Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-80-2018.pdf
PDF · 122.62 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/80/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti T. a C., bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom ÚPSVaR Banská Bystrica, deti matky C., právne zastúpená JUDr. Jankou Kmeťovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Ul. Prof. Sáru 44 a otca C., právne zastúpený JUDr. Erikou Golskou, advokátkou so sídlom Lučenec, T. G. Masaryka 7, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom podaným dňa 3. 4. 2018 sa domáhal zníženia výživného na maloletého I. zo sumy 130 € na sumu 80 € mesačne a maloletého C. zo sumy 130 € na sumu 50 € mesačne, splatné vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc dňom 1. 3. 2018. Svoj návrh odôvodnil 1/ zmenou zamestnania, 2/ uzavretím manželstva, 3/ očakávaním narodenia dieťaťa v apríli 2018.
2. Matka v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25. 4. 2018 žiadala návrh otca na zníženie výživného zamietnuť ako nedôvodný z dôvodu, že 1/ nie je v záujme mal. detí, 2/ výživné je prednostné pred nákupom strojov, prístrojov a iných vecí, ktoré otec v návrhu uvádzal, 3/ výživné uhrádzané otcom nepostačuje na krytie všetkých potrieb mal. detí, 4/ z jej príjmu po uhradení všetkých nákladov jej neostane nič. 3. Opatrovník v písomnom vyjadrení doručenom dňa 21. 6. 2018 doporučil súdu návrh otca na zníženie výživného zamietnuť ako nedôvodný z dôvodu, že na strane mal. detí sa zmenili pomery tým, že mal. I. nastúpil do 1. ročníka ZŠ a mal. C. do MŠ, čím sa zvýšili náklady matke na mal. deti.
4. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 26. 6. 2018 uviedla „My v plnom rozsahu trváme na podanom návrhu na zníženie výživného na mal. deti, pretože sme toho názoru, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov nielen na strane otca, ale aj na strane matky. V čase, keď súd v rámci rozvodového konania rozhodoval o výživnom, otec mal. detí bol zamestnaný v spoločnosti R., kde jeho priemerný príjem predstavoval 609,75 € mesačne. Ukončil pracovný pomer dohodou, je to pravda, v mesiaci apríl 2017, avšak z dôvodu, že tam hrozilo zníženie jeho príjmu o 150 € mesačne. Pokiaľ otec mal pracovať za danú mzdu a z tej platiť také výdavky aké mal, predovšetkým na výživné na mal. deti, už to nebolo pre neho rentabilné. Následne bol vedený na úrade práce od konca mesiaca apríl do 31. 12. 2017. Je pravda, že jednorázovo bol poberateľom príspevku na podnikanie v januári 2018 vo výške 3 000 €. Výdavky ale otca v súvislosti s podnikateľskou činnosťou boli vyššie, ako suma 3 000 €. Súčasťou súdneho spisu sú vlastne nákupy pracovných pomôcok potrebných na podnikanie otca a predkladáme súdu aj ďalšie výdavky. Čo sa týka zrátania všetkých týchto výdavkov, t.
z. že otec aby mohol rozbehnúť podnikateľskú činnosť musel vynaložiť aj finančné prostriedky od rodiny, nielen teda od toho jednorázového príspevku na podnikanie. Pokiaľ aj p. právna zástupkyňa v úvodnej reči sa snažila apelovať na to, že teda otec má tento príjem, ja zdôrazňujem, že tento príjem vlastne je účelovým príjmom, slúži na podnikateľské aktivity otca a nie je možné ho použiť na plnenie vyživovacej povinnosti na mal. deti. V súčasnej dobe príjem otca je veľmi neistý, tak ako v rámci podnikateľskej činnosti, tak aj v prípade otca jeden mesiac je dobrý, druhý mesiac je horší. Jeho priemerný príjem predstavuje od 450-500 € brutto, t. z. z toho si musí platiť výdavky na zdravotné poistenie vo výške 63 €, prispievať na domácnosť a od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti na tieto mal. deti mu pribudlo výživné na mal. P. (predkladám RL súdu), od 10. 5. 2018, teda má otec 3 vyživovacie povinnosti. Čo sa týka výdavkov otca, tak tieto boli v samotnom návrhu uvedené, tú zmenu pomerov vlastne na strane otca vidíme v dvoch aspektoch, teda zníženie jeho príjmu, neistý príjem a takisto nová vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, tak od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti, keď matka poberala rodičovský príspevok sa jej súčasný príjem zvýšil, matka sa zamestnala a jej príjem je 471,14 € podľa zistenia súdu. Čiže je to príjem porovnateľný s príjmom otca. V porovnaní s otcom ale matke nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. To je ten rozdiel, ktorý by som chcela dať do pozornosti súdu. Chcela by som sa vyjadriť aj k písomnému vyjadreniu PZ matky, v zmysle ktorého došlo aj k vyčísleniu výdavkov na mal. deti. Neboli mi predložené jednotlivé doklady ohľadom týchto výdavkov, neviem či boli súdu doručené, ale ja osobne ich považujem zo strany matky za nepreukázané. Pokiaľ ide o výdavky na mal. I., v tomto smere nemožno súhlasiť s výdavkom, ktorý matka uviedla vo výške 6,50 € ZRŠ v škole. Podľa môjho názoru a podľa obvyklej praxe príspevok na ZRŠ sa platí jednorázovo pri začatí školského roku a nie pravidelne mesačne. Taktiež výdavok na stravu do školy, konkrétne na desiatu vo výške 50 € mesačne na mal. I. považujeme za neprimeraný výdavok z toho dôvodu, že tento výdavok prevyšuje výdavok v podobe stravy na doma, ktorý predstavuje len 30 € mesačne. Pokiaľ berieme do úvahy, že mesačné výdavky na desiatu pre mal. I. sú 50 €, potom teda výdavky denné na túto desiatu sú 2,50 € denne, čo myslím, že bežná desiata pre 8-ročné dieťa takúto hodnotu nemá. Primeraný výdavok na desiatu pre maloletého I. by mohol byť 20 € mesačne. Čo sa týka výdavkov na zdravotnú starostlivosť, pokiaľ matka uviedla 30 € mesačne, ja tvrdím, že pokiaľ aj má nejaké zdravotné problémy mal. I., tieto zdravotné problémy určite nie sú každý mesiac, t. z. že tie výdavky nie sú pravidelné mesačné. Pri bežnom 8-ročnom dieťati primeraný výdavok na zdravotnú starostlivosť mesačne môže predstavovať tak 10 €. Po zrátaní všetkých týchto výdavkov, ktoré uviedla matka dieťaťa, odpočítaní tých výdavkov, ktoré považujeme za neprimerané, výdavky na výživu mal. I. mesačne predstavujú 162,60 €. Z toho zdôrazňujem, že otec pokrýva tieto výdavky sumou 130 €. To znamená, že samotná matky by mala podľa tohto prispievať na výživu mal. I. sumou 32,60 €. Ja samozrejme beriem do úvahy aj skutočnosť, že plnenie vyživovacej povinnosti zo strany matky, ktorej sú zverené mal. deti sa berie do úvahy aj osobnou starostlivosťou, ale som toho názoru, že vychádzajúc aj z judikatúry v tomto smere, ten finančný príspevok zo strany matky by mal byť vyšší ako 30 €. Pokiaľ ide o výdavky na mal. C., tu v podstate tieto považujeme za primerané, až na výdavok na lieky, ktorý by mal predstavovať podľa vyjadrenia matky 40 € mesačne. Opäť tento výdavok považujeme za neprimerane navýšený a za primeraný považujeme výdavok 10 € mesačne. Pri zohľadnení tohto primeraného výdavku, potom výdavky na výživu mal. C. mesačne predstavujú sumu 123,60 €. Výživné na mal. C. zo strany otca predstavuje sumu 130 €, t. z. že to výživné dokonca prevyšuje výdavky na vyživovaciu povinnosť mal. C.. Pokiaľ som hovorila, že teda došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorá je dôvodom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, tvrdím, že došlo k zmene pomerov aj na strane matky, ten súčasný príjem na strane matky sa oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti zvýšil a je porovnateľný s príjmom otca. Matka oproti otcovi nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, t. z. má vyživovaciu povinnosť na dve mal. deti a otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Tvrdíme, že návrh otca je v tomto smere v celom rozsahu za dôvodný a preto navrhujeme, aby mu súd vyhovel.“
5. Otec na pojednávaní dňa 26. 6. 2018 uviedol, že žije v domácnosti s manželkou, vlastnou dcérou P. nar. 10. 5. 2018 a nevlastným synom P. nar. 6. 4. 2012. Manželka je t. č. na materskej dovolenke, jej príjem pozostáva z materského príspevku vo výške 370 €, rodinných prídavkov na dve deti a výživného na syna P. vo výške 100 €. Jeho manželka t. č. nevykonáva činnosť kaderníčky, len keď niekto z rodiny k nim príde. Mal. P. má 1 mesiac a 2 týždne, mesačné výdavky na maloletú sú vo výške 90 € a pozostávajú z plienok, utierok, mlieka Beby, oblečenia v hodnote 20 €. Zdravotný stav maloletej je dobrý. Ako rodina žijú v rodinnom dome, ktorého výlučným vlastníkom je manželka. Do vlastníctva nehnuteľnosť nadobudla minulý rok. Kúpna cena bola 45 000 €. Finančné prostriedky manželka mala z predaja bytu, ktorý mala vo vlastníctve a z hypotéky ktorú zobral. Sám nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Mesačné výdavky na bývanie pozostávajú z poplatku za elektriku 58 € mesačne, dreva 1 000 až 1 100 € ročne. Ďalej uhrádza
Magio TV a internet 37 € mesačne. V súčasnosti má dlh u svojej mami vo výške 7 000 €, pretože jeho matka zobrala pôžičku na plynofikáciu z dôvodu, že jemu by ju nedali. Dohodli sa na tom, že ju bude splácať po 100 €. Mesačne spláca hypotekárny úver po 106 € a to pravidelne mesačne. Ako rodina majú rodinné poistenie, v ktorom sú poistení spolu s manželkou a dvomi deťmi za mesačný poplatok 40 €. Ako živnostník má zdravotné pripoistenie v prípade, žeby bol PN, čo je mesačne 28 €. Mesačné výdavky na stravovanie v domácnosti sú do 100 €, drogériu 25 €, oblečenie, obuv 60 €. S manželkou na jednu zmluvu majú dva mobilné telefóny, za ktoré sa uhrádza samostatne po 20 €. Naposledy mal trvalý pracovný pomer uzavretý v obchodnej spoločnosti R. s.r.o. Fiľakovo a to do apríla 2017. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, skončenie pracovného pomeru inicioval sám a skončil dohodou bez udania dôvodu. Dôvod iniciovania skončenia pracovného pomeru bolo to, že keď sa porozprával s vedúcimi, príjmy išli dole a tiež mal výdavky na dochádzanie do zamestnania. So svojim príjmom by išiel dole o 120-130 € netto. Následne bol nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 416,85 €, čo bolo menej ako jeho príjem v obch. spoločnosti R. s.r.o. V čase skončenia pracovného pomeru dva dni pracoval v obch. spoločnosti G. so sídlom v Tomášovciach, kde pracoval na pozícii operátora triedovej linky. Skončenie pracovného pomeru v tejto obch. spoločnosti inicioval z dôvodu, že sa rozhodol podnikať v oblasti zvárania, ktorý má zapísaný ako jeden predmet činnosti. Zo strany úradu práce mu bol ponúknutý príspevok na podnikanie, prvá časť vo výške 3 000 €, druhá časť vo výške 2 000 €, ktorú ešte nevyčerpal. V súvislosti s podnikaním zakupoval pásovú pílu v hodnote 1 000 €, zváračku 800 €, nerezovú zváračku 729 €, brúsky 109 € a 50 €, plynové bomby, argónovú 100 € a CEO2 - 60 €. Má ukončené vzdelanie v odbore operátor drevárskej a nábytkárskej výroby. Prax má na stavbách v zahraničí, ako stolár a teraz ako zvárač. Predtým činnosť zvárača nikdy nevykonával. Pre vykonávanie tejto činnosti sa rozhodol z dôvodu, že svokor je zvárač a popri ňom sa zaúča. Jeho svokor túto činnosť stále vykonáva, má náradie ale už staré, preto cez príspevky zakupoval nové. Svoj príjem vyčíslil na 550-600 € brutto. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, osobného motorového vozidla. Na podnikateľskom účte má 120 € a na bežnom účte mám 20-25 €. Rozdiel medzi výdavkami a príjmami v domácnosti mu pomáhajú vykryť rodičia z jednej aj z druhej strany.
6. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 26. 6. 2018 uviedla „V plnom rozsahu sa pridržiavame nášho vyjadrenia zo dňa 23. 4. 2018, kde by sme chceli poukázať p. právna zástupkyňa žalobcu rozporovala ZRŠ školu 6,50 € mesačne. Je tam pomlčka polročne 40 €. Máme zato, že sme túto položku premietli do mesačného výdavku, platí sa to naozaj polročne 40 €. Je to aj v tom vyjadrení uvedené. Čo sa týka jednotlivých nákladov máme zato, že sa jedná o bežné výdavky, ktoré sú spojené s výživou mal. detí, nie sú nejakým spôsobom proste vynakladané nad pomery, zabezpečujú sa základné životné potreby a potreby mal. detí v súvislosti s navštevovaním ZŠ a MŠ. Čo sa týka výdavkov na žalovanú, teda matku, tá má ten mesačný príjem v priemere 470 € ako uvádza zamestnávateľ, ale môžeme preukázať poslednými výplatnými páskami, že sa jedná v čistom o sumu 454 €, takže je to priemerný mesačný vypočítaný príjem. Máme zato, že už výdavky boli v tom konaní pred OS v Lučenci preukazované a už vtedy, keď mal. deti navštevovali jeden školské zariadenie a druhý predškolské zariadenie a bolo ustálené to výživné 130 € na jedného a 130 € na druhého, máme zato, že toto je primerané výživné, ktorým sa dá pokryť tie základné životné potreby a tým pádom nesúhlasíme, aby sa to výživné znížilo.“
7. Matka na pojednávaní dňa 26. 6. 2018 vo výsluchu uviedla, že mal. I. má 8,5 roka, končí 1. ročník ZŠ, do ktorej ho vozí autom, rovnako aj mal. C. do škôlky. Na vozenie detí sú mesačné výdavky na PHM vo výške 10-15 €. Maloletý sa stravuje v škole, stravná jednotka je 1,20 €. Okrem toho sa platí režijný poplatok za jedáleň 5 € mesačne. Prvý polrok maloletý navštevoval školský klub za poplatok 10 € mesačne. V rámci školy mal maloletý krúžok E., kde sa uhrádzal jednorázový poplatok 10 € na potreby ako výkresy, farbičky a pod. Mimo školy maloletý nemal žiadnu platenú záujmovú činnosť. Maloletý je vedený v pedopsychiatrickej, logopedickej, neurologickej, kožnej ambulancii a v Ortotechu. V pedopsychiatrickej ambulancii je maloletý vedený z dôvodu ADHD, užíva lieky na ktoré sa mesačne dopláca 10-15 €. Návšteva logopedickej ambulancie je bezplatná. Jedenkrát sa do nej uhrádzal poplatok za špeciálne CD a to v septembri 2017 v hodnote 100 €. V neurologickej ambulancii je maloletý vedený z dôvodu ADHD, v ktorej nie sú maloletému predpisované lieky. V kožnej ambulancii je maloletý vedený pre atopický exzém, používa prostriedky na ošetrovanie pokožky za štvrťročný doplatok 7 €. V Ortotechu je maloletý vedený z dôvodu pokrivených nôh a členkov, nosí ortézy a ortopedické vložky. Nie všetky ortopedické pomôcky sú preplácané zdravotnou poisťovňou. Ortopedické vložky sa maloletému zakupujú dvakrát do roka za doplatok po 4 €. Mesačné výdavky na stravovanie maloletého v domácnosti sú vo výške 30-50 €, oblečenie, obuv 30 €. Maloletý má mobilný telefón, do ktorého sa mu štvrťročne zakupuje kredit za 10 €. Mal. Martin má 4 roky, navštevuje MŠ, v ktorej je stravná jednotka 1,09 €.
Okrem toho sa platí za stravovanie režijný poplatok 5 € mesačne. Maloletému za pobyt v MŠ sa uhrádza mesačný poplatok 14 €, okrem toho sa uhrádza ročný poplatok za triedu 20 € a MŠ 20 €. Maloletý je vedený v kožnej ambulancii pre atopický exzém. Na telovú kozmetiku sa maloletému štvrťročne dopláca 7 €. Maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Mesačné výdavky na stravovanie maloletého v domácnosti sú vo výške 30 €, oblečenie, obuv 40-50 €. Maloletý nastúpil do MŠ dňa 2. 9. 2017. Do MŠ sa dvakrát zakupovali hygienické potreby do 20 € a pri nástupe periny, obliečky, pyžamá, papuče v hodnote do 80 €, na čom sa otec nepodieľal. Mal. I. sa do školy uhrádzal polročný poplatok ZRŠ 40 €, na začiatku školského roka poplatok do triedneho fondu 10 €, z čoho sa zakupovali pracovné zošity, učebnice. Výbava na maloletého ako prváka ju vyšla na 180 €. Maloletý bol na výlete so školou za poplatok 8 €. So školou maloletý neabsolvoval školu v prírode. Sama inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, dlhy u rodiny, známych nemá, nemá pôžičku. Každému maloletému mesačne uhrádza poistenie 21,63 €, sama poistenie nemá. Spolu s deťmi býva v rodinnom dome u rodičov, ktorí sú jeho vlastníkmi. Na inkaso mesačne prispieva sumou 60 €, internet uhrádza za 15 €. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, hnuteľnej veci väčšej hodnoty, osobného motorového vozidla. Aktuálne na účte má asi 20 €. Maloleté deti nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť, nemajú vlastný príjem. Maloletý I. vlastní osobné motorové vozidlo Renault Megane, ktorý mu darovali starí rodičia v r. 2015. Svoj príjem vyčíslila na 450 € netto. Na maloleté deti poberá rodinné prídavky, uplatnila si daňový bonus. Iný ďalší príjem nemá. Otec dlh na výživnom nemá, inou formou sa na výžive maloletých detí nepodieľa, s deťmi sa nestretáva.
8. Opatrovník na pojednávaní dňa 26. 6. 2018 v celom rozsahu zotrval na písomne podanej správe.
9. Z dôvodu potreby doplnenia dokazovania súd nariadené pojednávanie na deň 26. 6. 2018 odročil.
10. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 18. 9. 2018 uviedla „My trváme na podanom návrhu na zníženie výživného na mal. deti. V priebehu súdneho konania sme predložili súdu a takisto prostredníctvom súdu aj matke mal. detí všetky listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že návrh bol podaný dôvodne. Čo sa týka číselného vyjadrenia z príjmov otca od januára 2018, kedy začal vykonávať podnikateľskú činnosť vyplýva, že jeho priemerný hrubý príjem za celé obdobie od januára až do augusta je 3 365 €. Z toho vyplýva, že priemerný mesačný hrubý príjem predstavuje 420,625 €, z čoho je potrebné vziať do úvahy 19 % daň z príjmu, ktorú otec bude povinný platiť vo výške 79,92 € pokiaľ berieme len obdobie do mesiaca august vrátane. Pravidelne mesačne otec odvádza aj poistné na zdravotné poistenie vo výške 63,84 €. Ku dnešnému dňu otec neodvádza odvody do Sociálnej poisťovne, ale od 1. 1. 2019 bude odvádzať aj tieto. Z uvedených číselných vyjadrení vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem otca je vo výške 276,86 €. Z tohto príjmu platí výživné na dve mal. deti vo výške 260 €, čo je výživné vo výške 94,20 %. Z jeho čistého mesačného príjmu otcovi zostáva suma 16,86 €. Podotýkam, že od 10. 5. 2018 má otec aj tretiu vyživovaciu povinnosť k mal. P., pričom táto zostávajúca suma nepostačuje ani na úhradu výživného vo vzťahu k tomuto tretiemu dieťaťu v min. výške, teda vo výške 30 % zo sumy životného minima. My tvrdíme, že uvedenými listinnými dôkazmi je dostatočne preukázaná zmena pomerov na strane otca dieťaťa a teda pokles jeho finančnej situácie, ktorá mu neumožňuje uhrádzať výživné v takej výške, v akej je ku dnešnému dňu stanovené. Preto návrh otca považujeme v celom rozsahu za dôvodný.“
11. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 18. 9. 2018 uviedla „Žalovaná nesúhlasí s podaným návrhom, my sme sa k uvedenému návrhu vyjadrili, takisto sme prejavili ústne na minulom pojednávaní svoj nesúhlas. Chceme poukázať na to, že žalovaná preukázala, že náklady na dve mal. deti sú v takej výške, že ani to výživné, ktoré vlastne je teraz stanovené, nepokryje všetku tú výšku tých nákladov. Znížila by sa výrazne úroveň a keby sa znížilo výživné, nepostačovalo by to ani na základné potreby mal. detí. Chceme poukázať ešte na tú skutočnosť, že vlastne k výživnému došlo rozhodnutím z r. 2016, kedy 27. 9. 2016 bola stanovená takáto výška výživného. Žalobca preukazuje aj nejaké splátky hypotekárneho úveru, kde ale túto nehnuteľnosť vlastnila jeho matka ešte asi 4 roky pred stanovením výživného a v podstate sa vyplatili len matkine dlžoby a zostala ešte suma 15 000 € za tú nehnuteľnosť. Žalobca túto nehnuteľnosť užíval aj predtým, čiže musel mať také isté náklady min. vlastne vyššie, vzhľadom na tie splátky, ktoré sú uvádzané v tej úverovej zmluve. Tie splátky boli znížené z nejakých 400 € na 107 €, čiže aj tu je priestor, aby bol schopný splácať to výživné, ktoré bolo dohodnuté v r. 2016. Máme zato, že nie sú také dôvody, aby to zníženie výživného bolo, lebo ten pokles príjmu nie je preukázaný tak, ako by malo byť preukázané u živnostníkov. Výpis z účtu nie je jediný relevantný dôkaz, kde v podstate môže on aj pokladničnými blokmi dosahovať príjem, nie je to preukázanie toho príjmu, že vlastne predložil len výpis z účtu.“
12. Právna zástupkyňa otca po vyjadrení právnej zástupkyne matky uviedla „Pokiaľ by som mala reagovať na reč prednesenú PZ matky na dnešnom pojednávaní ohľadom príjmu otca mal. detí ja tvrdím, že otec mal. detí vykonáva podnikateľskú činnosť iba od 1. 1. 2018, t. z. daňové priznanie ešte nepodával, iným spôsobom ako výpismi z jeho bankového účtu a faktúrami, ktoré vystavil a spôsobom úhrady jeho príjmu, nie je možné jeho príjem preukázať. Ja tvrdím, že súdu predložené doklady sú hodnoverné a nie je možné vychádzať z nejakých predpokladov o príjme otca. Ja som toho názoru, že samozrejme mal. deti si zaslúžia výživné a odôvodnené potreby sú jedno kritérium stanovenia jeho výšky, ale na druhej strane je potrebné, aby súd zohľadnil aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane otca. Ja tvrdím, že otec ku dnešnému dňu pokiaľ súd dnešného dňa rozhodne, má 3 vyživovacie povinnosti vo vzťahu k 3 mal. deťom a všetky 3 deti majú právo na výživné vo vzťahu k svojmu otcovi. Nie je možné, aby súd považoval za spravodlivé plnenie vyživovacej povinnosti nad majetkové pomery vo vzťahu otca k dvom mal. deťom a doslova neplnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k tretiemu dieťaťu, pretože ako som už spomínala z čistého príjmu po vyplatení všetkých povinných výdavkov neberiem do úvahy investície do podnikateľskej činnosti otca dieťaťa, alebo uspokojovanie jeho osobných potrieb, zostáva suma 16,86 €. Táto suma nie je suma zodpovedajúca ani výške minimálneho výživného, ktoré by mal poskytovať otec mal. detí tretiemu dieťaťu. Obraciam sa na súd a navrhujem, aby celé toto súdne konanie posudzoval z hľadiska komplexných kritérií, nielen z hľadiska kritéria odôvodnených potrieb mal. detí a zachovania ich životnej úrovne, ale aj z hľadiska posudzovania zmenenej situácie na strane predovšetkým otca detí, ale aj na strane matky detí, ktorá v čase ostatného rozhodovania súdu o výživnom v r. 2016 bola na materskej dovolenke, ku dnešnému dňu je zamestnaná a jej príjem sa zvýšil. Akceptujeme plnenie vyživovacej povinnosti zo strany matky aj osobným prístupom matky detí, ale pokiaľ situácia je taká aká ku dnešnému dňu je, jej finančný prínos vo vzťahu k uspokojovaniu potrieb mal. detí by sa mal tiež zvýšiť. Opätovne zdôrazňujem, že zo strany otca považujeme návrh na zníženie výživného ktorý bol dostatočnými listinnými dôkazmi súdu preukázaný za dôvodný a navrhujeme, aby mu súd v plnom rozsahu vyhovel.“
13. Otec z dôvodu PN sa na nariadené pojednávanie nedostavil.
14. Matka na pojednávaní dňa 18. 9. 2018 uviedla, že mal. I. nastúpil do 2. ročníka ZŠ, do ktorej sa uhrádzalo za školské pomôcky 50 €, ZRPŠ na rok 15 €, stravné na mesiac 28 €. Do školy sa maloletému zakupovali prezúvky v hodnote 30 €, úbor na telesnú v hodnote 10 €, tenisky v hodnote 10 €. Maloletý so školou pôjde na plavecký výcvik za poplatok 10 €. Maloletému ošetrujúcou lekárkou bola zistená alergia, s ktorou zatiaľ zvýšené výdavky nie sú. Mal. C. druhým rokom navštevuje MŠ, do ktorej sa uhrádzal poplatok ZRPŠ 40 € na rok, 28 € stravné na mesiac. Za 28 € sa mu zakupovali papuče, hygienické pomôcky do škôlky v hodnote 25 €.
15. Opatrovník na pojednávaní dňa 18. 9. 2018 zotrval na svojom písomnom vyjadrení v celom rozsahu.
16. Z otcom predložených dokladov vyplýva, že mu pribudla vyživovacia povinnosť na mal. P., L., manželke bola priznaná materská vo výške 10,88632500 € na deň, manželka otca má prenajatá priestor pre obchod a služby na základe nájomnej zmluvy zo dňa 14. 8. 2017 s dohodnutým nájmom vo výške 225 €, otec ako dlžník uzavrel záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam a zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou a.s., na úver vo výške 12 000 € splatný v 116,70 € mesačných splátkach so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 7. 2018.
17. Otec napriek uloženej povinnosti súdu doložil ako doklad o svojom príjme len dve faktúry a to faktúru 2018/11 s dátumom vyhotovenia 22. 8. 2018 na sumu 410 € a faktúru 2018/012 s dátumom vyhotovenia 22. 8. 2018 na sumu 155,50 €.
18. Z matkou predložených dokladov vyplýva, že mal. I. je vedený v ambulancii FBLR1 z dôvodu poruchy držania tela, dermatologickej ambulancii, neurologickej ambulancii, pedopsychiatrickej ambulancii, ortopedickej ambulancii a mal. C. v kožnej ambulancii. Taktiež matkou predložené doklady potvrdzujú výdavky spojené s návštevou školy mal. I. a návštevou MŠ mal. C..
19. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec vyplýva, že otcovi vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti za obdobie od 22. apríla 2017 do 21. októbra 2017 spolu vo výške 2 501,10 €.
20. Z oznámenia obch. spoločnosti R. spol. s.r.o., Lučenec vyplýva, že otec bol ich zamestnancom od 1. 7. 2013 do 13. 4. 2017. Pracovný pomer s otcom bol ukončený na základe jeho žiadosti dohodou. Čistý mesačný príjem otca za posledných 12 odpracovaných mesiacov bol vo výške 609,75 €.
21. Z oznámenia ÚPSVaR Lučenec vyplýva, že otec odo dňa 22. 4. 2017 do 31. 12. 2017 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dôvodom vyradenia z evidencie bolo poskytnutie príspevku na samostatne zárobkovú činnosť.
22. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že otec je odo dňa 1. 1. 2018 SZČO s jedným predmetom činnosti - výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu.
23. Z potvrdenia zamestnávateľa matky vyplýva, že jej čistý mesačný príjem predstavuje 477,14 €.
24. Posledná úprava výživného na mal. deti bola v rámci rozvodového konania rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/68/2015-179 zo dňa 12. 9. 2016 vo výške 130 € mesačne na každé dieťa zvlášť. V tom čase matka poberala rodičovský príspevok, otec bol zamestnancom obch. spol. R. s.r.o., Fiľakovo s mesačným príjmom od 550-600 € netto. Priateľka otca dosahovala príjem ako SZČO do 600 €. Mal. I. navštevoval MŠ, mal 6,5 roka. Mal. C. mal 2 roky a necelé 3 mesiace.
25. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 28. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu doposiaľ určenej výšky výživného a to tak zvýšenia ako aj zníženia výživného, ktorou je zmena pomerov. Zmenu pomerov súd musí mať preukázanú na strane oprávneného t. j. maloletých detí, ako aj na strane povinného, t. j. otca. V prípade zníženia výživného súd na strane povinného rodiča skúma, či zmena pomerov je založená na objektívnych alebo subjektívnych okolnostiach, pretože len objektívne okolnosti na strane oprávneného rodiča odôvodňujú zníženie výšky výživného. Objektívnymi okolnosťami na strane povinného rodiča, ktoré odôvodňujú zníženie výživného je strata zamestnania spôsobená organizačnými zmenami zamestnávateľa, znížená schopnosť vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu výrazného zhoršenia zdravotného stavu, vznik invalidity. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba dvoch rokov. Mal. I. v čase poslednej úpravy výživného navštevoval MŠ, mal 6,5 roka, mal. C. mal 2 roky a 2 mesiace a necelé 3 mesiace. V súčasnosti mal. I. má 8,5 roka, navštevuje 2. ročník ZŠ, je vedený v pedopsychiatrickej, logopedickej, neurologickej, kožnej, ortopedickej ambulancii. So zdravotným stavom maloletého sú zvýšené výdavky. Mal. C. má v súčasnosti 4 roky, druhým rokom navštevuje MŠ. Otec mal. detí bol v tom čase zamestnaný v obch. spol. R. s.r.o., Fiľakovo s príjmom 550-600 € netto, inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. V súčasnosti otec uzavrel manželstvo, pribudla mu jedna ďalšia vyživovacia povinnosť na dcéru P.. Odo dňa 1. 1. 2018 je SZČO s jedným predmetom činnosti. Z vyjadrenia otca vyplynulo, že ako živnostník vykonáva zváračské práce, z čoho má mesačný príjem vo výške 550-600 € brutto. Posledný pracovný pomer, ktorý mal otec uzavretý na dobu neurčitú v obch. spol. R. s.r.o., Lučenec skončil na žiadosť otca dohodou ku dňu 13. 4. 2017. U tohto zamestnávateľa otec dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 609,75 €. Skončenie pracovného pomeru u tohto
zamestnávateľa otec odôvodňoval tým, že malo dôjsť k znižovaniu jeho príjmu, v dôsledku ktorého by trvanie pracovného pomeru spojené aj s dochádzaním do práce sa stalo nerentabilné. Podľa jeho vyjadrenia jeho príjem by sa znížil o 120-130 € netto. Ďalej z vyjadrenia otca vyplynulo, že má ukončené SŠ vzdelanie v odbore operátor drevárskej a nábytkárskej výroby, prax má na stavbách v zahraničí a ako stolár a v súčasnosti ako zvárač. Pri posudzovaní aktuálnych schopností, možností otca ako osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť v zmysle právnej úpravy § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, judikatúry a zaužívanej súdnej praxe súd nevychádza len z predloženého daňového priznania, čo v danom prípade ešte nebolo možné, ale z možností, schopností povinného rodiča zabezpečiť si potencionálny príjem zodpovedajúci kritériám ako je jeho vek, zdravotný stav, prax, skúsenosti, vzdelanie. Súd návrh otca zamietol ako nedôvodný z dôvodu, že na jeho strane nemal preukázanú žiadnu objektívnu okolnosť, pre ktorú by nemohol dosahovať príjem ako v čase poslednej úpravy výživného, t. j. vo výške 609,75 € netto. Otec v čase kedy sa rozhodol vykonávať podnikateľskú činnosť si musel byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k mal. deťom, ktoré vzhľadom na svoj vek sú odkázané na výživu z jeho strany a preto bolo jeho povinnosťou vykonať také rozhodnutie, ktorým neohrozí výživu svojich vlastných detí. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súd preto od otca dôvodne očakáva, že vykonáva takú snahu a úsilie, aby jeho podnikateľská činnosť bola zisková. Otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil 1/ zmenou zamestnania, 2/ uzavretím manželstva, 3/ pribudnutím vyživovacej povinnosti, ktoré súd nemohol akceptovať. Prvý dôvod súd nemohol akceptovať z dôvodu nepreukázania objektívneho dôvodu, pre ktorý otec skončil trvalý pracovný pomer, nepreukázaním na jeho strane žiadneho objektívneho dôvodu, pre ktorý by nemohol dosahovať príjem aký mal v čase u posledného zamestnávateľa. Druhý dôvod uzavretie manželstva súd nemohol akceptovať z dôvodu, že nie je právne relevantným dôvodom pre zníženie výživného. Tretí dôvod pribudnutie jednej vyživovacej povinnosti samé o sebe nie je dôvodom pre zníženie výživného. Pribudnutie vyživovacej povinnosti povinnému rodičovi súd berie do úvahy v širších súvislostiach a to aj v zmene majetkových, ekonomických pomerov povinného rodiča, čo v danom prípade nebolo preukázané. Argumentáciu právnej zástupkyne otca, že otec ako SZČO má nestabilný príjem súd neakceptoval z dôvodov už vyššie uvedených. Taktiež súd neakceptoval argumentáciu právnej zástupkyne otca, že aj na strane matky došlo k zmene pomerov pretože sa zamestnala z dôvodu, že v danom prípade skúmal schopnosti, možnosti otca ako povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť v doposiaľ určenej výške výživného a tým zmenu pomerov na strane otca. Súd ďalšou argumentáciou právne zástupkyne otca sa nezaoberal z dôvodu, že bola právne irelevantná. Súd tiež poukazuje na povinnosť otca zabezpečiť rovnakú životnú úroveň všetkým svojim mal. deťom, t. j. tak mal. Jakubovi, Martinovi na ktorých má určené výživné vo výške 130 €, ako aj na novonarodenú dcéru, na ktorú podľa vlastného vyjadrenia má mesačné výdavky vo výške 90 €. Súd vo vzťahu k otcovi považuje za potrebné uviesť, že okrem výživného sa iným spôsobom na výchove, výžive mal. detí nepodieľa a tiež, že ním navrhovaná výška výživného nezodpovedala ani životnému minimu, na ktoré má mal. dieťa zásadne právo. Zároveň súd poznamenáva, že neuniklo jeho pozornosti rozporné tvrdenie otca a jeho právnej zástupkyne ohľadom aktuálneho príjmu otca.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).