Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cbi/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: JUDr. Peter Sopko, LL.M., so sídlom kancelárie Paulínska 24, Trnava, správca úpadcu: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, U., o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.08.2016, doručenou súdu dňa 08.08.2016 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou zo dňa 17.06.2016 do konkurzu sp. zn. 25K/12/2016 v celkovej výške 3.807,06 eur, ktorej právnym dôvodom vzniku sú neuhradená istina vo výške 363,25 eur, úroky vo výške 2.461,22 eur, úroky z omeškania vo výške 157 eur a náklady z uplatnenia vo výške 825,59 eur vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX súvisiacich s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, sú nesporné a považujú sa za uznané.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že prihláškou zo dňa 17.06.2016 si prihlásil do konkurzu vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/12/2016 na majetok úpadcu B. L. svoju pohľadávku voči úpadcovi. Dňa 18.07.2016 mu bolo doručené oznámenie žalovaného (správcu) popretie pohľadávky vo výške 3.807,06 eur, a to čo do právneho dôvodu a v celej uplatňovanej výške, keď žalovaný poprel pohľadávku z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok a z dôvodov jej rozporu s ochranou práv spotrebiteľa a dobrých mravov. K tomu žalobca uviedol, že dňa 16.04.2012 ako veriteľ uzavrel s úpadcom ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol úpadcovi úver vo výške 1.000 eur a úpadca sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 730 eur v 10 mesačných splátkach po 173 eur. Táto zmluva bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a úver bol úpadcovi poskytnutý na výkon podnikania. Úpadca v zmluve uviedol a osobitne podpísal, že poskytnuté finančné prostriedky sú na tento účel a že informácie, ktoré poskytol žalobcovi sú pravdivé. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa preto na uvedenú zmluvu nevzťahuje. Taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že žiadateľ o úver na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie musí byť v čase poskytnutia úveru podnikateľom alebo zamestnaný. Skutočnosť, na čo konkrétne bol úpadcom poskytnutý úver následne využitý, žalobca neskúma. Úpadcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, pretože predmetnú zmluvu uzatvoril za účelom výkonu jeho podnikania. Zo zmluvy o úvere zároveň vyplýva, že úpadca je živnostníkom zapísaným v Živnostenskom registri, teda je podnikateľom.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba má viaceré formálne nedostatky žaloby. Z označenia žalovaného nie je zrejmé, či je žalovaným fyzická osoba (či už advokát alebo správca), alebo či má byť žalovaným správca konkrétneho (v označení žaloby absentujúceho) úpadcu. Žalobu je v tejto časti za zmätočná, nakoľko z označenia žalovaného nie je zrejmý súvis s petitom žaloby. Nedostatočný a nevykonateľný je aj petit žaloby, z ktorého nie je zrejmé, ktorého úpadcu sa má týkať popretá pohľadávka a tiež na akom konkurznom súde je vedené konkurzné konanie 25K/12/2016 označené v tomto petite. Dostatočné označenie úpadcu absentuje aj v samotnom texte žaloby, kde je uvedené len krstné meno a priezvisko úpadcu, bez akýchkoľvek ďalších identifikačných znakov. Okrem toho prílohou žaloby boli len listiny úpadcu Z. I., ktorého nie je žalovaný konkurzným správcom. Zo žaloby sa javí, že žalobca sa domáha určenia pravosti a výšky pohľadávky, ktorá mu bola popretá v konkurze na majetok úpadcu B. L., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX, U., nakoľko len takejto osoby je žalovaný konkurzným správcom v konaní pod sp. zn. 25K/12/2016 vedenom na Okresnom súde Trnava. Žalobca si prihláškou č. X zo dňa 17.06.2016, doručenou do kancelárie správcu úpadcu dňa 25.06.2016, prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej výške 3807,06 eur. E-mailom zo dňa 27.06.2016 žalovaný žalobcu vzhľadom na nezrozumiteľnosť prihlášky vyzval, aby sa vyjadril, či si uplatňuje pohľadávku zo zmenky alebo pohľadávku zo zmluvy o úvere, a aká je výška zmluvnej pokuty a v ktorej položke prihlášky je zahrnutá. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.06.2016 mal správca pohľadávku považovať za zmenkovú, pričom zmluvná pokuta má predstavovať sumu 312 eur za spísanie návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností a je súčasťou kolónky „náklady z uplatnenia“. Po doručení tohto vyjadrenia správca prihlásenú pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, čo do výšky, ako aj čo do poradia. Vychádzajúc zo žaloby žalobcu (bod III. a bod V), tento sa domáha len určenia právneho dôvodu, a nie určenia aj popretej výšky a popretého poradia prihlásenej pohľadávky. Preto i v prípade, ak by súd rozhodol o právnom dôvode pohľadávky, nemal by rozhodovať o zistení pohľadávky aj čo do výšky a čo do poradia (nakoľko by konal ultra petitum), a teda aj v prípade zistenia právneho dôvodu pohľadávky by mala byť zistená výška pohľadávky 0 eur. Vychádzajúc z prihlášky a jej následného vysvetlenia emailom zo dňa 30.6.2016, veriteľ si neprihlasoval pohľadávku zo zmluvy o úvere, ale pohľadávku zo zmenky. Ako je však zrejmé zo žaloby žalobcu, jeho argumentácia smeruje výlučne k pohľadávke zo zmluvy o úvere a nie k zmenkovej pohľadávke, a preto by súd na túto argumentáciu nemal brať žiaden zreteľ. Nakoľko si žalobca prihlasoval zmenkovú a nie úverovú pohľadávku, nemôže byť v incidenčnom konaní úverová pohľadávka vôbec zistená. Napriek skutočnosti, že žalobca sa žalobou nedomáha určenia zmenkovej pohľadávky, žalovaný príkladmo uvádza viaceré argumenty preukazujúce dôvodnosť popretia prihlásenej pohľadávky. V prvom rade údaj o splatnosti obsiahnutý v zmenke neurčitý, pretože nebol stanovený v súlade s § 1 bod 4 a §75 bod 3 zákona o zmenkách a šekoch, keď predmetná zmenka má v druhom odstavci splatnosť uvedenú „zaplatím za túto zmenku pri predložení" a v piatom odstavci má stanovenú splatnosť „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" Takýto neurčitý údaj splatnosti má za následok neplatnosť zmenky podľa § 33 ods. 2 zákona o zmenkách a šekoch a teda aj neexistenciu zmenkovej pohľadávky. Ďalej prihláška žalobcu je zmätočná v tom, že hoci na prvej strane argumentuje zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, ktorý si aj uplatnil v kolónke „úroky“, na druhej strane prihlášky žalobca používa túto sadzbu ako sadzbu úrokov z omeškania (nie úrokov), hoci v kolónke „úroky z omeškania“ tieto neuvádza. Nesprávny je taktiež výpočet úrokov (resp. podľa veriteľa úrokov z omeškania) v prihláške (za predpokladu, ak by bolo vôbec dojednanie o úrokoch platné), keď žalobca pri sadzbe 0,25 % denne zo sumy 403,70 eur od 14.04.2013 do 17.04.2015 uviedol sumu 1.630,78 eur namiesto 739,78 eur, zo sumy 397,98 eur od 18.04.2015 do 25.05.2015 uviedol sumu 84 eur namiesto 36,81 eur, zo sumy 379,48 od 26.05.2015 do 19.06.2015 uviedol sumu 54,11 eur namiesto 22,77 eur, zo sumy 363,25 eur od 26.05.2015 (pričom správne mal byť uvedený dátum 20.06.2015) do 10.05.2016 uviedol sumu 692,33 eur namiesto 295,14 eur. Prihláška žalobcu je zmätočná aj v tom, že na druhej strane prihlášky žalobca argumentuje zákonným úrokom vo výške 6 % ročne, ktorý si aj uplatnil v kolónke „úroky z omeškania“. Ak by bol nárok na zaplatenie zmenkových úrokov 6 % ročne platný, nebol správne uplatnený, pretože nebol uvedený v kolónke „úroky" ale v kolónke „úroky z omeškania“. Keďže správca nemôže priznať viac, ako si veriteľ uplatnil v prihláške (v kolónke úroky), možno takto uplatnenú sadzbu posudzovať len z hľadiska uplatnených úrokov z omeškania (ktorej kolónka bola v prihláške vyplnená). Výpočet úrokov z omeškania 6 % ročne veriteľom v prihláške je opätovne nesprávny, keď veriteľ pri ročnej sadzbe 6 % zo sumy 403,70 eur od 20.05.2013 do 17.04.2015 uviedol sumu 102,24 eur namiesto 46,25 eur, zo sumy 397,98 eur od 18.04.2015 do 25.05.2015 uviedol sumu 5,54 eur namiesto 2,42 eur, zo sumy 379,48 eur od 26.05.2015 do 19.06.2015 uviedol sumu 3,57 eur namiesto 1,50 eur, zo sumy 363,25 eur od 26.05.2015 (pričom správne mal byt' uvedený dátum 20.06.2015) do 10.05.2016 uviedol sumu 45,65 eur namiesto 20,27 eur. Žalobca si ďalej v časti nákladov z uplatnenia uplatnil sumu 150,21 eur ako trovy „zmareného mediačného konania“.

V danom prípade má žalovaný za to, že žalobcovi nárok na zaplatenie trov zmareného mediačného konania nevznikol. Žalobca v prihláške nepreukázal existenciu osobitnej dohody o odmene mediátora uzavretej medzi mediátorom, žalobcom a úpadcom, ale len poukázal na všeobecné dojednanie v bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorého zmluvnou stranou mediátor nie je, a preto ani nemôže byt' považovaný za dohodu v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii. I v prípade, ak by takáto dohoda existovala, nárok na odmenu nemohol mediátorovi vzniknúť tiež z dôvodu, že k vykonaniu mediácie, ktorá je podmienkou vzniku nároku na odmenu mediátora, (pre údajnú neúčasť úpadcu) nikdy nedošlo. Podmienkou čo i len čiastočného vykonania mediácie je totiž dohoda o začatí mediácie s osvedčenými podpismi zúčastnených strán podľa § 14 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii, ktorej existenciu žalobca nepreukázal. Žalobca si ďalej v časti nákladov z uplatnenia uplatnil sumu 312 eur ako zmluvnú pokutu podľa bodu 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto pokuta je viazaná všeobecne na „porušenie svojich zmluvných povinností, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka“. S ohľadom na textáciu bodu 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru má žalovaný za to, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná pre jej neurčitosť. Dojednanie o zmluvnej pokuty nevymenúva konkrétne porušenie zmluvných povinností, na ktoré sa zmluvná pokuta vzťahuje. Pre úplnosť žalovaný dodáva, že sám žalobca vo svojej emailovej komunikácii so správcom uviedol, že zmluvná pokuta 312 eur má predstavovať pokutu za spísanie návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností. Spísanie návrhu na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností však nie je porušením zmluvnej povinnosti, a preto nemôže byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Žalovaný ako správca neuznal ani prihlásený nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 72,66 eur. Za predpokladu, ak by nárok na náhradu trov exekučného konania čo do právneho dôvodu vznikol, vznikol by žalobcovi len vo výške 16,50 eur za súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a za jeden úkon právnej pomoci 28,08 eur. Vzhľadom na to, že veriteľa v súdnom i exekučnom konaní zastupoval rovnaký advokát, bolo by priznanie nároku na zaplatenie úkonu za prípravu a prevzatie veci v exekučnom konaní duplicitné. Nakoľko žalobca si prihlasoval aj pohľadávku zo zmluvnej pokuty vo výške 312 eur, tak pre prípad, ak by sa v prípadnom incidenčnom konaní preukázala existencia právneho dôvodu pohľadávky v rozsahu prihlásenej zmluvnej pokuty 312 eur, poprel žalovaný prihlásené poradie tejto časti pohľadávky, nakoľko pohľadávky zo zmluvných pokút sa uspokojujú v poradí ako podriadené pohľadávky (§ 95 ods. 3 .

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s prihláškou pohľadávky č. X., oznámením o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 14.07.2016, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 06819/13 zo dňa 13.03.2014, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 16.04.2012, zmluvou o úvere zo dňa 16.04.2012, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zmenkou zo dňa 16.04.2012, mailovou komunikáciou žalobcu a žalovaného, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 18.09.2018, na základe čoho súd prejednal vec bez prítomnosti žalobcu.

6. Z prihlášky nezabezpečenej pohľadávky č. X zo dňa 17.06.2016 vyplýva, že veriteľ - žalobca si prihlásil tzv. inú pohľadávku do konkurzu vedeného na majetok úpadcu B. L. na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/12/2016, ktorej právnym dôvodom mala byť zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.04.2012 v celkovej výške 3.807,06 eur pozostávajúca z istiny vo výške 363,25 eur, úrokov vo výške 2.461,22 eur, úrokov z omeškania vo výške 157 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 825,59 eur. V prílohe prihlášky zdôvodňoval žalobca svoju pohľadávku okrem iného tým, že „keďže si úpadca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu riadne a včas ... vzniklo veriteľovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne aj zákonného úroku vo výške 6 % ročne“.

7. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, vyplýva, že žalobca na mailovú výzvu správcu o vysvetlenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky (nakoľko z prihlášky nie je zrejmé, či si pohľadávku uplatňuje zo zmluvy o úvere alebo zo zmenky), tento žalovanému ako správcovi oznámil mailom zo dňa 30.06.2016, že správca má jeho pohľadávku považovať za zmenkovú.

8. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

9. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

10. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

11. Podľa ustanovenia § 32 ods. 3 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

12. Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

13. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

14. Podľa ustanovenia § 32 ods. 14 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

15. Správca oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky listom doručeným žalobcovi dňa 18.07.2016 (čo nebolo medzi stranami sporné). Žalobca podal žalobu na súd dňa 05.08.2016 elektronickou formou s autorizáciou, to znamená v 30-dňovej zákonnej lehote v zmysle § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Predmetom incidenčného konania je popretá pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu, pričom súd je viazaný pri posudzovaní pravosti a vymáhateľnosti pohľadávky dôvodmi jej popretia správcom (žalovaným) v Oznámení o popretí pohľadávok.

16. V súvislosti s námietkou žalovaného o nesprávnosti označenia žalovaného súd uvádza, že hoci žalobca v žalobe neoznačil žalovaného ako správcu úpadcu, z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že žalovaný má byť žalovaným v postavení správcu úpadcu B. L. a nie ako fyzická osoba. Na základe toho dospel súd k záveru, že označenie žalovaného je dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné a nebolo potrebné vyzývať žalobcu na odstránenie vád žaloby.

17. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú neurčitosť žalobného petitu súd uvádza, že žalobný petit (údaj o tom, čoho sa žalobca domáha) je nezrozumiteľný alebo neurčitý vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je formulované tak, že nemožno vyvodiť, o aké práva a povinností skutočne ide a ak je zrejmé, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho materiálnu vykonateľnosť. Žalobný petit musí vychádzať z rozhodujúcich skutočností a v prípade, že z nich nevychádza (vychádza z iných rozhodujúcich okolností v žalobe neuvedených), nemožno vytvoriť záver, na základe čoho má súd o žalobnom návrhu rozhodnúť. Rozhodujúcimi skutočnosťami pritom treba rozumieť údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť. Žalobca musí preto v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše fakty, na základe ktorých uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok,

a to v takom rozsahu a v takej kvalite, ktoré umožňujú jeho jednoznačnú individualizáciu, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Opísaním rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke.

18. Je síce pravdou, že žalobca priamo v petite neoznačil úpadcu a konkurzný súd, na ktorom sa má viesť príslušné konkurzné konanie pod sp. zn. 25K/12/2016, avšak z obsahu žaloby tieto údaje vyplývajú a je teda dostatočne zrejmé a jasné, čoho sa žalobca žalobným petitom domáha a teda ani v tejto časti nebolo potrebné vyzývať žalobcu na odstránenie vád žaloby.

19. Incidenčné konanie nie je žalobou o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna pohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Rozhodnutím v takomto konaní sa nezakladá právny titul plnenia, ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená v konkurze, alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu je dôvodný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 38/2015 z 29. decembra 2016)

20. Správca je pri popretí preskúmavanej pohľadávky povinný jednoznačne vyjadriť dôvod a rozsah popretia pohľadávky. Obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Vo výslovne nepopretom rozsahu sa pohľadávka považuje za zistenú (t.j. má účinky akoby by ju správca uznal pred súdom v incidenčnom konaní) a teda je zaradená medzi pohľadávky, v konkurze uspokojované z rozvrhu výťažku. V incidenčnom konaní sa na základe žaloby popretého veriteľa rieši iba dôvodnosť, resp. nedôvodnosť popieracieho prejavu správcu v rozsahu dôvodov, ktoré správca výslovne uviedol.

21. V incidenčných sporoch sa uplatňuje zásada koncentrácie, či už vo vzťahu k vecnej príslušnosti súdu, ako aj vo vzťahu k výške, právnemu dôvodu a poradiu prihlásenej pohľadávky. Veriteľ popretej pohľadávky sa môže dovolávať len výšky, právneho dôvodu a poradia uvedeného v konkurznej prihláške (§ 32 ods. 14 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). V tomto prípade zásada koncentrácie vo vzťahu k právnemu dôvodu uplatnenému v konkurznej prihláške spôsobuje, že nebude platiť pravidlo, ktoré sa v civilnom súdnom konaní vo všeobecnosti uplatňuje, a to, že súd je viazaný len žalobným petitom a nie jeho právnym posúdením. V incidenčnom konaní musí veriteľ právny dôvod vzniku pohľadávky aj právne kvalifikovať, to znamená, že jeho žaloba o určenie popretej pohľadávky musí obsahovať okrem iného aj právne posúdenie veci. Zásada koncentrácie vo vzťahu k právnemu dôvodu v praxi znamená, že aj v prípade existencie pohľadávky konkurzného veriteľa, ak tento chybne kvalifikuje právny titul vzniku ním uplatnenej pohľadávky, súd žalobu zamietne. Pokiaľ ide rozsah zisťovania skutkového stavu, súd obmedzí dokazovanie na skutočnosti relevantné z hľadiska právneho dôvodu uplatneného v konkurznej prihláške.

22. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.

23. V prejednávanej veci súd konštatuje, že prílohy žaloby nekorešpondovali so skutkovými tvrdeniami žalobcu (na čo správne poukázal vo svojom vyjadrení k žalobe aj žalovaný), nakoľko sa tieto prílohy vzťahovali na inú osobu - Z. I.. Skutkové tvrdenia žalobcu však v konečnom dôsledku doplnil listinnými dôkazmi žalovaný, ktorý do súdneho spisu doložil najmä oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky

zo dňa 14.07.2016, zmluvu o úvere zo dňa 16.04.2012 a zmenku zo dňa 16.04.2012. Až na základe týchto listín by bolo možné posúdiť skutkové tvrdenia žalobcu prezentované v žalobe.

24. Súčasne je však potrebné zdôrazniť, že žalobca v prílohe prihlášky konkurznej pohľadávky zo dňa 17.06.2016 na jednej strane dôvodil tým, že úpadca si nesplnil voči nemu povinnosť zo zmluvného vzťahu, na druhej strane malo žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového úroku a zákonného úroku. Je zrejmé, že práve na základe takto neurčito formulovaného právneho dôvodu vzniku pohľadávky správca vyzval žalobcu, aby oznámil, či si pohľadávku uplatňuje zo zmluvy o úvere alebo zo zmenky.

25. Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca sa v žalobe domáha určenia pohľadávky, ktorej právnym dôvodom mal byť zmluvný (úverový) vzťah medzi žalobcom a úpadcom, hoci v elektronickom podaní zo dňa 30.06.2016 adresovanom žalovanému ako správcovi uviedol, že pohľadávku má správca považovať za zmenkovú. Žalobca pritom argumenty žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe nijakým spôsobom nerozporoval, na základe čoho ich súd považoval za nesporné. Žalobca tak nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, pretože neoznačil príslušnú zmenku a ani neuviedol žiadne skutkové tvrdenia ohľadom zmenkovej pohľadávky voči žalovanému. Nedostatky skutkových tvrdení žalobcu pritom nemôžu byť odstránené skutkovými tvrdeniami žalovaného a ani doložením zmenky zo strany žalovaného (aj keby malo ísť práve o tú zmenku, z ktorej majú vyplývať sumy nárokované žalobcom).

26. Keďže žalobca v incidenčnom konaní nezdôvodnil ani nepreukázal právny dôvod do konkurzu prihlásenej pohľadávky (ako pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky), súd nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa aj s ďalšími relevantnými námietkami žalovaného a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže miera jeho úspechu v konaní je v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).