Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_28Sa-28-2018.pdf
PDF · 88.43 KB
Case nature
Subarea
28Sa/28/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Mgr. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. K. č. XXXX/XX, L., proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova č. 5, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.: MF/008382/2018-241 zo dňa 26.06.2018 a č.: MF/015023/2017-243 zo dňa 25.07.2017, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.08.2018 domáhal sa žalobca, aby súd zrušil rozhodnutie ministra financií SR č.: MF/008382/2018-241 zo dňa 26.06.2018, ktorým zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia Ministerstva financií SR č.: MF/015023/2017-243 zo dňa 25.07.2017 mimo odvolacieho konania vo veci nepriznania invalidného výsluhového dôchodku a rozhodnutie ministra financií SR č.: MF/015023/2017-243 zo dňa 25.07.2017 a vec vrátil Ministerstvu financií SR na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.06.2018 bolo zastavené konanie o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 25.07.2017 mimo odvolacieho konania vo veci nepriznania invalidného výsluhového dôchodku. Na základe jeho žiadosti vydalo Ministerstvo financií SR dňa 29.05.2017 rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti a invalidný výsluhový dôchodok mu nebol priznaný. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.07.2017, ktorým bolo odvolanie zamietnuté a rozhodnutie zo dňa 29.05.2017 potvrdené. Dňa 19.10.2017 podal podnet na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 25.07.2017 mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 a nasl. Správneho poriadku z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s § 85 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Ďalším dôvodom malo byť porušenie § 45 citovaného zákona. Dňa 31.01.2018 mu bolo doručené oznámenie o začatí konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, v ktorom bolo uvedené, že žalovaný začína správne konanie v zmysle § 18 ods. 1 Správneho poriadku. V tomto konaní sa žalobca vyjadril k lekárskemu posudku Hlavného posudkového lekára o invalidnom výsluhovom dôchodku zo dňa 12.02.2018. Ďalej sa vyjadril k posudku Hlavného posudkového lekára o invalidnom výsluhovom dôchodku zo dňa 17.05.2018. Následne mu bolo dourčené napadnuté rozhodnutie zo dňa 26.06.2018, ktorým žalovaný zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 25.07.2017 mimo odvolacieho konania. S dôvodmi uvedenými v tomto odôvodnení nesúhlasil. Mal za to, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 29.05.2017 ako aj rozhodnutím Ministerstva financií SR ako druhostupňového orgánu a orgánu konajúceho o mimoriadnom opravnom prostriedku boli porušené jeho práva podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Čo sa týka zrušenia rozhodnutia Ministerstva financií SR č.: MF/015023/2017-243 zo dňa 25.07.2017, toto žiadal zrušiť podľa § 191 ods. 3 Správneho súdneho poriadku ako rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu.
2. Podaním zo dňa 30.08.2018 žalobca doplnil správnu žalobu o ďalší žalobný dôvod.
3. Skôr, ako správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu žaloby, v zmysle § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) zisťoval, či sú splnené procesné podmienky na vedenie súdneho konania vo veci správneho súdnictva.
4. Z príloh priložených k žalobe správny súd zistil, že útvar sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva SR (ďalej FR SR) rozhodnutím č.: 824944/2017 zo dňa 29.05.2017 rozhodol podľa § 103 ods. 2 v spojení s § 40 ods. 1 a § 42 zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok nepriznal. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval minister financií SR, ktorý rozhodnutím č: MF/015023/2017-243 zo dňa 25.07.2017 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca správnu žalobu nepodal.
5. Podaním zo dňa 07.10.2017 žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal podnet na jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 a nasl. Správneho poriadku.
6. Podaním zo dňa 23.01.2017 MF SR oznámilo žalobcovi, že v zmysle § 18 ods. 1 Správneho poriadku začína konanie o preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
7. Následne bolo vydané napadnuté rozhodnutie č: MF/008382/2018-241 zo dňa 26.06.2018, ktorým minister financií podľa § 65 ods. 1 a § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku v spojení s § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia ministra financií SR č.: MF/15023/2017-243 zo dňa 25.07.2017 mimo odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že konanie o preskúmaní vyššie uvedeného rozhodnutia mimo odvolacieho konania začalo z úradnej moci. Dňa 16.02.2018 bol ministrovi doručený lekársky posudok Hlavného posudkového lekára FR SR zo dňa 12.02.2018, ktorý bol zaslaný účastníkovi na vyjadrenie. Keďže určité námietky účastníka vyhodnotil ako dôvodné, zaslal Hlavnému posudkovému lekárovi žiadosť zo dňa 25.04.2018 o opätovné vypracovanie lekárskeho posudku. Dňa 21.05.2018 mu bol opätovne doručený lekársky posudok Hlavného posudkového lekára. Tento lekársky posudok bol opätovne zaslaný účastníkovi na vyjadrenie. Vo vyjadrení účastník opätovne namieta nesprávnosť použitia zákona o sociálnom poistení. Po preštudovaní podnetu spolu s posudkami Hlavného posudkového lekára minister dospel k záveru, že podaný podnet nemá vplyv na zmenu právneho posúdenia existujúceho skutkového stavu. Vyhodnotil, že Hlavný posudkový lekár odborne vyhodnotil všetky lekárske nálezy a vychádzal z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. V mimo odvolacom konaní účastník nepredložil dôkazy o takých zmenách zdravotného stavu v dôsledku služobného úrazu, ktoré by preukazovali nové skutočnosti spätne ku dňu vydania rozhodnutia správneho orgánu a ktoré by odôvodňovali iné percentuálne zníženie schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie. Preto podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku konanie zastavil, keďže odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
Podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
9. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom na preskúmanie právoplatných rozhodnutí mimo odvolacieho konania. Má charakter dozorového opravného prostriedku. Jediným dôvodom na jeho uplatnenie je nezákonnosť; do úvahy teda neprichádza preskúmanie rozhodnutí nesprávnych, neúčelných a nehospodárnych, ak neodporujú zákonom. Na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je právny nárok. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemá povahu rozhodnutia, ktorým sa začína správne konanie ako v prípade obnovy konania. Formálny procesný postup pri preskúmavaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania nie je v Správnom poriadku výslovne ustanovený. Existujú dva názory na procesný postup po začatí takéhoto konania. Prvým je formálny postup, ktorý vyústi buď vydaním rozhodnutia o zrušení alebo zmene pôvodného prvostupňového rozhodnutia a v prípade, že sa vykonanými zisteniami nepotvrdia okolnosti, ktoré pôvodne nasvedčovali tomu, že rozhodnutie je nezákonné, správny orgán vydá rozhodnutie o zastavení konania, pretože odpadol dôvod konania začatého z úradnej povinnosti. Podľa druhého názoru sa postupuje neformálne, preto v prípade, ak sa podozrenie z nezákonnosti nepotvrdí, netreba konanie zastaviť.
10. V danom prípade žalovaný postupoval podľa prvého názoru a keďže mal za to, že podozrenie z nezákonnosti sa nepotvrdilo, konanie formálne zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku.
11. Z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe a z právnej úpravy tohto mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že predmetné konanie začal správny orgán z úradnej moci a preto v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami bolo plne v jeho právomoci rozhodnúť, či dôvod začatia odpadol, kedy sa tak stalo a na základe čoho a začaté konanie zastaviť (rovnako uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžo-KS 221/2004). Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že správny orgán nemohol takto postupovať, ale naopak mal rozhodnúť vo veci samej konkrétnym spôsobom, ako žiadal žalobca. Keďže žalobca nemal právny nárok na vedenie mimo odvolacieho konania a správne konanie sa v danom prípade nezačína na základe návrhu žalobcu (podnet žalobcu nemá status návrhu na začatie správneho konania), pokiaľ bolo toto konanie zastavené, takýto postup je v súlade so Správnym poriadkom.
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
13. Čo sa týka preskúmania takéhoto rozhodnutia, správny súd sa musí v tomto prípade vysporiadať s otázkou, či napadnutým rozhodnutím neboli dotknuté hmotné práva žalobcu v zmysle § 7 písm. e) SSP. V danom prípade, keďže bolo zastavené konanie o preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania, správny súd konštatuje, že k takémuto dotknutiu nemohlo dôjsť. Toto rozhodnutie zo dňa 25.07.2017 je právoplatné a tým, že bolo mimo odvolacie konanie zastavené, nedošlo k žiadnemu novému modifikovaniu (zmene) práv a povinností, ani k zrušeniu tohto právoplatného rozhodnutia. Ak konanie, ktoré mohlo zmeniť či zrušiť toto právoplatné rozhodnutie, bolo zastavené, potom zásah do už konštituovaných práv a povinností žalobcu nemohol nastať. Opačný by bol prípad, keby právoplatné rozhodnutie bolo v mimo odvolacom konaní zrušené alebo zmenené; tým by nanovo bolo rozhodnuté o merite veci alebo by správny orgán následne nanovo konštituoval práva a povinnosti žalobcu. Takéto rozhodnutie by bolo preskúmateľné súdom (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf/123/2009 zo dňa 19. augusta 2010 ). Pokiaľ žalobca mal za to, že toto rozhodnutie z 25.07.2017 je nezákonné, mal proti nemu podať správnu žalobu, na základe ktorej by správny súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia, avšak toto neučinil. Inštitút mimo odvolacieho konania totiž nenahrádza inštitút správneho súdnictva.
14. Žalobca teda žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného, ktoré je procesným rozhodnutím, ktoré nemohlo zasiahnuť do jeho práv a povinností v zmysle § 7 písm. e) SSP, preto bolo nevyhnutné takúto žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
15. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie NS SR č.k. 3Sž/97/94 zo dňa 17. októbra 1994, podľa ktorého vyrozumenie podávateľa podnetu o tom, že správny orgán nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku, je len oznámením, ktoré nepodlieha preskúmaniu súdom v správnom súdnictve. Najvyšší súd konštatoval, že podnet na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní pred správnym orgánom nie je návrhom na začatie správneho konania. Ak pri jeho posudzovaní dospeje správny orgán k záveru, že nie je dôvod na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia, vyrozumie podávateľa podnetu v súlade s vládnou vyhláškou č. 150/1958 Ú.v.. Vybaví teda podnet neformálnym oznámením. Ďalej konštatoval, že takéto oznámenie nespĺňa zákonné predpoklady pre podanie návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v zmysle § 247 O.s.p. a tým aj podmienky pre konanie súdu. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že v čase jeho vydania prevažovala v praxi správnych orgánov druhá možnosť vybavenia podnetu na mimo odvolacie konanie, t.j. neformálnym spôsobom. V danom prípade došlo k vybaveniu podnetu prvým spôsobom, t.j. vydaním rozhodnutia o zastavení konania. Avšak uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je použiteľné aj v danom prípade, pretože nehľadiac na formu vybavenia podnetu (či vydaním rozhodnutia o zastavení konania alebo neformálnym oznámením), obsah tohto individuálneho správneho aktu je rovnaký, t.j. nezasahuje do práv a povinností už konštituovaných v právoplatnom rozhodnutí, ktoré bolo predmetom mimo odvolacieho konania.
16. Ďalej správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžo/74/2014 zo dňa 6. októbra 2015, ktorého predmetom prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti písomného stanoviska správneho orgánu k návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku. Podľa tohto rozhodnutia táto písomnosť nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vzniku, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Po vyhotovení predmetného stanoviska ostali práva a povinnosti žalobcu rovnaké ako pred jeho vyhotovením. Navyše podanie spojené s prieskumom rozhodnutia v mimo odvolacom konaní nemá za následok vznik právneho nároku na začatie tohto konania, ale je iba formálnym podnetom na preskúmanie splnenia podmienok potrebných na začatie konania. K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutiach sp.zn. 1Sžr/30/2010 zo dňa 21.10.2011 a 3Sžf/75/2014 zo dňa 01.07.2015. Tiež je potrebné poukázať na judikát publikovaný pod č. R 51/1995: Vyrozumenie podávateľa podnetu o tom, že správny orgán nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) je len oznámenie, ktoré nepodlieha preskúmaniu súdom v správnom súdnictve. Rovnaký právny názor zaujal NS SR aj v uznesení č.k. 7Sži/5/2013 zo dňa 11.07.2014.
17. Správny súd teda konštatuje, že rozhodnutie o zastavení konania o preskúmanie konkrétneho rozhodnutia mimo odvolacieho konania je procesným rozhodnutím, ktoré však žiadnym spôsobom nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, keďže rozhodnutie, ktoré žiadal zrušiť alebo zmeniť v mimo odvolacom konaní, bolo právoplatné a na jeho zmenu či zrušenie nemá právny nárok. V tomto kontexte je potrebné odlišovať riadny opravný prostriedok, a to odvolanie a mimoriadny opravný prostriedok, a to preskúmavanie mimo odvolacieho konania. Kým riadny opravný prostriedok má za následok začatie odvolacieho konania voči neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, podnet na mimo odvolacie konanie nemá za následok začatie mimo odvolacieho konania a pokiaľ aj takéto mimo odvolacie konanie začne ex offo, pokiaľ bude konanie o ňom zastavené, nemá to žiaden vplyv na už právoplatné rozhodnutie správneho orgánu a preto nemôže vyvolať ukrátenie v právnej sfére žalobcu.
18. Správny súd odmietol žalobu aj vo vzťahu k žalobnému petitu, ktorým žalobca žiadal zrušiť (okrem rozhodnutia MF SR zo dňa 26.06.2018) aj rozhodnutie ministra financií SR č: MF/015023/2017-243 zo dňa 25.07.2017. Jeho zrušenie odôvodnil aplikáciou § 191 ods. 3 písm. a) SSP, podľa ktorého môže správny súd zrušiť na návrh žalobcu súčasne s napadnutým rozhodnutím aj rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Napadnutému rozhodnutiu však nepredchádzalo rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, pretože napadnuté rozhodnutie zo dňa 26.06.2018 je vydané prvostupňovým správnym orgánom, konkrétne ministrom financií Slovenskej republiky. Napadnutému rozhodnutiu teda nepredchádzalo žiadne rozhodnutie vydané orgánom verejnej správy nižšieho stupňa. Rozhodnutie ministra financií SR zo dňa 25.07.2017 je samostatným druhostupňovým rozhodnutím, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR zo dňa 29.05.2017, a preto bolo samostatným predmetom súdneho prieskumu. Žalobca teda mal
zákonnú možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia správnu žalobcu na správny súd. Uvedené rozhodnutie teda nie je možné zrušiť v zmysle § 191 ods. 3 SSP ako rozhodnutie správneho orgánu nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu.
19. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
20. Pokiaľ žalobca navrhuje zrušiť aj rozhodnutie ministra financií SR č.: MF/015023/2017-243 zo dňa 25.07.2017, pričom správnu žalobu podal osobne 15.08.2018, žaloba bola podaná zjavne po lehote v zmysle § 181 ods. 1 SSP, čo vyplýva z tej skutočnosti, že podnet na zrušenie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania podal žalobca 19.10.2017, čo znamená, že vtedy mu už muselo byť toto rozhodnutie doručené. Preto správny súd v tejto časti žalobu ako oneskorene podanú podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol.
21. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu a podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.