Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/56/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Ján Ferančík, Obrancov mieru 48, Smolenice, IČO: 45 630 721, zastúpený: AK PRINC & PARNTERS s.r.o., Štefánikova 23, Trnava, proti žalovanému: PERROQUET s.r.o., so sídlom Sedmokráskova 6, Bratislava, IČO: 56 598 21 (pôvodne A- MONT DOMY s.r.o., Saleziánska 21, Trnava, IČO: 44 858 001), o zaplatenie 1.000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/104/2014-241, zo dňa 17.02.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie mení tak, že žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 19.05.2014 do zaplatenia.

Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.000,- eur s úrokom z omeškania s poukazom na to, že poskytol žalovanému službu, za ktorú si uplatnil odplatu vo výške 1.000,- eur splatnú dňa 18.05.2014 podľa faktúry č. 2014004 zo dňa 13.05.2014. Nárok odôvodňoval tým, že dňa 07.01.2014 uzatvoril so spoločnosťou A-MONT DOMY s.r.o. (pôvodný žalovaný, ktorý zanikol zlúčením) Zmluvu o spolupráci s partnerom predaja, na základe ktorej vykonával pre pôvodného žalovaného dohodnutú činnosť do apríla 2017. Podľa Zmluvy vykonával nielen funkciu partnera predaja ako aj riaditeľa realitnej činnosti. Vzhľadom na uvedenú činnosť a s poukazom na čl. 5/A,B,C Zmluvy mu prislúcha odmena z titulu činnosti riaditeľa realitnej činnosti vo výške 1000,- eur za mesiac apríl 2014, ktorú činnosť preukázateľne vykonával, ale za ktorú mu žalovaný odmieta zaplatiť dohodnutú odmenu.

3. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť s poukazom na to, že zmluvný vzťah bol ku dňu 30.04.2014 ukončený, žalobca porušil princípy etického kódexu, ktoré boli súčasne neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, preto má žalovaný za to, že nie je dôvod, aby uhradil žalobcovi plnenie na základe vystavenej faktúry na odmenu za činnosť riaditeľa .

4. Súd prvej inštancie vo veci vypočul strany sporu, právnych zástupcov, svedkov H. O., Ing. B. O., J. B., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

5. Zo Zmluvy o spolupráci s partnerom predaja uzatvorenej stranami sporu dňa 07.01.2014 mal súd prvej inštancie preukázané, že v uvedenom záväzkovom vzťahu žalovaný vystupoval ako franšížista a žalobca ako partner predaja, pričom podľa charakteristiky činnosti uvedenej v Zmluve mal žalobca v zmluve označený ako partner predaja vykonávať maklérsku činnosť podľa čl.2./A. a a zároveň aj funkciu riaditeľa realitnej kancelárie žalovaného, čo vyplývalo z čl. 2./B a za ktorú činnosť sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi odmenu vo výške 1000 eur mesačne, ktorú si má žalobca ako partner predaja zodpovedný za riadenie kancelárie fakturovať jedenkrát mesačne a faktúru doručiť žalovanému.

6. Žalovaný nárok popieral, k čomu súd skonštatoval, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorého povinnosťou je preukázať súdu, že nárok na požadovanú odmenu vznikol. Podľa prvoinštančného súdu z vykonaného dokazovania opodstatnenosť žalovaného nároku nevyplýva, pretože žalobca bol síce prijatý na funkciu riaditeľa kancelárie, čo nepopieral ani žalovaný, a okrem maklérskej činnosti mal vykonávať aj činnosť riadiacu, bolo ale na žalobcovi, aby preukázal, akú konkrétnu riadiacu činnosť v mesiaci apríl 2014, za ktorý si fakturoval odmenu vo výške 1.000,- eur reálne vykonal, pričom ani jeden z vypočutých svedkov, okrem Ing. J. B., nevedel potvrdiť, či túto funkciu žalobca vykonával aj posledný mesiac pred ukončením zmluvného vzťahu, teda aj v apríli 2014. Svedkyňa Ing. B. síce uviedla, že žalobca vykonával funkciu riaditeľa aj posledný mesiac pred ukončením spolupráce, ktoré tvrdenie odôvodňovala tým, že žalobca bol v mesiaci apríl spolu s ňou súčinný pri podpisovaní rezervačnej zmluvy na predaj nehnuteľnosti, ktorú ona sprostredkovávala, nevedela však bližšie ozrejmiť, akú riadiacu činnosť pri danej súčinnosti žalobca vykonával.

7. Žalobca súdu predložil mailovú komunikáciu z mesiaca apríl 2014, ktorú ale prvoinštančný súd nepovažoval za dôkaz o vykonávaní riadiacej činnosti v spojení s riadením kancelárie, pretože ani jeden z mailov nepreukazoval, že by žalobca v apríli 2014 uvedenú činnosť spojenú s riadením kancelárie vykonával. Súd ani či už mailovú, telefonickú, osobnú komunikácia medzi kolegami neuznal ako činnosť spojenú s riadením kancelárie ale ich mal za poradenstvo, konzultácie a rozhovory medzi kolegami. Súd uznal, že pre žalobcu je obtiažne preukázať reálne vykonávanie riadiacej činnosti, keď v Zmluve o spolupráci nemali strany zadefinovanú jasne a zrozumiteľne túto činnosť, nebolo v Zmluve určené, čo je riadiacou činnosťou, V čl. 1./C. Zmluvy strany iba upravili, že jednou z činností, ktorú bude žalobca vykonávať je „Riadenie realitnej kancelárie v rámci spoločnosti“. Žalobca v konaní však nepreukázal, že by v mesiaci apríl 2014 organizoval ako riaditeľ nejaké porady, že by v tomto mesiaci realizoval výberové pohovory za účelom rozšírenia tímu maklérov a pod., čo by bolo možné hodnotiť ako riadiacu činnosť. Súd dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval vykonávanie riadiacej činnosti v mesiaci apríl 2014, preto mu nevznikol nárok na odmenu za túto činnosť a súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. K tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého mu mala byť vyplatená paušálna odmena 1000 eur súd prvej inštancie uviedol, že vyplatenie odmeny je podmienené a viazané na reálny výkon riadiacej činnosti a bez toho, aby žalobca túto činnosť vykonal, mu nebolo možné poskytnúť odmenu. Pojem paušálna odmena neznamená, že odmena patrí žalobcovi za každý mesiac paušálne a automaticky bez ohľadu na to, či reálne vykonáva činnosť pre žalovaného alebo nie, ale odmena patrí za vykonanú činnosť v paušálnej, teda pevne dohodnutej sume 1.000 eur, bez ohľadu na rozsah vykonávanej riadiacej činnosti.

9. Z hľadiska právneho posúdenia súd vychádzal z právnej úpravy uvedenej v § 262 ods. 1 a § 269 ods. 2 Obchod. zák., skonštatoval, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva, ktorá nie je ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku upravená, ale ide o záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi podnikateľmi s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré z konania vyplynuli. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 C.s.p.

10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zmenil a návrhu vyhovel. Odvolanie založil na existencii odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., k čomu poukázal na uzatvorenú Zmluvu o spolupráci s partnerom predaja, v ktorej je funkcia žalobcu ako riaditeľa realitnej činnosti definovaná v čl. 2./B a pod písm. C je definovaná oblasť, ktorú má vykonávať a rozsah práce. Ide tak o dve oblasti, ktoré sú realizované na základe predmetnej dohody. Ide o vedenie kancelárie, jej riadenie a koordinovanie, a zároveň bola v Zmluve dohodnutá i iná aktivita žalobcu a to činnosť realitného makléra, za ktorô mu prináležala odmena. Za výkon riadiacej činnosti ako riaditeľa mal nárok na odmenu vo výške

1.000,- eur. Odvolateľ zdôraznil, že so žalovaným nebol v pracovnoprávnom vzťahu, riadenie kancelárie i partnera predaja vykonával ako živnostník, preto si dohodnuté odplaty fakturoval. Ak žalovaný poukazuje na to, že činnosť riaditeľa vníma ako pravidelnú opakujúcu sa činnosť, išlo by o činnosť závislú, a tak žalovaný konal v rozpore s pracovnoprávnymi predpismi, pretože závislá práca by mohla byť vykonávaná výlučne podľa ustanovení Zákonníka práce a v pracovnom pomere. Predmetná činnosť môže byť ale vykonávaná i ako obchodnoprávny vzťah. Zmluvný vzťah bol ukončený k 30.04.2014 a tak prislúcha žalobcovi odplata vo výške 1.000,- eur dohodnutá stranami ako paušálna odmena za činnosť súvisiacu s vedením realitnej kancelárie, k čomu okrem Zmluvy prináležalo i služobné vozidlo, ktoré ostatní makléri, pokiaľ nevykonávali funkciu riaditeľa nemali. Podľa odvolateľa odmena, ktorú si od vzniku zmluvy uplatňoval fakturovaním žalovanému a ktorý mu ju uhrádzal, prislúcha i teoreticky aj v prípade, ak by žiadnu činnosť pre žalovaného v konkrétnom mesiaci nevykonával, pretože žalovaný sa Zmluve zaviazal pravidelne mesačne uhrádzať paušálnu odmenu na základe čl. 5/A. Článok 5/ B upravuje odmenu za činnosť realitného makléra a čl. 5/C upravuje podmienky, kedy je franšížista spoločnosti RE/MAX oprávnený zadržať výplatu odmeny partnerovi predaja, pričom sú tieto možnosti v tomto článku definované. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil výsledky vykonaného dokazovania, keď sa zameral na skúmanie, či riadiaca činnosť bola v mesiaci apríl 2014 zo strany žalobcu pre žalovaného vykonávaná, pretože tieto okolnosti nie sú pre posúdenie nároku žalobcu relevantné. Nakoľko žalobca nebol v pracovnoprávnom pomere so žalovaným, mal súd vychádzať iba z obsahu zmluvy, ktoré skutočnosti z nej vyplývajúce ani neboli sporné. Skúmanie rozsahu činnosti, ktoré mal v súvislosti s riadiacou funkciou žalobca vykonať prvoinštančným súdom je odklon od podstatných vecí súvisiacich s uplatneným nárokom. Prvoinštančný súd vec nesprávne právne a skutkovo posúdil, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Naviac žalobca, vnímaný ako vedúci pracovník - riaditeľ, predložil súdu e-mailovú komunikáciu z apríla 2014, ktorá je súčasťou súdneho spisu, poukázal na výpoveď svedkyne Ing. B. a svedka B., ktorí potvrdili, že žalobca zastrešoval činnosť kancelárie z titulu funkcie riaditeľa, pomáhal im z pozície nadriadeného pri uzatváraní obchodných prípadov, poskytoval inštrukcie ako majú postupovať ostatní makléri, radil, ako majú túto činnosť vykonávať i vzhľadom na so žalovaným uzatvorenú zmluvu.. Dokazovanie preukázalo, že žalobca vykonával personálneho a odborného garanta - zástupcu realitnej sekcie žalovaného a to nielen vo vzťahu k žalovanému, ale i k ostatnému tímu maklérov a vo vzťahu k držiteľovi licencie Re/Max Slovensko. Žalobca zberal a spracovával údaje, ktoré mu poskytli ostatní makléri o rozpracovanosti jednotlivých prípadov, dohliadal nad dodržiavaním a správnym postupom týchto maklérov, nad ich odbornosťou a monitoroval novinky na realitnom trhu, preto má za to, že mu nárok na žalovanú odmenu prislúcha a naviac žalovaný žiadnu výhradu voči plneniu, ktoré je odvodené od činnosti riaditeľa realitných činností nepreukázal a jeho obrana je bez podstatných dôvodov.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť, stotožnil sa s právnym názorom i odôvodnením rozsudku a zdôraznil, že žalobcovi nárok na odmenu bez nutnosti výkonu akejkoľvek činnosti nemohol automaticky vzniknúť, pričom argumentácia v odvolaní je totožná s tou, na ktorú poukazoval žalobca i v priebehu konania pred prvoinštančným súdom a neuviedol žiadne iné podstatné skutočnosti, ktorými by sa prvoinštančný súd nezaoberal a ktoré by nevyhodnotil. Zmluva, na ktorú poukazuje žalobca ale nedáva priestor na závery, z akých vychádza žalobca, pretože v takom prípade by žalovaný mal žalobcovi platiť odmenu iba z dôvodu existencie zmluvy bez toho, aby vykazoval akúkoľvek činnosť. Predmetná odmena je bezpochyby viazaná na konkrétnu dohodnutú činnosť a nielen na samotnú existenciu a trvanie zmluvy. Vyplatenie odmeny je podmienené reálnym výkonom funkcie, ktorú skutočnosť žalobca nepreukázal a tak mu nemôže vzniknúť nárok na zaplatenie paušálnej odmeny. Tvrdenie žalobcu, že ho žalovaný funkcie riaditeľa za obdobie apríl 2014 nezbavil neznamená, že nemal žiadne výhrady voči jeho činnosti, pričom samotné ukončenie spolupráce je jednoznačným prejavom nespokojnosti.

12. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu podal odvolaciu repliku zo dňa 27.04.2017, ktorou reagoval na predmetné vyjadrenie. Zopakoval námietky, ktoré už uviedol pred prvoinštančným súdom v rámci vykonávaného dokazovania a ktoré popísal i v podanom odvolaní, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné ich opakovať

13. Odvolací súd zistil, že pôvodný žalovaný zanikol dňom 21.07.2017, kedy bol i vymazaný z obchodného registra a to zlúčením so spoločnosťou Perroquet s.r.o. ako právnym nástupcom. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd rozhodol uznesením č.k. 21Cob/56/2017-283 zo dňa 19.04.2018 , že bude pokračovať v konaní s právnym nástupcom žalovaného a odvolaciu repliku žalobcu spolu s

výzvou na podanie odvolacej dupliky doručil spoločnosti Perroquet, s.r.o. Bratislava ako žalovanému elektronicky dňa 07.07.2018. Žalovaný na výzvu nereagoval.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý nie je správne a je ho potrebné podľa § 388 C.s.p. zmeniť.

15. Odvolací súd ako je konštatované vyššie o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.

16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval v tomto konaní do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie otázky skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., a tým ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom. Odvolací súd vzal do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov strán pred prvoinštančným súdom. Civilný sporový poriadok umožňuje rozhodnúť o odvolaní odvolacím súdom i bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v tomto konaní daná. K tomuto procesnému postupu odvolací súd poukazuje i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Valer Assalino v. Portugalsko z 20.04.2002) vzťahujúcu sa na prípady, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, a za týchto okolností neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, najmä, ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva len otázky právne.

17. Podľa § 388 C.s.p.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 18. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď návrh žalobcu zamietol s poukazom na výklad obsahu Zmluvy o spolupráci, k čomu tiež skonštatoval, že žalobca musí preukázať i reálne vykonávanie riadiacej činnosti, čo sa mu nepodarilo, v samotnej Zmluve absentuje podrobnejšia charakteristika, ktorá by určila obsah a rozsah riadiacej činnosti a ktorá nie je v Zmluve dostatočne zrozumiteľne definovaná. Žalobca tak súdu nepreukázal, že aj v mesiaci apríl 2014 vykonával porady, príp. výberové pohovory za účelom rozširovania tímu maklérov, a bez takýchto dôkazov nemožno mať za to, že by vykonával nejakú riadiacu činnosť, teda neuniesol bremeno tvrdenia vyžadované k tomu, aby mu mohol súd žalovanú istinu priznať.

19. Odvolací súd pripúšťa možnosť polemiky o tom, či činnosť žalovaným definovaná v čl. 1./B Zmluvy ako riaditeľ realitnej kancelárie je alebo nie je podnikaním, prípadne či sa nejedná o skrytý pracovnoprávny vzťah, ale v súdenom prípade vzal odvolací súd do úvahy prioritne ako základný princíp výkladu zmluvy samotné znenie Zmluvy, ktorá je uzatvorená medzi podnikateľskými subjektami, a tak sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka, ktorou je založený obchodnoprávny vzťah. Ide o zmluvu inominátnu s prvkami mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchod. zák., kedy žalobca konal v mene žalovaného vo vzťahu k tretím osobám, zariaďoval obchodné záležitosti a uskutočňoval činnosť, ku ktorej sa v Zmluve zaviazal. Žalobca je v Zmluve označovaný ako partner predaja, a jeho povinnosti sú upravené v časti 3. Zmluvy. Okrem toho však Zmluva ukladá povinnosti i žalovanému, ktorého označuje ako franšížistu spoločnosti RE/MAX, ktorý sa zaväzuje, že bude uhrádzať žalobcovi odplatu

za riadenie kancelárie 1000 eur mesačne, ako je uvedené v čl. 5/A, a ďalej odmenu z provízie, ktorá bude žalovanému vyplatená klientom za poskytnutie realitných služieb vo výške 50% a k tomu odmena vo výške 180 eur za vyhotovenie kúpnych zmlúv a návrhu na vklad, ako vyplýva zo znenia čl. 5/B Zmluvy. Uvedené skutočnosti preukazujú, že žalobca ako zmluvná strana obstarával pre žalovaného obchodnú záležitosť, ktorú žalovaný v Zmluve označil ako služby partnera predaja, a zároveň vykonával i činnosť spočívajúcu v riadení realitnej kancelárie, teda obstarával dve samostatné obchodné záležitosti, z ktorých za služby predaja mal dohodnutú odplatu osobitne a za riadenie kancelárie osobitne. Ak podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný v Zmluve, ktorú uzatvoril so žalobcom, bližšie nevymedzil rozsah činnosti vzťahujúcej sa k riadeniu realitnej kancelárie, nemožno tento nedostatok pričítať v neprospech žalobcu, pretože bolo na žalovanom, aby i on uniesol bremeno popretia a adekvátne dôvody, pre ktoré žalovanú odplatu odmietol žalobcovi uhradiť súdu predložil, čo sa nestalo. Argumentačne a bez predloženia relevantných dôkazov, ktoré by nárok žalobcu vylučovali obrana žalovaného neobstojí, k čomu je potrebné vziať do úvahy, že až do mesiaca, ktorý bol posledným pred ukončením zmluvného vzťahu, žalovaný odplatu žalobcovi po doručení faktúry uhrádzal bez toho, aby vyžadoval akékoľvek podrobenejšie popísanie činnosti, či preukazovanie úkonov, za ktoré by mala byť odplata uhradená. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nárok na žalovanú odplatu vznikne, ak je činnosť, ku ktorej sa žalobca zaviazal riadne vykonaná a to bez ohľadu na očakávaný výsledok, ako je uvedené v ust. §571 ods. 2 veta prvá Obchod. zák., podľa ktorého, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Odvolací súd nemá za to, že by obstaranie činnosti spočívajúcej v riadení realitnej kancelárie bolo neurčité, a zrejme ho za postačujúce považoval i žalovaný, ktorý odplatu za riadenie kancelárie uhrádzal, pričom s ohľadom na určitosť či neurčitosť je potrebné vychádzať nielen z výkladových kritérií, ale vziať do úvahy i kritéria výkladu vymedzené v ust. § 266 ods.1,2 a 3 Obchod. zák., ktorými je preferovaná zmluvná voľnosť a neformálnosť obchodných záväzkových vzťahov, z hľadiska ktorého posúdenia odvolací súd vyhodnotil nárok na odplatu za uskutočnenie činnosti žalovaným v Zmluve označenej ako riadenie realitnej kancelárie za dôvodný a nárok na zaplatenie žalovanej istiny opodstatnený.

20. Odvolávajúca sa žalujúca strana sporu súčasne v návrhu žiadala okrem žalovanej istiny priznať i úrok z omeškania vzhľadom k tomu, že sa žalovaná strana dostala so splnením svojej povinnosti do omeškania.

21. Podľa § 365 Obchod. zák. (1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

(2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

(3) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

(4) Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 Obchod. zák. (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzby úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

22. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania v sadzbe 9,25% ročne od 19.05.2014, čo je dátum nasledujúci po splatnosti faktúry č. 2014004, ktorou si vyúčtoval príslušnú odmenu v zmysle Zmluvy čl. 5/A a od ktorého bol žalovaný v omeškaní. Žalovaný sa so splnením povinnosti uhradiť žalovanú istinu dostal do omeškania, preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, Podľa Európskej centrálnej banky bola základná úroková sadzba v rozhodujúcom období, t.j. k 19.5.2014 bola 0,25% ročne a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 9,25% ročne a to počas celej doby omeškania.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacom konaní v celom rozsahu.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).