálenie v afektivite, zlepšenie aktivity, úprava spánku), s pretrvávaním aj počas ambulantných psychiatrických kontrol. Citované odborné nálezy potvrdzujú, že pri dodržiavaní životosprávy a liečebného režimu je možné dosiahnuť kompenzovaný stav. Vyššie citované skutočnosti vyplývajúce z odborných lekárskych správ boli podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45%, čo je horná hranica možného rozpätia zodpovedajúceho stredne ťažkej forme schizofrénie podľa Prílohy č. 4 k v Kapitole V., položke 2, písm. a) z percentuálneho rozpätia od 35% do 45%. Rozhodujúce skutočnosti pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú: kolísavý priebeh s možnosťou dosiahnutia kompenzácie pri dodržiavaní farmakoterapie, klinické nálezy po hospitalizácii, ktoré ukázali, že úzkostná symptomatika je výrazne redukovaná, psychomotorické tempo a dynamogénia sú primerané, žalobca je orientovaný, pozornosť je koncentrovanejšia, nálada je normotýmna, bez porúch vo vnímaní, myslenie je koherentné, bez explicitných bludných symptómov petrifikované (ustálené) paranoidné obsahové produkcie, stereotypné. V klinickom obraze nie sú z hľadiska príznakov manifestné prejavy prvého alebo druhého rádu (ozvučovanie myšlienok, počutie hlasov, odnímanie myšlienok, bludné vnímanie alebo zmyslové klamy, bludné nápady, rozlady a pod.), ktoré by podmieňovali stanoviť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v Kapitole V. v položke 2 písm. b) ťažké formy (floridný proces, ťažký defekt osobnosti ) podľa Prílohy č. 4 k . Pri takomto priebehu ochorenia bola ukončená dočasná pracovná neschopnosť dňom 05.07.2020, pri uvedenom podpornom období do 18.03.2021. Stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45% zodpovedajú obmedzenia uvedené v pracovnej rekomandácii, vyplývajúce z konkrétneho zdravotného postihnutia, pri ktorom môže vykonávať prácu len v prostredí bez prísneho limitovania tempa práce a môže vykonávať prácu podľa vzdelania na skrátený pracovný úväzok. Pracovná rekomandácia má odporúčací charakter a môže napomôcť v súvislosti s výberom ďalšieho pracovného uplatnenia, resp. v súvislosti s ďalším výkonom aktuálneho pracovného zaradenia. Odborný posudok o invalidite však nemožno považovať za lekársky posudok preukazujúci dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, ktorý by bolo možné použiť. Dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa na účely napr. preukazuje posudkom vydaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súlade s ).“ Správny súd zdôrazňuje, že nepostačuje, ak žalovaný doplní dôvody napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k otázkam, ktoré sú rozhodné pre posúdenie splnenia podmienok pre priznanie invalidného dôchodku, vrátane posúdenia zdravotného stavu žalobcu, v súvislosti s ktorým je následne určená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu ( majúca vplyv aj na výpočet výšky invalidného dôchodku), až vo vyjadrení k žalobe (po doplnení Stanoviska posudkovým lekárom žalovaného, s uvedením dôvodov, ktoré mali byť uvedené v Odbornom lekárskom posudku, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného), keďže konkrétne dôvody rozhodnutia má orgán verejnej správy (v tomto prípade žalovaný) povinnosť uviesť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, aby boli zrejmé účastníkovi konania a aby tento

mohol uplatniť príslušné právne prostriedky právnej ochrany v prípade, ak sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné. 32. Pokiaľ žalobca namietal, že posudkový lekár nedostatočne zhodnotil, resp. posúdil žalobcov zdravotný stav, keď zohľadnil len Prepúšťaciu správu z hospitalizácie žalobcu na Psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote od 27.04.2020 do 19 05.2020 a psychiatrické vyšetrenia z 30.06.2020 a 20.10.2020 (vykonané psychiatričkou MUDr. G.), avšak neprihliadol na psychiatrické vyšetrenie z 25.08.2020, (v dôsledku čoho podľa žalobcu nebol dostatočne zistený skutkový stav a keďže rozhodnutie žalovaného sa opiera výlučne lekársky posudok, ktorý podľa žalobcu neobjektívne, nedostatočne a v rozpore s lekárskymi nálezmi zhodnotil žalobcov zdravotný stav a následne aj jeho mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v percentách, a teda žalobca ho považuje za vecne nesprávne), správny súd uvádza, že žalobca bol povinný v zmysle § 196 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení predložiť resp. navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, t. j. predložiť všetky relevantné lekárske správy a nálezy, ktorými preukazoval svoje tvrdenie o jeho zdravotnom stave, ktoré odôvodňuje jeho invaliditu v ňom tvrdenom rozsahu (100%). Z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by bol žalobca predložil v administratívnom konaní Ambulantnú správu z psychiatrického vyšetrenia MUDr. G. z 25.08.2020, túto nepredložil ani v prílohe odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, a preto žalobca nedôvodne namietal, že orgány verejnej správy k predmetnej Ambulantnej správe z 25.08.2020 neprihliadli (uvedená Ambulantná správa z 25.08.2020 nie je uvedená ani v Lekárskom posudku posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy z 29.09.2020 ani v Odbornom lekárskom posudku posudkového lekára žalovaného z 05.01.2021) a táto skutočnosť nemohla sama o sebe spôsobiť nedostatočné zistenie skutkového stavu. Z iných, než žalobcom predložených lekárskych správ a nálezov, ktoré sú označené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, teda ani prvostupňový orgán verejnej správy a ani žalovaný logicky nemohli vychádzať a teda postupovali v súlade so zákonom, keď v konaní o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku vychádzali vo vzťahu k posúdeniu jeho zdravotného stavu a určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (bez ohľadu na skutočnosť, že bolo zistené v tomto smere nedostatočné odôvodnenie tak uvedených lekárskych odborných posudkov, ako aj rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného) z listinných dôkazov, ktoré predložil samotný žalobca a ktorými osvedčoval svoj zdravotný stav. Z administratívneho spisu vyplýva, že posudkový lekár žalovaného v Odbornom lekárskom posudku z 05.01.2021 zohľadnil aj žalobcom predloženú novú lekársku správu (predloženú až v odvolacom konaní - konkrétne Ambulantnú správu z psychiatrického vyšetrenia MUDr. G. z 20.10.2020). Žalobca Ambulantnú správu z psychiatrického vyšetrenia z 25.08.2020 predložil až v prílohe správnej žaloby, a teda orgány verejnej správy (ani posudkoví lekári organizačných zložiek Sociálnej poisťovne) túto nemali k dispozícií, a preto k nej ani nemohli prihliadať. Správny súd však pre úplnosť uvádza, že Ambulantná správa z psychiatrického vyšetrenia z 25.08.2020 obsahovala v podstate zhodné údaje, ako Ambulantná správa z psychiatrického vyšetrenia z 20.10.2020. Táto námietka žalobcu preto nebola spôsobilá privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 33. Tvrdenie žalobcu, že posudkový lekár žalovaného v prípade, ak nebol objektívne schopný zhodnotiť aj vývoj osobnosti žalobcu v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia, bol s poukazom na § 153 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení povinný posudzovať zdravotný stav žalobcu za prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom odbore psychológia a/alebo psychiatria, nemá oporu v zákone. Zo znenia citovaného ust. § 153 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení veta druhá totiž vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, t. j. má len možnosť, nie však povinnosť postupovať uvedeným spôsobom. Postup posudkového lekára žalovaného, ktorý neprizval na posúdenie zdravotného stavu žalobcu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore teda neprestavuje postup v rozpore s § 153 ods.8 Zákona o sociálnom poistení, a teda táto námietka sama o sebe nemôže privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 34. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a tvrdil, že zistený stav nemá oporu v administratívnom spise, správny súd vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré vo svojom odôvodnení len odkazuje na obsah Lekárskeho posudku posudkového lekára z 29.09.2020 s tým, že tento lekársky posudok tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy), je nezákonné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia a následnej nepreskúmateľnosti (s prihliadnutím na to, že ani Odborný lekársky posudok z 05.01.2021 neobsahoval riadne odôvodnenie rozhodujúcich skutočností

potrebných na riadne a komplexné posúdenie zdravotného stavu žalobcu a to aj vo vzťahu k dôvodom určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia, resp. jeho stupňa ako aj percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu vo výške 45 %), keď z odôvodnenia rozhodnutia o. i. nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s rozpormi vyplývajúcimi z obsahu Odborného lekárskeho posudku a žalobcom predložených lekárskych správ (viď bod 31 tohto rozsudku), správny súd považoval posúdenie uvedených námietok za predčasné. Je však možné konštatovať, že minimálne závery posudkového lekára žalovaného ohľadne pracovného potenciálu žalobcu vyplývajúce z Odborného lekárskeho posudku z 05.01.2021 nemajú oporu v lekárskych správach z psychiatrických vyšetrení žalobcu vykonaných MUDr. G., ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Pre úplnosť správny súd uvádza, že Prepúšťacia správa z Psychiatrického oddelenia Nemocnice s poliklinikou Rimavská Sobota nie je súčasťou administratívneho spisu. 35. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného sa opiera výlučne o Lekársky posudok zo dňa 29.09.2020, toto tvrdenie nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného bol Odborný lekársky posudok zo dňa 05.01.2021 (Lekársky posudok zo dňa 29.09.2020 bol podkladom rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy). 36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy s poukazom na v spojení s zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Úlohou orgánu verejnej správy v ďalšom konaní bude nanovo posúdiť žalobcom uplatnený nárok na priznanie invalidného dôchodku, riadne a úplne zistiť zdravotný stav žalobcu, určiť rozhodujúce zdravotné postihnutie a určiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to aj v zmysle posudkových kritérií/ hľadísk stanovených v Prílohe č. 4 k , opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie zákonom stanoveným spôsobom odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonom stanovené náležitosti pre riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. 37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).